Pozemkové úpravy na Slovensku: Nová legislatíva a výzvy
Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o pozemkových úpravách, ktorú predtým schválila aj vláda. Ministerstvo pôdohospodárstva si od týchto zmien sľubuje zrýchlenie procesov za nižšie náklady. Okrem toho sa pripravuje aj zavedenie úplne nového registra užívacích vzťahov k pôde.
Na základe novely by sa od septembra tohto roka mali na Slovensku rozšíriť dôvody na vykonanie pozemkových úprav. Legislatívny návrh tiež reaguje na zmenu klimatických podmienok, keďže sa zameriava na potrebu zabezpečenia zadržiavania vody v krajine. Novela zákona tiež odstraňuje nesúlad zákona o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, a súčasnej podoby zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.
Ak sa pozemkové úpravy vykonajú na podnet okresného úradu, okresný úrad ich môže nariadiť so súhlasom ministerstva pôdohospodárstva. Ak sa pozemkové úpravy vykonajú na žiadosť fyzickej alebo právnickej osoby, povolí ich okresný úrad.
V prípade, keď vlastník pozemku zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, stanovuje novela opatrovníka. Bude určený z okruhu blízkych osôb poručiteľa, a to v poradí manžel alebo deti podľa toho, kto sa prevažnú časť roka zdržuje v obci, v ktorej prebiehajú pozemkové úpravy. Ak nebude možné splniť túto podmienku, za opatrovníka bude vyhlásená obec.
„Ustanovením sa explicitne vyjadruje skutočnosť, ktorá je nevyhnutným dôsledkom pozemkových úprav, teda že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav, respektíve iným dňom uvedeným v tomto rozhodnutí zanikajú pôvodné pozemky a zároveň vznikajú nové pozemky a s nimi súvisiace vecné práva,“ uviedlo ministerstvo pôdohospodárstva v návrhu uznesenia, ktorý do parlamentu predložil minister Samuel Vlčan.
„Novela zavádza novú definíciu vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku, na ktorom sa trvalý porast nachádza v pozemkových úpravách,“ napísalo ministerstvo. Trvalý porast, ktorý bol na pôvodnom pozemku oprávnene a so súhlasom vlastníka vysadený inou osobou, ako je vlastník pôvodného pozemku, je pravidelne obhospodarovaný a podrobovaný pestovateľským operáciám, je vlastníctvom tejto osoby.
Novela zákona tiež zavádza osobitný kvalifikačný predpoklad pre vedúcich projektov pozemkových úprav, ktorý bude možné získať skúškou pred skúšobnou komisiou, ktorú zriadi ministerstvo.
Ministerstvo napriek legislatívnym novinkám zrýchlenie procesov neočakáva. „Samotný proces pozemkových úprav už veľmi zrýchliť nepôjde, pozemkové úpravy v priemernom katastrálnom území trvajú zhruba päť rokov. Urýchliť by sa mohlo skôr zadávanie nových pozemkových úprav, čo by si však vyžiadalo zabezpečenie zvýšenia finančných prostriedkov aj personálnych kapacít,“ priznal rezort, s čím súhlasia aj odborníci. „Pozemkové úpravy sa dostali do začarovaného kruhu takmer byrokratických postupov.
Agrorezort tiež pripomína, že jednotlivé projekty sa skladajú z troch častí s tým, že pri „komplexných“ pozemkových úpravách nasleduje ešte ďalšia (štvrtá) časť - samotná realizácia spoločných zariadení a opatrení naplánovaných v projekte pozemkových úprav. „Vlastník je počas konania o pozemkových úpravách pravidelne informovaný o celom priebehu konania a dostáva do vlastných rúk tri najdôležitejšie dokumenty - výpis z registra pôvodného stavu (informácie o pozemkoch v jeho vlastníctve v pozemkových úpravách), návrh zásad umiestnenia nových pozemkov (pravidlá projektovania nových pozemkov) a výpis z návrhu registra nového stavu (informácie o navrhnutých nových pozemkoch do jeho vlastníctva), ktoré môže pripomienkovať,“ doplnil rezort.
Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Šolty vystúpil koncom septembra s príhovorom počas 57. medzinárodného agrosalónu Agrokomplex. Zamyslime sa však nad pojmom sebestačnosť. Dovolím si k týmto definíciám nastoliť niekoľko poznámok a otázok. Chceme, respektíve kto chce sebestačnosť? Dokážeme ju zaistiť, môžeme ju zaistiť a smieme ju zaistiť? Je sebestačnosť zdôvodniteľná a potrebná? Je sebestačnosť obmedzená na jednu osobu, rodinu, produkujúcu potraviny, alebo aj na rodiny neprodukujúce potraviny?
Je možná sebestačnosť obce, mesta, celého štátu alebo celého sveta? A teda keď celého sveta, tak teda aj mňa? Nechcem spomínať všetky komodity, pozrime sa na tie extrémne zo súčasného pohľadu. Cukru máme z dvoch súčasných cukrovarov takmer 100 %. Poľnohospodári sú schopní vypestovať repu v dostatočnom množstve, samozrejme, musí sa im to vyplatiť. Cukrovary sú však v rukách nemeckých majiteľov, a pri všetkej úcte k tomuto odvetviu, je len na ich ľubovôli, či sa rozhodnú vyrábať cukor na Slovensku, alebo budú realizovať produkciu vyrobenú vo svojich materských fabrikách v Nemecku.
Je paradoxom, že jednou z najdiskutovanejších komodít sú zemiaky, o ktorých sa hovorí, že sú druhý slovenský chlieb. Transformácia poľnohospodárskej výroby priniesla 40 % sebestačnosť v zemiakoch, a to nám musí nastaviť zrkadlo, čo sme a čo chceme byť. Je až tragikomické, že sa hrdíme našou národnou potravinou, akou je bryndza, ale mozarely spotrebujeme dvakrát toľko ako bryndze. Pritom sme tretí najväčší dodávateľ syrov do Česka.
Štatistiky ďalej uvádzajú, že máme len 40 % sebestačnosť v produkcii hrozna, a teda aj vína. Niektorí askéti by sa aj potešili, veď alkohol je metla ľudstva. Ako ale na príklade Francúzska, Talianska a Španielska vidíme, že produkcia vína skultúrňuje krajinu a ľudí, a určite by sme sa mali viac snažiť o to, aby táto plodina, pestovaná na Slovensku po tisícročia, sa tu pestovala aj naďalej.
„Ovocinárstvo nebude problémom u nás vtedy, keď využijeme našu úroveň poznania, ktorú si musíme neustále zvyšovať a ak dokážeme eliminovať negatívne faktory. Vtedy budeme mať šancu nadýchnuť sa. Ovocinárstvo na Slovensku si dlhodobo drží moderný trend pestovania, ktorý je vo vyspelých krajinách EÚ. Na Slovensku evidujeme takmer 6 500 hektárov • sadov a z toho iba 3 500 hektárov má aspoň priemernú technickú vybavenosť. Povedal v úvode Ing. Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie Slovenska na tlačovej konferencii 21. septembra 2023.
Vypracovali sme Koncepciu rozvoja ovocinárskej výroby na Slovensku do roku 2027 s výhľadom do roku 2035. Jej vypracovaniu predchádzalo zhodnotenie súčasnej situácie v ovocinárstve, no museli sme ísť aj do minulosti. V tomto roku odhadujeme len v produkcii jabĺk okolo 30 až 35-tisíc ton. S čím nemôžeme byť vôbec spokojní je významný pokles výmery ovocných sadov, každý rok o 200 až 300 hektárov.
V navrhovanej koncepcii sme vypracovali zámer, že pokiaľby sme každý rok vrátane tohto vysadili okolo 300 hektárov sadov, z toho 250 hektárov jabloňových, mohli by sme sa v roku 2027 dopracovať k vyššej miere sebestačnosti. V súčasnosti máme 3 500 hektárov produkčných sadov, ku ktorým by po realizácii uvedeného plánu výsadby pribudlo do roku 2027 minimálne 1 500 hektárov nových rodiacich sadov. Celkovou produkciou by sme sa mohli dostať na spomenutých 120- až 150-tisíc ton ovocia, čo by bola úroda, ktorú požadujeme.
Podmienky prostredia rozhodujú o pestovaní konkrétnych druhov ovocia. Podmienky na Slovensku pre pestovanie ovocia máme stále veľmi dobré. Zmena klímy znamená v niečom zhoršenie - častejší výskyt krupobitia, víchríc, prívalových dažďov, ale aj výskyt období dlhšie trvajúceho sucha. Na druhej strane je tu predpoklad, že budeme môcť pestovať ovocie typické skôr pre juh Európy.
Nie však za každú cenu razantným potlačením škodcov, ale znižovaním ich prahu škodlivosti a to rozumným uplatňovaním systému integrovanej ochrany rastlín, ktorý je v boji proti škodcom najúčinnejší. Môžem povedať, že mnohí pestovatelia sú vysoko ekologicky zmýšľajúci, len niekedy nás život, ekonomika, spotreba a samotní konzumenti tlačia do produkcie ovocia, ktoré je vzhľadovo absolútne bezchybné.
Ovocinárska výroba je celoročne mimoriadne náročná na ľudskú prácu. Keď hovoríme o domácej produkcii ovocia, musíme si byť vedomí jedného vážneho problému - takmer 20 až 30 percent z nej nedokážeme pozberať. Nemáme dostatok ľudí v sadoch - nevieme včas urobiť rezy, prebierky ovocia, zelené práce, to všetko si vyžaduje ľudskú prácu, na ktorú je ovocinárstvo veľmi náročné.
Už pred desiatimi rokmi ovocinári v rámci SPPK avizovali nedostatok ľudí v sadoch. Dnes máme nádej, že možno v priebehu mesiaca v slovenskom parlamente bude prerokovaný návrh riešenia sezónnych pracovníkov, resp. inštitútu sezónnych prác. Zadefinovali sme osem spôsobov, z nich najúčinnejší je zníženie odvodového zaťaženia, konkrétne z 35 percent na 9-10 percent. Najväčšie obavy mám však z toho, že stále hovoríme len o slovenských zamestnancoch. Áno, rešpektujem to, využiť viac študentov, ľudí v dôchodkovom veku, nezamestnaných, každého, kto bude mať záujem a bude chcieť pracovať v ovocinárskej výrobe.
Stúpajúca inflácia sa odráža prakticky na všetkých tovaroch. Ani výrobcovia potravín už nedokážu vyrovnávať rastúce náklady a množstvo z nich pristupuje k zdražovaniu. Po spoločnosti Nestlé sa tak rozhodol aj výrobca nealkoholických nápojov Kofola. „Aj keď sme sa dlho snažili vyššie výdavky nepremietať do cien, ich ďalší nárast nám už nedovoľuje držať súčasnú cenovú hladinu,“ povedal generálny riaditeľ firmy Daniel Buryš. Ako prvý to pocíti segment gastra, kde si už od novembra zákazníci priplatia v priemere päť percent. Do konca roka majú nasledovať aj obchody, firma už s nimi začala komunikovať.
Nastavovanie je závislé od individuálnych dohôd medzi odberateľmi a dodávateľmi. Zdražovaniu sa nevyhnú ani ďalšie veľké spoločnosti. Pre HN potvrdili tento plán v nasledujúcich mesiacoch aj vo firme Dr. Oetker. O konkrétnych číslach však zatiaľ nehovoria. Podobne je to aj v prípade výrobcu čipsov či iných pochutín, spoločnosti Intersnack. Ich zvyšovanie má prísť od nového roka a bude v priemere o desať percent. Spoločným dôvodom potravinárov sú pritom najmä stúpajúce ceny surovín.
„V podstate došlo k zvýšeniu pri všetkých vstupoch. Slnečnicový olej išiel hore o 100 percent, kukurica o 82 a pšenica o 32 percent,“ hodnotí Ondřej Široký, Business Unit Manager pre Slovensko v Intersnacku. Tento nárast pritom ešte ani zďaleka nie je na konci. Len za posledný týždeň sa napríklad potravinárska pšenica na trhoch dostala na svoje 13-ročné maximum, s medziročným skokom o 32 percent. K tomu sa ešte pridávajú aj vyššie náklady v živočíšnej výrobe, čo sa týka kŕmnych zmesí, ktoré zase ovplyvňujú ceny mäsa či mlieka. Okrem surovín však stojí viac napríklad aj doprava a spracovanie.
Na nutný rast odbytových cien v posledných mesiacoch upozorňovali viaceré odvetvia agropotravinárstva, ako sú napríklad mlynári a pekári, hydinári či mliekari. V prípade menších pekární už podľa hovorkyne poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jany Holéciovej k zmene došlo. Problém však majú aj dodávatelia do veľkých obchodných sietí. Tým sa totiž do zdražovania nechce, a preto stále vyjednávajú. „Naši potravinári s obchodníkmi komunikujú, ale realita zvyšovania odbytových cien zatiaľ neodráža skutočnosť,“ upozorňuje Holéciová. Výrobcovia sledujú aj vývoj na trhu s energiami. Aj predajcovia sa chcú držať na podobných úrovniach čo najdlhšie. Ak ktokoľvek na trhu hovorí o zvyšovaní odbytových cien, tak to automaticky neznamená, že sa pretavia do reality.
Stavebné pozemky sú vyznačené v územných plánoch obcí a miest. Zverejňujú ich na svojich webových stránkach. Medzi rodinnými domami vznikajú rôzne prevádzky, a to napriek tomu, že s nimi územný plán nepočíta. „Územný plán je pre obec záväzný v každom prípade. Na druhej strane treba povedať, že nie každá ním disponuje. Myslí si však, že jeho absencia niekomu aj vyhovuje.
„Stretávam sa s vypočítavosťou majiteľov určitých pozemkov, ktorí blokujú realizáciu dôležitej infraštruktúry,“ vraví Burák. Pripomína, že aj naďalej existuje inštitút vyvlastnenia. Ten má však svoj striktne daný postup. „Nejde to tak, že vám niekto vezme dom zo dňa na deň. Ak sa teda rozhodnete kúpiť pozemok, stavať rodinný dom alebo chatu, overte si ešte predtým, aké má zastupiteľstvo plány s využitím okolitého územia. Odpoveď vám dá územný plán. Pozor si musíte dávať aj na jeho zmeny. Podľa zákona by sa mali aktualizovať každých päť rokov. Realita je však podľa architekta Buráka taká, že niekde sa aktualizujú aj každý rok.
„V zásade by sa občan mal zaujímať o dianie vo svojej obci. Ak má už obec alebo mesto plán odklepnutý a vy idete kupovať pozemok s tým, že by ste na ňom chceli stavať, mali by ste sa práve z aktuálneho územného plánu dozvedieť, či parcela podľa parcelného čísla je vôbec vyčlenená na podobnú výstavbu. „Grafické zobrazenie značiek a farieb by malo byť tiež jednotné. „Ide o spontánnu iniciatívu nášho občianskeho združenia ÚzemnéPlány.sk. Každý takto môže sledovať ich tvorbu v procese pripomienkovania.
Všetky informácie o nehnuteľnostiach by sa mali dostať na jednu webovú stránku. „Pripravujeme podklady k viacerým témam v súvislosti s evidovaním a zobrazovaním rôznych typov stavieb, ako sú budovy, podzemné, plošné a líniové stavby, dopravná infraštruktúra, technická infraštruktúra, ale aj údaje o demografickom vývoji, ekonomickej situácii a životnom prostredí. Veríme, že takto budeme môcť poskytnúť komplexné informácie o území pre širokú verejnosť,“ uzavrel Burák.
Zisťovali sme, ako vyzerá aktuálna situácia s vyplácaním kompenzácií za sucho. Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) už začala s vyplácaním kompenzácií za sucho. Informoval o tom odbor komunikácie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR). „PPA vyplatila prvým žiadateľom finančné prostriedky v celkovej výške 2,7 milióna eur. Celkovo bolo na základe žiadostí schválených 1 087 žiadostí za sucho,“ uviedol rezort pôdohospodárstva.
Všetky žiadosti, ktoré spĺňali podmienky, boli schválené a PPA ich postupne prepláca. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vyčlenilo na kompenzácie za sucho v rastlinnej výrobe celkovo 30 miliónov eur. Cieľom je zmierniť negatívny dosah sucha na poľnohospodársku produkciu a pomôcť poľnohospodárom prekonať toto náročné obdobie.
Aj naďalej platí, že poľnohospodári môžu podávať žiadosti o priame platby na rok 2024. Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) prijíma žiadosti o priame platby na rok 2024 od 15. apríla do 15. mája 2024. Po tomto termíne bude možné žiadosti podávať aj naďalej, avšak s príslušnými sankciami. PPA preto vyzýva všetkých poľnohospodárov, aby si nenechávali podanie žiadosti na poslednú chvíľu.
Žiadosti je možné podávať elektronicky prostredníctvom portálu PPA. V prípade otázok alebo nejasností sa môžu poľnohospodári obrátiť na regionálne pracoviská PPA, kde im pracovníci agentúry radi pomôžu s vyplnením žiadosti.
Pri úpravách vymení mŕtveho obec - V prípade úmrtia vlastníka pozemku stanovuje novela pri sceľovaní opatrovníka. Ten bude určený z okruhu blízkych osôb poručiteľa.
„Okrem toho pripravujeme aj zavedenie úplne nového registra užívacích vzťahov k pôde.
tags: #bravcova #mast #Ivan #Bozik #Vozokany #použitie
