Astma: Keď je nádych aj výdych problémom

Dýchanie je jedným z najdôležitejších životných procesov v ľudskom tele. Zabezpečuje okysličovanie krvi a tkanív, bez ktorého by život nebol možný. Zdravý človek sa bez toho, aby si to vôbec uvedomil, v pokojnom stave nadýchne 12 - 14krát za minútu.

Astma bronchiale je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest detského, ale aj dospelého veku, bez rozdielu pohlavia. Počet pacientov s astmou neustále narastá. Astma sa stáva celospoločenským problémom. Za posledné desaťročie sa počet astmatikov v západnej Európe zdvojnásobil. Astma sa radí medzi najrozšírenejšie chronické ochorenia, nakoľko ňou trpí celosvetovo približne 235 miliónov ľudí, čo predstavuje približne 5% populácie (z toho až 7% pripadá na deti). Pre niektorých pacientov predstavuje len menšiu nepríjemnosť.

Bronchiálna astma je chronické ochorenie dýchacieho systému, charakterizovaná nadmernou dráždivosťou (hyperreaktivitou) dýchacích ciest na vonkajšie podnety, obyčajne spojené so zápalom. Výsledkom neprimeranej reaktivity a zápalového procesu dýchacích ciest je ich stiahnutie a zúženie, opuch sliznice a nadmerná tvorba hlienu, ktoré zhoršujú prietok vzduchu dýchacími cestami. V súčasnosti trpí astmou celosvetovo vyše 340 miliónov ľudí.

Výskyt ochorenia má v posledných desaťročiach stúpajúcu tendenciu, a to na rozdiel od minulosti nielen v priemyselne vyspelých krajinách, ale i rozvojových štátoch. Na rozvoji astmy sa okrem genetickej predispozície podieľajú vždy viaceré faktory. Základné delenie je na astmu alergickú a nealergickú. Líšia sa prítomnosťou alebo neprítomnosťou senzibilizácie, teda zvýšenej citlivosti k inhalačnému alergénu.

Typy Astmy

Na základe medzinárodných deliacich kritérií je v súčasnosti známych viacero typov astmy:

Alergická astma (atopická, extrinzická) - najčastejší typ v populácii. Objavuje sa už v detstve a skorej dospelosti. Typická je precitlivenosť k vonkajším alergénom.
Nealergická astma (neatopická, intrinzická) - nie je spojená s alergiou. Vyvíja sa skôr u dospelých, napríklad ako následok vírusovej infekcie horných dýchacích ciest.
Astma s neskorým nástupom (tzv. ,,late-onset“ astma) - zvyčajne nealergický typ, ktorý sa objavuje až v dospelosti, obzvlášť u žien.

V súčasnosti je preferované delenie podľa tzv.:

kontrolovanú astmu - je zvolená vhodná liečba a pacient má svoje ochorenie pod kontrolou.
nekontrolovanú astmu - prítomné sú opakujúce sa denné, aj nočné príznaky astmy, zhoršuje sa možnosť dennej práce, taktiež je zvýšená potreba aplikácie tzv.
intermitentnú - záchvaty a klinické príznaky sa objavujú len sporadicky, pričom nie je narušená pľúcna funkcia.

Ako sa Astma Prejavuje?

Keďže pri astme neprúdi dýchacími cestami dostatočné množstvo vzduchu, ktorý prináša kyslík krvi a tkanivám, vyskytujú sa u astmatikov klinické prejavy rôznej intenzity. U niektorých pacientov sa symptómy objavujú iba občas, napríklad po zvýšenej fyzickej námahe, u iných môžu byť prítomné neustále po celý čas. Medzi najčastejšie klinické príznaky patrí spontánna dýchavičnosť, ktorá sa rozvinie alebo zhoršuje hlavne v noci a nadránom. Astmatik sa bežne prebúdza v noci s dýchavičnosťou, kašľom a piskotom. S udávaným pocitom nedostatku vzduchu je často spájaný aj tlak na hrudníku, čo môže imitovať kardiálne ochorenia.

Pri zaznamenaní niektorého z uvedených problémov je vhodné si všímať, kedy, ako často a v akej intenzite sa jednotlivé príznaky objavujú.

Spúšťače Astmatického Záchvatu

Je známe, že u väčšiny astmatikov sú najčastejšími spúšťačmi astmatických záchvatov vdýchnuté alergény z ovzdušia, najmä sezónne pele rastlín. Na jar potrápia najmä liesky, jelše a brezy, v lete trávy a v jeseni zas pele paliny a ambrózie. Astmatický záchvat nemusí byť vyvolaný iba alergénmi, ale i usilovným vdýchnutím chladného vzduchu, dymu, cvičením alebo vírusovými infekciami. V niektorých prípadoch môžu byť spúšťačmi aj psychologické podnety, napríklad intenzívne prežívanie emócií alebo nadmerný stres. U časti astmatikov je dôvodom zhoršenia stavu i užívanie niektorých druhov protizápalových liekov (aspirín, ibuprofen) alebo gastroezofagiálny reflux, pri ktorom výpary žalúdočnej kyseliny dráždia dýchacie cesty.

Diagnostika Astmy

Pokiaľ máte podozrenie, že trpíte astmou, alebo vás dlhodobo trápi dýchavičnosť, neutíchajúci kašeľ, či bolesti na hrudníku, ktoré môžu i nemusia spontánne odznieť, nie je samoliečba namieste. Neliečená astma totiž obmedzuje nielen bežný život, fyzickú výkonnosť a spánok pacienta, ale môže viesť i ku závažným zdravotným komplikáciám, najmä trvalému poškodeniu pľúc. Nebojte sa a čo najskôr vyhľadajte svojho všeobecného lekára, ktorý vás po základnom vyšetrení a zhodnotení zdravotného stavu pošle na špecializované pracovisko.

Diagnostika pozostáva z mozaiky klinických príznakov a funkčného vyšetrenia pľúc - spirometrie, dokazujúceho obštrukciu dýchacích ciest. U každého pacienta s podozrením na astmu je potrebné vykonať zároveň alergiologické vyšetrenie. Samotný dôkaz alergie však astmu nepotvrdzuje, robí ju však pravdepodobnejšou.

Čo vás čaká u lekára?

Odobratie anamnézy - lekár sa bude pýtať na podrobnosti vášho zdravotného stavu a vaše subjektívne ťažkosti, najmä to, aké príznaky ochorenia pozorujete, ako dlho a v akej intenzite sa u vás objavujú, aká je vaša fyzická výkonnosť, v akom prostredí žijete a pracujete, a podobne.
Stanovenie klinického obrazu - lekár objektívne popíše súbor typických i atypických klinických príznakov, ktoré ochorenie vykazuje.
Fyzikálne vyšetrenie - klasické vyšetrenie pohľadom, pohmatom, poklepom a posluchom. Typickým fyzikálnym nálezom sú u astmatikov piskoty a sipoty pri nádychu či výdychu.
Funkčné vyšetrenie pľúc - ide o najdôležitejšie vyšetrenie pre stanovenie diagnózy astmy, ktoré zvyčajne zahŕňa metódu spirometrie a bronchodilatačný test. Spirometria sa používa na dôkaz obštrukcie, teda nepriechodnosti dýchacích ciest, ktoré sa vyhodnotí na základe pomeru objemu vdýchnutého a vydýchnutého vzduchu v závislosti od času. Podľa výslednej hodnoty sa určí stupeň obštrukcie.
Následným bronchodilatačným testom možno zistiť, či je obštrukcia dýchacích ciest reverzibilná, a teda, či je možné ju zvrátiť. Pri tomto type vyšetrenia sa pacientovi podá látka, ktorá je schopná uvoľňovať dýchacie cesty (bronchodilatans) a sleduje sa jej efekt.

Astma u Detí

Astmou trpí až 8% detí. Deti a mladých dospelých postihuje najmä alergický typ astmy. Prvé príznaky ochorenia sa zvyčajne objavujú medzi piatym až pätnástym rokom života. U detí sa astma často prejavuje iba dlhodobým suchým a dráždivým kašľom v určitých obdobiach, ktorému mnohí rodičia nepripisujú dôležitosť a ľahko ho prehliadnu. Niekedy môže byť dieťa kvôli zadýchavaniu i viac unavené a má menej energie na hru.

Liečba Astmy

Hoci astmu nie je možné úplne vyliečiť, správnou liečbou je možné zabrániť zhoršeniu ochorenia a minimalizovať riziká s spojené s ochorením. Cieľom liečby je výrazne obmedziť, ideálne až úplne redukovať, výskyt astmatických symptómov, zamedziť poškodeniu pľúc a umožniť astmatikovi ďalej vykonávať bežné denné aktivity.

Medzi základné princípy nefarmakologickej liečby patrí odstránenie alebo obmedzenie provokujúceho faktora, tzv. spúšťača. Jednoznačne preferovaným typom liečby sú inhalačné lieky, pretože zabezpečujú dostatočne vysokú koncentráciu liečiva v cieľovom orgáne pri dobrom bezpečnostnom profile.

Protizápalové lieky určené na dlhodobé pravidelné používanie.
Záchranné lieky schopné rýchlo uvoľniť dýchacie cesty pri astmatickom záchvate.

Väčšina antiastmatických liečiv sa podáva inhalačne, buď samostatne (kontrolór alebo uvoľňovač) alebo vo fixnej kombinácii (kontrolór + uvoľňovač). Bronchodilatačné (priedušky rozširujúce) lieky označované aj ako uvoľnovače užíva astmatik pri záchvate, nakoľko tieto lieky potláčajú akútne ťažkosti, vzhľadom na ich rýchly nástup účinku. Úlohou protizápalových liekov je dlhodobá kontrola prejavov astmy, preto je potrebná ich aplikácia počas adekvátnej doby. Medzi najčastejšie používané protizápalové lieky patria inhalačné glukokortikoidy.

Na druhej strane, inhalačné používanie najúčinnejších protizápalových liekov - kortikosteroidov sa často spája s výskytom niektorých bežných nežiaducich účinkov. Najčastejšie sa jedná o mykózy ústnej dutiny vyvolané kvasinkou Candida albicans alebo zmeny hlasu (zachrípnutie). Bez liečby by sa astmatik nemal pohnúť ani na krok. Okrem farmakologickej liečby indikovanej lekárom však môže pacientom pomôcť redukovať výskyt symptómov i dodržiavanie niekoľkých praktických rád.

tags: #astma #perzistentná #ťažká #diagnostika #a #liečba