Návšteva Antonína Novotného v Sýrii v roku 1967 a politické pozadie Ceaușescovho Rumunska
Článok sa zaoberá návštevou Antonína Novotného v Sýrii v roku 1967. V súvislosti s touto udalosťou sa pozrieme aj na politické pozadie vtedajšieho Rumunska pod vedením Nicolae Ceaușescu, ktorého politická kariéra a zahraničná politika mali vplyv na dianie v celom východnom bloku.
Nicolae Ceaușescu: Od obuvníckeho učňa k prezidentovi
Nicolae Ceaușescu sa narodil 26. januára 1918 v dedine Scornicești v Rumunsku. Pochádzal z roľníckej rodiny a už v mladosti sa zapojil do politického diania. Ako jedenásťročný odišiel do Bukurešti, kde pracoval ako obuvnícky učeň.
Vstup do komunistickej strany a politické aktivity
V roku 1932, ako štrnásťročný, vstúpil do ilegálnej Komunistickej strany Rumunska. O rok neskôr reprezentoval „demokratickú mládež“ na protifašistickom zjazde v Bukurešti a bol zvolený do národného protifašistického výboru. Jeho politická aktivita viedla k opakovanému zatýkaniu a väzneniu. Prvýkrát bol zatknutý 23. novembra 1933 za podnecovanie k štrajku a distribúciu komunistických a protifašistických letákov. V roku 1936 bol vypovedaný z Bukurešti a poslaný do vyhnanstva do rodnej dediny Scornicești.
Väzenie a zoznámenie s kľúčovými osobnosťami
Ceaușescu však prešiel do ilegality a vrátil sa do Bukurešti, aby pokračoval vo svojej politickej činnosti. V roku 1940 bol opäť uväznený a poslaný do Jilavskej väznice. V roku 1943 bol presunutý do koncentračného tábora v Târgu Jiu, ktorý bol určený pre politických väzňov, hlavne z radov Komunistickej strany Rumunska. Tu sa zoznámil s Gheorghe Gherghiu-Dejom a s ďalšími komunistickými väzňami, čo malo zásadný vplyv na jeho ďalšiu kariéru.
Dokument o Ceausescu - skorumpovanom diktátorovi komunistického Rumunska
Vzostup po druhej svetovej vojne
Po skončení druhej svetovej vojny a nástupe komunistov k moci v Rumunsku začala Ceaușescova politická kariéra prudko stúpať. V roku 1945 bol menovaný za brigádneho generála v rumunskej armáde.
Účasť na formovaní Rumunskej robotníckej strany
Po tom, čo sa komunisti pod vedením Gheorghe Ghergiu-Deja definitívne ujali vlády v Rumunsku, sa Ceaușescu roku 1947 stal zástupcom ministra poľnohospodárstva a potom pracoval ako zástupca veliteľa ozbrojených síl. V roku 1948 sa Komunistická strana Rumunska a jedno krídlo Socialistickej strany spojili a vytvorili Rumunskú robotnícku stranu (rum. Partidul Muncitoresc Român, PMR). S pomocou Gherhgiu-Deja sa Ceaușescu v roku 1952 dostal do ústredného výboru.
Na čele štátu
Po smrti Gheorghe Gherghiu-Deja sa Ceaușescu stal prvým tajomníkom Rumunskej robotníckej strany. Jeho prvým krokom bolo premenovanie Rumunskej robotníckej strany na Rumunskú komunistickú stranu, zavedenie novej ústavy 21. augusta 1965 a vyhlásenie Rumunska za socialistickú republiku, namiesto ľudovej republiky. Od 9. decembra 1967 zastával funkciu predsedu Štátneho sovietu Rumunska a od 28. marca 1974 aj funkciu prezidenta Rumunska.
Zahraničná politika Ceaușescovho Rumunska
V 60. rokoch 20. storočia pozastavil Ceaușescu aktívne pôsobenie Rumunska vo Varšavskej zmluve, hoci oficiálne zostala jej členom. V roku 1966 sa Ceaușescu stretol s Josipom Brozom Titom, aby prerokovali spoluprácu medzi Rumunskom a Juhosláviou. Hoci bola Rumunská socialistická republika na sovietskej strane „Železnej opony“, Ceaușescu Sovietsky zväz nerešpektoval ako autoritu a snažil sa o nadviazanie stykov so západnou Európou.
Odklon od Sovietskeho zväzu
Sovietom sa vzdialil ešte viac, keď roku 1967 ustanovil diplomatické styky s Nemeckou spolkovou republikou. Na vojenskom zásahu Varšavskej zmluvy v ČSSR v roku 1968 (Pražská jar) Ceaușescu odmietol participovať a odsúdil túto akciu, podobne ako sovietsku inváziu do Afganistanu v roku 1979. Tento postoj mu získal sympatie na Západe.
Inšpirácia v Ázii
V roku 1971 podnikol Ceaușescu návštevu Číny a Severnej Kórey (KĽDR), kde ho zaujal systém národnej transformácie, ako bol popísaný v programe Kórejskej strany robotníkov.
Systematizácia a ekonomické problémy
V roku 1974 bol vytvorený titul prezidenta republiky a za doživotného prezidenta bol „zvolený“ práve Ceaușescu, ktorý v tomto období začal dávať významné posty vo vláde svojím najbližším ľudom, manželke, bratom, synom a iným ľudom ktorým dôveroval. Približne v tom období začal v Rumunsku proces systematizácie, presídľovanie ojedinelých obydlí a menších dedín do miest, ktorý vyvrcholil prebudovaním hlavného mesta. Približne jedna pätina centra Bukurešti, vrátane kostolov a historických budov, bola zdemolovaná a prebudovaná.
Dôsledky systematizácie
Dôsledok procesu systematizácie bol vysoký zahraničný dlh Rumunska, ktorý v roku 1979 dosiahol hodnotu približne desať miliárd dolárov. Peniaze si Ceaușescu požičiaval od krajín západu, pretože po Ceaușescovom odpore pri vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska v roku 1968 nadobudli krajiny západu dojem, že Rumunsko je protisovietsky orientované, preto sa ho pokúsili získať na svoju stranu, čím sa snažili o rozkol vo Varšavskej zmluve.
Ekonomická kríza a nedostatok
Aby sa vyriešil vzrastajúci hlad obyvateľstva, v roku 1981 bolo znovu zavedené prideľovanie potravy. Vysoký dlh Rumunska sa v roku 1989 konečne podarilo splatiť, no na úkor jeho obyvateľstva, čo sa neskôr Ceaușescovi stalo osudným.
Pád režimu
Dňa 16. decembra 1989 vypuklo v Temešvári povstanie, ktoré bolo spočiatku vecou jednotlivcov požadujúcich Ceaușescovu rezignáciu, no postupne sa k nemu pripájali väčšie masy ľudí, až napokon boli rumunská armáda a tajná polícia Securitate donútené použiť silu na ich potlačenie. K protestujúcim sa však pridali aj dezertéri z armády a ľudia z iných kútov Rumunska a Temešvár sa 20. decembra stal slobodným mestom.
Revolúcia a poprava
Revolúcia sa postupne rozšírila aj do Bukurešti, kde sprisahaneckí činitelia Securitate podnecovali masy ľudí k odporu proti Ceaușescovmu režimu. Protestujúci sa zhromaždili pred budovou ústredného výboru. Ceaușescu sa niekoľkokrát pokúsil prihovoriť davu, no ten nekompromisne žiadal jeho odstúpenie a keď sa 22. decembra 1989 k revolúcii pripojila aj armáda, Ceaușescu spolu s manželkou Elenou sa pokúsili utiecť na helikoptére, ktorá bola na streche budovy ústredného výboru. Po krátkom procese, v ktorom boli obvinení z genocídy a iných zločinov, boli spolu zastrelení popravnou čatou 25.
tags: #antonín #novotný #1967 #návšteva #HPS #Sýria
