Peter Slanina: Život a kariéra bystrického rodáka a hokejovej legendy z Košíc

Peter Slanina, čerstvý šesťdesiatnik, sa výrazne zapísal do histórie košického hokeja v časoch existencie Československa. V prvoligových tímoch Dukly a VSŽ sa vystriedalo mnoho hráčov, no len zopár z nich sa zaslúžilo o zisk dvoch federálnych titulov majstrov republiky v rokoch 1986 a 1988. Žiadnemu inému slovenskému klubu sa to nikdy nepodarilo.

Peter Slanina sa narodil 16. decembra 1959 v Banskej Bystrici. Bol to talentovaný hokejista a už ako 16-ročného ho tréneri posunuli medzi dospelých. Tak sa stal členom mužstva, ktoré bolo účastníkom najvyššej národnej súťaže. Samozrejme, padol do očí aj funkcionárom z elitnej ligy a už v osemnástich sa ocitol v Košiciach.

V roku 1978 ho angažoval klub VSŽ Košice, ktorý v tom čase hrával federálnu ligu. V roku 1984 si ho vybralo v 12. kole vstupného draftu z 233. miesta Toronto Maple Leafs, kvôli vtedajšiemu režimu však v NHL nikdy nehral.

Začiatky v Košiciach

Tréner Miroslav Nitka mu prejavil veľkú dôveru a zaradil ho do prvej päťky. „Na ľade som teda bol s takými skúsenými harcovníkmi ako Brunclík, Šandrik, Čapek,“ spomína Slanina, ktorý trénera Nitku rozhodne nesklamal.

Na Slaninov príchod do Košíc si veľmi dobre pamätá aj Bedřich Brunclík, ktorý spomína: „Peter mal skutočne veľký talent, ale práve preto pri nás ľahký život nemal. Aj ja som mu dával najavo, že musí poctivo trénovať, a tak dostával, ako sa hovorí, poriadne do tela. Bol najmladší, teda musel poslúchať nás starších. Jednoducho, dávali sme ho do laty.“

Slaninovi toto „dávanie do laty“ rozhodne prospelo, veď v sezóne 1978/79 získal ocenenie Najlepší nováčik I. celoštátnej ligy.

Vojenská služba a návrat do Košíc

Povolávací rozkaz na povinnú dvojročnú vojenskú službu dostal do Dukly Trenčín. Napriek tomu, že bol ako obranca najproduktívnejší hráč Dukly Trenčín, tak ho z klubu vyradili a prevelili od vrcholového športu k vojenskému útvaru do kasární. Našťastie iba na 75 dní, potom už ho čakal odchod do civilu. Už vtedy bol držiteľom dvoch strieborných medailí - z juniorských ME 1977 a svetového šampionátu hráčov do 20 rokov 1979.

Tešil sa už na návrat do Košíc, ktoré v ročníku 1984/85 po prvýkrát symbolicky vystúpili na stupeň víťazov - skončili druhé za Jihlavou. V nasledujúcej sezóne sa v I. čs. lige po prvýkrát zápolilo o titul systémom play-off, železiari zaslúžene získali majstrovský titul a Peter Slanina pri tomto historickom úspechu nechýbal.

Úspechy a pôsobenie vo Fínsku

V tom čase si už ani nespomenul, že v roku 1984 si ho v 12. kole vstupného draftu z 233. miesta vybralo slávne Toronto Maple Leafs. NHL totiž bola pre našich hokejistov vtedy vzdialenejšia, než je dnes cesta do vesmíru. Ak by sa Peter rozhodol prijať ponuku hrať za oceánom, musel by emigrovať a to on nechcel hlavne kvôli rodine.

Viac ho zaujímal boj o ďalší titul, ktorý VSŽ Košice v ročníku 1987/88 dotiahli do víťazného konca. S tímom VSŽ sa v rokoch 1986 a 1988 zúčastnil na najstaršom hokejovom turnaji o Spenglerov pohár vo Švajčiarskom Davose, kde ako čerešničku na torte získal na oboch ročníkoch zaradenie do All Stars Teamu podujatia. „Neviem či niekedy v histórii tohto turnaja bol v All Stars Teame dvakrát zaradený niektorý z hráčov Československa,“ hovorí Peter.

V roku 1989 odišiel do Fínska. Slanina na tridsiatku v tom roku dosiahol, medaila mu však chýbala. Nakoniec ho pustili ešte pred novembrovými udalosťami, i keď vtedy v našom športe platilo tvrdé pravidlo, že o pôsobení na Západe môže snívať iba ten, kto dovŕšil vek 30 rokov a bol držiteľom niektorej z medailí z majstrovstiev sveta alebo olympijských hier.

Štát zaňho vtedy dostal 40 000 západonemeckých mariek. V najvyššej federálnej súťaži odohral 451 stretnutí a dosiahol v nej až 271 bodov (121 gólov + 150 asistencií). Lepšiu vizitku do Fínska už ani nemohol poslať a predsa.

Vo Fínsku v priebehu troch sezón odohral 140 majstrovských stretnutí, dal v nich 31 gólov a zaznamenal 64 asistencií. Bolo to v tíme KAlPA Kuopio, v ktorom sa zaradil medzi opory mužstva. V ročníku 1990/91 bol dokonca najproduktívnejším obrancom fínskej ligy a svojmu klubu pomohol k 2. miestu v konečnej tabuľke. Kariéru ukončil v druholigovom Mestis TuTo Turku (1992/93) s tým, že si to vyžadoval jeho zdravotný stav, presnejšie zranené koleno.

Jeho prvoligová hokejová kariéra začala v rodnom meste, v hokejovom oddíle Iskra Smrečina Banská Bystrica. V roku 1978 po úspešnom výsledku a výkone na MEJ 1977 prestúpil do tímu najvyššej súťaže TJ VSŽ Košice. Kromě dvouleté základní vojenské služby v rámci československé hokejové ligy nikdy nepřestoupil. V rámci československé hokejové ligy získal 2 mistrovské tituly. V reprezentaci odehrál 54 zápasů, ve kterých vstřelil 3 góly.

Trénerská kariéra a súčasnosť

Po skončení hráčskej kariéry zostal pri hokeji ako tréner mládeže aj dospelých. Bolo úplne samozrejmé, že tento kvalitný a skúsený hokejista sa potom rozhodol pre trénerskú kariéru. Trénoval v Michalovciach, Spišskej Novej Vsi, Žiline, Banskej Bystrici a Košiciach. Viedol dospelých i mládežnícke celky. Len v Banskej Bystrici, kde pracoval s dorastom a juniormi, za 6 rokov pôsobenia prešli jeho rukami také mená ako Lamper, Žigo, Matoušek, T. Sýkora, J. Sýkora, Gašpar, Surový, Roth...

Jeho ostatným pôsobiskom boli Košice. Trénoval juniorov a vedel predvídať, či z chlapca hokejista bude, alebo nie. Rodičom vo viacerých prípadoch otvorene povedal, že je zbytočné venovať čas i námahu ich potomkom, nech radšej hľadajú pre nich iné športové odvetvie.

Za svoju prácu sa nemusí hanbiť bez ohľadu nato, čí trénoval dospelých, alebo mládež. Pri trénovaní dorastu a juniorov sa nikdy nepozeral na pôvod chlapca, ale nato, či má talent, ako ho rozvíja a čo odvádza na tréningoch. A to sa mi vypomstilo.

Sláva pominula, prišli problémy! Potom začal trénovať, no po vyhadzove sa dni hojnosti pominuli a dnes živorí. Momentálne je však už 3 roky bez práce a nechodí ani na hokej. Bývalého špičkového obrancu veľmi zamrzelo, že si pri jeho decembrovej oslave narodenín naňho v Košiciach nespomenuli. Slanina si počas kariéry niečo nasporil, no už tri roky je na úrade práce a ako hovorí - nežije, ale len prežíva. „Do predčasného dôchodku, ak mi vôbec vyjde, by som mohol ísť až o 10 mesiacov. Žijem z úspor a skromne.

Po tom, čo v uplynulej sezóne predčasne skončil svoje pôsobenie v žilinskom hokejovom extraligovom tíme, je Peter Slanina bez trénerského angažmán. "Vážne uvažujem aj o tom, či ešte zostanem robiť v hokeji, vzhľadom na to v akej situácii som sa ocitol.

tags: #byvaly #presovsky #futbalista #peter #slanina #biografia

Populárne príspevky:

• Zapekané cestoviny s bešamelom
• Recept na zeleninovú polievku s krúpami
• Ako si vybrať jogurt
• Recepty na muffiny od Michaely Králikovej
• Viac informácií o Narodeninovej Torty Jednorožec