Halina Pawlowská: Život plný humoru a sebereflexe
Jej humor je nezameniteľný. Halina Pawlowská má veľkú fanúšikovskú základňu aj preto, že si dokáže vystreliť aj sama zo seba. V exkluzívnom rozhovore nám okrem iného prezradila, prečo nechce byť štíhla, aký je jej manžel, aj to, aká je mama a babička a ktorý je jej zatiaľ nesplnený sen. Dozvedeli sme sa aj to, prečo nemá rada, ak sa jej novinári pýtajú na jej výrazné prsia alebo na váhu.
V roku 1996 ste napísali knihu „Jak být šťastný: 12 nemorálních rad". Čo vás osobne robí šťastnou? Som šťastná vždy, keď mám niečo za sebou a dopadne to dobre. Vtedy mám pocit uvoľnenia a šťastia. Práve v tejto chvíli som odovzdala ďalšiu knižku, už dvadsiatu v poradí a už mám po korektúrach, takže som spokojná. Kniha sa volá Strašná nádhera a vyjde v novembri.
Halina Pawlowská
O knihe Strašná nádhera
Sú to poviedky, ktoré som napísala v priebehu rokov, sú o všetkom, čo ma naplnilo šťastím. Je to o láske, rodine a reflexii na bežné denné udalosti, ktoré sa týkajú práce alebo mojich detí a mojich snov a túžob, ktoré sú niekedy nezlučiteľné s vekom. Ale stále sú to túžby dievčaťa, ktoré stále ešte niečo čaká.
Nesplnené sny a realita
Čo teda ešte čakáte a čo už podľa vás nie je splniteľné? Sú to sny o vzrušení, o nájdení toho pravého, o romantických chvíľach na romantických miestach, s romantickými mužmi.
Ale vy ste predsa už toho pravého našli, či nie? Áno, ja som toho pravého našla a už som s ním 36 rokov. Ale tá realita niekedy nemusí zodpovedať snom, i keď je to realita príjemná a pohodová. Môj manžel je človek, pevne zakotvený v realite, ale to neznamená, že by nemohol snívať. A ja teda snívam stále.
Manžel a manželstvo
A čo váš manžel nemá, a čo by ste chceli, aby mal? A viete, že ja takto nepremýšľam? Keby som sa zamýšľala nad tým, čo môj manžel nemá, ale chcela by som, aby mal, tak by som s ním nevydržala 36 rokov. Možno je to tým, že nechcem, aby sa môj manžel zmenil a zodpovedal mojim snom. Možno je lepšie brať ho takého, aký je a popri tom si snívať.
Aký je teda váš manžel? Čím je typický? Pripadá mi zvláštne rozprávať o mojom manželovi. Je typický napríklad tým, že sa nechce medializovať a nechce, aby napríklad moje čitateľky hovorili, pozri sa, to je ten Pawlowský. Rada o ňom píšem sama a rada ho staviam do situácií, ktoré sú v poviedkach alebo pri mojom rozprávaní, pretože je to s určitým typom nadsadenia, ale veľmi nerada by som podávala reálny výklad o mojom mužovi. To by nebol spokojný. Ale určite môžem prezradiť, že je štíhly a nervózny - pretože je štíhly (smiech). Chodí skoro spať a skoro vstáva, lebo on je škovránok, ja som sova. A je mlčanlivý.
Podobnosti a rozdiely
Je teda vaším priamym opakom? Na prvý pohľad určite. Ale máme aj niečo spoločné, a to je zmysel pre humor. Na veľa vecí sa pozeráme rovnako. Páčia sa nám rovnaké veci, na rovnakých veciach sa smejeme a rovnaké veci nás poburujú.
Povedali ste, že manžel je veľmi štíhlej postavy, čo je o ňom aj známe. Má to dané genetikou alebo si dáva pozor na stravu? Má to dané genetikou a naše deti sú po ňom. To je dobre.
Krása a diéty
Vy určitým spôsobom vyčnievate z davu, ale na šarme vám to vôbec neuberá. Vedeli by ste poradiť ženám, ktoré sa za každú cenu snažia schudnúť kvôli chlapovi alebo preto, aby spĺňali dnešné kritériá krásy? Raz môj otecko povedal, že štíhle ženy, keď sú nahé, vyzerajú smutne. A predstavovať si tie nahé chudé ženy je naozaj smutný pohľad. A myslím, že keď niekoho máte a je vás veľa, tak mu môžete ponúknuť viac než tá štyridsaťpäťkilová.
Ilustrácia k diétam
Je pravda, že sa celý život trápite diétami? Stále skúšam nejaké diéty a nevyskúšala som všetky, lebo stále pribúdajú nové a nové. Ale vyskúšala som snáď všetky, ktoré boli v móde. Niektoré boli dobré, na prechodné obdobie som schudla, ale telo sa vždy chce dostať do štádia, v ktorom bolo, je to životný program.
Teraz držíte diétu? Vždy mám obdobie, keď sa na to vykašlem a potom príde obdobie, keď sa do toho vrátim. A keď trochu schudnem, tak ma to namotivuje, a potom tým žijem a potom na to zabudnem. Jem normálne, potom zase priberiem, je to také kolečko, ktoré sa stále opakuje. Teraz som sa stretla s veľmi dobrou výživovou dietárkou a schudla som asi päť kíl, takže som opäť získala motiváciu. Snažím sa jesť zdravo, pomerne často a mám taký odľahčený pocit.
A máte stanovené, koľko kíl by ste chceli zhodiť? Nemám za cieľ byť štíhlou ženou, tou nikdy nebudem. Ale mám cieľ zhodiť zhruba osem kíl, aby som sa cítila trochu lepšie.
Prezradíte, koľko teraz vážite? No to ani náhodou. To neprezrádzam nikdy, prečo by som to robila? Rozhovory by sa mali robiť kvôli tomu, čo človek dokázal. Keď sa ma potom novinári spýtajú, koľko vážim, príde mi to ako voči žene neférové. Ja na tej obrazovke nevystupujem a nepíšem knihy preto, ako vyzerám, však? Je to možno preto, že som vyštudovala scenáristiku a tak ďalej.
Ženské prednosti
Ale predsa len, ste výrazná žena aj vďaka vašim ženským prednostiam. Nekomplikujú Vám veľké prsia život? Nie, neprekážajú mi a nič nekomplikujú. Prekáža mi to v rozhovore s médiami. Keď sa robí rozhovor s Michalom Vieweghom, tiež sa ho nepýtajú na veľkosť penisu, ale na to, čo napísal.
Humor a ľútosť
Dobre, poďme sa teda radšej baviť o vašom zmysle pre humor, ktorý je originálny a pikantný. Stalo sa vám niekedy, že ste povedali niečo, čo ste neskôr oľutovali? Ja skôr často riešim to, prečo som vôbec na nejaký typ rozhovoru pristúpila. Pretože často prichádzam k rozhovoru ako otvorená kniha. A očakávam, že keď idem niečo hovoriť, že to ten človek myslí dobre. Preto som vždy zaskočená, keď má niekto postranné úmysly. Nechápem, prečo a potom sa cítim podvedená. Ale keď je niekto na mňa milý a chce sa so mnou baviť, tak na to kývnem a potom som v šoku.
Stretávate sa s tým aj vo vašej talkšou? Oľutovali ste u niekoho z vašich hostí, že ste ho vôbec pozvali? Pri moderovaní Mamba šou a Banánových rybičiek som u niektorých hostí očakávala, že budú zábavnejší. Nikoho sa nechcem dotknúť, ale niektorí neboli vo forme, odpovedali v holých vetách a musela som z nich tie odpovede ťahať. Pritom tí ľudia vedeli, že idú do zábavnej šou, tak to ma mrzelo. Ale nikdy sa mi nestalo, že by bol niekto voči mne nepríjemný. Momentálne rokujem s televíziou o novej šou, o ktorej môžem zatiaľ povedať len to, že tam budú vystupovať známi aj neznámi ľudia.
Rodina a manželstvo
Ešte by som sa pristavila pri vašom manželstve. V jednom rozhovore ste povedali, že ste sa nerozviedli, lebo vo vašej rodine sa muži jednoducho nerozvádzajú, ale že sa pochovávajú. Je to rodinná tradícia? My sme si to nikdy takto nedefinovali, že by sme sa zišli a ako rodina si povedali, že my sa jednoducho rozvádzať nebudeme. To je moja formulácia na základe odpozorovania v našej rodine. Ale je pravda, že v našej rodine sa rozvody nepraktizujú. Moji rodičia sa nerozviedli, tety ani sestry mojej mamy neboli nikdy rozvedené. Máme to tak, že keď si niekoho vyberieme, tak s ním sme.
Aj ste sa niekedy zamýšľali nad tým, či je to jednoducho len šťastný výber, alebo je na to nejaká finta, ako vydržať dlho v partnerstve? Nechcem vyzerať ako odporca rozvodov, pretože naozaj niekedy iné riešenie krízy vo vzťahu nie je. Napríklad keď muž týra ženu, nemožno robiť nič iné, len rýchlo od neho preč. Alebo keď sa obaja trápia a už nič medzi nimi nie je, tak sa asi tiež nič iné nedá robiť. Len si myslím, že teraz je taká doba, že zabúdame opravovať. Robí sa to tak, že keď sa niečo rozbije, tak sa to vyhodí a zabezpečí nové. U mužov mám pocit, že keď tá žena trošku odkvitne z krásy a dospelé deti už toľko nepotrebujú ich pozornosť, tak si povedia, že to už skončilo a zabezpečia si teraz nové malé roztomilejšie deti, a novú mladú roztomilejšiu ženu.
Vy ste v manželstve šťastná? Ja som v manželstve spokojná, áno.
Pôvod a jazyky
O vašom otcovi je známe, že pochádzal z Ukrajiny. Viete po ukrajinsky? Áno, viem po ukrajinsky, s otcom sme sa rozprávali po ukrajinsky a s mamou po česky. Ale otecko umrel, takže tú ukrajinčinu až tak nepoužívam, iba keď stretnem sa s Ukrajincami stretnem a tu je ich našťastie veľa. Takže ukrajinčinu už zase oživujem, ale niektoré slová mi už unikajú a neviem si ich vybaviť, odrazu sa zarazím, ako keby tam bola diera (smiech).
Vlajka Ukrajiny
Ste v kontakte s vašou rodinou z Ukrajiny? Navštevujete sa? Nie, nenavštevujeme sa. Ale v rámci jednej televíznej relácie, kde sa pátra po koreňoch, pôjdem na Ukrajinu s televíznym štábom.
Ktoré cudzie jazyky ovládate? Učila som sa veľa cudzích jazykov. Ovládam ich tak, že niekedy, keď som v cudzine, hovorím všetkými naraz a dokážem to aj v jednej vete. Mám maturitu z angličtiny, ruštiny, češtiny, latinčiny, a potom som sa ešte dlhodobo učila v škole nemčinu. A jedálne lístky viem bravúrne vo francúzštine. A ešte viem tú ukrajinčinu.
Plánujete sa ešte učiť ďalší cudzí jazyk? Mám maturitu aj z latinčiny, tak mi pomerne ľahká pripadá taliančina. Mám taký sen, že by som sa naučila po taliansky, ale zatiaľ o tom iba rozmýšľam. Nepotrebujem taliančinu k životu, to je len taký koníčkový rozmar a teraz mám celkom veľa práce.
Vnúčatá a materstvo
Ste babičkou malého Huga. Pomáhate s ním vašej dcére alebo to nechávate všetko na ňu? Vzhľadom k tomu, že bývame v spoločnej domácnosti, tak som s Hugom dennodenne. Ale tú prácu, ktorá s tým eventuálne je, si oddrie moja dcéra. Ja sa iba teším, hladím ho, hrám sa s ním, ale v momente, keď strašnou rýchlosťou beží z mojej izby, tak ho dostihne už iba moja dcéra.
Koľko by ste ešte chceli vnúčat? Chcela by som štyri.
Vraveli ste o tom už aj dcére? Dcéra je nadšená z Huga, ale myslím, že nechce ostať pri jednom dieťati. Skôr mám obavy, či sa syn pridá k vyrábaniu vnúčat (smiech). Momentálne študuje v Amerike, takže neviem.
Aká ste mama? Myslím, že som starostlivá a asi nie som úplne dôsledná. Zároveň mám sama veľa svojich povinností, ktoré mám však preto, aby všetko, čo zarobím, som mohla odovzdať svojim deťom. A myslím si, že ak ide do tuhého, idú ku mne.
Vaša mama vraj k vám bola dosť vo výchove prísna. Boli ste taká istá alebo ste boli k deťom miernejšia? Ja som sa nesnažila byť miernejšia. Ja som miernejšia než moja matka. Rozhodne som nemala takú veľkú ctižiadosť, nechcela som, aby deti mali samé jednotky a boli v škole najlepšie. Moja mama chcela, aby som bola vo všetkom najlepšia, a keď som dostala 1-, tak som bola zlá, že nemám jednotku. Tieto pocity som v deťoch rozhodne nepestovala, a ani s týmto princípom výchovy nesúhlasím. Veľa mi to nedalo, skôr ma to traumatizovalo. Bola som pri výchove dosť voľnomyšlienkárska, čo možno bolo niekedy až veľa.
Kritika a dobrodružstvo
Existuje teraz vo Vašom okolí človek, ktorý si dovolí vás kritizovať? Moja matka ma kritizuje stále a zásadne v dobrom (smiech). A myslím, že aj moja rodina ma stále kritizuje. Môj syn to nepovie, lebo je mlčanlivý, ale dcéra mi povie, čo si myslí a na jej pripomienky veľa dám.
Váš manžel si dovolí vás kritizovať? Môj manžel nesleduje moju činnosť, ani moja rodina to nerobí tak, že by sa zbehla pred televíziou a oči mala upriamené na obrazovke. V šoubiznise sa pohybujem už asi tridsať rokov, takže nie je to také fascinujúce, je to jednoducho moja práca. Ale niekedy, keď muž nie je nadšený, tak mu to vidím na tvári, má vtedy taký skeptický výraz.
Jednou z vašich kníh je Zoufalé ženy dělají zoufalé věci. Čo najzúfalejšie alebo najodvážnejšie ste doteraz v živote urobili? Tá kniha je tak trochu aj o tom, že som trikrát odišla do Afriky, do divokej buše, bez cestovnej kancelárie. Chcela som natočiť seriál, ktorý by režíroval Ján Svěrák, a vtedy to mala zastúpiť belgická i holandská televízia. Malo to byť dokonca financované z vojnového dlhu Tanzánie voči Českej republike.
Bolo to veľmi komplikované a kvôli peniazom potom z toho nič nebolo. A keď sa spätne pozerám na to, ako som tam išla úplne nevybavená informáciami, tak si hovorím, ako som mohla byť taká naivná. Ale bolo to veľké dobrodružstvo.
Afrika
A potom som ešte spáchala veľké dobrodružstvo, keď som mala devätnásť. Pred Vianocami sme sa s kamoškou zobrali a odišli sme do hôr Krkonoše, kde sme sa chceli živiť ako servírky. To bola tiež dobrodružná a pomerne zúfalá záležitosť. Boli sme vtedy obe nešťastne zamilované a obe sme sa vtedy nedostali na tú školu svojich snov, tak sme tam šli zo zúfalého vzdoru.
A v poslednej dobe ste zažili niečo adrenalínové? Pre mňa je adrenalínový každý priamy prenos. Je to adrenalín, keď idem na pódium, čo sa mi stalo nedávno v Zlíne. V hľadisku sedelo tisíc ľudí a scenár k moderovaniu som dostala hodinu predtým. Pritom som vedela som, že nesmiem hlavne popliesť tie takzvané povinné jazdy ako napríklad protokolárne predstavovanie hajtmana. Bol to nadačný koncert a bolo by to smutné, keby som nepovedala, kto komu čo dal a kto z toho bude mať úžitok. A tak som z toho bola veľmi nervózna. Bolo to, ako keby som skákala bungee jumping.
Plány a sny
Máte plány alebo sny, ktoré sa vám doteraz nepodarilo naplniť? Áno, chcela by som ísť okolo sveta. To je taký naivný idealistický plán. Mala by som na to napríklad rok až dva, čo by niekto financoval. Ale nechcela by som to zadarmo. Od toho, kto by mi to platil, by som mala za úlohu, že o tom musím napísať knihu a každý týždeň musím odovzdať kapitolu. Tá úloha by sa mi páčila, pretože by som nechcela ísť na takú cestu s tým, že nebudem nič robiť. A pritom by som mala dva roky na to, aby som bola všade.
Aj ste sa už oslovili kvôli tomu nejakého vydavateľa? Zatiaľ je to len v rovine úvah. Možno sa niekto chytí. Ja by som to napísala krásne.
Čo teraz plánujete v najbližších dňoch, či už po pracovnej alebo súkromnej stránke? Mám teraz pred sebou celkom náročný týždeň, lebo som začala učiť na filmovej a reklamnej škole. Takže už po študentoch musím vyžadovať nejaké úlohy, čo mi pripadá veľmi náročné. A zároveň v stredu idem na Ukrajinu, kde má pre mňa jedna televízia pripravené prekvapenie, na čo som veľmi zvedavá.
S Halinou Pawlowskou sa môžete stretnúť 18.
tags: #banánová #halina #vtipy
