Ľudovít Kubáni: Rozbor diela "Hlad a láska"

Ľudovít Kubáni, básnik a prozaik, patrí k mladšej štúrovskej generácii. Jeho život a tvorbu formovalo revolučné obdobie rokov 1848-1849 a jeho následky. Jeho dielo predznamenalo prechod od romantizmu k realizmu v slovenskej literatúre. Okrem poézie a kratších prozaických útvarov sa venoval aj veľkým historickým témam. Tie spracoval v kritikmi cenenom epose Radzivillovna, kráľovná poľská (1869) a v rozsiahlom románe Valgatha. V tomto článku sa zameriame na rozbor jeho diela, s dôrazom na poviedku "Hlad a láska" a jej kontext v Kubániho tvorbe.

Životná cesta Ľudovíta Kubániho

Ľudovít Kubáni sa narodil 16. októbra 1830 v Slovenských Zahoranoch (dnes Horné Zahorany) v učiteľskej rodine Samuela Kubániho. Detstvo prežil v Drienčanoch. Vzdelanie postupne získaval v Poprade, Miškovci, Ožďanoch a na gymnáziu v Levoči, kde sa začal literárne formovať a zapojil sa do činnosti Jednoty mládeže.

Keďže nemal finančné prostriedky na ďalšie štúdium, začal pracovať. Bol úradníkom sklenenej huty v Zlatne, pracoval na slúžnovskom úrade v Rimavskom Brezove a v Rimavskej Sobote. V roku 1855 sa stal notárom v Bátke, 1856 slúžnym v Rimavskom Brezove a neskôr aj v Rožňave. Často sa stretával s P. Dobšinským, P.Z. Kellnerom - Hostinským, Š.M. Daxnerom a J. Bottom. Prispieval do slovenských, ale aj do maďarských a do nemeckých časopisov.

Jeho životná púť sa tragicky ukončila 30. novembra 1869 v Rimavskom Brezove vo veku 39 rokov. Zomrel tragicky v noci z 28. na 29. novembra 1869 pri hre kariet, kde ho nožom usmrtil jeho spoluhráč, vlastný švagor Andrej Antalík.

Literárna tvorba Ľudovíta Kubániho

V poézii sa výrazne inšpiroval dielom Andreja Sládkoviča. Básne uverejňoval vo vlastnom rukopisnom časopise Hodiny zábavy a neskôr aj v periodikách Sokol a Orol. Okrem poézie s buditeľským nádychom ako napríklad Deň 6. a 7. junia roku 1861 v Turčianskom Sv. Okrem eposu Radziwilovna kráľovná poľská písal aj krátke prózy a to sú: Mendík, Hlad a láska, Čierne a biele šaty, Emigranti, Suplikant, Valgatha.

V dielach Ľudovíta Kubániho vidieť rozpor medzi romantickým pohľadom na svet a novými svetonázorovými prvkami. Redigoval rukou písaný beletristický časopis Hronka. Písal najmä krátke humorné poviedky. Napísal básne Slzy osudu a Sahara, epos z poľských dejín Radziwillovna, kráľovná poľská, epické príbehy zo súčasného života Hlad a láska, Suplikant, Čierne a biele šaty, Pseudo-Zamojski, Emigranti a nedokončený historický román Valgatha.

V prózach ako Blíženci (1855, rukopis), Hlad a láska (1860), Čierne a biele šaty (1860), Mendík (1860), Pseudo-Zamojski (1861), Traja Sokoli (1868) sa už odkláňal od romantickej poetiky a kládol dôraz na realistické literárne tendencie. Ich témou sa stala aj zlá sociálna situácia jednotlivcov, ktorá ovplyvňoval aj jeho osobný život. V poslednom desaťročí svojho života sa začal sústreďovať na diela s historickou tematikou. So svojou túžbou napísať veľký historický román sa zveril aj priateľovi Pavlovi Dobšinskému. Začal pracovať na rozsiahlom diele Valgatha, z ktorého vyšla v roku 1872 len prvá časť.

Analýza poviedky Hlad a láska

Hlad a láska (Svätojánske dobrodružstvo) je humoristicky ladená próza - epizóda zo života s autobiografickými črtami. Základom konfliktu je zmätočná situácia, ktorá spôsobí, že protagonista cestujúci za svojou snúbenicou si doma zabudne peňaženku, čo vyvolá sled trápnych situácií.

Poviedka "Hlad a láska" je ukážkou Kubániho realistického prístupu k literatúre. Autor v nej s humorom opisuje situáciu, v ktorej sa ocitne mladý muž na ceste za svojou snúbenicou.

Hlad: Hlad je tu zobrazený ako fyzický stav, ktorý ovplyvňuje konanie a myslenie človeka. Hlavný hrdina je nútený riešiť existenčné problémy, čo ho odvádza od romantických predstáv o láske.
Láska: Láska je v poviedke konfrontovaná s realitou života. Hlavný hrdina si uvedomuje, že láska nie je len cit, ale aj praktická záležitosť, ktorá si vyžaduje zabezpečenie materiálnych potrieb.

Kubáni prostredníctvom tejto poviedky kritizuje prehnaný idealizmus a poukazuje na dôležitosť reálneho pohľadu na život.

O láske a tak ....

Postavy a ich charakteristika v diele Mendík

Charakteristickou Kubániho prozaickou prácou je poviedka z učiteľského prostredia Mendík. Ústredný konflikt nie je romantický. Prejavuje sa v drobných, humoristicky podfarbených nezrovnalostiach. Ústrednou postavou je sirota - mendík (pomocník), ktorý trpí vrtochmi rechtora, jeho panovačnej manželky a rozmaznaného syna. V poviedke sa preplietajú dve dejové línie: osud siroty a prekážky v romantickej láske mladých ľudí, rechtorovej dcéry Sidónie a evanjelického kaplána Trnovského.

Rechtorova žena chce zabezpečiť dcéru vydajom za bohatého, ale primitívneho, odpudzujúceho mäsiara Volovca. V postave mäsiara sústredil autor všetky negatívne vlastnosti namysleného zbohatlíka. Postava rechtora Šípika, ktorý váha medzi súcitom s mladými a budúcnosťou dcéry po boku bohatého ženícha, predstavuje starý svet. Rád prenecháva rozhodnutie svojej manželke, pretože sám je nerozhodný človek.

Nútenému sobášu Sidónie s mäsiarom Volovcom zabránila náhoda. Z úlohy ženícha sa mäsiar dostáva do úlohy zlodeja v dome nevesty. Mendík odhalí zlodeja a dopomôže k šťastiu Sidónie a nesmelého kaplána Trnovského. Pani rechtorka vyšla na posmech a víťazstvo ideálnych zaľúbencov bolo zaistené.

Kaplán sa postaral o lepší osud mendíka a Volovec po návrate z väzenia sa rozhodol nikdy sa neoženiť. Kubáni svoje postavy charakterizoval aj ich jazykovým prejavom. Rechtor sa vystatoval svojou latinčinou a Volovec rozprával skomoleným nárečím. Poviedka nerieši veľké spoločenské konflikty, všíma si len tragikomické príbehy.

Valgatha: Historický román z obdobia bratríkov

Kubániho román Valgatha je z čias pôsobenia Jána Jiskru z Brandýsa na Slovensku. Je na čele boja bratríckych vojsk proti Huňadymu. Zameraný je na spolužitie slovenského a maďarského národa. V tomto románe je zobrazený život na slovenských hradoch, scény z vojnových bitiek a gemerská príroda. Zobrazuje v ňom zbytočnosť boja českých a slovenských bratríckych vojsk proti Huňadymu. Prirovnáva ich k blúdiacim kométam, ktoré sa jedna druhej nemôžu vyhnúť, preto do seba narážajú. Blíži sa aj zmierenie Slovákov a Maďarov.

Predstaviteľom je kňaz Broško. Konflikt medzi závisťou a slobodou. Medzi tým vystupuje gróf Cilly, ktorý chce zabrániť sobášu týchto dvoch mladých ľudí a tým súčasne vyvoláva medzi nimi rozpory. V románe vystupuje rytier Valgatha, ktorý sa dá ovplyvniť nepriateľom, väčšmi dôveruje jemu než vlastnému okoliu. Naproti tomu je hrdina Krasko, ktorý nie je statočný a čestný nielen v boji, ale aj v súkromnom živote.

Suplikant: Obraz ťažkej situácie slovenského národa

Suplikant ukazuje na ťažkú situáciu slovenského národa na Gemeri. Poukazuje na biedu, hlad a národnostný útlak zo strany Maďarov. Zobrazuje tu dvojicu študentov Tulipána a Bednárika, ktorí v predbiehaní sa za zárobkom nepoháňa horlivosť, ale ustavičný hlad. Sú tu epizódy zo života týchto študentov. Prichádzajú do Bratislavy, stretnú Štúra, ktorý ich zapáli pre boj za národ. Je tu veľmi veľa maďarských, latinských a nárečových výrazov.

Kubániho odkaz: Realizmus a sociálna kritika

Ľudovít Kubáni patrí k významným predstaviteľom slovenskej literatúry matičného obdobia. Jeho dielo sa vyznačuje realistickým zobrazením života a sociálnou kritikou. Kubáni sa vo svojich prózach zameriava na osudy obyčajných ľudí a na problémy, s ktorými sa stretávajú.

tags: #basen #velky #hlad #rozbor