Boris Filan a jeho Hribova hlava
Boris Filan (1949) je známy slovenský textár, cestovateľ, scenárista, dramaturg, moderátor a spisovateľ. Jeho texty si spievame v pesničkách od Elánu, nezabudnuteľné sú však aj jeho knihy. Je držiteľom prestížnej ceny E. E. Kischa za publicistiku. V roku 2011 získal cenu Krištáľové krídlo za literatúru.
Boris Filan
Život a tvorba Borisa Filana
Vyštudoval filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU v Bratislave (1972). V rokoch 1973 - 1987 pracoval ako dramaturg v literárnej redakcii a redakcii zábavných programov vtedajšej Československej televízie v Bratislave. Od šestnástich rokov písal texty pesničiek, neskôr hlavne pre Paľa Hammela a skupiny Prúdy a Elán. Vydal ich v dvoch zbierkach textov „Túlavý psík“ a 69 textov.
Je autorom viacerých scenárov televíznych inscenácií, scenáru k hudobnému filmu Rabaka (so skupinou Elán v titulnej úlohe), muzikálov Snehulienka a sedem pretekárov (hudba Vašo Patejdl) a Dievča z klubu. Autorsky pripravoval a uvádzal televíznu talkshow „Gala Borisa Filana“, relácie "Ligapasáž" a "Cesta okolo seba." V Slovenskej televízii uvádzal svoju talkshow Gala-Gala. V rádiu Okey mal každú nedeľu napoludnie talkshow "Tri opice". V Slovenskom rozhlase uvádza každú sobotu dopoludnia publicisticko-úsmevnú reláciu s názvom "Pálenica". V 1991 rokoch vydal svoju prvú knihu pre dospelých "Paternoster".
Cestoval po svete a pre denníky Smena a SME napísal sto pokračovaní cestopisných Tam-tamov. Tvrdí o sebe, že nie je cestovateľ ale tulák, ktorý navštívil mnohé krajiny a priniesol z nich zaujímavé písomné záznamy, ktoré vyšli knižne. Po prvom vydaní Tam-tamov v roku 1993 napísal viacero ich pokračovaní. Celkove sa TAM-TAMOV dodnes predalo vyše sto tisíc. Svoje 70. narodeniny oslávil 26. septembra 2019 veľkolepým koncertom. Za publicistickú aktivitu dostal v roku 1994 cenu Egona Erwina Kischa. V roku 2000 získal Cenu za najpredávanejšiu knihu za dielo Tam tam 3, ktorú udeľovala za rok 1999 VÚB. V roku 2009 získal cenu Zlaté pero 2009 za najhodnotnejšie pôvodné dielo s knihou Dole vodou. Ľúbostný román Klimtov bozk sa stal Knihou roka 2009. V januári 2011 sa stal víťazom Krištáľového krídla za rok 2010 v kategórii publicistika a literatúra za knihu PrešpoRock. 2011 - Ôsmy svetadiel, muzikál zo súčasnosti na motívy skladieb skupiny Elán.
Literárne diela
Jeho texty si spievame v pesničkách od Elánu, nezabudnuteľné sú však aj jeho knihy. Vydal tri zbierky poézie a svojich pesničkových textov (Túlavý psík, 69 textov a Kamalásky). Vo Vydavateľstve SLOVART mu vyšla čitateľsky úspešná próza Wewerka, román Klimtov bozk, ktorý získal cenu Kniha roka 2010, poviedkové knižky Bratislavské krutosti, PrešpoRock, Raba Suli a Zabíjačka a iné rozkoše, kniha duchovných dialógov Rozhovor Majstra s hlúpym žiakom. Z cestovateľských zážitkov a postrehov sú zostavené knihy Vodka, duša kaviár, Umenie zablúdiť, Rozhovor s tigrom, Po vtákoch a Káva od Felliniho (2017).
Sú to krátke poviedky, úvahy a fejtóny o tom, čo ho oslovilo, potešilo alebo nahnevalo. „Mnohé príbehy v knihe sú aperitívne a vyvolávajú podobné spomienky,“ tvrdí Boris Filan. „Červené sárí Indiry Gándhíovej a skokanská veža, na ktorej stojí Angela Merkelová. Legendárny nožiar Lasky a nebezpečné lásky môjho syna Mareka. Minule sme sa bavili s Veronou Šikulovou, že najväčšia odmena je, keď človeku skáču myšlienky ako ohnivé blchy. Názov Hodina človečiny má niekoľko významov, jeden z nich odkazuje na skupinu Elán a ich album Hodina slovenčiny. Rovnomenná pesnička má spoločnú tému s úvodom novej knihy. Kto Filana pozná, vie, že píše tak, ako myslí a rozpráva. Chce sa s čitateľmi a poslucháčmi podeliť o to, čo vidí, čo číta, o čom a ako rozmýšľa.
Knihu Hodina človečiny nájdete v ponuke internetového obchodu iPark.sk.
Bratislava v srdci Borisa Filana
BRATISLAVA DOSTALA NOVÉ ELEKTRIČKY
Pred rokmi sme sa presťahovali k prezidentskému palácu. Tam som našiel nový krčmový domov v pivárni Bernard pri Lýceu, nazývanej jednoducho Lýceum. Ale chodievajú tam moji blízki kamaráti, Rasťo Piško, Eugen Gindl, od istého času aj môj syn Oliver, ktorý sa stal v Prahe milovníkom dobrého pivečka U vystrelenýho oka. Kúsok od pivného Lýcea, hneď za rohom, je ešte jedno. Evanjelické.
Dôstojná budova, ktorá má dve pamätné tabule. Na tých tabuliach sú mená mužov, ktorí sa takmer všetci volajú po dákej bratislavskej ulici. Evanjelické lýceum s pamätnými tabulami je súborom troch objektov, budovy Nového evanjelického lýcea na Konventnej ulici c. 13, pamätnej tabule umiestnenej na jeho rohu s Lýcejnou ulicou a budovy Starého evanjelického lýcea na Konventnej ulici c. 15. Vyhlásené boli za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1961. Mám to naozaj za rohom. Narodil som sa na Podjavorinskej ulici, okolo Evanjelického lýcea sme chodili na Suché mýto a k prezidentskému palácu, vtedy Ústrednému domu pionierov a mládeže Klementa Gottwalda. Budova bola ošarpaná, tabule zájdené, takmer nečitateľné.
Vtedajšie zriadenie malo so štúrovcami problém, lebo škola bola cirkevná a väčšina našich dejateľov pôsobila ako kňazi. Mňa budova Evanjelického lýcea a tabule na nej lákali ako bratislavské a neskôr aj slovenské tajomstvo. Mal som ich v archíve hlavy tam, kde náhrobok bratislavského Robinsona Karola Jettinga. A aj nemecké a maďarské mená vytesané do mramorových náhrobkov honosných hrobiek na Ondrejskom cintoríne.
Evanjelické lýceum v Bratislave
Pokúšal som sa nájsť cestu k zabudnutým zdrojom a spomenul som si, že som robil rozhovor s Katarínou Nádaskou, ktorá je etnologička a vie o všetkom niečo a o niečom všetko. Poradila mi, že by som mohol skúsiť v knižnici Evanjelického lýcea. Pracuje tam rádová sestra, ktorá jej nedávno ochotne pomohla. Uprostred mesta, pár metrov od prezidentského paláca. Za rohom sexshop, dve útulné krčmičky a už som pri budovách Evanjelického lýcea, ktoré na tom nie sú oveľa lepšie ako Astorka. Konventná a Lýcejná, krivolaké ulice s dlažbou, po ktorej ešte dupotali kone. Nenápadne odstúpili od centra Bratislavy a udržujú si svoju nemajetnosť, čudnosť a nezávislosť.
Kedysi dávno bol na kúpalisku Matador východ zo šatní priamo do bazéna. Bolo treba sa zohnúť, zadržať dych a vynorili ste sa v inom svete. Na Konventnej ulici presne cítim kde, na ktorom mieste sa prelínajú staré časy s novými, a vždy do nich vstupujem s očakávaním a úctou. Keby som nezabočil vpravo, ale išiel rovno, ocitol by som sa v zranenom dvore seminára. Výpadovka na most presekla budovu ako mečom a zostali obnažené múry, v ktorých každá tehla a každá skala by mohli byt zväzkom dejín našej minulosti. Pol domu objíma kúsok farskej záhradky so stenou porastenou viničom. Raz som si z neho kúsok odlomil, vložil som ho do pohára a o dva roky nám takmer odtrhol balkón.
tags: #Boris #Filan #Hribova #hlava
