História obce Melčice-Lieskové: Od Bielej Husi po Súčasnosť
Obec Melčice-Lieskové sa nachádza v údolí stredného Považia, v pohorí Bielych Karpát, na pravej strane Váhu medzi Trenčínom a Novým Mestom nad Váhom. Terajšia obec vznikla v roku 1975 zlúčením dovtedy samostatných Melčíc a Zemianskeho Lieskového, ktoré sa spojilo už v roku 1914 s Malými Žabokrekmi.
Starovek a Stredovek
Do pravekej histórie vstúpila obec objavmi z mladšej doby bronzovej i nálezmi kostrového pohrebiska z veľkomoravského obdobia. Hustotu ranostredovekých sídel vo vhodnom geografickom prostredí ovplyvnila blízkosť Beckovského hradu, brod cez rieku Váh, kde sa vyberalo mýto, stredoveká cesta, na ktorú sa napájali komunikácie vedúce z dôležitých priesmykov na moravsko-uhorských hraniciach.
Do písanej histórie sa však prvýkrát Melčice dostávajú až na konci 14. storočia. V listine z roku 1398, ktorou kráľ Žigmund Luxemburský daroval Beckovské panstvo Ctiborovi zo Ctiboríc sa uvádzajú popri ostatných okolitých obciach pod názvom „Myliche“.
Obec Zemianske Lieskové sa naopak nespomína ani v jednej kráľovskej donácii, pretože bola od počiatku vyňatá z rozsiahleho komplexu hradu Beckov. Ako majetok rodiny Slopnianskej (podľa dediny Slopná pri Považskej Bystrici) sa v písomných prameňoch objavuje až v roku 1478. Často menila majiteľov - v roku 1496 dostal obec od rodiny Slopnianskej Osvald Rozvadský z Malých Stankoviec, svoje diely mali v obci píšucej sa ako Nemeslieszko, alebo Leskowe nobilium aj Žambokrétyovci.
Susedné Malé Žabokreky (Samokregh, Sabokrek, Vágzsambokrét), boli ich dedičným majetkom, naposledy ich vlastnil barón Július Szálavský, tajný radca, a koncom 19. storočia trenčiansky župan.
Novodobá história
V priebehu 17. storočia sa obce začali osídľovať na nehostinných od intravilánu vzdialených kopaniciach. V období medzi I. a II. Svetovou vojnou vznikla osada Dúžniky. Táto prirodzeným spôsobom zanikla v päťdesiatych rokoch.
Melčice patrili k typickým kuriálnym obciam Beckovského panstva, jednotlivé čiastky vlastnili takmer 2 desiatky šľachtických rodín (Bánfiovci, Rozgoňovci, Kanižajovci, Nádašdyovci…). Po vytvorení komposesorátu v roku 1648 majetky v Melčiciach dostalo tzv. 12 hradných rodín, patrili medzi ne napr. Beréniovci, Esterháziovci, Drugethovci, Horeckí, Medňanskí, Rátkaiovci, Pongrácovci,… Svoje diely tam mali aj miestni zemania Melčickí.
Ešte komplikovanejšie majetkové pomery boli v Zemianskom Lieskovom, ktoré vlastnili koncom 16. storočia Apponiovci, Madočániovci, Perényiovi, Sugoňovci, rodiny Raymanus. Jej majetkové čiastky prešli v roku 1751 vydajom Zuzany Raymanovej na Silvayovcov.
Služby v obci
Obec Melčice-Lieskové ponúka svojim obyvateľom rôzne služby, ktoré zabezpečujú ich každodenné potreby.
Poštový úrad
Poštový úrad v Melčiciach bol založený v roku 1860. V roku 1934 bola pôvodná budova prestavaná. Dnes je pošta umiestnená v novej budove spoločne s obecným úradom. Do jej obvodu patria obce: Štvrtok n/V, Ivanovce, Melčice-Lieskové a Adamovské Kochanovce.
Telefónna verejná hovorňa bola zriadená v roku 1930. V roku 1929 mal v obvode telefón len jeden abonent, v roku 1930 piati. Prvé rádio bolo prihlásené v roku 1926, mal ho Ján Hugo Milch. V roku 1950 bolo v Melčiciach 130 ks rádií, 6 televízorov.
Zdravotníctvo
Melčice sú strediskom lekárskej starostlivosti pre obvod Štvrtok n/V., Ivanovce, Melčice-Lieskové, Adamovské Kochanovce a Chocholná-Velčice. Súčasné zdravotné stredisko je umiestnené v dome po Brulovi, ktorý pôvodne kúpilo na vlastné náklady úverové družstvo a potom ho uvoľnilo zdravotníctvu.
Podľa vekového zloženia prevládajú väčšinou vyššie ročníky, dôchodcovia a zdravotne postihnutí, pretože obyvatelia v aktívnom veku sú v liečebnej starostlivosti závodných lekárov. V I. zdravotnom obvode je okolo 1300 zmluvných pacientov v II. zdravotnom obvode je okolo 1200 zmluvných pacientov.
Pri pokračujúcej starostlivosti o matku a dieťa bola v Melčiciach najskôr zriadená poradňa pre matky a deti, v ktorej sa ordinovalo každý utorok a štvrtok. Dochádzala tu lekárka z Trenčína. Neskôr tu vznikla detská ambulancia.
Lekáreň
Melčice, ako prirodzené centrum, malo i má svoju lekáreň. Lekáreň bola založená v roku 1918. Jej majiteľom bol Pavol Michalec. Bola umiestnená v miestnosti čakárne zdravotného strediska. Jej názov bol Ku zlatému ortu. Budova dnešnej lekárne je postavená v roku 1930.
Po roku 1989 sa obecný úrad usiloval o získanie budovy lekárne do svojho vlastníctva od štátu, čo sa mu aj po dlhých rokovaniach podarilo.
Železničná doprava
Melčice-Lieskové majú výhodné komunikačné podmienky. Ležia na hlavnej trati Bratislava - Žilina - Košice. Výstavba železničnej trate bola navrhnutá v roku 1864, mala viesť z Púchova do Dioseku (Sládkovičova). Jej pôvodná trasa mala ísť cez Beckov, teda po druhej strane Váhu.
Železničná stanica bola prvou dominantnou budovou obce Melčice. Leží v nezastavanom pásme. Dnešná železničná stanica bola postavená v roku 1895 dovtedy bola iba malá, provizórna stanica. Pôvodne mala stáť v Zemianskom Lieskovom. Už v Januári 1876 išiel prvý vlak cez Melčice.
V roku 1918 bol v Melčiciach náčelníkom železničnej stanice Dellert. Názov stanice bol maďarský Melcicz. Stanica bola obsadená 26. 11. 1918 bez vojenskej asistencie. Železničný personál zložil sľub vernosti štátu 26. 11. 1918. Maďarskí pracovníci železnice odišli.
Tabuľka: Vývoj železničnej dopravy v Melčiciach-Lieskovom
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1864 | Návrh výstavby železničnej trate |
| 1876 | Prvý vlak prechádza cez Melčice |
| 1895 | Postavená nová železničná stanica |
| 1918 | Obsadenie stanice, zmena personálu |
Budovanie a zveľaďovanie obce
Vzhľadom na svoje postavenie (notariát, matrika) v obecnej hierarchii v porovnaní s okolitými obcami mala obec Melčice vybudovanú nadštandardnú vybavenosť. Už v predvojnovom období pôsobil v obci lekár, občanom slúžila lekáreň, pošta, žandárska stanica, potravné družstvo, čo bol na vtedajšie pomery značný prínos pre občanov.
Prvou významnou udalosťou z hľadiska novej etapy budovania obce bolo otvorenie nového kultúrneho domu 13. 9. 1952. Už v tom období sa začala úzka spolupráca obce prostredníctvom miestneho národného výboru a miestneho jednotného roľníckeho družstva pri rozvoji obce.
Charakteristickou črtou povojnového obdobia bol prudký rast individuálnej bytovej výstavby. Zavedením pravidelných autobusových liniek bola zabezpečená mobilita občanov v spojení s okresným mestom a okolím.
Koncom šesťdesiatych rokov vyrástla v obci Zemianske Lieskové budova MNV a časť priestorov v tejto budove využívalo i vedenie JRD. Začalo sa s výstavbou základnej osemročnej školy. Prebudovalo sa zdravotné stredisko, kde začali vykonávať zdravotnícku starostlivosť dvaja obvodní lekári, jeden pediater dvaja stomatológovia a zároveň sa v stredisku vykonávali i dentistické práce.
V roku 1962 bola dokončená elektrifikácia, vybudovala sa cesta smerom na Dolinu a v roku 1967 bolo zabezpečené i pravidelné autobusové spojenie. Výrazné zlepšenie nastalo pre občanov v oblasti služieb a predaja v obci.
Začiatkom sedemdesiatych rokov nastala významná zmena v centre obce. Rozhodnutím MNV bola asanovaná budova MNV a bývalého notariátu a na jej mieste vyrástla nová budova MNV, kde sa presťahoval i poštový úrad. V Lieskovom sa začala budovať potrebná športová hala, ktorú okrem žiakov základnej školy využívali i občania z okolitých obcí.
Veľa úsilia si vyžiadalo vybudovanie a úpravy miestnych komunikácií a chodníkov. Obec sa rozrástla do konca osemdesiatych rokov o 223 novovybudovaných rodinných domov, z toho 22 v časti Dolina, ktoré si občania postavili zväčša svojpomocne. Vyrástlo tu i 10 bytových jednotiek, v ktorých získalo byt 74 občanov.
V polovici sedemdesiatych rokov v obci pripravili projektovú dokumentáciu pre rozsiahlu investičnú akciu - budovanie obecného vodovodu. V záujme skvalitnenia životného prostredia sa začala v roku 1983 plynofikácia obce.
Obec nezabúdala ani na svojich spoluobčanov v časti Dolina, kde sa vybudovala obchodno-spoločenská budova. Po vybudovaní skupinového vodovodu, ktorý slúžil iba úzkemu okruhu rodinných domov v Doline, majú v súčasnosti občania k dispozícii kompletnú vodovodnú sieť.
Pre zabezpečenie dôstojného odchodu zo života a skultúmeniu smútočných obradov bolo potrebné postaviť v obci dom rozlúčky. Na cintorínoch v časti Lieskové i v časti Melčice boli vybudované dôstojné stánky pre poslednú rozlúčku so zosnulými.
1.1.1993 vznikla samostatná Slovenská republika. Obec, riadená samosprávnymi orgánmi, má možnosť vlastného transformovania hospodárskej a spoločenskej sféry. Novým územno-správnym usporiadaním a po získaní zvýšených kompetencií, otvárajú sa obci nové možnosti a impulzy pre dynamickejší rozvoj, v záujme zabezpečenia náročných, hlavne ekologických programov.
tags: #biela #hus #beckov #história
