Banícky jarmok a tradičné recepty: Ako sa stravovali baníci na Slovensku

Súčasťou tradičnej ľudovej kultúry je aj strava a stravovanie. Jej príprava je najstaršou činnosťou človeka, každodenný úkon, ktorý si zachoval svoju podstatu. Jedálny lístok závisel najmä od sociálneho postavenia jednotlivých rodín, ale aj od miestnych a rodinných tradícií.

Banícke zamestnanie bolo namáhavé a nebezpečné, práca v čierňave podzemia si vyžadovala silu a pevné zdravie. Baníkom ju dodávala strava a jedlo, ktoré im ich matky či manželky pripravovali s láskou a každodennou obavou o život svojich najbližších. Potrebovali vydržať až do fajrontu.

Baníci si nosili jedlo z domu porichtované v kandličke či kastróliku. Bola to domáca, jednoduchá a zdravá strava. Tvorili ju zemiaky, kapusta, strukoviny a obľúbené halušky. Po druhej svetovej vojne baníci dostávali na prídel v miestnom kráme „americkú slaninu“ solenú, bravčovú masť a ceres (tuk na pečenie).

Pre baníka, ale aj pre ostatných členov rodiny boli najdôležitejšie predovšetkým raňajky. Organizmus potreboval získať zásobu dostatočnej energie na celodennú ťažkú manuálnu prácu. Raňajky museli byť sýte. Gazdiná vstávala zavčas ráno, len čo sa začalo brieždiť. Baník sa po fríštiku ponáhľal do bane fárať, nesmel zmeškať, lebo by bol pokutovaný.

V bani neexistovala kedysi ani prestávka určená na oddych a jedlo. Baník si ju podľa potreby urobil sám, spravidla keď sa čakalo na odstrel horniny.

Tradičné banícke jedlá a nápoje

Zemiaky v šupke boli tradičný banícky olovrant, ktorý si nosil na poobedňajšiu šichtu. Boli to varené zemiaky v šupke, popučené vidličkou alebo drevenou lyžicou na kúsky, nikdy nie na kašu, osolené a zapíjali sa kyslým mliekom. Doma v rodinách olovrant nemali zaužívaný, bola to skôr akási panská obyčaj.

Na pitie si nosili čaj, hlavne veľa mlieka, ktoré ich držalo v dobrej kondícii a čiernu kávu. Čaj sa veľmi rozšíril po druhej svetovej vojne ako súčasť sociálneho programu zamestnávateľa, ktorý začal dbať na dodržiavanie pitného režimu baníkov pri vysokých teplotách v bani a začal im podávať čaj vždy pred sfáraním do bane. Káva bola obľúbeným teplým nápojom baníkov. Veľmi často ju pili s mliekom ako bielu kávu. Varili si cigóriu a meltu. Pravé kávové zrná však rozvoňali banícku kuchyňu až v rokoch 1943 -1944, keď ju so sebou priniesli nemeckí vojaci. Tí ju nechávali v rodinách ako platidlo za obed či večeru.

Špecifickým nápojom baníkov, ktorý mal charakter liečiva, bol horúci, tekutý baraní loj. Táto rozpustená masť mala dobré účinky na dýchanie a čistila pľúca zanesené kremencom.

Žabie stehienka ako banícka šmakovačka

Viaceré jedlá, ktoré dnes poznáme ako delikatesy a veľmi drahé chuťovky, boli prirodzenou súčasťou jedálneho lístka baníka. Keďže mäso bolo vzácne a jedlo sa väčšinou len počas sviatkov, nahrádzalo sa možnosťami, ktoré poskytovala príroda. Jednou z možností bolo nachytať žaby, ktorých stehienka majú veľmi chutné mäsko pripomínajúce kuracie.

Najlepšie žabky sa dali nachytať v močariskách. Najchutnejšie vraj boli na jeseň, ich príprava nebola ťažká, jedli sa pečené na masti, varené či udusené na cibuľke. Najlepšie chutili do chrumkava upečené, potreté cesnakom a posypané majoránkou. Boli to tzv. banícke šmakovačky.

Každý rok sa na sviatok Anny (26.6.) konal Anna bál a obľúbený jarmok. V jarmočných šiatroch ponúkali nemecké trhovníčky nazývané kofy z dediny Kremnické bane chutné tučné žabie stehienka, bôb, tvaroh a maslo. Banícke gazdinky zas vymieňali domáce vajíčka na trhu za iné potraviny.

Sviatočné stolovanie v baníckych rodinách

Aj v baníckych rodinách považovali nedeľu za sviatočný deň. Stôl musel byť prikrytý obrusom, ktorý sa používal len v nedeľu, nazývaný nedeľný. Aj keď domácnosť bola skromná, stolovanie bolo treba pripraviť lákavo. Muselo sa dbať na to, aby sa príbory nikde nekrižovali a ani počas jedenia neskrížil. Skrížený príbor bol zlým znamením. Tiež bolo treba dať pozor, aby žiaden príbor nepadol na zem. Členovia rodiny sa najskôr pomodlili, domáci požehnal jedlo a až potom sa začalo jesť.

Hlava rodiny prízvukovala svojim deťom: „ Doma jedz čo máš, a v cudzine čo ti dajú“.

Dnes na zašlú banskú slávu upozorňujú len zemepisné názvy a zažltnuté kuchárske recepty baníckych gazdiniek písané atramentovou ceruzkou.

Recept na banícky gjuveč

Všetky suroviny si očistíme, umyjeme a nakrájame. Vrstvíme. Doma sme sa rozhodli začať so zemiakmi. Osolíme, okoreníme (mleté čierne korenie, čubrica, senovka). Do originálnej hlinenej nádoby na prípravu gjuveču netreba dávať na dno žiaden tuk. Ak takúto nádobu doma nemáte môžete použiť misu z jenského skla alebo inú nádobu s pokrievkou.

Druhá vrstva - fazuľové lusky, mrkva, polovica z nakrájanej cibule, cesnaku, soľ, mleté čierne korenie. Tretia vrstva - mäso, mletá červená paprika, soľ, koreniny, trochu oleja. V recepte uvádzam bravčové pliecko, my sme však použili morčacie horné stehno bez kože a kosti. Mäso môžete použiť akékoľvek, vhodné na dusenie a pečenie. Pri výbere zeleniny sa netreba báť. Vhodné sú baklažány, cukina, zelený hrášok, petržlen, ... Taktiež koreniny sú záležitosťou chuti a fantázie, ako pri varení gulášu. Prikryjeme pokrievkou, dáme do rúry vyhriatej na 180° Celzia a necháme pekne pomaly dusiť asi 1 a pol hodiny. Podávame samotné alebo s chlebom.

tags: #banícky #jarmok #pečené #mäso #recepty

Populárne príspevky:

• Príčiny hladomoru
• Tipy na prípravu kuskusu a sójového mäsa
• Zábava pre deti: Kolotoč Guľa
• Bezstresové Vianoce s Jamie Oliverom
• Aktivity v Topoľčanoch a Nitre