Čierne korenie (Piper nigrum): História, pestovanie a využitie

Čierne korenie (Piper nigrum) je jednou z najpoužívanejších korenín na svete. Pochádza z juhozápadnej Indie, ale dnes sa pestuje v mnohých vlhkých tropických oblastiach po celom svete. Poďme sa pozrieť na jeho históriu, pestovanie a využitie.

História a pôvod

Čierne korenie bolo známe už v starovekom Egypte a neskôr sa rozšírilo do Grécka a Ríma. V stredoveku bol obchod s korením v rukách arabských obchodníkov a cena bola veľmi vysoká. S rozširovaním vplyvu Portugalska v južnej Ázii prebrali Portugalci obchod s touto komoditou. Postupom času, ako objem dovážaného korenia do Európy rástol, znižovala sa jeho cena, a jeho používanie sa rozšírilo vo všetkých spoločenských kruhoch.

Pestovanie čierneho korenia

Čierne korenie (Piper nigrum) v črepníku je možné pestovať, ak dodržíte určité podmienky:

Podnebie: Čierne korenie vyžaduje teplé a vlhké tropické podmienky.
Svetlo: Rastlina je svetlomilná.
Vlhkosť: Citrusy sú vlhkomilné rastliny, ktoré uprednostňujú pôdu mierne vlhkú, nie dlhodobo premočenú.
Pôda: K zdravej kondícii je ideálny špeciálny substrát pre citrusy.

Je možné ju sadiť celý rok!

Starostlivosť o rastlinu

Pre dobrý zdravotný a vitálny stav citrusov sú potrebné určité podmienky. K najdôležitejším patrí dostatok tepla, svetla, vlahy a pôda. Optimálna teplota pre rast väčšiny citrusov je 22-24 °C. Aktívny rast začína už okolo 12 °C.

Zálievka: Zálievku robíme podľa potreby vždy vlažnou a mäkkou vodou (odstáta alebo dažďová). Nevhodná je voda obsahujúca chlór.
Hnojenie: Prihnojujeme v letných mesiacoch každý týždeň kombinovaným hnojivom na citrusy.
Presádzanie: Presádzame až keď korene substrát poriadne prekorení a to ideálne v marci.

V rastovom kľude sa znižujú aj nároky na živiny a vodu (obmedziť na minimum) a rastlina tak ľahšie prečká nepriaznivé podmienky v období prezimovania.

Použitie čierneho korenia

Čierne korenie je široko používané v kuchyni po celom svete. Jeho charakteristická chuť a aróma obohacujú rôzne jedlá, od mäsa a rýb až po zeleninové pokrmy a polievky.

Okrem kulinárskeho využitia má čierne korenie aj liečivé vlastnosti. V tradičnej medicíne sa používa na:

Podporu trávenia
Zmiernenie bolesti
Antioxidačné účinky
Protizápalové účinky

Čierne korenie obsahuje látku piperín, ktorá stimuluje trávenie a zvyšuje vstrebávanie živín. Tiež sa používa v kozmetike a aromaterapii.

Ďalšie druhy korenia a bylín

Okrem čierneho korenia existuje mnoho ďalších bylín a korení, ktoré môžete pestovať vo svojej záhrade alebo v kvetináči:

Bazalka posvätná Tulsi (Ocimum sanctum): Má mnoho liečivých i koreninových schopností.
Bazalka thajská (Ocimum basilicum var.): Bylinka je pôvodom z Indie.
Moringa: Považuje sa za zázračný strom, pretože takmer všetky jeho časti sú použiteľné.
Krvavec: Tradičné zelené korenie s jemnou uhorkovou príchuťou plné vitamínov a minerálnych látok.

Mnohé ďalšie rastliny, ako napríklad Bazalka posvätná Tulsi (Ocimum sanctum), Moringa a Jahodový stromček (Psidium cattleianum), sa dajú sadiť celoročne.

Bradáč (malý, stredný a veľký)

Zwergschnauzer, Schnauzer, Riesenschnauzer

Pôvod: Hoci sa dnes bradáče delia podľa veľkosti do troch samostatných plemien s osobitnými štandardmi, majú spoločných predkov s pinčami. Nimi boli stredne veľké zväčša drsnosrsté, málo elegantné sedliacke psy. Chovali ich predovšetkým v južnom Nemecku, ale vlastne aj v ďalších stredoeurópskych krajinách vrátane našej (kde ich nazvali stajňový pinč), ako univerzálnych pomocníkov v stajniach pri ničení nepríjemných hlodavcov aj pri strážení príbytkov, aj ako sprievodcov furmanov. K definovaniu plemena k nasledujúcemu vydeleniu veľkostných čŕt do samostatnej podoby dochádzalo už od 80. rokov minulého storočia.

Popis: Drsnosrstý kompaktný pes štvorcového formátu. Hlava mocná a pretiahnutá, opticky ju zväčšujú fúzy, ktoré vytvárajú dojem hranatosti. Uši vysoko nasadené, sklopené dopredu v tvare písmena V, alebo malé vzpriamené stojace (skôr zvyčajné kupírovanie uší je dnes u nás zákonom zakázané. Chrbát krátky, mierne sa zvažujúci, s ľahko zaokrúhleným zadkom. Chvost vysoko nasadený a skrátený asi na tri články. Srsť drôtovitá, drsná a hustá, s typickými fúzmi a výrazným obočím. Farba čierna, "korenie a soľ", pri malých bradáčoch aj čiernostriebristá a biela. Veľkosť: Malý bradáč v kohútiku 30-35 cm, stredný bradáč 45-50 cm, veľký bradáč 60-70 cm.

Charakteristika: Veľmi temperamentný, bystrý a pozorný pes. Veľké bradáče sú pokojnejšie a rozvážnejšie, malé zasa o poznanie živšie a ubrechanejšie. Mimoriadne inteligentné, učenlivé, nebojácne psy športovej postavy aj ducha. Pohybujú sa rady a veľa, potrebujú vybiť svoj temperament. Väčšinou sa v dobrej kondícii dožívajú vysokého veku.

Zvláštne nároky: Bradáče sú psy nenáročné na ubytovanie (v byte aj celoročne vonku), aj na bežnú starostlivosť. Treba ich 3-4 razy ročne trímovať, pretože bez úpravy srsti rýchlo strácajú svoju eleganciu a krásu. Všetky bradáče potrebujú dôslednú výchovu a výcvik od ranej mladosti, pretože ináč pri ich temperamente môžu nastať problémy (s privolaním, s konfliktmi s inými psami a pod.). Učia sa však ochotne a rady a pri troche úsilia ich zvládne aj začiatočník.

Využitie: U nás sa všetky bradáče pokladajú za služobné psy. Môžu skladať aj najvyššie skúšky z výkonu a zúčastňovať sa na všetkých súťažiach. Malý bradáč sa odporúča ako najlepší pes pre mladých, začínajúcich športových kynológov. Práve výcvik tohto typu je u nás veľmi rozšírený, existujú osobitné cvičiská a aj súťaže a skúšky iba pre malé bradáče. Veľký bradáč sa so zreteľom na jeho silu a nie celkom poddajnú povahu hodí skôr skúsenejším kynológom. Stredné bradáče bývajú neobyčajne temperamentné, aj tak ich však možno spolu s malými bradáčmi odporúčať športovo založeným ľudom aj ako výborných spoločníkov. Všetky bradáče sú dobrí strážcovia.

Výskyt: Bradáče sú veľmi obľúbené a často chované plemeno. U nás je najbežnejší malý bradáč, potom stredný a nakoniec veľký.

Možná zámena: Neupraveného malého bradáča by bolo možné zameniť s veľmi vzácnym a u nás sa nevyskytujúcim opičím pinčom, ktorý však má výrazne skrátenú ňucháčovú partiu. Na výstave, kde je bradáč správne upravený, je zámena vylúčená. Veľký bradáč sa trochu ponáša na čierneho ruského teriéra (spolupodieľal sa na jeho vzniku). Ten je však väčší, pôsobí mohutnejším dojmom a necháva sa mu oveľa viac srsti, ktorá je mierne zvlnená.

Tychto psov nacisto milujem, prave pre ich svojhlavu povahu...kto raz ma doma bradaca, verim ze ineho chciet nebude

tags: #bradac #velky #korenie #a #sol #recept