Bežné jablká v obchode a postreky: Ako sa chrániť pred chemikáliami?

Na prvý pohľad vyzerajú ako stelesnenie zdravej výživy, v skutočnosti však bežné jablká patria medzi najviac kontaminované plodiny. Mnohé druhy ovocia a zeleniny, ktoré Slováci aj Česi konzumujú denne a často vo veľkom množstve, obsahujú zvyšky pesticídov a ďalších chemikálií. Tie síce majú chrániť úrodu pred škodcami, no zároveň sa dostávajú aj na náš stôl - a dlhodobé účinky na zdravie môžu byť oveľa závažnejšie, než si väčšina ľudí uvedomuje. Zamysleli ste sa ale, ako je to možné, že je všetko ovocie a zelenina dostupná po celý rok? Takisto ako aj iné potraviny, aj ovocie a zelenina sa chemicky balzamuje, namáča v chemikáliách, voskuje a zaplyňuje.

To preto, aby sa zabránilo prírodnému procesu zretia, klíčenia a vydržalo tak predstierajúce, že je čerstvé aj po dobu niekoľkých mesiacov. Poprípade sa dofarbuje i plynmi tak, aby dorazilo na náš stôl v perfektnom zrelom stave. Je komfortom mať všetko ovocie a zeleninu dostupnú po celý rok? Páčia sa vám ligotavé červené jabĺčka v obchodoch?

Keď doma oblejete navoskované červené jabĺčko vriacou vodou, poprípade ho namočíte do vody s octom, tak zistíte, čo vlastne jete. Pokiaľ má banán hnedé bodky (čo je iba na okraj pre naše telo prospešné), už si ho nekúpime. Takže sa musí dodať v určitej farbe. Odtieň farby sa dá ľahko u dodávateľa objednať.

To, že existuje 250 druhov banánov, rovnako ako jabĺk, no my poznáme iba jeden, geneticky upravený druh, ktorý prežije všetky strasti ciest, nejdem ani rozoberať. Osobne som bohužiaľ nevidel na žiadnej krabici s banánmi nápis GMO.

Prečo sa používa toľko chémie?

Pestovatelia argumentujú jednoducho - bez ochranných postrekov by úroda často neprežila. Rastliny sú totiž neustále vystavené útokom hmyzu, plesní a chorôb. Chemikálie fungujú ako „štít“, ktorý plodiny ochráni. Lenže pri niektorých druhoch ovocia a zeleniny je tento štít dvojsečný - látky, ktoré chránia rastlinu, si cestu nájdu aj do nášho jedálnička.

Najväčším problémom sú plodiny s jemnou alebo tenkou šupkou. Jahody, broskyne či listová zelenina, ako napríklad špenát, fungujú ako špongia - nasajú všetko, čo sa na povrchu usadí. Naopak ovocie s tvrdou šupkou, napríklad avokádo či ananás, dokáže prenikaniu chemikálií odolať oveľa lepšie.

„Špinavá dvanástka“ a „čistá pätnástka“

Nezisková organizácia každoročne zverejňuje rebríček ovocia a zeleniny, ktoré obsahujú najviac pesticídov. Tento zoznam sa označuje ako „špinavá dvanástka“. Smutným faktom je, že medzi nimi dominujú práve tie druhy, ktoré ľudia milujú najviac.

Na prvom mieste dlhodobo kraľujú jahody, hneď za nimi nasleduje špenát. Vysoké množstvá postrekov sa objavujú aj pri broskyniach, nektarinkách a hruškách. Výnimkou nie sú ani jablká, ktoré síce máme k dispozícii celý rok, no patria medzi najviac striekané druhy.

Chemické zvyšky sa bežne objavujú aj na hrozne a čerešniach, ktoré pôsobia nevinným dojmom. Do zoznamu spadajú tiež papriky, feferónky a zelené fazuľky - teda zelenina, ktorá sa na slovenských stoloch objavuje prakticky každý deň.

Na druhej strane existuje aj pozitívny zoznam - tzv. „čistá pätnástka“. Ide o plodiny, pri ktorých je riziko chemickej záťaže minimálne.

Bezpečnejšie je napríklad avokádo, mango či ananás, ktorých tvrdá šupka zabraňuje prenikaniu chémie do dužiny. K odolnejším patria aj cibuľa a kapusta, keďže ich vrstvy tvoria prirodzenú ochranu.

Medzi bezpečnejšie druhy sa radí aj mrkva, bataty a špargľa, ktoré nepotrebujú tak intenzívne postreky. Ak patríte k milovníkom melónov, aj tu môžete byť pokojnejší - ich hrubá šupka spoľahlivo chráni sladký vnútorný obsah.

Tabuľka: Špinavá dvanástka a čistá pätnástka

Prečo je to problém

Možno si poviete, že ide len o stopové množstvá pesticídov. Pravda je však iná - malé dávky sa pri každodennej konzumácii postupne sčítavajú. Pečeň či pankreas síce dokážu určitý čas spracovávať menšie množstvá toxínov, no z dlhodobého hľadiska to môže viesť k oslabeniu imunity, poškodeniu pečene alebo narušeniu hormonálnej rovnováhy.

Obzvlášť citlivé sú deti, ktorých organizmus reaguje na chemické látky oveľa intenzívnejšie. Preto by rodičia mali venovať výberu ovocia a zeleniny zvýšenú pozornosť.

Mnoho ľudí nevie, čo si má pod pesticídmi vlastne predstaviť. Ide teda o akúkoľvek látku alebo zmes látok, ktoré sa používajú na postrek, prevenciu alebo ničenie škodcov. Patria sem insekticídy, herbicídy, fungicídy, moridlá, rodenticídy a iné látky. Pesticídy sú pre ľudské telo veľmi nebezpečné. Nedokážeme ich stráviť a výskumy naznačujú, že majú čo-to dočinenia aj so vznikom rakoviny či poškodením genetického materiálu a hormonálneho systému.

Ako sa chrániť

Ak sa nechcete vzdať jahôd či jabĺk, existujú spôsoby, ako riziko znížiť:

• Kúpa bio potravín - najmä pri druhoch zo „špinavej dvanástky“ sa oplatí investovať do bio kvality.
• Miestni pestovatelia a trhy - stále viac ľudí objavuje farmárske trhy, kde je chémia používaná podstatne menej.
• Dôkladné umývanie - nestačí ovocie len opláchnuť vodou. Odporúča sa ponoriť ho na pár minút do roztoku s jedlou sódou, ktorá dokáže odstrániť väčšinu zvyškov pesticídov.
• Šúpanie šupky - účinné, no treba rátať s tým, že prídete aj o časť vitamínov a vlákniny. Toto je dôvodom toho, že z jabĺk a hrušiek kupujem bio verziu.

Keď je reč o zelenine a ovocí, ako zástanca zdravých potravín bez chemikálií, samozrejme, zo všetkých by som kupovala tú verziu, ktorá bola vypestovaná za najlepších, najprirodzenejších podmienok. Ani ja nekupujem zo všetkého bio, ale poznajúc informácie zo zákulisia - o ktoré sa teraz podelím aj s vami - sú niektoré druhy, z ktorých áno. Tieto plody totiž dokážu do seba nasiaknuť a skladovať obrovské množstvo chemikálií, preto sa pri nich usilujem o to, aby som nakúpila tovar pochádzajúci z ekologického hospodárstva.

Tieto chemikálie sa držia vonkajšieho obalu ovocia, skladujú sa tak, že sa do šupky integrujú. Ovocie môžeme umývať akokoľvek dôkladne, nepomôže to, keď však chceme ísť na istotu, môžeme ovocie ošúpať, vtedy však skončí väčšina vitamínov v smetnom koši.

Šalát, rovnako ako ostatná listová zelenina, sa dostáva na môj zoznam „z tohto radšej bio” hlavne kvôli častému postrekovaniu. Pomerne háklivú zeleninu často ošetrujú rôznymi látkami, preto si nedovolím, aby som do svojho košíka vložila kus, ktorý je bežne dostupný v hypermarketoch. Na mojom zozname „z tohto radšej bio” figuruje vyššie spomenutá zelenina a ovocie, pri menej chúlostivých druhoch sa uspokojím aj s tými, ktoré sú dopestované bežne.

Ako rozpoznať ovocie a zeleninu s nízkym obsahom chémie

Dnes je moderné hľadať vo všetkom chémiu, a vyhýbať sa jej. A zároveň nakupovať potraviny podľa vzhľadu, a očakávať, že sú kvalitné, či bez chémie. Existujú dve jednoduché metódy, ako rozpoznať, či sú ovocie a zelenina bez chémie, alebo len s nepatrným obsahom chémie. Na 100% vám to vedia potvrdiť iba chemické testy, ale predpokladám, že nemáte len tak prebytočných zopár stoviek eur, aby ste si dali kompletne otestovať jedno jablko. Preto si pozrieme dostatočne dobré metódy, ako to spoľahlivo rozpoznať aj bez toho.

Metóda č. 1: Červivosť

Prvou metódou je zobrať si viac kusov toho ovocia/zeleniny, a pozrieť sa, či sú aspoň niektoré kusy červivé alebo nie. Červy sa totižto už od staroveku používali na testovanie, či je niečo jedovaté, alebo nie. Dokonca aj v medicíne. A presne toto isté môžete využiť aj dnes.

Ovocie a zelenina sa totižto vo väčšine prípadov ošetrujú jedovatými postrekmi, vrátane domáceho pestovania na záhradke. Tieto postreky sa nutne nemusia dostať dovnútra plodu, ak sú aplikované s rozumom, podľa návodu, a v nevyhnutnom množstve. A najmä to posledné sa takmer nikdy nedodržiava. A tak sa preventívne strieka hlava nehlava, častokrát aj na záhradkách.

Ak si kúpite kilo či dve jabĺk, tak by ste mali nájsť aspoň jeden kus, v ktorom bude červík. Tak ako keď si napr. v lese odtrhnete malinu či divoké jablko. Inak do seba zaručene ládujete nejakú zmesku chémie. Čo nemusí byť nutne zlé, keď to človeku dlhodobo neškodí. Bavíme sa tu však o tom, ako rozpoznať veci bez chémie.

Metóda č. 2: Sledovanie trvanlivosti

Druhá metóda už nie je až tak spoľahlivá ako prvá, a tiež vyžaduje trocha času. A najmä je spoľahlivejšia v prípade, že kupujete dané plodiny stále od toho istého výrobcu. Negarantuje však, že tie plodiny sú úplne bez chémie. Celá finta spočíva v tom, že si nechajte 1-2 kusy napr. papriky len tak voľne ležať na stole niekoľko dní.

Väčšina zeleniny po pár dňoch začne vädnúť. Niekedy už aj hneď na druhý deň. Ak bude paprika po pár dňoch mäkšia a zvädnutejšia, prípadne sa na nej začnú tvoriť vrásky, tak patrí medzi tie „prírodnejšie“ papriky. Ak sa však ani po týždni nezmení a zostane rovnaká, tak garantovane do seba dávate nejakú chemickú obludu.

Výnimkou z toho sú možno tak tvrdé druhy, ako jablká a orechy, ktoré vydržia aj niekoľko týždňov absolútne bez zmeny. Ale aj po tých pár týždňoch vám začne jablko mierne mäknúť.

Ovocie a zelenina dovážaná zo štátov mimo EÚ je podľa našich oficiálnych testov najčastejšie nacpatá rôznym koktejlom chémie, veľakrát aj nad limit. Buď preto, aby to vydržalo niekoľko týždňovú cestu z Afriky do vášho obchodu, alebo aj preto, lebo sú tam použité najlacnejšie postreky. Ktoré sú síce v EÚ zakázané, ale hotové ovocie/zeleninu už s nimi môžete dovážať.

Preto je samo osebe lepšie kupovať „naše“ výrobky. Pretože máme oveľa prísnejšie normy, ako napr. v tej Afrike. A v prípade porušenia normy vedia naše úrady priamo potrestať vinníka, zjednať nápravu, a odstrašiť ho, aby to už neskúšal ani robiť.

Zdravý rozum nadovšetko

Nie je nutné prepadať panike a úplne vyradiť celé skupiny ovocia či zeleniny. Rozumný prístup spočíva v striedmosti a rovnováhe. Namiesto kilogramov lacných jahôd zo supermarketu si môžete občas dopriať menšie množstvo bio ovocia, prípadne dať prednosť lokálnej produkcii.

Rovnako je vhodné obohatiť jedálniček o druhy zo „čistej pätnástky“, ktoré predstavujú menšie riziko.

Čoraz viac ľudí už chápe, že nejde len o krásne vyzerajúcu zeleninu za nízku cenu, ale aj o bezpečnosť a kvalitu. A rozdiel je cítiť nielen na chuti, ale aj na zdraví.

tags: #bežne #jablká #v #obchode #postreky

Populárne príspevky:

• Zloženie Milka čokolády
• Teľacie stehno: jednoduché recepty
• Všetko o jalcoch
• Pôžitky z Pravá Francúzska Pekáreň v Starom Meste
• Filozofický pohľad na dilemu sliepky a vajca