Automobilový pretekár Martin Ryba: Spojenie motoršportu, podnikania a dizajnu
V dňoch 7. - 9. mája „zaplavia“ asfalt Slovakia Ringu pretekárske špeciály špecifikácie TCR. Na trati nebude chýbať Hyundai i30 N TCR, Honda Civic Type R TCR, Audi RS3 LMS, Cupra Leon Competición, Peugeot 308 TCR či dokonca nový Hyundai Elantra N TCR. Zaujímavé však nebudú len autá, ale aj piloti, nakoľko na Slovakia Ring zavíta niekoľko zvučných mien ako Dušan Borković, Tom Coronel či náš Maťo Homola. Ten bude rovnako ako v predošlom ročníku sadať za volant Hyundaiu i30, avšak tento raz vo farbách slovenského tímu Janík Motorsport. Aj sezóna TCR Europe 2021 sa uskutoční až s dvojitou slovenskou účasťou, nakoľko sa na štartový rošt postaví aj Martin Ryba, ktorý okrem roly pretekára zastáva aj pozíciu šéfa tímu Brutal Fish. Preteky cestovných vozidiel tradične ponúkajú skvelú akciu a patria k tým najvyrovnanejším motoršportovým seriálom. Okrem množstva predbiehacích manévrov nechýbajú ani momenty, keď idú autá za sebou doslova nárazník na nárazník.
Martin Ryba počas pretekov TCR Europe
Abarth: Malý pretekár s veľkým srdcom
FIAT 500 patrí bezpochyby k jedným z najväčších symbolov histórie celej automobilovej epochy. Legendárne Cinquecento v 50 rokoch minulého storočia vo významnej miere ovplyvnilo mobilizáciu Talianska a stalo sa legendou. V roku 2007 FIAT predstavil novodobý model 500, s unikátnym retro dizajnom. Aj z tohto modelu sa stal prakticky okamžite predajný bestseller, ktorý je dodnes jasnou predajnou jednotkou „áčkového“ segmentu nielen v Taliansku ale prakticky v celej Európe. Krátko po uvedení do predaja si model 500 zobrala do parády aj športová divízia, ktorú reprezentuje značka Abarth. Takto vznikol „malý pretekár“, ktorý jazdnými vlastnosťami dokáže uspokojiť aj náročnejších vodičov. Nový model Abarth 595, vo verzii Pista s motorom 1,4 T-Jet o výkone 165 koní, a v kombinácii s 5-st.
Značku Abarth založil rovnomenný Carlo, ktorý sa preslávil ako veľmi úspešný úpravca sériových vozidiel na pretekárske účely. Jeho aktivity si neskôr všimlo aj vedenie automobilky FIAT a značku Abarth zobralo pod svoje krídla. Logo škorpióna je odkazom na znamenie zverokruhu legendárneho Carla. V roku 2019 oslavuje značka Abarth už 70-ročné výročie vzniku. Pôvodný FIAT 500 nesie pod logom Abarth označenie 595. Celkovo je k dispozícii hneď niekoľko verzií, ktoré sa vzájomne odlišujú nielen výkonom motora, ale aj úrovňou fabrického tuningu. Pod kapotou modelov Abarth pracuje výlučne vynikajúci prepĺňaný zážihový motor 1,4 T-Jet, ktorý malému modelu dáva doslova krídla. Rešpekt budí aj “maximálka”, ktorá sa v tomto prípade prehupla cez magickú hranicu 200 km/h. Testovaná verzia Pista, čo v preklade z taliančiny znamená okruh, sa vyznačuje nielen opticky pozmeneným vzhľadom ale aj špičkovými technickými riešeniami, inšpirovaným vo svete motoršportu.
Na emócie vodiča ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky útočí predovšetkým prenikavým zvukovým prejavom výfukového systému Record Monza. Značka Abarth nesie meno po pôvodom Rakúšanovi, Karlovi Abarthovi. Ten sa vo svojich počiatkoch zaoberal tuningom s stavbou pretekárskych špeciálov odvodených so sériových modelov, predovšetkým s logom FIAT. Abarth neskôr úplne prepadol vášni pre talianske automobily a z Karla sa stal Carlo. Škorpión v logu automobily je odkazom na znamenie zverokruhu geniálneho úpravcu. Aktivity tohto muža si čoskoro všimlo aj vedenie koncernu FIAT a značka Abarth sa stala jeho pevnou súčasťou. Zmyslel pre emócie a športový naturel, ako priamy odkaz svojho zakladateľa si vozidla s logom Abarth zanechali aj dnes.
Paleta značky Abarth aktuálne pozostáva z dvoch modelov. Abarth model 500 označuje trojčíslím 595. V tomto prípade ide o symbolického nástupcu ikonického modelu Abarth 595 z roku 1963. Okrem nami testovanej upravenej „päťstovky“, je tu ešte aj model 124 Spider, odvodený rovnako z predlohy s logom FIAT. Aj testovaný Abarth 595 je okrem klasickej karosérie dostupný vo všetkých piatich výbavách aj vo verziách C, čo značí otvorenú strechu.
Technické špecifikácie Abarth 595
Najväčšia odlišnosť “škorpióna” v porovnaní s klasickým modelom FIAT 500 spočíva v technike. Okrem uprav na podvozku, pruženia a ďalších dôležitých komponentoch, ktoré sprostredkúvajú intenzívnejší zážitok z jazdy, sa pod prednou kapotou vyskytuje výlučne špičkový benzínový motor 1,4 T-Jet, ktorý v modeli FIAT 500 nenájdete. Najdostupnejšia verzia Abarth 595 má pohonnú jednotku vyladenú na výkon 145 koní. Pri výkonnejších verziách 595 Pista resp, 595 Turismo, je pri identickej motorizácii dostupný výkon 165 koní. Špičkové výkonové verzie nesú označenie 595 Competizione a 595 Esseesse. V tomto prípade je pohonná jednotka vyladená až na 180 konských síl.
Vo všetkých verziách je pre modely z radu Abarth 595 k dispozícii 5-st manuálna prevodovka. Alternatívou k nej je pri niektorých verziách aj robotizovaný automat rovnako s 5-stupňami. „Obyčajný“ FIAT 500 možno vďaka „roztomilému“ vzhľadu považovať za typické auto pre ženy. V tomto smere nás preto veľmi prekvapilo ako veľmi sa dokáže principiálne identický automobil zmeniť vďaka do detailov vyšperkovaného fabrického tuningu. Predná časť pôsobí aj v prípade modelu Abart na prvý pohľad veselým dojmom. Podpísali sa pod to neodmysliteľné svetlomety okrúhleho tvaru a minimalistická mriežka chladiča.
Pomerne dramatická zmena sa odohrala v spodnej časti vozidla. Tradičný nárazník nahrádza v prípade škorpióna jeho nepriehľadnuteľná športová alternatíva. Tá bezpochyby budí veľký rešpekt aj v prípadoch keď sa Abarth zjaví v spätnom zrkadle vášho automobilu. Pomyselnou čerešničkou na torte, je nakoniec fabrické logo so symbolom škorpióna. Bočná silueta zaujme predovšetkým mimoriadne pohľadanými kolesami z ľahkých zliatin o priemere až 17 palcov. Disky ukrývajú vŕtané kotúče so 4-pietikovými strmeňmi, ktoré reálne podčiarkujú optický športový look. Zo všetkého najviac nás napriek tomu v redakcii zaujala zadná časť modelu 595 Pista. Decentný strešný spojler v tomto prípade znova dopĺňa mimoriadne dramatický nárazník. Jeho poznávacím prvkom je naznačený difúzor a predovšetkým štvorica koncoviek výfukového systému Record Monza. Výfukový systém nielenže efektne vyzerá ale predovšetkým dokáže upútať pozornosť skutočne prenikavým a výrazným športovým zvukom. V neposlednom rade celkový zážitok z dizajnu modelu Abarth 595 Pista znásobuje i výrazný farebný odtieň. V našom prípade šlo o ikonickú červenú farbu, ktorá sa k športovým automobilom z Talianska hodí s istotou úplne najviac.
Aj základná koncepcia interiéru vychádza z modelu FIAT 500. Taliani sú ale preslávení svojim povestným zmyslom pre detail. Interiér testovaného modelu Abarth preto ponúka vo finále svojskú a autentickú atmosféru. Z prepracovaných detailov spomeňme napríklad športové kovové pedále, ktoré sú okrem toho umiestnené vo vzájomne ideálnej výške! Zaujme taktiež športový trojramenný volant s označením centrálnej pozície v podobe kovového prúžku. Sedačky s náznakom bočného vedenia dostali integrovanú hlavovú opierku. Vľavo od prístrojového panela pribudol efektný ukazovateľ aktuálneho plniaceho tlaku turbodúchadla.
Tú najpodstatnejšiu zmenu reprezentuje tlačidlo „Sport“, ktoré na palubnej doske nahrádza režim „City“ známy z obyčajného modelu FIAT 500. Po jeho aktivovaní, sa okrem zmenenej grafiky prístrojového panela s dominantným ukazovateľom preťaženia G-force, reálne dostavia aj vyslovene funkčné zmeny, ku ktorým sa ešte dostaneme neskôr. Originálnu atmosféru “škorpióna” v neposlednom rade dotvárajú aj efektné drobnosti v podobe originálnych koberčekov alebo bezpečnostných pásov v červenom prevedení. Vodič resp. posádka sa cíti kabínou testovaného modelu doslova obopnutá. V princípe ide o prirodzený efekt, ktorý automaticky patrí k malému vozidlu. V prípade športoveho náčinia to paradoxne zapríčiňuje ešte lepšie precítenie vozidla. Samotný posed za volantom je veľmi príjemný. To iste platí aj o výhľade z kabíny. Vzhľadom na rozmery vozidla je tu určitým prekvapením volant pomerne veľkého priemeru.
Abarth 595 Pista bol po veľmi dlhom čase testovaným automobilom, ktorý nedisponoval cúvacou kamerou ba ani parkovacími senzormi. Naše pôvodné “zdesenie” zo spomínanej absencie ale v realite opadlo veľmi rýchlo. Vďaka slušnému rozhľadu z kabíny a malým rozmerom vozidla, si vodič dokáže veľmi rýchlo osvojiť predstavu o jeho celkových proporciách. Posed za volantom je pomerne vysoký vzpriamený. To platí aj v prípade umiestnenia sedadla do najnižšej možnej pozície. V malom “škorpiónovi” sa sedí na pomery športových modelov skrátka stále citeľne vyššie ako by si vodič želal. Ide o logický dôsledok konštrukcie tohto modelu. Pri vyslovene ostrej jazde si je na tento fakt potrebné len zvyknúť. Všetky ovládacie prvky testovaného modelu sú zamerané na funkčnú stránku. Aj keď sa to na prvý pohľad nemusí zdať, vyvýšená pozícia páky manuálnej prevodovky, padne vodičovi ideálne do ruky. Verzia Pista ponúka jednoduché mechanické ovládanie klimatizácie. Takéto retro riešenie vodiča na druhej strane určite nerozptyľuje a dovoľuje mu ešte viac precítiť samotnú jazdu. Dotyk automobilovej moderny pripomína naopak displej multimediálneho rozhrania UConnect. Jeho funkcie sú dobre známe z modelov značky FIAT. A v tomto prípade medzi jazykmi chýba slovenčina resp. čeština. Na druhej strane, v tomto prípade s určitosťou platí funkcia infotaimentu alebo priestor v druhom rade rozhodne nepatria medzi parametre na základe ktorých, sa majitelia modelov Abarth rozhodnú pre ich kúpu.
Prístup do druhého radu si vyžaduje podľa očakávania trochu akrobacie. Obdobne je na tom aj batožinový priestor, so základnou kapacitou 185 litrov. V praxi ide o hodnotu, ktorá bude majiteľovi s rezervou postačovať na každodenné rutinné nákupy. Testovaný model Abarth 595 Pista možno označiť za vyslovene zážitkový automobil aj z hľadiska výbavy. Na naše prekvapenie výbava neobsahuje prakticky žiadne jazdné asistenty, ktoré si mnohí z nás tak či tak pri jazde vypínajú. Ďalšou zaujímavosťou je, že konštruktéri v rámci pohonnej jednotky nesiahli ani po otravnom systéme štart/stop. Z výbavových prvkov dostupných na palube spomeňme napríklad: zadné pruženie značky Koni, funkciu zrkadlenia mirror link, predné hmlovky, či pekne hrajúce audio značky Beats.
Abarth 595 Pista, dokáže dnes už ako len jeden z mála moderných automobilov, ponúknuť vodičovi porciu skutočných a nefalšovaných zážitkov zo šoférovania. Hneď po prvých kilometroch za volantom si ma verzia Pista získala prijemne mechanickým dojmom a pocitom dokonalého precítenia kontaktu s vozovkou. Inými slovami, vodič má za volantom hociktorého “škorpióna” stále ten prudko návykový pocit, že vozidlo skutočne riadi a ono ho zároveň vždy poslúchne presne na povel. Zaujímavým paradoxom je zistenie, že Abarth 595 sa na rozdiel od súrodenca FIAT 500 do mestskej premávky príliš nehodí. Pri manévrovaní nás vzhľadom na minimalistické rozmery vozidla “prekvapil” nečakane veľký polomer otáčania. Podvozok s športové pruženie v kombinácii so 17 palcovými diskami a krátkym rázvorom, si “netyká” ani s prepadnutými kanálmi či inými nedostatkami mestskej cestnej infraštruktúry. Úplne opačná situácia spojená tentokrát s výhodami podvozka sa dostaví na kvalitnejšej vozovke a pri vyšších rýchlostiach. Práve tu sa cíti Abarth 595 Pista ako ryba vo vode.
Predzvesťou špičkových jazdných vlastností je už v princípe tzv. motokárová zástavba, s kolesami umiestnenými prakticky v rohoch karosérie. „Nepriateľom“ je naopak všeobecne vyššia stavba vozidla. Naše prvé nájazdy do ostrých zákrut vo vyššom tempe boli preto vzhľadom na vyššie ťažisko doprevádzané určitým rešpektom. V praxi ide ale len o otázku zvyku. Abarth sa v ostrej zákrute síce spôsobom sebe vlastným nakloní, no podvozok sa zároveň drží zvolenej jazdnej stopy doslova ako kliešť. Limity a nástup prirodzenej nedotáčavosti, sa vzhľadom na nízku hmotnosť, dostavujú vo väčšine prípadov neskôr ako zasiahne vodičov pud sebazáchovy. V krajnom prípade sa prihlási k slovu prihlási elektronika v podobe ESP. Model 595 Pista možno vo všeobecnosti považovať za vozidlo dvoch tvárí. Platí, že už v základnom nastavení dokáže byť pri prudšej akcelerácii prijemne jedovatým drobcom. Pravý a nefalšovaný svet Abarth ale nastáva až po aktivovaní tlačidla Sport.
Riadenie prijemne stuhne, odozva na plynový pedál sa stane výrazne citlivejšou a zároveň sa vo výfukoch Record Monza otvorí ďalšia klapka. Zvukový efekt patrí k najintenzívnejším zážitkom z tohto automobilu. Krásne je, že Abarth k tomu nepotrebuje len vysoké otáčky. Ďalší klenot modelu Abarth sa ukrýva pod prednou kapotou. Po jej otvorení je úplne jasné, že konštruktéri využili pri zástavbe motorizácie 1,4 T-Jet, všetok voľný priestor prakticky na maximum. Výkon testovanej verzie 595 Pista dosahuje 165 koní. V rámci papierovej hodnoty nejde o parameter ktorý by vyslovené budil rešpekt. K spomínanému výkonu si ale treba pripočítať nízku hmotnosť vozidla. Pohonná jednotka s turbom sa vyznačuje veľmi energickým a lineárnym záťahom, končiacim prakticky až na obmedzovači. Emócie z jazdy násobí aj v dnešnej dobe už čoraz vzácnejšie manuálne preraďovanie. Manuálna prevodovka s 5 stupňami disponuje pomerne dlhými prevodmi. Agregát má vďaka prepĺňaniu v zálohe zakaždým dostatok krútiaceho momentu a výkonu. Abarth preto dokáže veľmi pohotovo pružne zrýchľovať aj pri zaradenom 3 alebo 4 prevodovom stupni.
K dobrému športovému automobilu neodmysliteľne patria aj výkonné brzdy. V tomto prípade po adekvátnom zahriatí disponujú možnosťou presného dávkovania brzdného účinku. Ich účinok v konečnom dôsledku len podčiarkuje názov testovanej verzie Pista, čo v preklade do slovenčiny znamená okruh. A náš celkový dojem ? Abarth 595 Pista reálne prináša v malom balení obrovskú porciu zážitkov z poza volantu. To v tomto smere dnes dokáže autenticky sprostredkovať už len veľmi málo “cenovo dostupných” automobilov. Testovaný kúsok možno bez prílišného preháňania označiť aj za potencionálne pretekárske náčinie, s ktorým sa je možné bez obáv z času na čas vybrať na okruh.
Podnikateľské prostredie a podsvetie v Košiciach koncom 90. rokov
Košice koncom 90. rokov boli mestom, kde sa prelínali sféry legálneho podnikania a organizovaného zločinu. Karol Kolárik, známy ako Karči, bol ústrednou postavou košického podsvetia. Po vraždách členov konkurenčnej skupiny "boržovcov" (Františka "Dolyho" Peka a Miroslava Stojku) sa Kolárik verejne vyjadroval, že dlho žiť nebude.
Vražda Františka "Dolyho" Peka
František Peko, prezývaný Doly, bol zavraždený 30. augusta 1999 v záhradkárskej lokalite Rozkvet. Doly sa zaoberal vydieraním taxikárov a ukrajinských priekupníkov a patril k prívržencom skupiny boržovcov. Manželka zavraždeného uviedla, že sa jej manželovi už pred mesiacom niekto vyhrážal a manžel tieto osoby označil ako "Kolárikovu skupinu". Pred vraždou ktosi hodil granát na dvor ich domu a vybuchla nálož pod Dolyho autom.
Ďalšie aktivity Kolárikovej skupiny
Kolárikova skupina sa okrem vraždy Dolyho angažovala aj v ďalších aktivitách zameraných na zastrašovanie konkurencie. Niekomu rozmlátili Fiat Uno patriaci matke Boržovho priateľa Romana Baníka. Zhorel Ford Scorpio istému Frigovi a Pontiac tomu Tatičovi, čo pôvodne svedčil proti Kolárikovi. Zhoreli aj dve Hondy Civic patriace Vladimírovi Dunovi a Jozefovi Oravcovi, ktorí vraj prispeli na Boržovu kauciu. Miroslavovi Stojkovi najskôr rozmlátili auto, potom na neho strieľali na sídlisku Nad jazerom. Jeho strýkovi niekto vypálil bar Alcatraz.
Ohnivé pozdravy podnikateľom
Ohnivé útoky smerovali aj k trom podnikateľom, ktorí behom dvoch nocí prišli o majetok v hodnote troch miliónov korún. Jedným z nich bol aj neúspešný prezidentský kandidát Ján Demikát, ktorému zhorela do tla stolárska dielňa.
Pokus o únos Štefana Sarnovského
V predposledný októbrový piatok 1999 pristála v Košiciach letecká linka z Prahy. Dvaja muži sa pokúsili uniesť nového šéfa VSŽ Export-Import Štefana Sarnovského. Podľa viacerých zdrojov bol pri incidente prítomný aj Karol Kolárik. Mužmi, ktorí sa pokúsili primäť Sarnovského k nastúpeniu do auta, boli Ladislav B., pravá ruka Kolárika, a Danilo V., riaditeľ Trade Trans Importu, výhradného dodávateľa surovín pre VSŽ. Sarnovský krátko pred pokusom o únos zrušil niekoľko nevýhodných zmlúv.
Vražda Miroslava Stojku
Dňa 27. novembra 1999 bol pri bare Pláž na sídlisku Nad jazerom zavraždený Miroslav Stojka, pôvodne člen skupiny Dušana Borženského. Stojka začal "podnikať" na vlastnú päsť a skupina, čo sa okolo neho začala formovať, bola hrozbou pre kšefty kolárikovcov. Najskôr mu malo vyhorieť auto, potom nasledovali necielené výstrely. Mesiac pred popravou mu prišiel osobne dohovoriť Karči s komplicmi. V osudný večer sa Stojka spolu s priateľmi zabával a provokoval. Štyria Kolárikovi muži vyvolali Stojku na terasu, kde sa strhla hádka. Jeden z nich zozadu 38-centimetrovou mačetou trikrát po sebe zaťal Stojkovi do hlavy, pravej lopatky i dlane ľavej ruky. Druhý ho nakoniec strelil do brucha. Stojka zomrel po prevoze do nemocnice. K útoku na Miroslava Stojku mačetou sa priznal Róbert F., ktorý vypovedal, že konal pod vplyvom drog.
Prípad tunelovania VSŽ
Prípad tunelovania VSŽ sa na súde po rokoch opäť otvoril. Obžalovaný Milan Baran tvrdí, že úhradu faktúr schválil na pokyn viceprezidenta Ľubomíra Solára. Súd sa bude Solára pýtať na fiktívnu rekonštrukciu budovy za 125 miliónov korún, ktoré zaplatili železiarne.
Ľubomír Solár, viceprezident a člen Predstavenstva VSŽ v ich rezešovskej ére, bude vypovedať v prípade fiktívnej rekonštrukcie budovy na Jégého ulici v Bratislave. Trinásť rokov po tom, ako sa s celým takzvaným kindermanažmentom vzdal funkcií v zadlžených železiarňach, ho ako svedka predvolá Okresný súd Košice II. Súd sa tak rozhodol včera, keď v novom procese vypočul Milana Barana (45), niekdajšieho riaditeľa kancelárie prezidenta VSŽ. Baran je od roku 2001 spolu s bývalým regionálnym funkcionárom HZDS Františkom Cibuľom (59) obžalovaný, že z VSŽ v rokoch 1996 až 1998 uliali 125 miliónov korún (takmer 4,15 milióna eur).
Baran včera súdu povedal, že úhradu väčšiny faktúr od Ferrostu svojím podpisom schválil. Tvrdil, že tak urobil bez toho, že by niekedy vyfakturované práce na mieste fyzicky skontroloval. „Dostal som na to pokyn od viceprezidenta Solára, ktorý bol mojím nadriadeným," hovoril. Podľa neho boli faktúry vystavované bez predchádzajúcich objednávok aj bez protokolov o prevzatí a odovzdaní prác. „Všetky tieto dokumenty som podpísal až dodatočne, rok na to. Boli antidatované a opatrené pečiatkou VSŽ Holding, ktorý k tomu dátumu ešte neexistoval. Požiadal ma o to Cibuľa alebo Juraj Sninský z Ferrostu. V tom čase už bolo vznesené obvinenie," povedal.
Tiež spomenul, že so Solárom "mal problémy" a v roku 1998 ho z funkcie riaditeľa kancelárie prezidenta VSŽ odvolal. „Napíšte, že som čestný človek," povedal včera denníku Korzár. Baran už bol s Cibuľom v roku 2004 odsúdený za podvod na osem rokov väzenia. Krajský súd ale rozsudok zrušil s tým, že treba doplniť dôkazy. Keďže potom Cibuľa námietkou zaujatosti dosiahol vylúčenie predsedníčky senátu, vec teraz od začiatku pojednáva iný senát okresného súdu.
Vo výpovediach pred vyšetrovateľom ani v prvom procese Baran o príkazoch od Solára nehovoril. Tvrdil len, že mu stačili slová Cibuľu, že budova v Bratislave, ktorú mal Ferrost od VSŽ prenajatú a sídlila v nej vtedy strana HZDS, potrebuje opravy. Vravel, že na návrh Cibuľu práce objednával a on mu aj predkladal súpisy prác a faktúry.
Cibuľa včera všetky obvinenia poprel. Tvrdil, že ako predseda Predstavenstva Ferrostu nemohol nikomu vo VSŽ prikázať, aby pre podnik objednával práce alebo preplácal faktúry. "Nikde nie je môj podpis," povedal. V roku 2003 na súde tvrdil, že iniciatíva na rekonštrukciu prišla so železiarní a on vôbec nevedel, či budova opravu potrebuje, lebo v nej nikdy nebol.
Solárovi sa včera denníku Korzár nepodarilo dovolať. Kedy bude svedčiť, nie je jasné. Súd včera pojednávanie odročil na neurčito. Prokuratúra navrhuje v obžalobe vypočuť i ďalších popredných členov rezešovského vedenia železiarní vrátane Jána Smereka, Júliusa Rezeša, Ladislava Drábika, Jána Seňa či Jaroslava Bilíka.
Alexander Rezeš
Kto je Ľubomír Solár
Keď sa v roku 1994 stal privatizér VSŽ Alexander Rezeš ministrom dopravy v tretej Mečiarovej vláde, z čerstvého absolventa vysokej školy Ľubomíra Solára spravil svojho poradcu. Neskôr sa ako 26-ročný stal riaditeľom jeho kancelárie Po návrate Rezeša do železiarní nastúpil v roku 1997 na miesto viceprezidenta VSŽ pre vonkajšie vzťahy Vo februári 1998 dostáva Solár miesto v Predstavenstve VSŽ, ktorého predsedom sa stal jeho spolužiak Július Rezeš. Zároveň zastáva funkciu viceprezidenta pre riadenie. Pre nízky vek Rezeša juniora, Solára a ďalších členov predstavenstva sa vžil názov kindermanažment. V októbri 1998 celý rezešovský kindermanažment po nátlaku veriteľských bánk rezignoval. Solár hneď prechádza na miesto konateľa generálneho riaditeľa VSŽ Servis. Zostal tam do novembra 1999 V marci 2001 košický okresný súd rozhodol, že Solárovi a ďalším dvom členom kindermanažmentu patrí odstupné po deväť miliónov korún plus úroky z omeškania. Vo funkciách boli pritom len osem mesiacov a železiarne pod ich vedením vyprodukovali stratu 6,6 miliardy korún.
Podľa obchodného registra dnes Solár nefiguruje v žiadnej živej firme. Podniká len jeho otec.
Milan Baran vinu odmieta a tvrdí, že faktúry podpisoval na pokyn nadriadeného. František Cibuľa sa už pre médiá nevyjadruje.
Automobilový pretekár a mesto Košice
V kontexte predaja mestského vozidla Škoda Superb sa vynára meno Svätopluka Látala, majstra Československa v pretekoch automobilov do vrchu z roku 1977, ktorý v minulosti šoféroval túto limuzínu. Táto skutočnosť poukazuje na spojenie medzi svetom automobilového športu a mestskou politikou v Košiciach.
Predaj mestskej limuzíny Škoda Superb
Mesto Košice sa rozhodlo predať limuzínu Škoda Superb z roku 2012 s vyše 268-tisícami najazdených kilometrov za minimálnu cenu 2 444 eur. Verejnosť mohla natrafiť na informáciu o predaji na webe Košíc v sekcii úradná tabuľa. Oznam neobsahoval zmienku o parametroch vozidla, jeho výbave a ani o aktuálnom stave.
História vozidla a jeho využitie
V roku 2013 informoval denník Korzár o nákupe dvanástich áut, ktoré si objednali Košice za 160-tisíc eur pre seba a svoju mestskú políciu. V tomto balíku sa nachádzala aj benzínová limuzína Škoda Superb vo verzii Elegance za 33-tisíc. Auto malo 6-stupňovú automatickú prevodovku so športovým režimom, farbu „magická čierna - metalická perleť“, normovanú spotrebu v meste 10,6 litra na 100 kilometrov, mimo mesta 6,3 litra. Vo výbave bol napríklad navigačný systém, vyhrievané sedadlá, prídavné kúrenie či alarm so senzormi polohy. Auto s výkonom 197 koní malo zvládnuť zrýchlenie z nuly na sto kilometrov za hodinu pod osem sekúnd, pričom maximálna rýchlosť vozidla bola takmer 240 kilometrov za hodinu.
Kontroverzie okolo predaja
tags: #automobilovy #pretekar #ryba #mena
