Čachtice: História, Kultúra a Čachtická Pekáreň
Čachtice, malebná obec s bohatou históriou, ponúkajú množstvo zaujímavostí pre návštevníkov. Od historických pamiatok po moderné prevádzky, Čachtice majú čo ponúknuť každému.
Draškovičov Kaštieľ
História Draškovičovho kaštieľa v Čachticiach sa datuje od roku 1677 (v niektorých zdrojoch sa spomína aj rok 1668). Kaštieľ bol vybudovaný na popud chorvátskeho šľachtica Mikuláša Draškoviča, ktorý sa oženil s grófkou Barborou Drugethovou, vnučkou Alžbety Bátoriovej, a po ktorom nesie aj svoj názov. Na začiatku 18. storočia budovu získali Forgáčovci (Forgách). Tí vlastnili kaštieľ najdlhšie - vyše 140 rokov. Poslednými majiteľmi bola rodina Čenkayová (Csenkey), ktorá kaštieľ kúpila v roku 1852 od Forgáčovcov (Forgách).
Čachtický Hrad
Kaštieľ je nazývaný aj cisársky. Po uskutočnenej prístavbe jedného krídla mal pôdorys v tvare U. Jeho obraz sa nezachoval. Zachoval sa však opis hradného kapitána Pavla Kardoša z roku 1645. Kaštieľ mal 46 miestností - 2 veľké sály, z ktorých tá v novom objekte mala až 13 okien. Boli tu panské obývacie izby, spálne, klenotnica, 2 jedálne, kuchyňa, pekáreň, miestnosti pre čelaď a sklady. V kaštieli bolo 5 pivníc a pod záhradou ešte rozsiahle labyrinty. Okolo kaštieľa bola ovocná a kvetinová záhrada a za ňou vinohrad. V tomto kaštieli bývala Alžbeta Báthoryová so svojim manželom Františkom Nádašdym, keď sa práve zdržiavala v Čachticiach. Tu spáchala časť svojich zločinov. V roku 1662 kaštieľ vyhorel, ale ešte ho opravili. Po smrti Františka Nádašdyho II. (1671), odsúdeného na smrť pre účasť na protihabsburgskom sprisahaní, jeho majetok zhabal štát, časť prenajal Révayovcom a Draškovičovcom. Neskôr (1695) predala kráľovská komora majetok Krištofovi Erdodymu. Posledným majiteľom neobývaného kaštieľa bol statkár Springer. Zachovala sa kamenná pivnica, ktorá slúži Poľnohospodárskemu družstvu Čachtice na uskladnenie vína.
Podzemné Labyrinty
V 19. a začiatkom 20. storočia je sprístupnených 150 m chodieb. Dali by sa zaradiť do obdobia, keď sa tu začalo rozvíjať vinárstvo, za éry Orságovcov začiatkom 16. storočia. Keď sem prišla Báthoryčka, väčšina pivníc už bola vybudovaná. Hovorí sa, že ďalej tie labyrinty zdokonalili habáni, ktorí sa ukrývali a modlili v čachtickom podzemí. Habáni, nazývaní aj novokrstenci, našli v Čachticiach útočisko v roku 1621. Na čachtické panstvo ich prijal zemepán gróf Pavol Nádašdy, syn Alžbety Báthoryovej. Pod záhradou Nádašdyovcov sa nachádzali najrozsiahlejšie podzemné priestory.
Jedna z legiend hovorí, že krvavá čachtická pani zo strachu pred spravodlivosťou za svoje ohavné činy dala vybudovať podzemnú chodbu z Nového Mesta nad Váhom do Čachtíc. Tá potom ďalej viedla cez Častkovce, Podolie, Očkov, Krakovany až do Vrbového. Ktovie, či sa legenda zakladá na pravde. Katakomby alebo sa im hovorí aj labyrinty boli vykopané do žltej hliny - spraše, mali hladké steny, vyzdobené románskymi a gotickými klenbami. Z rozsiahleho labyrintu sa zachovalo zopár kresieb a náčrtov, a tak dnes v čachtickom múzeu visí reprodukcia pôdorysu veľkolepých podzemných priestorov. Tieto podzemné priestory sa využívali aj neskôr počas 2.
Kostol sv. Ladislava
Pôvodne gotický kostol dal postaviť vojvoda Ctibor I. v roku 1390. Mal jednu kostolnú loď s veľkými oknami a na streche malú sedlovú vežičku s prilbicou. V roku 1680 ho prestavali, rozšírili a zbarokizovali. V súčasnosti má 10 veľkých okien. Vybavenie tvorilo sedem oltárov a kazateľňa. Na arkádovom chóre je neskorobarokový organ. Hodnotné sú barokové dvere na bočnom vchode z roku 1661. Pod kostolom sú tri hrobky. Na vonkajšej severnej stene odkryli v roku 1940 pôvodné gotické okno. V roku 1681 postavili vežu kostola, ale pre chybné základy ju v roku 1740 zbúrali a postavili novú. Baroková stavba má štyri podlažia. V roku 1756 v nej bolo šesť zvonov, na vojnové ciele armáda v roku 1916 zobrala štyri, a v súčasnosti je vo veži päť zvonov. Pod vežou je hrobka s viac ako 50 rakvami významnejších mešťanov.
Oba cirkevné objekty (spolu s kaplnkou) stoja v kamennej pevnosti so strieľňami, ktorá dobre poslúžila na obranu proti menším skupinám útočníkov. Do pevnosti vedú tri vchody. Hrubé schody sú na kamenných verajách datované - Rax Mathes - 1496. Medzihorská brána bola renovovaná v roku 1594.
Kaplnka
Kaplnka je z roku 1330 a stojí juhovýchodne od kostola. Má malú svätyňu /presbytérium/ so šiestimi rebrami, ktoré sa na strope zbiehajú do svorníka s trojuholníkovým erbom. Rebrá sú položené na ihlanovitých konzolách. V stene sú dva okenné otvory. Loď je pozdĺžna, na východnej stene má dva väčšie obloky. Je zaklenutá valenou klenbou so štukovou výzdobou na troch pároch pilierov. Nad vchodom je drevený chór s maľovanými obrazmi Panny Márie, sv. Štefana a sv. Ladislava, ktorý sem bol prevezený z hradnej kaplnky. Zvonku je gotický štvorlístkový okenný otvor a na štíte kamenný kríž.
Fara
Fara stojí v blízkosti kostola. Pôvodne prízemná budova stojí na starobylých základoch. Za účinkovania Jozefa Urbanovského II. pred rokom 1847 ju zvýšili o jedno poschodie. V týchto rokoch dal vo dvore postaviť aj kaplnku a hospodárske budovy. Fara je národnou kultúrnou pamiatkou, dňa 10. augusta 1847 sa tu totiž uskutočnilo pamätné štvrté zasadnutie sednice Tatrína. 6. augusta 1933 bola odhalená na budove pamätná tabuľa pripomínajúca túto významnú udalosť. Pri príležitosti 150.
Mariánsky stĺp
Je z roku 1742, stojí na námestí. V 1. polovici 18. storočia obyvatelia Čachtíc veľmi trpeli nájazdmi rôznych vojsk a tlúp bývalých vojakov, epidémiami a živelnými pohromami, ktoré predstavovali v čase drevených a hlinených domčekov so slamenými a šindľovými strechami dva hrozné živly - voda a oheň. V súvislosti s Mariánskym stĺpom to boli požiare. V priebehu 9 rokov vypuklo 30 ničivých požiarov. Tak 15.4.1723 pri veľkom požiari horela aj strecha kostola. Bolo zrejmé, že požiare okolo roku 1738 niekto zakladal úmyselne. Ľud bol prestrašený, modlil sa za ukončenie pohrôm a v roku 1741 za farára Jozefa Mackoviča zložil slávnostný sľub - putovať každoročne do Šaštína a prosiť tam Bohorodičku za odvrátenie častých požiarov, aby zvýraznil svoje rozhodnutie, v roku 1742 dali občania postaviť Mariánsky stĺp. Na čelnej strane je text /chronostikon/.
Socha sv. Floriána
Barokovú sochu Sv. Floriána dal postaviť zemepán Pavel Forgáč. Na podstavci má dva rodinné erby. Sv. Florián sa narodil v 3. stor. na území Panónie. V minulosti patril medzi obľúbených svätcov. Podľa legendy uhasil požiar domu modlitbou.
Božia Muka
Sv. Božia muka stála už v roku 1679, keď vypukol mor - pestis, na ktorý zomrelo celkom 89 ľudí. Kríž sa nachádza na okraji svahu, pred budovou fary.
Kaplnka so sochou sv. Jána Nepomuckého
Kaplnka bola postavená v roku 1801 a sv. Dal ju postaviť barón František Horecký, čachtický kňaz, na pamiatku záchrany svojho života, keď sa pri ceste kočom na riečkou Dudváh prelomil pod ním drevený most a kňaz s povozom padol do vody. Rýchla pomoc občanov ho zachránila. Z vďaky dal v Paríži vyhotoviť túto sochu a ešte sa s ňou dotkol sochy Panny Márie v Lurdách.
Socha z Topoľa
Najmladšia socha v Čachticiach, z roku 2013 sa nachádza na námestí. Približne 4 metrovú sochu vytvoril z čierneho topoľa sochár Jozef Chromek.
Vodná Nádrž
Priehrada bola pravdepodobne vybudovaná ako protipovodňová nádrž, kvôli odvodneniu okolitých pozemkov. V súčasnosti slúži na zavlažovanie blízkych ovocných sadov a ako rybník. Taktiež slúžila aj na rekreáciu, či už cez leto na kúpanie, alebo v zime na korčuľovanie.
Čachtická Dolina
Dolina začína severne od Čachtíc, vytvorila ju rieka Jablonka. Rozdeľuje Čachtické Karpaty na dve menšie časti Plešivec a Nedze.
Kúria Drugetovcov
Je renesančná prízemná budova postavená začiatkom 17. storočia ako menšie vidiecke sídlo šľachty. Postavil ju gróf Juraj Druget z Humenného, manžel Kataríny Nádašdyovej. Neskôr sa dostala do vlastníctva Andrásyovcov a Jesenskovcov. Kaštieľ stál na mieste, kde je dnes kúria Drugetovcov. Zachoval sa len kus múra, ktorý svedčí o tom, že budova bola poschodová, pretože na vrchu múru sa zachovali kamenné konzoly. Jeden z majiteľov - Ladislav Ország bol veľký milovník vinohradníctva. Jeden takýto kameň je zamurovaný na moste vedúcom do kostolnej pevnosti (vpravo nad schodmi). O kaštieli sa hovorilo ako o súdnom paláci. Tu sa rozhodovalo nad životom a smrťou obžalovaných.
Vinohradníctvo
Vinohradníctvo v samotnej obci má dlhú tradíciu, ktorá siaha až do čias Rimanov. Najväčší rozmach vinohradníctva a vinárstva bol v dobe vlády „Čachtickej pani“ Alžbety Báthoryovej. Čachtické červené víno dobylo aj viedenský dvor Márie Terézie.
Čachtická Pekáreň
Čachtický chlieb začal písať svoju históriu už v roku 1990. Ľudia z okolitých miest a dedín poznali tento chlieb a radi si ho kupovali vďaka jeho charakteristickej chuti a jednoduchému receptu. Samostatná - komplexná Čachtická pekáreň s rozšíreným sortimentom pekárenských výrobkov bola založená až v roku 1992. V roku 2016 pekáreň prešla zásadnou rekonštrukciou (modernizáciou), pri ktorej sme zaradili nové technológie a vďaka nim aj nové atraktívne výrobky, ktoré dokážu pokryť zvyšujúci dopyt nových, už oveľa náročnejších zákazníkov. Naša prevádzka je v súčasnosti vysoko modernizovaná.
Čachtická pekáreň je otvorená od 1. 5. a ponúka široký sortiment pekárenských výrobkov.
Alžbeta Báthoryová - Dokument o Krvavej grófke
tags: #cachticka #pekaren #otvaracie #hodiny
