Pestovanie uhoriek v Maďarsku: Moderné technológie, družstevná spolupráca a ekonomické aspekty
Pestovanie uhoriek v Maďarsku prechádza dynamickým vývojom, ktorý je charakteristický zavádzaním moderných technológií, posilňovaním družstevnej spolupráce a snahou o optimalizáciu ekonomických aspektov. Vďaka týmto faktorom sa maďarskí pestovatelia dokážu úspešne presadiť na domácom aj zahraničnom trhu.
Družstevná spolupráca ako kľúč k úspechu
Vzniklo to prirodzeným spôsobom. Veľkí klienti, teda hlavne obchodné reťazce, potrebujú veľkých pestovateľov, no tí tu neboli. Spojením malých pestovateľov vznikne veľká organizácia výrobcov, ktorá vie byť konkurencieschopným a férovým partnerom s dostatočnou silou a množstvom produkcie pre reťazce.
Pestovatelia vytvoria organizáciu výrobcov a v zmysle nariadení Európskej únie a národných štátov plnia takzvaný operačný program. To je päťročný plán fungovania združenia. Samotné združenie potom vie získať dotáciu až do výšky 4,6 percenta svojich tržieb. V prípade medzinárodnej organizácie výrobcov je to o percento viac.
Dôležité je aj zdieľanie logistiky. Keď pestovateľ vstupuje do združenia nemusí mať baliacu linku, nemusí mať sklad, on sa má zamerať len na samotné pestovanie. Na to dostane od združenia systém poradenstva, spoločné nákupy hnojív, spoločné nákupy osív.
Vďaka spojeniu do jedného odbytového združenia vedia pestovatelia vyrokovať s reťazcami lepšie ceny, ušetriť na hnojivách či energii a robiť vlastný výskum. My tu máme 25 druhov paradajok. Teraz si predstavte, že obchodný reťazec chce desať druhov. Jednak sa vám zvyšujú náklady na pestovanie, lebo musíte pestovať celé portfólio, aby ste boli pre reťazce zaujímavý partner. Ale keď robíte veľké portfólio, tak nemáte zo všetkého veľké množstvo. Potom narážate na ten problém, že síce máte desať druhov, ale je ich málo.
Keď sa spájajú pestovatelia do odbytového združenia, tak interne si pestovateľské plochy rozdelia. S obchodnými reťazcami potom ľahšie každý týždeň vyjednávame najlepšie ceny, aké sú dostupné na trhu. Pestovateľ, ktorý je v skleníku a pestuje, nemá čas na sledovanie, aká je cena v Almérii, aká je v Poľsku alebo na holandskej burze.
V niektorých sektoroch sú poľnohospodári voči spájaniu skeptickí. Nedávno som navštívil niekoľko gréckych fariem, kde je vytváranie organizácií výrobcov veľká téma, pretože sú tam rádovo menšie farmy ako u nás. Z reakcií ich farmárov ale bolo cítiť, že si vzájomne veľmi nedôverujú. Vy takýto problém nemáte? Procesy, ktoré sa dajú automatizovať, automatizujeme.
Potom máme raz mesačne všetci míting, na ktorom premietneme výsledky všetkých členov. Takže všetci členovia vieme, ako sa darí družstvu, ako sa darí nám ako pestovateľom. Spájanie a jednotné vystupovanie je veľmi dôležité, aby sme boli férovým partnerom.
My dopredu plánujeme množstvá na celý rok a už teraz vieme, aká bude o rok výsadba na jednotlivé plochy, aké rajčiny budeme mať a koľko ich bude v 33. týždni na budúci rok. Je to veľmi profesionálne plánovanie.
Aktuálne celé združenie aj s pestovateľmi má až 97 percent energie z obnoviteľných zdrojov, takže sme skoro úplne sebestační. Keď nám svieti slnko a keď nám ide teplá voda z geotermálnej energie, tak nepotrebujeme dodávateľsky žiadnu tretiu stranu na zabezpečenie energie.
Moderné technológie v skleníkovom pestovaní
Na umytie strechy využívajú drony a na zabezpečenie elektrickej energie solárne panely, ktorých výstavbu pre svojich členom podporuje družstvo Délkertész. Používajú iba rezistentné odrody a paradajky opeľujú čmeliaky z Belgicka. Kúrenie zabezpečuje geotermálna energia, rovnako ako pri podobných projektoch na Slovensku.
Snažíme sa maximálne optimalizovať náklady a preto sme investovali do umelej inteligencie. Máme softvér, ktorý dokáže na základe meteorologických údajov nastaviť podmienky na maximalizovanie produkcie,“ hovorí európskym agronovinárom M.
My na to nakupujeme a rozmiestňujeme biologickú ochranu, či už sú to predátori, paraziti, alebo biologické prípravky. Ak by sme mali 3D kameru, kde je umelá inteligencia naučená rozoznávať jednotlivých škodcov, tak by sme lepšie vedeli lokalizovať používanie biologickej ochrany. Sú aj systémy včasného varovania, ktoré vedia skôr zistiť, kde sa škodcovia objavia.
Ďalej je to aj využívanie tej vody, aj keď máme kvapkovú zálohu a uzavretý systém používania vody. Máme aj frekvenčné meniče na čerpadlách a snažíme sa nepredávkovať živiny. Napriek tomu si myslím, že ešte stále je čo vylepšovať. Ak by sme vedeli real-time sledovať reakciu rastlín na závlahu, tak by sme vedeli optimalizovať dávkovanie závlahovej vody ihneď.
Na okraji mesta Szentes, kde majú fóliovníky Janóovci, prakticky nevidíte záhradu, kde by nebola paprika. Ich farma patrí k tým väčším, no členmi družstva sú aj celkom malí pestovatelia s niekoľkými fóliovníkmi. Všetci sa nachádzajú v okruhu 30 kilometrov okolo Szentesu a majú možnosť obstarávať technológie i sadenice prostredníctvom družstva.
Družstvo Délkertész má vypracovaný komplexný integrovaný systém pestovania papriky, paradajok a uhoriek a členovia majú k dispozícii všetky potrebné technológie a nástroje - vrátane opeľovačov či biologických prostriedkov ochrany proti škodcom. Spoločným obstarávaním vstupov ušetria členovia na nákladoch.
Príklad úspešného skleníka v Slažanoch
Moderný skleník v Sľažanoch (okres Zlaté Moravce) je postavený z hliníka a železa. Na 5 hektároch pestovatelia v oddelených zónach pestujú paradajky a uhorky. Skleník je vysoký, rozdelený funkčne, to znamená, že sa v ňom dá hnojiť a polievať po častiach. „Skleník je typicky postavený vo výške tak, aby v prípade potreby bolo možné pestovať rastliny vyššie a hlavne, aby v určitej výške bolo možné na rastliny svietiť. V tomto skleníku vieme pestovať aj v zime, to znamená, že je kompletne osvetlený halogénovými svetlami,“ vysvetľuje Lukáš Nešpor zo Slnečných záhrad v Sľažanoch.
V modernom skleníku sú malé rastlinky paradajok zasadené do kokosového matraca, ktorý je schopný absorbovať obrovské množstvo podporných živín, hnojiva a vody po celý rok. „Celý rok pracujeme na tom, aby sme skontrolovali, ako rastlina rastie, či nemá nejakú chorobu, ako reaguje na prostredie, na počasie. Podľa týchto parametrov potom vyberáme odrody, ktoré sú najvhodnejšie na jej pestovanie. Jednoducho nájdeme to najlepšie, čo existuje. Rovnako hľadáme vhodného pestovateľa, ktorý nám ponúkne odrodu, ktorá by nám vyhovovala.
V modernom skleníku sme zbadali poletovať aj čmeliakov. V Sľažanoch majú vlastných čmeliakov, ktorí opeľujú rastliny. Žiadne včely z okolitej prírody totiž so skleníka nevletia. Stovky čmeliakov vylietavajú z domčekov popri stene skleníka, do ktorých sa aj vracajú. Ekologické pestovanie je súčasťou DNA sľažanského skleníka a jej pestovateľov. Do úrody napríklad púšťajú špeciálne vyšľachtené odrody hmyzu, ktoré požierajú škodcov, takže zelenina nepotrebuje chemické ošetrenie.
Ekonomické aspekty a dotačná politika
Keď v roku 2013 maďarská vláda oznámila, že bude podporovať rozšírenie produkcie v oblasti pestovania zeleniny výhodnými úvermi, trinásť malých pestovateľov v okolí Szentesu sa spojilo do jedného celku a vypracovalo spoločný projekt na výstavbu skleníkov. Najprv postavili skleník na 3,5 hektára a prvé paradajky zasadili na jar roku 2014. Na konci toho istého roku začali stavať nový skleník a dotiahli to na šesť hektárov.
Štát im pomohol skleníky postaviť, ale o úspech podnikania sa pričinili sami zeleninári, združení v organizácii výrobcov Délkertész. Podobne, ako Délkertész, zabezpečujú odbyt a technickú podporu členom. Oba modely sú životaschopné.
Na Slovensku dve veľké družstvá Greencoop a Ovozela vznikli okolo pestovateľov paradajok a obe združujú jednomiestny počet väčších členov. Technologicky sú na tom maďarskí i slovenskí pestovatelia paradajok približne na rovnakej úrovni. Byť členom Délkertész je pre naše podnikanie nevyhnutné.
Členovia GreenCoopu dokážu zabezpečiť vďaka načasovaniu medzi jednotlivými skleníkmi paradajky od konca februára do konca decembra. V GreenCoope majú náklady pod kontrolou, čo je vzhľadom na aktuálne nastavený dotačný systém kľúčové. Trh je podľa predsedu odbytovky v súčasnosti nasýtený.
Dve tretiny zo štátnej podpory Imre Janó, ktorý prevádzkuje farmu spolu so synom Dánielom, vozí všetku úrodu do logistického centra v Szentesi a tak 95 percent z nej putuje do jedného z ôsmich sietí supermarketov, do ktorých Délkertész dodáva produkciu svojich členov. Nielen do Maďarska, aj do štyroch ďalších krajín vrátane Slovenska.
Délkertész využil podporu z EÚ na vytváranie organizácií výrobcov, ale nezanedbateľná bola aj štátna podpora: 12,2 milióna eur z celkových 19 miliónov, ktoré získali z dotácií za uplynulých päť rokov. Bez štátnej podpory by sme nevedeli realizovať naše produkčné kapacity, hovorí Sándor Nagypéter. V uplynulom roku realizovali 50 rôznych projektov v hodnote viac ako 5 miliónov EUR.
Organizácie výrobcov zlepšujú vyjednávaciu silu poľnohospodárov, pomáhajú v organizácii výroby, poskytujú členom technickú a logistickú pomoc a know-how, marketing a pomoc pri riadení kvality. Členom to znižuje náklady a zvyšuje cenu ich produktov na trhu.
Organizácie výrobcov môžu v Maďarsku zakladať iba pestovatelia zeleniny a ovocia a je ich spolu 51. Obrábajú približne 29 300 hektárov a v roku 2023 vyprodukovali 462 tisíc ton ovocia a zeleniny. V ostatných oblastiach môžu fungovať takzvané skupiny výrobcov, ktoré však dostávajú oveľa nižšiu dotačnú podporu. Ich je v Maďarsku 157 a pôsobia najmä v sektore obilnín, chovu ošípaných a hovädzieho dobytka, či produkcie mlieka.
Družstvo Délkertész je navonok orientované na zisk, vo vnútri však funguje na neziskových zásadách. Obchodné a prevádzkové náklady prerátané na kilogram produktu schvaľujú členovia, každý, nezávisle na veľkosti, má jeden hlas. Členovia sú vyplácaní na týždennej báze a cena závisí od kvality.
Širšie možnosti na preberanie iných paradajkárov pritom on sám vidí hlavne v Maďarsku. Pestovanie je tam značne rozdrobené na množstvo malých hráčov, ktorí budú skôr načúvať akvizičným ponukám. Zsolt Bindics.
Pre lepšiu predstavivosť, ide o viac ako jednu tretinu slovenskej ročnej spotreby. Slovenskí pestovatelia paradajok výrazne zvyšujú našu poľnohospodársku produkciu z hektára, ktorá patrí podľa štatistík Eurostatu k najnižším v Európskej únii. Pestovatelia paradajok dosahujú 700-násobne vyššie tržby z hektára, ako je priemer Slovenska.
Je to najzelenší a zároveň veľmi intenzívny spôsob pestovania. Len naša organizácia výrobcov z našich skleníkov vie zabezpečiť 20 percent celkovej spotreby Slovenska. Potrebujeme takisto nejakú štátnu schému pomoci. Ministerstvo by malo vymyslieť a notifikovať štátnu pomoc na hektár. Takú, o ktorú netreba prosíkať, pretože je vojna alebo iná kríza. Tak, ako je to aj v zahraničí.
Je veľmi ťažké presadiť to, čo je v Maďarsku bežné. V Maďarsku sú pre záhradníctvo, a zvlášť pre skleníkovú výrobu, špeciálne výzvy, ktoré reflektujú špeciálne požiadavky, hlavne investičnú náročnosť. Majú napríklad špeciálne programy úverov s fixným úrokom 0,5 percenta na 15 rokov. Viete tam získať na výstavbu skleníkov až tri miliardy forintov, čo je asi osem miliónov eur. Stavba šesť až sedem hektárového skleníka stojí viac ako 15 miliónov eur.
Pri daných podmienkach investičných výziev o nejakom extenzívnom raste neuvažujeme. Boli sme tam na trhu od roku 2004, ale maďarské reťazce prestali akceptovať zahraničné produkty. Keď sa v Maďarsku rozhodovali, že budú stavať skleníky, nevybudovali ich v južnej časti krajiny. Postavili ich neďaleko Győru, pár kilometrov od slovenských hraníc.
Prevádzkové dotácie v Čechách sa začínajú okolo 35-tisíc eur na hektár. V škandinávskych krajinách a je to niekde až 90-tisíc na hektár.
GreenCoop je s 10-tisíc tonami paradajok pestovaných na ploche iba 20 hektárov skleníkov jednou z najefektívnejších slovenských farmárskych spoločností. Paradajky sú na Slovensku vôbec najviac konzumovanou zeleninou. Ekonomiku pestovania si vylepšuje tým, že svoje skleníky má len na termálnych prameňoch.
Aj predvlani pri tržbách vyše 22 miliónov eur skončil v drobnej strate osemtisíc eur. Nevýrazné výsledky firmy sú podľa Bindicsa dôsledkom neustálych nových investícií.
Tabuľka: Porovnanie dotácií na hektár v rôznych krajinách
| Krajina | Prevádzkové dotácie na hektár (EUR) |
|---|---|
| Česko | ~35 000 |
| Škandinávske krajiny | ~90 000 |
Top 5 Artificial Intelligence (AI) Tools You Can Use Today for Farming
tags: #pestovanie #uhoriek #v #Maďarsku
