Monetove Raňajky v tráve: Analýza diela a kontext tvorby
Život a tvorba Clauda Moneta
Narodil sa v Paríži ako syn obchodníka. Neskôr sa rodina presťahovala do Le Havru, kde sa Monet už ako mládenec zaoberal kresbou a karikatúrami. V roku 1856 odišiel do ateliéru Jacquesse-Francoise Ocharda, kde sa zdokonaľoval v maliarstve. Ďalšou dôležitou skúsenosťou bola Monetova vojenská služba v Alžírsku, ktorú absolvoval v rokoch 1860 - 1862. Očarilo ho tamojšie prostredie a farebnosť krajiny, čo sa stalo pre nasledujúce roky jeho inšpiráciou. Pre chorobu sa ale musel predčasne vrátiť domov.V roku 1866 sa Claude Monet pri maľovaní jedného obrazu zoznámil s modelkou Camille Doncieuxovou. O dva roky neskôr sa im narodil prvý syn. V roku 1870 sa zosobášili a po troch rokoch manželstva sa odsťahovali do mestečka Argenteuil, neďaleko Paríža. Pred francúzsko-pruskou vojnou utiekol do Londýna, nadviazal tu kontakty s obchodníkom s obrazmi Durandom-Ruelom, ktorý v budúcnosti získal veľa jeho obrazov a organizoval pravidelné výstavy. V roku 1874 vystavil na prvej skupinovej výstave obraz Impression. Soleil levant - Dojem. Vychádzajúce slnko, ktorý dal impresionizmu meno.
V roku 1878 sa mu narodil druhý syn. Pani Monetová zomrela v roku 1879 na tuberkulózu. Na výchovu detí sa podujala ich rodinná priateľka Alice Hoschedéová, ktorá vychovávala Monetove deti spolu so svojimi vlastnými. Neskôr sa spolu presťahovali do mestečka Giverny, kde sa v roku 1892 zosobášili. Keďže sa mu konečne začalo dariť a jeho obrazy sa dobre predávali, kúpili tam dom a Monet si postavil vlastný ateliér. Na sklonku svojho života trpel mnohými chorobami. Zlý zrak a ťažká reuma spôsobili, že bolo pre neho čoraz ťažšie maľovať.
Pri svojej tvorbe vychádzal predovšetkým zo štýlu Maneta. Jeho obrazy sú plné svetla, žiarivých farieb a odrazov. Maľoval predovšetkým krajiny. Svoje plátna pokrýval veľkým množstvom ťahov štetca. Farby z obrazu sa doslova ligotajú a vytvárajú dojem nekľudu a životnosti krajiny. Na svojich obrazoch nepodriaďuje farebnosť jednotlivých prvkov celkovému tónu obrazu, ale každý predmet berie ako samostatnú súčasť, ktorá má svoju vlastnú farbu. Monetovo osobité použitie farieb pôsobilo na jeho dielach tak, akoby sa skutočnosť rozplynula do farebných častí. Svetlé a ľahké farby ešte umocňujú dojem priesvitnosti obrazových prvkov. Paralelným nanášaním veľkého množstva rôznofarebných tónov nie sú predmety modelované plasticky do hĺbky, ale sa rozplývajú vedľa seba do plochy. Ich sýtosť určuje lokálne slnečné svetlo.
Neskôr okolo r.1880 ho zaujala dynamickosť a farebná nádhera života veľkomesta. Nadchol sa pre novú techniku, ktorá sa všade začala objavovať a ovplyvňovala moderný život. Vo svojej sérii obrazov zachytil okamihy prichádzajúcej parnej lokomotívy a stovky ľudí prúdiacich z vagónov. Jeho rozplývavým spôsobom maľby a farebnými kontrastmi dokázal stvárniť hlučnú, hektickú a chaotickú atmosféru nádražnej haly. Vo svojich dielach mu nešlo o objektívnu krásu, ale hlavne o okamžitý rýchlo miznúci dojem.
Rok 1880 ale znamenal pre Moneta vonkajšie skoncovanie s impresionizmom. Namiesto svetlých farieb krajín začal používať temnejšie a ťažšie tóny. V tomto období maľoval predovšetkým pobrežné krajiny, skaly a zátišia. Po roku 1890 začal maľovať obrazové cykly s rovnakými motívmi, ale každý raz za iného osvetlenia, v rôznych denných dobách. Na obrazoch pracoval často len pár minút za deň. Tak vzniklo v rokoch 1892-1894 dvadsať pohľadov na fasádu katedrály v Rouenu, kde má každý obraz vlastný charakter, tvorený náladou, ktorú vyvoláva rôzne osvetlenie. Monetove obrazy si vyžadujú syntetickú vizuálnu spoluúčasť diváka. Znamená to spojenie toho, čo vidí pred sebou, s obrazom uloženým v pamäti ako typickým pre ten ktorý predmet.
V roku 1899 začal maľovať obrazový cyklus ľalií a lekien. Po desaťročiach prežitých v biede sa Monet v 90. rokoch predsa len dočkal istého hmotného úspechu. To mu umožnilo, aby sa vo svojom domove v Giverny pustil do budovania slávnej záhrady v japonskom štýle, ktorá sa stala námetom jeho posledného a najväčšieho cyklu Lekná (1895 - 1926). Jeho krajiny s leknami z neskorého obdobia pôsobia ako pokojný, aranžovaný a slávnostný ideálny svet. S touto témou vytvoril osem veľkých nástenných malieb v rokoch 1915-1924 (ako dar francúzskemu štátu).
Medzi jeho najznámejšie diela patria:
- Dáma so slnečníkom - cyklus obrazov. Na obrazoch je znázornená žena na rozkvitnutej lúke, postavy sú maľované z podhľadu.
- Kôpky sena - cyklus obrazov. V týchto obrazoch je väčšia dominancia farieb, ktorá neskôr ovplyvnila maliarov z prvej polovice 20. storočia .
- Obrazy z Londýna - na diele je zobrazená pravá londýnska hmla nad Temžou. V pozadí je vidieť londýnský parlament.
Ako Claude Monet transformoval francúzske maliarstvo | Séria Veľkí umelci
Raňajky v tráve: Monetova verzia
Rovnako ako Manet, aj Monet vytvoril obraz Raňajky v tráve. Toto dielo je bez plynulého prechodu farieb, venuje sa hlavne svetlu. Medzi korunami stromov sú vidieť lúče slnka a fragmenty svetla sa objavujú i na zemi. Monet namaľoval vlastnú verziu obrazu podľa obrazu francúzskeho maliara Édouarda Maneta, ktorý ho uchvátil.
Impresionizmus: Umelecký smer
Impresionizmus je umelecký smer, ktorý sa zrodil v roku 1874. Išlo o rozhodnutie niekoľko francúzskych umelcov, ktorých diela neboli prijaté na oficiálny pražský Salón, samostatne zorganizovať výstavu. Imresionizmus nadväzuje na realizmus, s ktorým má mnoho spoločných prvkov.
Impresionizmus (1860-1900) - z francúzskeho slova impression - dojem. Tento umelecký smer vznikol vo Francúzsku koncom 19.storočia a bol prejavom skrytého nepokoja v najrozličnejších krajinách. Postupom času sa stal celosvetovým maliarskym smerom a okrem Evropy ovplyvnil i tak vzdialené kontinenty ako je Amerika, Austrália či Japonsko. Tieto krajiny prevzali vo veľkej miere z francúzskeho impresionizmu techniku maľby, námety, farebnosť a zároveň ich spojili so svojimi maliarskými tradíciami a kultúrou. V Amerike získal impresionizmus veľkú popularitu a okrem samotných maliarov uchvátil i laickú verejnosť. Akademická maľba s tradičným súhrnom pravidel sa im zdala byť bez života.
Znakmi impresionizmu sú bezprostrednosť, spontánnosť a zachytenie neopakovateľného okamihu. Nerešpektujú veľa v tej dobe platných pravidiel výtvarného umenia. Impresionizmus vznikol ako reakcia na kresbu v ateliéroch. Impresionisti ich opúšťajú a častým motívom je prírodná scenéria a scény z veľkomestského života. Odmietajú hľadať ideálnu krásu, ale naopak chcú zachytiť prirodzenú krásu. Maľujú nádherné parížske bulváre, novozriadené zábavné podniky, moderné oceľové konštrukcie nádražných hál, spoločné výlety rodín či priateľov do prírody, pikniky.
Maliari nemaľujú realitu, ktorá je pred nimi, ale iba dojem, ktorý z tejto reality majú. Vo svojich dielach sa pokúšajú zachytiť okamžitú atmosféru danej chvíle v závislosti na osvetlení. Pri pozorovaní motívu sa pokúšajú sústrediť iba na farby, na charakter tvarov a ich rozmiestnenie. Dávajú dôraz na zmyslové vnemy, nálady, hru svetla a tieňov, mozaiku farieb, neurčité kontúry, neopakovateľné chvíle a okamihy duševného rozpoloženia. Zistili, že svetlom sa mení vzhľad vecí, že aj svetlo má svoje vlastné farebné hodnoty, že slnečné svetlo môže veciam ich farbu a tvar brať, takže sa pevné kontúry strácajú. Najoddanejšie študoval a týmto javom sa venoval Claude Monet.
Diela impresionistov sa vyznačujú uvoľnenou maľbou, svetlou farebnosťou a náhodne pôsobiacimi obrazovými výjavmi. Farby sa nemiešajú na palete, ale až na plátne (používali sa farby priamo z tuby, ktoré boli v tej dobe novinkou a umelci boli ohromení jej praktickosťou). Maliar robí veľmi krátke ťahy štetcom. Typické impresionistické obrazy sú tvorené nemiešanou farbou. Prevažujú jasné, žiarivé a čisté farby, vylúčená je čierna. Kompozícia diela je zjednodušená a inovačná. Dôraz je kladený skôr na celkový efekt než na detaily. Obrazy od impresionistov sa javia ako zmes farebných škvŕn a zamazaných plôšok. Tento, podľa vtedajšej doby, nedbanlivý spôsob maľby zaručoval okrem rýchlosti taký druh zobrazenia, ktorý zodpovedá prirodzenému vizuálnemu dojmu. Z určitej vzdialenosti už veci nevyzerajú tak presne, ale sú nejasné a rozmazané. Na základe vedomostí a individuálnych skúseností ich však v myšlienkovom procese rekonštruujeme. Na rovnakom princípe sú vybudované tiež impresionistické obrazy zložené z farebných bodov. Vizuálne vnímanie sa pri pozorovaní obrazu stotožní s farebnými škvrnami tak, že zo stôp štetca vyvstane rozpoznateľný obraz. Uvoľneným spôsobom maľby využili umelci prvý raz poznatky psychológie vnímania (ktorá sa v tom čase začala rozvíjať ako nová vedecká disciplína).
Buržoázia tento smer s opovrhnutím odmietala, ale umelci rýchlo vycítili, že sa im otvára nová cesta v maliarskej praxi. Smer je pomenovaný podľa obrazu od Clauda Moneta - Impression, soleil levant (Dojem, východ slnka). Impresionisti zdôrazňovali, že obraz je vždy niečo zhotovené, že namaľované spodobenie je vždy ilúziou skutočnosti a umeleckou fikciou.
V roku 1863 vstupujú na verejnosť impresionisti. Manet vystavuje svoje Raňajky v tráve, v ňom komponuje nádherné akty žien k postavám mužov, oblečených v civilných odevoch. Štúdium spoločnosti prináša do diel maliarov záujem o figúru, hlavne opäť o figúru ženy. Vedľa maliarov impresionistov vyrastá veľké sochárske umenie A. Rodina. Jeho ženské telá - sochár ich modeloval veľké množstvo - sú modelované rýchlym zhnetením hmoty, sú posadnuté vášňami, ktoré ich stáčajú v rozvlnené, mäkké krivky pohybu. Motív exotickej ženy prináša do impresionizmu Paul Gauguin. Jeho podivne ztrnulé bohyňe, tahitské dievčatá hnedej pleti, plných pier, melancholicky upretých očí, plocho maľované v sýtych farbách, sú ohlasom akej si čudnej, barbarskej ale čudnej poézie. Určitým medzníkom v dejinách európskeho umenia je premenlivá, večne hľadajúca umelecká osobnosť ukazovateľa ciest Pabla Picassa (Nahá žena s náhrdelníkom). Jeho dielo však nie je dovŕšené a dokončené. Je na polovičnej ceste medzi minulosťou a budúcnosťou, v ktorej sa ešte tisíckrát premení názor umelcov na figúru ženy.
tags: #Monet #ranajky #v #trave #analýza
