Pestovanie baklažánu a recepty

Baklažán, známy aj ako lilek, je zelenina, ktorá si postupne získala stabilné miesto v našich záhradách aj kuchyniach. Patrí do čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), kam sa zaraďuje aj rajčiak či paprika, no jeho vzhľad a chuť sú nezameniteľné. Plody baklažánu majú typickú tmavofialovú, niekedy až lesklú kožku, no existujú aj odrody biele, zelené, pruhované či dokonca žlté. Táto zelenina pochádza z ďalekého Východu, no v súčasnosti je rozšírená takmer po celom svete a je neoddeliteľnou súčasťou stredomorskej, orientálnej i ázijskej kuchyne.

Okrem gastronomických kvalít si baklažán zaslúži pozornosť aj pre svoje nutričné hodnoty a zdravotné benefity, ktoré sú často podceňované. Má nízky obsah kalórií, no zároveň obsahuje cenné látky podporujúce zdravie srdca, trávenia i metabolizmu. Pestovanie baklažánu nie je úplne jednoduché, pretože je to teplomilná rastlina, no s trochou starostlivosti si ho dokáže dopestovať aj domáci záhradkár. Poďme sa na túto fascinujúcu plodinu pozrieť detailne - od jej histórie a pestovania až po účinky na ľudské telo a možnosti v kuchyni.

V slovenskej kuchyni a vôbec v stredoeurópskom prostredí máme množstvo tradičných druhov zeleniny, ktoré si ľudia pestujú a využívajú celé generácie. Medzi menej historicky zaužívané, no v súčasnosti čoraz obľúbenejšie druhy patrí baklažán. Táto pôvabná zelenina s tmavo-fialovou šupkou a zaujímavou textúrou v sebe ukrýva nielen jedinečnú chuť, ale aj cenné výživové látky.

V nasledujúcom článku si povieme o baklažáne z rôznych uhlov pohľadu. Najprv sa zameriame na jeho výživovú hodnotu a zdravotné benefity, aby sme pochopili, prečo sa ho oplatí zaradiť do stravy. Pozrieme sa na pestovanie baklažánu, ktoré môže byť skvelou voľbou pre záhradkárov či dokonca mestských pestovateľov s väčšími kvetináčmi. Následne si rozoberieme tipy, ako tento plod pripraviť, vrátane baklažánu na panvici, baklažánovej nátierky a baklažánovej polievky. Napokon prídu na rad konkrétne recepty, rady pri výbere čerstvých plodov a spôsoby ich skladovania.

Historický pôvod a rozšírenie baklažánu

Baklažán má za sebou dlhú cestu, ktorá sa začala v tropických oblastiach Južnej a Juhovýchodnej Ázie. Jeho domovinou je pravdepodobne India, kde sa pestuje už viac než 1500 rokov. Odtiaľ sa postupne rozšíril do Číny a na Blízky východ. V Európe sa prvé zmienky o baklažáne objavili v stredoveku, keď ho priniesli arabskí obchodníci na Pyrenejský polostrov. Dlhý čas sa však naň pozeralo s nedôverou, pretože patrí medzi ľuľkovité rastliny, z ktorých niektoré obsahujú jedovaté alkaloidy.

Zaujímavé je, že v minulosti sa baklažán nepovažoval za bežnú potravinu, ale skôr za exotickú raritu. V renesančnej Európe sa dokonca verilo, že jeho konzumácia môže vyvolať melanchóliu alebo „šialenstvo“, čo mu vyslúžilo prezývku „bláznivá jablko“. Postupne sa však predsudky rozplynuli a baklažán si našiel cestu do kuchyne najmä v južných krajinách, kde teplé podnebie umožňovalo jeho pestovanie. Dnes je baklažán bežnou súčasťou jedál ako ratatouille, moussaka, baba ghanoush či rôznych zapekaných a grilovaných špecialít.

Baklažán (Solanum melongena) patrí do čeľade ľuľkovitých rastlín, podobne ako paprika, paradajka či zemiaky. Jeho pôvod sa najčastejšie spája s oblasťou Indie a Ázie, odkiaľ sa prostredníctvom obchodných ciest a cestovateľov rozšíril do Európy. V súčasnosti sa hojne pestuje najmä v stredomorských krajinách, no ani v našich podmienkach nie je raritou.

Botanický opis a vlastnosti rastliny

Baklažán je jednoročná rastlina, ktorá dorastá do výšky 50 až 100 centimetrov. Má silný vzpriamený stonok a veľké, zamatovo chlpaté listy. Kvitne fialovými až modrofialovými kvetmi, ktoré pripomínajú kvety zemiakov alebo rajčiakov - čo nie je prekvapujúce, keďže sú príbuzné. Plod je bobuľa rôznych tvarov - od guľatých až po podlhovasté - a farieb. Najčastejšia je lesklá tmavofialová varianta, no existujú aj odrody biele, krémové, pruhované či dokonca so zelenkastým nádychom.

Jednou zaujímavostí je, že baklažán má mierne horkú chuť, ktorú spôsobujú glykoalkaloidy. Pri správnej príprave a tepelnej úprave však táto horkosť mizne a plod získa jemnú, krémovú konzistenciu, ktorá je veľmi obľúbená v kuchyni.

I keď sa baklažán svojím tvarom ponáša viac na cuketu či tekvicu, pri pestovaní má nároky podobné paradajkám a paprike. Táto jednoročná rastlina sa počas rastu rozkonáruje a dorastá až do 2 m.

Pestovanie baklažánu v záhrade

Baklažány sú čoraz populárnejšie nielen v našich kuchyniach, ale aj v záhradách. Novšie kultivary baklažánov sú vhodné aj pre menej skúsených pestovateľov. Majú menšie plody, ale rodia viac, sú odolnejšie voči zmenám počasia i chorobám. Kľúčom k úspechu pri pestovaní baklažánov je slnko a teplo, preto sa im najlepšie darí v skleníkoch a v teplých južných záhradách.

Baklažán je dynamickou a nesmierne univerzálnou plodinou, ktorá dokáže obohatiť každú kuchyňu - či už ide o tradičnú, alebo experimentálnejšiu gastronómiu. Jeho výživová hodnota je pozoruhodná, najmä vďaka nízkemu obsahu kalórií, vyššiemu podielu vlákniny a prítomnosti cenných antioxidantov. Z hľadiska pestovania je dôležité dbať na teplo, kvalitnú pôdu a dostatok slnečných lúčov. V našich podmienkach sa osvedčuje predpestovanie priesad, ktoré sa po oteplení presádzajú do záhrady alebo do väčších nádob.

Baklažán je zelenina teplého počasia, preto sa mu bude dariť skôr v teplejších krajoch Slovenska. Domovom baklažánu (Solanum melongena) je Južná Ázia, kde rastie ako divá trvalka. U nás sa dá dopestovať ako letnička.

Baklažány vzhľadom na svoju tropickú a subtropickú domovinu vyžadujú pomerne vysoké teploty, podobne ako paradajky a papriky (ktoré rovnako ako baklažány patria do čeľade ľuľkovité). Rovnako ako paradajky a papriky, aj táto zelenina sa vyvíja a visí z konárov rastliny, ktorá dorastá do výšky niekoľkých centimetrov.

Keďže baklažány potrebujú teplú pôdu, zvyčajne ich pestujeme zo šesť až osemtýždňových sadeníc, ktoré kúpime v obchode (alebo sa začínajú predpestovať v interiéri asi dva mesiace vopred). Vyvýšené záhony obohatené o kompostovaný hnoj sú ideálnym miestom na pestovanie tejto zeleniny, pretože sa pôda otepľuje rýchlejšie. Baklažány sa môžu pestovať i v kvetináčoch, kde vytvárajú krásne ozdobné dekorácie.

Výber stanoviska a pôdy

Baklažán je typicky teplomilná rastlina, ktorá vyžaduje dlhé a teplé leto. Darí sa mu najlepšie na slnečnom mieste, chránenom pred vetrom. Pôda by mala byť ľahká až stredne ťažká, dobre priepustná a bohatá na živiny. Ideálne je, ak je obohatená o kompost alebo dobre vyzretý maštaľný hnoj, pretože baklažán má vysoké nároky na živiny.

Vyberte slnečné miesto chránené pred vetrom s hlbokou, výživnou a priepustnou pôdou. Najlepšie sa mu darí pri teplote 22 až 28 °C, nočné by nemali poklesnúť nižšie ako na 15 °C.

Výsev a predpestovanie priesad

Sadenice predpestujete zo semien v interiéri - ak ich plánujete vysadiť von, stačí ich zasiať v marci, prípadne ešte v apríli. Sadeničky v interiéri potrebujú teplotu 18 až 21 stupňov. Darí sa im na svetlých parapetoch. Ak nemáte možnosť predpestovať si rastlinky baklažánu sami, v tomto období si môžete sadenice kúpiť v záhradných centrách.

Keďže baklažán potrebuje dlhé vegetačné obdobie, v našich podmienkach sa takmer vždy predpestúva zo semien. Semená sa vysievajú vo februári až marci do sadbovačov alebo menších nádobiek. Klíčenie vyžaduje vyššiu teplotu, ideálne 22 - 25 °C, preto je vhodné využiť vyhrievaný parenisko alebo pestovanie v interiéri.

Po vyklíčení a zosilnení sa priesady presádzajú do samostatných kvetináčov, aby mali dostatok priestoru pre rast koreňov. Von sa vysádzajú až vtedy, keď pominie riziko mrazov - väčšinou koncom mája alebo začiatkom júna.

Tak, ako semiačka a malé rastlinky, aj vyrastené rastliny baklažánu potrebujú veľa tepla a slnka. Spočiatku im stačí kvetináč s priemerom 9 cm, keď ho korene naplnia, presaďte ich do kvetináčov s priemerom 23 cm. Ak baklažány pestujete vo vykurovanom skleníku, najlepší čas na presadenie je apríl, ak máte nevykurovaný skleník, presadenie odložte na máj. Vyberte preň najteplejšiu, najslnečnejšiu a pred vetrom najviac chránenú pozíciu. Pôdu dva týždne pred výsadbou zahrejte prikrytím fóliou alebo záhradnou textíliou. Rastliny saďte do vzdialenosti 60 cm od seba. Mladé rastliny ešte zhruba dva týždne aspoň na noc prikrývajte, kým sa aklimatizujú.

Pôda, ideálne hlinito-piesočnatá, by pred výsadbou sadeníc mala byť kvalitne pripravená a v dostatočnom predstihu aj vyhnojená.

1. Pôda na hriadke má mať drobnú hrudkovitú štruktúru, nesmie obsahovať kamene ani zvyšky väčších koreňov. Odstránime aj burinu.
2. Baklažány sadíme do vzdialenosti asi 40 cm od seba. Bližšia výsadba môže spôsobiť vyššiu náchylnosť na niektoré choroby.
3. Rastlinu vysádzame s kompaktným koreňovým balom. Nevysádzame veľmi plytko, skôr o niečo hlbšie, aby sa nevyvrátila.
4. Okolo priesady si vytvoríme misku na zálievkovú vodu. Vysadené baklažánové priesady výdatne zalejeme odstátou, nie veľmi studenou vodou.

Vhodný termín na výsadbu predpestovaných priesad je druhá polovica až koniec mája. Baklažány budú prosperovať na slnečnom a teplom mieste s výživnou a priepustnou pôdou. Nebude sa im dariť na tienistých miestach s kamenistou alebo podmáčanou pôdou. Nepestujeme ich nikdy na miestach, kde sme rok predtým mali vysadené zemiaky. Podľa potreby môžeme zvoliť aj množstvo sadeníc. Vo všeobecnosti ich nie je potrebné mať veľa, tri či štyri rastliny sú pri vhodnej starostlivosti pomerne úrodné.

Baklažán potrebuje slnečné a teplé miesto, ideálne chránené a v nížine. Vo vyšších polohách je lepšie baklažán pestovať v skleníkoch, prinesie požadovanú úrodu. Tienisté, zamokrené a veterné záhrady sa na pestovanie tejto teplomilnej zeleniny nehodia.

Semená začnite pestovať v interiéroch alebo rašelinových kvetináčoch 8-9 týždňov pred posledným jarným dátumom mrazu. Semená rýchlo klíčia pri teplotách medzi 15 až 22 ° C.

Starostlivosť počas rastu

Baklažán vyžaduje dostatok vlahy v ranných hodinách. Voda sa však nesmie dostať na listy, stonky ani na plody. Praktické sú riadky, do ktorých vlejeme vodu - zálievka podmokom. Rastliny hnojíme špeciálnym hnojivom na zeleninu. Pravidelne kypríme pôdu a odstraňujeme burinu.

Baklažán potrebuje pravidelnú zálievku, pretože neznáša presychanie pôdy. Zároveň je vhodné udržiavať pôdu kyprú a bez buriny. Vzhľadom na to, že rastlina vytvára pomerne ťažké plody, odporúča sa ju vyväzovať k opore, aby sa stonky nepolámali.

Kľúčové je aj prihnojovanie - baklažán má rád dusík v počiatočnej fáze rastu, no neskôr potrebuje viac draslíka a fosforu, ktoré podporujú kvitnutie a tvorbu plodov. Organické hnojivá, ako je žihľavový výluh či kompostový čaj, sú preň veľmi prospešné.

Keď rastliny dorastú do výšky 30 cm, odrežte vrcholček hlavnej stonky, aby ste podporili rast bočných výhonkov. Baklažány pravidelne zalievajte a keď sa začne tvoriť plod, každé dva týždne ich „prikrmujte“ tekutým hnojivom s vysokým obsahom draslíka. Práve nedostatok draslíka je najčastejším problémom pri neúspešnom pestovaní baklažánov. Listy pravidelne roste (najmenej dvakrát denne) vlažnou vodou. Ak vidíte, že rastlina tvorí viac ako 5-6 plodov, ostatné kvety odstráňte.

Počas vegetácie je nevyhnutná dostatočná zálievka najmä v období, keď vznikajú plody. V suchom prostredí totiž kvety či začínajúce plody opadnú.

Okrem zavlažovania je dôležité aj to, aby ste regulovali množstvo plodov na jednej rastline. Optimum sú 3 až 7 plodov na jednej rastline (podľa jej vzrastu a vitality), potom zaštipnite jej vrchol. Po zaštipnutí by mal nad najvrchnejším plodom ostať jeden list.

Vonkajšie rastliny môžete hnojiť buď posypom Hnojíka okolo stonky, alebo postrekom z jeho výluhu. Pri posype jemne rozložte Hnojík okolo rastlín alebo po celom záhone tak, aby vrstva bola tenká a hnojivo sa rovnomerne rozkladalo. Vyhnite sa vytváraniu kôpok, pretože pri dlhšom ponechaní hnojiva vo vlhkom prostredí môže začať plesnivieť. Tento jav rastlinám škodiť nemusí, ale môže predstavovať problém pre alergikov a esteticky nepôsobí príjemne. Osobne dávam prednosť postreku na všetky vonkajšie plochy. Okrasné rastliny stačí počas vegetačného rastu hnojiť 1-2x mesačne. Spotreba hnojiva je minimálna, no výsledky sú vynikajúce.

Baklažán má podobné nároky na pestovanie ako rajčiaky alebo paprika. Základom je teplo a slnečné miesto. Starostlivosť počas vegetácie zvládnete hravo.

Baklažány nikdy nepestujeme tam, kde minulý rok rástli zemiaky či rajčiny.

Choroby a škodcovia

Na baklažán dosť často útočia roztoče, zistíte ich vďaka škvrnitým, bledým listom, ktoré predčasne opadávajú. Ďalším častým škodcom sú malé biele mušky - molice. Sajú šťavu a vylučujú lepkavú hmotu, ktorá podporuje rast plesní.

Baklažán môže byť napádaný podobnými chorobami a škodcami ako rajčiaky a papriky. Najčastejším problémom býva voška, molica alebo roztoče. Dôležitá je preto prevencia - vetrať skleník, nepremokriť rastlinu a pravidelne kontrolovať listy. Pri chorobách, ako je pleseň, treba okamžite odstrániť napadnuté časti rastliny.

Vošky nelikvidujete chémiou za žiadnych okolností, radšej ich mechanicky odstráňte alebo odtrhnite časti, kde ich je najviac. Môžete tiež vyskúšať roztok z vody, drevného popola a saponátu na riad v pomere 10 litrov vody, 2 šálky popola a 70 - 100 g saponátu.

Zber a skladovanie

Pri tej najkrajšej časti pestovania - zbere úrody - už pomoc určite potrebovať nebudete.

Plody baklažánu sa zbierajú postupne, keď dosiahnu typickú veľkosť a lesklý povrch. Prezreté plody strácajú chuť, sú horké a majú tvrdé semená. Najlepšie je konzumovať baklažán čerstvý, pretože na rozdiel od cibule alebo cesnaku nemá dlhú skladovateľnosť. V chladničke vydrží približne týždeň, preto sa odporúča spracovať ho čo najskôr po zbere.

Na konzumáciu sú najvhodnejšie plody zberané asi tridsať dní po odkvitnutí. Ich dužina je jemná a má mäkké, nevyzreté semená. Určite si dajte záležať, aby ste brali len plody s takou farbou, akú majú mať.

Väčšinou dozrievajú baklažány od polovice augusta a postupné dozrievanie pokračuje až do príchodu prvých mrazov.

Jemne na baklažán zatlačte. Ak sa v pokožke vytvorí malá preliačina, je zrelý. Zároveň by mal mať peknú farbu.

Pri zbere používajte ostré záhradnícke nožnice a ponechajte stopku cca 2 cm. Týmto spôsobom predĺžite dobu skladovania.

Zrelé plody, ktoré neskonzumujete, môžete odložiť do pivnice, kde vydržia 2 - 3 týždne.

Nutričné hodnoty a chemické zloženie

Baklažán je mimoriadne zaujímavý práve pre svoje nutričné hodnoty. Jeho veľkou výhodou je nízky obsah kalórií - 100 gramov čerstvého plodu obsahuje iba približne 25 kcal. To z neho robí ideálnu potravinu pre ľudí, ktorí chcú schudnúť alebo si udržiavať zdravú váhu.

Obsahuje približne 90 % vody, čo znamená, že je výborne hydratačný. Okrem toho obsahuje malé množstvo bielkovín a vlákniny, ktorá je kľúčová pre správne fungovanie tráviaceho systému. V baklažáne nájdeme aj vitamíny skupiny B (najmä B1, B3 a B6), vitamín C, vitamín K a foláty. Z minerálnych látok je významný obsah draslíka, horčíka, fosforu a mangánu.

Chemické zloženie baklažánu je zaujímavé aj vďaka antokyánom, ktoré mu dodávajú typickú fialovú farbu. Najznámejším z nich je nasunín - silný antioxidant, ktorý chráni bunky pred poškodením voľnými radikálmi a podporuje zdravie mozgu a kardiovaskulárneho systému. Okrem toho obsahuje aj fenolové zlúčeniny, ktoré majú protizápalové účinky.

Účinky baklažánu na zdravie

Konzumácia baklažánu prináša množstvo benefitov pre ľudské telo. Vďaka nízkemu obsahu kalórií a vysokému obsahu vody je ideálny pre ľudí, ktorí sa snažia o redukciu hmotnosti. Vláknina, ktorú obsahuje, podporuje trávenie, reguluje vyprázdňovanie a prispieva k zdraviu črevnej mikroflóry.

Antokyány a ďalšie antioxidanty obsiahnuté v baklažáne chránia bunky pred oxidačným stresom a znižujú riziko vzniku chronických ochorení, ako sú srdcovocievne choroby alebo niektoré typy rakoviny. Nasunín, špecifický antioxidant z baklažánu, má schopnosť chrániť lipidové membrány mozgových buniek, čím podporuje kognitívne funkcie a zdravie nervovej sústavy.

Draslík obsiahnutý v baklažáne má pozitívny vplyv na reguláciu krvného tlaku a činnosť srdca. Horčík a mangán prispievajú k správnej činnosti svalov a nervov. Vitamíny skupiny B podporujú metabolizmus, tvorbu energie a zdravie pokožky.

Niektoré štúdie naznačujú, že látky z baklažánu môžu pomáhať znižovať hladinu cholesterolu v krvi, čím podporujú zdravie ciev.

Baklažán obsahuje draslík, vápnik, meď a horčík, pričom najviac v ňom nájdete draslíka. Tento minerál je dôležitý pre správnu funkciu nervovej sústavy, pečene, srdca aj svalov. Baklažán pomáha znížiť hladinu cholesterolu, pre vysoký obsah vlákniny prispieva tiež k dobrému tráveniu. Má močopudný účinok a chráni pred vznikom obličkových kameňov.

Kulinárske využitie baklažánu

Baklažán má v kuchyni mimoriadne všestranné využitie. Môže sa grilovať, zapekať, dusiť, smažiť, plniť alebo rozmixovať do nátierok. Typickým znakom baklažánu je, že pri varení absorbuje olej ako špongia, preto sa odporúča použiť kvalitný olivový olej a strážiť množstvo, aby pokrm nebol príliš mastný.

V stredomorskej kuchyni je známy v jedle moussaka, kde sa zapeká s mäsom, rajčinami a bešamelom. V arabskom svete je obľúbený pokrm baba ghanoush, čo je jemná nátierka z pečeného baklažánu s tahini, cesnakom a citrónovou šťavou. Vo Francúzsku ho nájdeme v zeleninovom jedle ratatouille spolu s cuketou, paprikou a rajčinami.

Okrem tradičných receptov sa baklažán dá pripraviť aj ako zdravá alternatíva k vyprážaným jedlám - napríklad plátky upečené v rúre namiesto hranoliek alebo karbanátky z baklažánu ako vegetariánska verzia mäsových placiek.

V kuchyni môžeme baklažán kombinovať s rôznymi koreninami, olejmi a ďalšími surovinami. Rôznorodé spôsoby úpravy, či už ide o pečenie, dusenie, grilovanie či vyprážanie, zabezpečujú, že sa nám nenasýti tak rýchlo ako mnohé iné druhy zeleniny.

Baklažán na panvici

Keď sa povie baklažán na panvici, mnohí si predstavia rýchlu a chutnú prípravu. Ideálne je najskôr nakrájať baklažán na kolieska alebo kocky a posoliť, aby sa zbavil prebytočnej vody a horkosti. Tip: Pre extra chuť môžete pridať cesnak, cibuľu či bylinky typu tymian, rozmarín alebo oregano. Upozornenie: Baklažán dokáže nasávať olej ako špongia, preto to s olejom nepreháňajte.

Baklažánová nátierka (baba ganoush)

K obľúbeným pokrmom na Blízkom východe patrí baba ganoush, čo je v podstate baklažánová nátierka kombinovaná so sezamovou pastou tahini, cesnakom a citrónom. U nás existujú rôzne modifikácie, kde baklažán dopĺňame paprikou (tzv. Umyté baklažány prebodnite nožom na viacerých miestach a pečte v rúre pri teplote okolo 200 °C asi 30 - 40 minút, kým nie je dužina mäkká. Po vychladnutí ošúpte alebo aspoň oddelte spálenú šupku a dužinu vydlabte. Rozmixujte s olivovým olejom, cesnakom, soľou, čiernym korením a prípadne ďalšími ingredienciami (cibuľa, bylinky, tahini).

Baklažánová polievka

Baklažánová polievka je vynikajúci spôsob, ako využiť aj väčší počet baklažánov, napríklad keď ich máte z úrody v záhrade. Tip na recept Na olivovom oleji orestujte cibuľu a cesnak, pridajte nakrájaný baklažán, paradajky alebo papriku, podlejte zeleninovým vývarom. Varte do zmäknutia, potom dohladka rozmixujte. Dochutiť môžete soľou, korením, bazalkou či sušeným oreganom.

Pri týchto receptoch je jedným z kľúčových krokov zbavenie sa prípadnej horkosti, čo dosiahneme posolením nakrájaných kúskov a následným opláchnutím.

Zaujímavosti o baklažáne

Hoci sa baklažán bežne označuje ako zelenina, botanicky patrí medzi plody - konkrétne bobule. V niektorých krajinách sa nazýva „eggplant“, pretože staršie odrody mali biele, guľaté plody pripomínajúce vajíčka.

V tradičnej čínskej medicíne sa baklažán využíval na ochladzovanie organizmu a podporu cirkulácie krvi. V Indii je dodnes veľmi populárny pod názvom „brinjal“ a tvorí základ mnohých kari jedál.

Zaujímavosťou je aj to, že baklažán obsahuje malé množstvo nikotínu - je to rastlina z rovnakej čeľade ako tabak. Množstvo nikotínu je však zanedbateľné, človek by musel zjesť desiatky kilogramov baklažánu, aby prijal toľko nikotínu ako z jednej cigarety.

Tipy pre úspešné pestovanie baklažánu

tags: #baklazan #pestovanie #a #recepty

Populárne príspevky:

• Pikantná marináda na bravčové
• Slovenské vianočné pečenie
• Zeleninová polievka s haluškami krok za krokom
• Riešenia problémov s ventilátorom v rúre
• Recept na bravčovú pečeň