Pestovanie v kyslej pôde: Všetko, čo potrebujete vedieť

Pri plánovaní rozmiestnenia rastlín v úžitkovej ako aj okrasnej záhrade je užitočné vedieť, aké máme v záhrade pH pôdy, pretože rôznym rastlinám vyhovuje rôzna kyslosť (pH) pôdy. Nie každá záhrada má ideálne podmienky pre pestovanie. Častým problémom je kyslá pôda, ktorá sa vyskytuje najmä v podhorských a horských oblastiach, na miestach bývalých rašelinísk alebo tam, kde dlhodobo rástli ihličnaté stromy. Avšak, aj s kyslou pôdou sa dá vytvoriť krásna a kvitnúca záhrada. Dôležité je vedieť, ako na to.

Stupnica pH opisuje nakoľko je pôda kyslá alebo naopak zásaditá(alkalická). Táto stupnica má rozpätie 0 až 14, pričom hodnota pH 7 je neutrálna, pH menšie ako 7 indikuje kyslé prostredie a naopak pH väčšie ako 7 signalizuje zásaditú látku. Kyslosť pôdy má v prvom rade vplyv na rozpustnosť potrebných minerálov v pôde a schopnosť rastlín tieto živiny čerpať z pôdy. Znamená to že napriek dostatku živín v pôde nemusia byť pre rastlinu pri nesprávnom pH pôdy dostupné. PH je taktiež dôležité pre život pôdnych baktérií a živočíchov ako aj samotnú štruktúru pôdy.

To aké pH pôda má, závisí najmä od pôdneho zloženia (íl, piesok, vápenec a iné prirodzené zložky v pôde), no aj od spôsobu akým na pôde hospodárime.

Ako zistiť, či máte kyslú pôdu?

Kyslá pôda má pH menej ako 5. Na prvý pohľad je zvyčajne čierna a kyprá. Ak si nie ste istí, môžete si pH pôdy jednoducho zmerať pomocou lakmusových papierikov, ktoré kúpite v lekárni alebo záhradkárstve. Ďalšou možnosťou je použiť špeciálny elektronický merač pH.

Meranie pH pôdy sa vykonáva pomocou látok, ktoré so zmenou pH menia farbu. Takéto látky označujeme ako indikátory pH. Medzi najpraktickejšie a zároveň cenovo najdostupnejšie patria lakmusové indikátorové papieriky na meranie pH.

Meranie pH pôdy pomocou lakmusových papierikov:

Odoberte suchú vzorku pôdy (stačí pár gramov).
Vložte ju do pohára a zalejte teplou destilovanou vodou v pomere 1:1.
Zmes dôkladne premiešajte a nechajte pár hodín lúhovať.
Do roztoku namočte indikátorový papierik.
Po pár sekundách porovnajte farbu papierika so stupnicou na obale. Červená farba indikuje kyslú pôdu, žltá a zelená neutrálne pH a modrá zásaditú pôdu.

Pri samotnom testovaní zoberieme skúmanú vzorku suchej pôdy (stačí zopár gramov), vložíme ju do pohára, zalejeme destilovanou vodou (čím teplejšia tým lepšie) cca. v pomere 1:1, dôkladne premiešame a rozdrobíme pôdu vo vode, necháme pár hodín vylúhovať a do takto pripraveného roztoku ponoríme jednorazový indikátorový papierik. Farba papierika sa do pár sekúnd zmení a daný farebný odtieň (od červenej (kyslá) cez žltú a zelenú (neutrálna) až po modrú (zásaditá)) nám signalizuje pH testovanej pôdy. Pri testovaní sa používa destilovaná voda, pretože jej pH je neutrálne (7), zatiaľ čo voda z vodovodu je zásaditejšia a ovplyvnila by meranie. Indikátorové papieriky na meranie pH pôdy nemusia mať stupnicu 0 až 14 pH.

Ďalšou alternatívou ako zistiť pH pôdy je použitie pH metra (elektronický merač kyslosti pôdy pH), ktorý funguje na princípe merania vodivosti pôdy, ktorú ovplyvňuje aj kyslosť látok. PH metre sú cenovo dostupné a tiež praktické, keďže ich stačí zapichnúť do pôdy a prístroj na displeji ihneď zobrazí dané pH pôdy.

Kyslosť pôdy môžeme podľa potreby zvýšiť, prípadne znížiť podľa druhov rastlín, ktoré chceme v záhrade pestovať. V prípade kyslých pôd, môžeme pH zvýšiť pridaním vápna (drveného vápenca) alebo drevného popola. Ak máme naopak príliš zásaditú pôdu a potrebujeme jej pH znížiť, je to možné pridaním rašeliny, zapracovaním čerstvého organického materiálu (ihličie, oziminy, mulč,...) do pôdy, prípadne pridaním síry či hnojív.

Ak by ste chceli po úprave pôdu znova testovať na pH, je potrebné počkať s ďalším pH testovaním, kým sa jednotlivé zložky vzájomne zneutralizujú (cca. Rôzne druhy rastlín sú prispôsobené na rôzne typy pôdy a platí to aj o pH (kyslosti) pôdy. Jednotlivé druhy rastlín majú takisto rôzny rozsah pre pH pôdy v ktorej môžu prosperovať. Väčšine úžitkových aj okrasných rastlín vyhovuje neutrálna až mierne kyslá pôda s pH 6 - 7 a preto sa tieto hodnoty pH pôdy považujú za ideálne.

Ako prirodzene znížiť pH v pôde, rýchlo, jednoducho a lacno, čučoriedkové rastliny

Rastliny, ktorým sa darí v kyslej pôde

Hoci sa v kyslej pôde nedarí trávniku, zelenine a ovocí, je ideálna pre pestovanie okrasných drevín ako sú rododendrony a azalky. Okrem nich sa s mierne kyslou pôdou uspokoja aj mnohé vždyzelené listnaté dreviny, ako napríklad vavrínovec (Laurocerasus officinalis), skimia (Skimia japonica), cezmína (Ilex aquifolium), kalmia (Kalmia latifolia), pieris (Pieris floribunda), rovnako aj mnohé zaujímavé kultivary ihličnanov.

Kyslá pôda je ideálna na pestovanie atraktívnych javorov (Acer palmatum a Acer japonicum), ktoré očaria svojimi nádhernými listami. Taktiež sa tu bude dariť hortenziám (Hydrangea), magnólii (Magnolia soulangiana), kručinkám (Genista), dokonca aj nátržníku (Potentilla fruticosa), hamamelu či atraktívnemu lykovcu (Daphne).

Ak ste vlastníkom záhrady s kyslou pôdou, určite vás poteší, že sa nemusíte vzdať ani mnohých druhov trvaliek. Nenáročná a zaujímavá svojimi listami aj kvetmi je bergénia (Bergenia cordifolia), pestovať tu môžete aj voňavé klinčeky (Dianthus deltoides), lupínu (Lupinus polyphyllus), kosatce (Iris), astilby (Astilbe), orlíčky (Aquilegia), prvosienky (Primula), funkie (Hosta), veternice (Anemone), horce (Gentiana), žltušku (Thalictrum), pamaky (Meconopsis), alchemilku (Alchemilla mollis) alebo niektoré druhy zvončekov (Campanula).

Keďže trávniku sa tu veľmi nebude dariť, súvislé zelené porasty môžete vytvoriť pomocou nízkych plazivých trvaliek alebo drevín menšieho vzrastu. Patria sem zbehovec plazivý (Ajuga reptans), brečtan (Hedera helix), zimozeleň (Vinca minor), drieň kanadský (Cornus canadensis) alebo aj krpčiarka (Epimedium).

Zaujímavými doplnkami v záhone s kyslejšou pôdou sa môžu stať aj nižšie vždyzelené kry, napríklad gaultéria (Gaultheria procumbens) s lesklými listami a červenými plodmi alebo pôvabná a naružovo kvitnúca andromeda (Andromeda polifolia). Tieto rastliny však uprednostnia skôr polotieň, rovnako aj mnohé druhy papraďorastov.

Okrasné dreviny vhodné do kyslej pôdy:

Rododendrony a azalky
Vavrínovec (Laurocerasus officinalis)
Skimia (Skimia japonica)
Cezmína (Ilex aquifolium)
Kalmia (Kalmia latifolia)
Pieris (Pieris floribunda)
Javory (Acer palmatum a Acer japonicum)
Hortenzie (Hydrangea)
Magnólie (Magnolia soulangiana)
Kručinky (Genista)
Nátržník (Potentilla fruticosa)
Hamamel
Lykovec (Daphne)

Trvalky vhodné do kyslej pôdy:

Bergénia (Bergenia cordifolia)
Klinčeky (Dianthus deltoides)
Lupína (Lupinus polyphyllus)
Kosatce (Iris)
Astilby (Astilbe)
Orlíčky (Aquilegia)
Prvosienky (Primula)
Funkie (Hosta)
Veternice (Anemone)
Horce (Gentiana)
Žltuška (Thalictrum)
Pamaky (Meconopsis)
Alchemilka (Alchemilla mollis)
Zvončeky (Campanula)

Plazivé trvalky a dreviny menšieho vzrastu vhodné do kyslej pôdy:

Zbehovec plazivý (Ajuga reptans)
Brečtan (Hedera helix)
Zimozeleň (Vinca minor)
Drieň kanadský (Cornus canadensis)
Krpčiarka (Epimedium)

Nižšie vždyzelené kry vhodné do kyslej pôdy:

Gaultéria (Gaultheria procumbens)
Andromeda (Andromeda polifolia)

Vresovisko: Ideálne riešenie pre rozsiahlejšie plochy

Ak potrebujete vysadiť väčšie plochy (nielen záhon), ktoré sú dostatočne slnečné, určite sa rozhodnite pre vresovisko. Investície sa vám vrátia v podobe pôsobivého a celoročne farebne premenlivého celku. Dôležité je, aby ste sem na jar, v lete a na jeseň vysadili kvitnúce vresy a vresovce a tie doplnili ďalšími kyslomilnými rastlinami a zakrpatenými ihličnanmi (smrekmi a borovicami - kosodrevinami). Z letničiek obľubujú kyslejšiu pôdu begónie, z cibuľovín zasa ľalie.

Rastliny vhodné pre vresovisko:

Vresy (Calluna)
Vresovce (Erica)
Zakrpatené ihličnany (smreky, borovice - kosodreviny)
Begónie (letničky)
Ľalie (cibuľoviny)

Pri výsadbe konkrétneho rastlinného druhu si však vždy treba podrobnejšie preštudovať, aký typ kyslosti znesie.

Vlhká kyslá pôda: Čo s ňou?

S kyslosťou sa zvyčajne spája aj vlhká pôda, často dokonca močaristá. Aj na nej možno vytvoriť zaujímavú záhradu. Najskôr treba zistiť, čo je zdrojom extrémnej vlhkosti v záhrade - príčinou môžu byť vyššia hladina spodnej vody, prameň, nepriepustná pôda, blízkosť vody a pod.

Vo vlhkých a zamokrených pôdach nachádza ideálne podmienky na svoju existenciu celé spektrum zaujímavých trvaliek. Niektorým neprekáža, ak sa na záhone vyskytne stojatá voda. Často stačí len zopár exemplárov, ktoré rýchlo zakryjú pôdu svojimi rozložitými listami. V takej záhrade si môžete vybudovať prírodné jazierko, umelý potok, prípadne atraktívne záhony so zaujímavou skladbou vlhkomilných trvaliek. Tie dokážu z vlhkej a bahnitej záhrady vytvoriť čarovné zákutie.

Pri plánovaní záhonov nezabudnite na to, aby v nich vždy niečo kvitlo, najlepšie od jari až do jesene. Okrem kvitnúcich trvaliek sem patria aj tie, ktoré majú atraktívne listy, okrášlia záhradu svojou farbou, tvarom alebo štruktúrou. Ak vysadíte funkie, určite vás nesklamú.

Okrem nich vlhké záhrady obľubujú aj prvosienky, alchemilky, záružlie (Caltha palustris), tradeskancie (Tradescantia), túžobníky (Filipendula ulmaria), žltohlavy (Trollius europaeus), jazyčníky (Ligularia), kosatce (Iris), rodgerzie (Rodgersia), astilby (Astilbe), vrbiny (Lysimachia) či udatníky (Aruncus).

Trvalky vhodné do vlhkej kyslej pôdy:

Funkie (Hosta)
Prvosienky (Primula)
Alchemilky (Alchemilla)
Záružlie (Caltha palustris)
Tradeskancie (Tradescantia)
Túžobníky (Filipendula ulmaria)
Žltohlavy (Trollius europaeus)
Jazyčníky (Ligularia)
Kosatce (Iris)
Rodgerzie (Rodgersia)
Astilby (Astilbe)
Vrbiny (Lysimachia)
Udatníky (Aruncus)

Aj keď záhrada s vlhkou pôdou priveľmi nepraje zelenému trávniku, záhonom s ružami či zeleninou, možno v nej vytvoriť kvitnúcu kvetinovú lúku. Z okrasných drevín vlhkú pôdu obľubujú niektoré ihličnany (smreky, borovice, tuja, tsuga), drieň (Cornus), vŕba (Salix), rododendron, hortenzie, ale aj plamienka (Clematis), orgován (Syringa), pajazmín (Philadelphus) či lieska (Corylus).

Dreviny vhodné do vlhkej kyslej pôdy:

Ihličnany (smreky, borovice, tuja, tsuga)
Drieň (Cornus)
Vŕba (Salix)
Rododendron
Hortenzie
Plamienka (Clematis)
Orgován (Syringa)
Pajazmín (Philadelphus)
Lieska (Corylus)

Úprava pH pôdy

Ak chcete pestovať rastliny, ktoré vyžadujú menej kyslú pôdu, môžete pH pôdy upraviť. Na zvýšenie pH (zníženie kyslosti) sa používa vápno alebo popol. Na zníženie pH (zvýšenie kyslosti) sa používa rašelina, kompost alebo opadané ihličie. Zmena pH pôdy je zložitý proces, ktorý si vyžaduje pravidelné meranie pH a postupnú aplikáciu úpravných látok.

Dôležité upozornenie: Pri výsadbe brečtanu v malej záhrade si ale treba dobre premyslieť. Ak váš pozemok lemuje pletivový plot, ktorý neposkytuje príliš súkromie, môže byť pomerne lacným variantom výsadba brečtanu. Ten rastie pomerne rýchlo a pokiaľ zvolíme dostatočný počet sadeníc, bude plot počas jednej sezóny pokrytý zeleným „kobercom“ z listov. Pri výsadbe postupujeme podľa vyššie uvedených informácií. Keď sa stonky začnú vyťahovať a hľadať oporu, smerujte ich na plot. Okrem plotu je medzi záhradkármi obľúbenou oporou pre brečtan aj fasáda domu, chaty alebo napríklad garáže. Hoci by sa mohlo zdať, že ide o ideálne riešenie, ako zakryť rozpadajúcu sa omietku staršieho domu, opak je pravdou. Aby sme mohli nechať rastlinu voľne stúpať po fasáde, musí byť omietka úplne neporušená, bez prasklín, odkrytých tehál a podobne. Ďalšou nevýhodou brečtanu na fasáde domu je pomerne veľké množstvo obťažujúceho hmyzu v okolí otvorených okien. Mnohí sú toho názoru, že brečtan na stromoch je parazit, ktorý strom vyciciava. Nie je to však pravda. Je to klasická zelená liana, ktorá len kmeň využíva na šplhanie.

Záhradné doplnky

Zaujímavými doplnkami záhonov a vresovísk môžu byť aj balvany či štrkové plochy, ktoré sa často pokryjú machom (ak je pôda pod nimi zároveň aj vlhká). Čarovne pôsobia i voľne položené samorasty, prípadne pretekajúci potok. A aby bolo dielo dokonalé, nezabudnite na vkusný záhradný nábytok, prípadne odpočívadlo, odkiaľ sa budete môcť nerušene kochať zelenou krásou.

tags: #brectan #kysla #poda #pestovanie