Čaj pomenovaný po žene: História, legendy a kultúra

Čaj, nápoj s bohatou históriou a kultúrou, si našiel cestu do sŕdc ľudí po celom svete. Od starovekých rituálov až po moderné kaviarne, čaj je viac než len nápoj - je to zážitok. Viete však, ako vznikol čaj a prečo má taký význam v rôznych kultúrach? Príbeh čaju sa začína pred viac ako štyri a pol tisíc rokmi a zahŕňa legendy, tradície a ženy, ktoré zanechali nezmazateľnú stopu v jeho dejinách.

Čínsky čajový obrad

Pôvod čaju: Mýty a realita

V niektorých zdrojoch sa uvádza Barma ako pravlasť čaju, odkiaľ sa rozšíril do Číny, Indie a Japonska. Číňania pripisujú objav čaju cisárovi Šen-nungovi (2737 - 2697 p. n. l.), ktorý vraj pri meditáciách v lese náhodou objavil spôsob prípravy čaju. Vo svojej Lekárskej knihe hovorí o bylinkách horký t'u a čcha, ktoré by mohli byť čaj, hoci sa hovorí skôr o medicínskom použití. Ďalšou postavou, vďaka ktorej sa dochovala zmienka o čaji, bol legendárny historik Lao-c' (600 - 500 p. n. l.), ktorému šálku čaju vraj podal jeho žiak.

Cisár Šen-nung, ktorému sa pripisuje objav čaju.

Legenda o Dharumovi a vzniku čaju

Najkrajšia, aj keď trochu morbídna, legenda o čaji má indický pôvod. Svätý Dharum, alias Bodhidharma, prišiel do Číny v roku 519 p. n. l. učiť duchovným cestám. Priblížiť k bohu sa chcel pôstmi a bdením. Raz, vyčerpaný modlitbami, zaspal. Keď sa zobudil, bol nešťastný a nahnevaný. Zo spánku obvinil svoje viečka, ktoré si šmahom ruky odrezal a zahodil. Na druhý deň na mieste, kam dopadli viečka, vyrástol krík. Keď si z jeho lístkov pripravil nápoj, zrazu nepotreboval spať.

História čaju | Pôvod čaju | Staroveké počiatky čaju v Číne

História čaju v Číne

Ďalšia zmienka o čaji je z medicínskeho slovníka z roku 350, ktorá už korektne opisuje zber lístkov a prípravu čaju. Prvý presný popis prípravy čaju však pochádza z neskoršieho obdobia. Chang I. z dynastie Wei (386 - 535) píše: "Listy sa trhajú a lisujú do placiek v oblastiach medzi provinciami Chu-pei a S'čchuan, placky sa sušia až sčervenajú, tlčú sa na tenké kúsky, pridá sa cibuľa, zázvor a pomaranč." Takýto čaj sa podobal skôr na polievku.

V piatom storočí už funguje obchod s čajom, ale medzi ľud začal čaj prenikať až v 7. a 8. storočí. Po celej krajine čajovne a obľuba čaju nadobudla priam kultové rozmery. V roku 780 vychádza čajová biblia - kniha Ch'a Ching, ktorú napísal Lu Yu, ktorá je komplexným pohľadom na pestovanie, spracovanie a prípravu čaju. Mení sa i príprava - placka sa rozmrví, praží nad dreveným uhlím a rozotrie na prášok.

Čaj sa postupne stával najvýznamnejším exportným artiklom. Začiatkom 8. storočia sa dostáva do Japonska a Mongolska. V 10. storočí sa po päťdesiatročnom období úpadku pozviechala aj čajová kultúra. Z tohto obdobia pochádza aj dokonalý čajový porcelán, ktorý má dnes obrovskú hodnotu. Najhodnotnejší porcelán však pochádza z obdobia dynastie Ming (1368-1644).

Čaj v Európe: Od kuriozity po obľúbený nápoj

Do Európy priviezli čaj v 16. st. ako prví Portugalci. Najskôr nebolo jasné, ako s novou potravinou naložiť. Pokusy o prípravu čajového šalátu neboli ojedinelé, avšak väčšiu popularitu nezaznamenali. Nakoniec sa samozrejme prišlo na to, že čaj je hlavne lahodný nápoj s úžasnou chuťou a blahodárnymi účinkami. Veľa ľudí si myslí, že sa čaj dostal do Európy cez Anglicko, ale bolo to Holandsko, ktoré bolo prvým vstupným prístavom. V 17. storočí sa čaj dovážal a konzumoval v Holandsku a o pol storočia neskôr sa dostal aj na anglické pobrežie. Naopak, Holanďania a Nemci čaj prijali okamžite. Potom bolo na rade Rusko, ktoré taktiež podľahlo kúzlu čaju, pričom samovar (zariadenie na prípravu čaju) sa stal stredom pozornosti ruských domovov.

Katarína Braganzová a popularizácia čaju v Anglicku

Mnohí si cenili kráľovnú Katarínu Braganzu, portugalskú vznešenú dámu za to, že keď sa vydala za kráľa Karola II, v roku 1661, priniesla si so sebou obrovské veno s peniazmi, pokladmi a korením. Jej zásoby exotického bohatstva zahŕňali aj balíčky listov čaju. Podľa legendy prepravila nová kráľovná nápoj do Anglicka v prepravkách označených Transporte de Ervas Aromaticas (Transport aromatických bylín) - skrátené na TEA. Názov “tea” dodnes v angličtine označuje čaj.

Katarína Braganzová, portugalská kráľovná, ktorá spopularizovala čaj v Anglicku.

Portugalská kráľovná Katarína z Braganzy sa čoskoro stala centrom britskej pozornosti. Jej šaty, šperky, koníčky boli in. Angličania na to neboli zvyknutí, v tom čase vnímali čaj ako liek, ktorý posilňoval telo. Portugalská kráľovná zdravotné tonikum premenila na spoločenský nápoj. A to, čo robila kráľovná, chcel robiť každý. Dámy sa hrnuli a predbiehali v pití čaju. Bol ako najnovší mobil tým, že porcelán dámy priťahoval, čaj v ňom chcel popíjať každý.

Vznik tradície Čaju o piatej

Kto teda zaviedol v Británii tradičné pitie čaju o piatej? Táto popoludňajšia čajová tradícia sa začala Annou, siedmou vojvodkyňou z Bedfordu, v roku 1840. Hoci má pitie čaju v Británii stáročnú tradíciu, čaj o piatej získal svoju popularitu až v polovici 19. storočia. A to vďaka vojvodkyni z Bedfordu - Anne Márii Russellovej. Nepáčilo sa jej totiž, že musí medzi obedom a večerou, ktorá sa podávala až o ôsmej večer, dlho čakať. Požiadala preto svoje služobníctvo, aby jej v popoludňajších hodinách priniesli šálku čaju s niečím malým pod zub. Neskôr si začala na čajové posedenia pozývať aj svojich priateľov.

Tradičný čaj o piatej v Anglicku

Lucia Sandrin Breznayová alias Madam Etiketa začína úvodnými slovami, aby sme sa vedeli vcítiť do situácie panujúcej v dobe, kedy vznikol „Čaj o piatej”. Najprv si musíme ozrejmiť jeden fakt, a to ten, že v polovici 18. storočia sa večera „supper” podávala až okolo 20:00 - 20:30. Ďalšie jedlo sa nazývalo „luncheon” a vyplnila sa ním poludňajšia medzera medzi raňajkami a večerou. Avšak tento druh obeda bol veľmi ľahký a ľudia často pociťovali v popoludňajších hodinách veľmi veľký hlad.

Veľmi rýchlo sa tento novovytvorený zvyk stal uznávaným v domácnostiach vyššej triedy, kde sa takéto stretnutia pri čaji uskutočňovali v salónoch ich sídiel (The Drawing Room), a dámy pri tom sedeli na nízkych pohodlných kreslách alebo pohovkách.

Šírenie tradície a jej podoby

Zaujímavé, však? A ako Veľká Británia rástla, záujem o čaj sa rozšíril do celého sveta. Keďže čaj pochádza z Ďalekého východu, čajovú kultúru dopĺňali ozdobné porcelánové predmety čínskeho pôvodu, ktoré boli v 18. storočí veľmi populárne. Takýto ozdobný štýl oslovil najmä aristokraciu a privilegované triedy a čoskoro sa stal neoddeliteľnou súčasťou spoločenského života. Neskôr sa stal elegantným, rafinovaným nápojom pre dámy vyššej strednej triedy. Zvyšok populácie považoval čaj za „nóbl“, takže ho pre nedostatok finančných prostriedkov konzumovali len zriedka.

Koncom 17. st. sa tento zvyk šíril ako strela a čoskoro ponúkalo čaj v Londýne asi 500 kaviarní. Názov „Coffee House‘‘ im síce zostal, ale čaj v ponuke jednoznačne prevládal. V krátkom čase, aj vďaka poklesu dane na dovoz čaju, si toto popoludňajšie potešenie začali vychutnávať aj stredné vrstvy, a tak vznikla čajovňa, ktorá pre klientov ponúkala výber zo sendvičov, koláčov a rôzne druhy čaju.

Pravidlá a etiketa pri pití čaju o piatej

Ako už z predošlých článkov s Madam Etiketa vieme, šálka na čaj je vždy položená na podšálke. Keď sedíte pri nízkom stole, podšálku so šálkou si zoberiete do ruky. Keď sedíte pri jedálenskom stole, podšálku pri pití necháte na stole. Keď držíte šálku, nevystrkujete malíček. Uško chytíte tak, že palec a ukazovák spojíte v hornej časti hneď pod uškom a opriete svoj prostredník o spodnú časť uška tak, aby niesol váhu šálky. Vyhnite sa hlavne tomu, aby ste prestrčili váš ukazovák cez uško šálky.

Dobrý „afternoon tea” spoznáte aj podľa toho, aký čaj ponúkajú klientom, či sa jedná o sypaný čaj, alebo o čajové vrecúška. Vždy, keď je to možné, treba aj v domácom prostredí použiť radšej sypaný, čiže čajové lístky.

Tradičný „afternoon tea” by sa mal v hoteloch podávať na trojposchodovom stojane - etažéri. Po usadení si na kolená položíme pripravený obrúsok. Ten by mal byť v ideálnej veľkosti 30×30 cm určenej presne na túto príležitosť, ktorý poznáme aj pod názvom "tea napkin”. Obrúsok neskladáme na polovicu, ale, naopak, rozložíme si ho celý do lona.

Čaj o piatej a jeho podávanie

Tradičný popoludňajší čaj sa skladá z troch chodov. Prvý chod je vždy slaný a tvoria ho sendviče - od vajíčkového, uhorkového až po lososové tramezzini. Druhý chod je zložený z tradičného anglického pečiva scones, ktoré môže byť klasické a tiež ovocné. K pečivu sa v Anglicku vždy podáva tzv. pečená šľahačka - clotted cream a domáci džem. Ďalšia dobrota, ktorá nemôže chýbať, je koláč Battenberg, ktorý sa taktiež nazýva domino alebo šachovnicový koláč. Lahôdky je nutné podávať na trojposchodovej tácke, na poradí ktorej nezáleží.

Čaj sa obvykle vyrába z výberu čierneho čaju. Čaj Earl Grey bol pomenovaný po rovnomennom premiérovi, krstnom mene Charles, ktorý rád ochucoval čajovú zmes citrusmi a kardamómom.

K príprave potrebujeme anglickú čajovú zmes troch čiernych čajov (assámskeho, cejlónskeho a čínskeho). Tejto zmesy dominuje assámsky čaj, ktorý mu dodá výraznú farbu karamelového medu a príjemnú plnú chuť. Samotnú zmes pripravujeme priamo v čajovej kanvici, ideálne v porcelánovej a to tak, že dáme jednu čajovú lyžičku (ČL) zmesy na osobu a jednu ešte naviac na kanvicu. Zalejeme vriacou vodou a necháme luhovať 3-5 minút. Kratšia doba luhovania má za následok silne povzbudivé účinky, dlhšia naopak mierne relaxačné a ukľudňujúce účinky. Nedoporučuje sa luhovať viac ako 5 minút, lebo potom dochádza k značnému rozkladu silíc a čaj pôsobí na organizmus príliš utlmujúco.

Počas luhovania niekoľkokrát premiešame čajové lístky. Nálev po luhovaní servírujeme do šálok. Nalievame cez nerezové sitko, alebo môžeme čaj precediť do servírovacej kanvice, ktorá by mala byť dopredu predhriata. Tradičný anglický čaj nie je len o čaji, ale dosť veľkú úlohu tu hrá aj jedlo. Tradične sa podáva čajové pečivo, koláčiky, sušienky alebo tousty s džemom.

Dôvod prečo pijú Angličania čaj s mliekom pramení z praktického dôvodu. Zo začiatku nebol na trhu dostupný kvalitný porcelán a hrozilo po naliatí horúceho čaju do šálky k popraskaniu glazúry. Preto naopak najskôr naliali do šálky mlieko a potom až čaj.

Čaj v rôznych kultúrach a krajinách

V arabských krajinách je čaj dôležitou súčasťou každodenného života rodiny. Čajom sa víta hosť ako symbolom pohostinnosti a úcty. V krajinách centrálnej Ázie sa čajom začínajú oficiálne ceremónie, obchodné a spoločenské stretnutia. V Amerike je známe „Bostonské pitie čaju“, ktoré bolo protestom proti britskej dani z čaju. Američania prispeli k čajovému priemyslu až v 20 storočí. Roku 1904 bol na svetovej výstave v St. Louis predstavený ľadový čaj. Aj v Indii vznikol obdobný nápoj - chai latte. Najskôr pili Indovia čaj len vtedy, keď boli chorí. Počas britskej kolonizácie sa však začal spájať s oddychom. Briti zaviedli tzv. tea breaks, počas ktorých si mohli pracovníci nakrátko pri čaji alebo káve oddýchnuť. Kvalitný čaj bol však drahý a z lacnejších lístkov chutil veľmi horko.

Rôzne druhy čaju

Na svete existuje viac ako 1 500 druhov čajov. Čierny čaj vznikol kvôli biznisu. Až do polovice 17. storočia bol všetok čínsky čaj zelený. S nárastom zahraničného obchodu čínski pestovatelia zistili, že čajové lístky dokážu konzervovať špeciálnym procesom fermentácie.

Zrejúci čaj Pu Ehr patrí bezpochyby k najznámejším čínskym čajom. Pomenovaný nebol podľa miesta svojho pôvodu, ale podľa mesta Pu-er v provincii Yunnan.

Niektoré známe druhy čaju:

Zelený čaj (Dragon Well, Gyokuro)
Čierny čaj (Darjeeling, Earl Grey)
Biely čaj
Pu-Erh

Čaj Pu-Erh, ktorý pochádza z provincie Yunnan v Číne.

Pestovanie čajovníka

Čaj je ker a strom; čínsky čajovník je ker, aj keď výška divo rastúcich exemplárov môže dosiahnuť i niekoľko metrov (9-10, ale výnimočne i oveľa viac). Assámsky čajovník je zaraďovaný medzi stromy, pretože nad zemou má iba jeden kmeň. Tiež môže v prírode dosiahnuť úctyhodnú výšku. Čajovníky, ktoré sa pestujú na poliach, bývajú zastrihávané a nižšie ako jeden meter. Pravlasťou čaju je Čína, Tibet a severná India. Dnes sa čaj pestuje vo viacerých krajinách, hlavne v Japonsku, Rusku, Gruzínsku, Indonézii, Sumatre, Jáve, Vietname a v niektorých afrických štátoch. Vďaka šikovnej marketingovej stratégii sa na popredné miesta v svetovom obchode dostali čaje cejlónske.

Čajovník je stále zelená rastlina a najbližšia príbuzná mu je kamélia, aj keď jeho malé biele kvietky sa podobajú skôr na jabloňové. Švédsky botanik Karl Linné čajovník v roku 1737 pomenoval Camellia sinensis, aj keď neskôr (v r. 1762) podľahol omylu, že čierny a zelený čaj sa robí z dvoch odlišných druhov, ktoré pomenoval Thea bohea a Thea viridis (zelený čaj). Omyl pretrvával takmer sto rokov. Od roku 1855 je jasné, že ide len o dva rôzne spôsoby prípravy lístkov. Čajovník patrí do rodu Camellia, čeľaď Theaceae. Listy čajovníka sú tmavozelené a tuhé. Na spodnej strane sú dýchacie otvory a viditeľné chĺpky. Púčiky sú celé pokryté chĺpkami a vyzerajú ako plyšové. Čajovník nie je žiadna rozmaznaná rastlinka.

Rastie v rovníkových polohách, ale najlepšie mu vyhovujú vyššie položené miesta (najlepšie do výšky 1800 m, ale sú odrody, ktoré rastú a dávajú kvalitný čaj aj vo výškach okolo 2200 m). Teplo, sucho a intenzívne slnko v nižších polohách znižuje kvalitu čaju. Svoje korienky čajovník zapustí aj do kamenitej pôdy, ale v takom prípade treba zabezpečiť poriadne hnojenie. Keby sa krík nezostrihával, vyrástol by do výšky 6 až 9 metrov. S tvarovaním sa začína v zime druhého roku alebo na jar tretieho roku života kríka a zostriháva sa raz za rok.

Čaj je pre tých, ktorí ho majú radi, významným obohatením kvality života. Pre niektorých z nás sa však stal vášňou takou intenzívnou, že si čajomilstvo zvolili za svoje povolanie. Byť majiteľom čajovne je určite vzrušujúci pocit.

Pestovanie čajovníkov na plantážach

Čajovník sa pestuje na plantážach zo semien a výhonkov. Najprv sa zasadia do malej záhrady a po pol roku sa presadia na plantáž. Čajové kríky sú zasadené v rovnakých radách, aby sa ľahko oberali. 2 roky po nasadení čajovníku, pestovatelia sa o čajovníky starajú a upravujú ich. Po ďalších 30 až 100 rokov sa čajovníky zbierajú. Ale za túto dobu sa pestovatelia starajú o kríky čajovníkov.

Oblasti pestovania čaju

Čajovníku sa najlepšie darí v subtropickom a tropickom pásme, rastie na kyslých pôdach od hladiny mora až po nadmorskú výšku okolo 2500 m. Najkvalitnejšie čajovníky sú vo vyšších nadmorských výškach. Čajovník potrebuje dostatočnú vlhkosť. Čaj sa pestuje v mnohých krajinách v Ázii, v Afrike a južnej Amerike.

Najznámejšie krajiny pestovania čaju: Bangladéž, Burundi, Georgian, India, Indonézia, Keňa, Čína, Malawi, Malajzia, Mozambik, Papua-Nová Guinea Rwanda, Srí Lanka, Tanzánia, Uganda.

Zber čajovníkových listov

Čajové listy sa zbierajú niekoľko krát do roka a v niektorých oblastiach aj celý rok. Cennejšie sú mladé čajovníkové listy na špičke výhonkov a pupen. Čajovníkové listy sa zbierajú ručne, sice v niektorých krajinách sa zbierajú strojom, ale ručne zbierané čaje si zadržia kvalitu. Zber čaju je jediná časť pri výrobe čaju, ktorá nebola ešte zmechanizovaná.

Rozdelenie a hodnotenie čaju

Každý čaj sa rozdeľuje podľa kvality čaju, chuti čaju, oblasti pestovania čajov, druhu čaju, spracovania čaju, doby zbierania čaju, použitých surovín atď. Čaj má aj tzv. označenie akosti, aby sme vedeli rozoznať kvalitný čaj od nekvalitného čaju. Po čase sa začali vyrábať aj aromatizované čaje a na svete sú rovnako známe, jako normálny nearomatizovaný čaj. Po celom výrobnom procese sa čaj senzoricky a laboratórne hodnotí. Senzoricky sa hodnotí preto, sa čaj mohol pridávať do čajových zmesí. Laboratórne sa hodnotí chemickou analýzou. Při tejto anlýze sa hodnotí obsah látok v čaji. Akosť čaju sa označuje jednotlivými názvami. Čaje sa označujú podľa farby nálevu, oblasti pestovania čaju…

Najlepší čaj je ten, ktorý nám najviac chutí. Ale najkvalitnejší čaj je ten, ktorý rastie vysoko v horách. Niektorý ľudia chodia na výlety do tzv. čajových krajín, aby tam začali čajové putovanie za najlepším čajom na svete. Ale nie len to. Títo ľudia sú vlastne odborníci na všetky čaje na svete a zároveň tieto čaje v čajových krajinách pozorne skúmajú. Aj u nás sú takýto čajoznalci, ktorý sa vrátia s novými novinkami ohľadom čaju a vždy donesú nejaké nové čajové výrobky. Vďaka týmto ľuďom ochutnávame nové čaje. Ale recepty čajov sú veľmi prísne utajované a chránené.

Ako je možné, že čaj dosiahol takejto obľuby? Je to jednoduché.. má príjemnú a neopakovateľnú chuť, ľahko a rýchlo sa pripravý a je cenovo prístupný do každej rodiny.

Získavanie čaju

Čajovník je zelená rastlina čeľade čajovníkovitých (Theaceae), listy sú svetlé až tmavo zelené, tuhé a majú pílovitý okraj. Kvety čajovníka sú biele až ružové. Plody vyzerajú ako tuhé tobolky, ktoré tvarom a farbou pripomínajú naše lieskové orechy, ale sú viac okrúhlejšie. Na rozdiel od kávy sa čaj nezískava z plodov, ale z malých listov.

Poznáme dva druhy čajovníka:

Čínsky čajovník (Thea sinesis)
Assamský čajovník (Thea asamica)

Tieto dva čajovníky sú si navzájom podobné. Tvoria základ dnešnej produkcie čaju. S úspechom bolo prevedené kríženie oboch základných druhov čajovníkov a tieto rastliny sa dnes pestujú na väčšine dnešných čajových plantáží, s výnimkou japonských a čínskych plantáží. Divo rastúci assamský čajovník dorastie až do výšky 15 metrov. Čajovníky sa však na dnešných plantážach pristrihujú a udržiavajú vo forme kríku s výškou 80 -120 cm.

Čajovníky sa pestujú v oblastiach ležiacich medzi 43. stupňom severnej a 30. stupňom južnej šírky. Čajovník môže rásť aj v tropických oblastiach s nadmorskou výškou 2400 metrov nad morom. Kvalita takéhoto čaju je kvalitnejšia ako u pestovaného čajovníku v nížinách, ale zato klesajú výnosy čaju. Predtým sa čajovník pestoval zo semien, ale dnes sa rozmnožuje odrezkami. Vetvičky sa vysadia do záhonov a keď zakorenia, musia sa premiestniť do tieňa pod veľké čajovníky. Čaj sú malé zvinuté lístočky kríkov vypestovaných v subtropickom pásme.

Krajiny pestujúce čaj

Rozdelenie podľa štátov a podľa pestovania:

Austrália a oceánia: Austrália, Tazmánia, Jáva, Papua-nová Guinea
Japonsko: Schizuoka, Kjóto, Sencha, Matcha, Bancha
Ázia: Bangladéž, Cejlón (Kandy, Nuwara Eliya, Matale, Dimbula, Uva, Ruhumu), India (Darjeeling, Assam, Sikkim, Nilgiri), Čína (Yunnan, Qi Men, Zhu Cha, Long Jing), Indonézia, Irán, Japonsko (Schizuoka, Kjóto, Sencha, Matcha, Bancha), Malajzia, Nepál, Rusko, Sikkim, Turecko, Vietnam, Tchaj - wan
Afrika: Keňa, Malawi, Tanzánia, Burundi, Juhoafrická republika, Kameron, Madagaskar, Maurútius, Mozambik, Seychely, Zambia, Zimbabwe, Rwanda …
Južná Amerika: Argentína, Brazília, Ekvádor, Peru

Druhy čajov podľa oblasti pestovania

Čajovníky pestované v horských polohách majú menšie výnosy, kvalita čaju je však veľmi vysoká. Kvety všetkých čajovníkov sú biele a podobajú sa na kvety čerešne. Pre listy čajovníkov sú typické, dobre viditeľné biele chĺpky, ktorými je pokrytá celá spodná strana. Nerozvinuté lupienky listov sú nimi pokryté po dĺžke celého listu. Vysoký podiel lupienkov je charakteristický pre kvalitnú triedu čajov.

Čajovníku sa darí v rozdielnych podmienkach a nie je chúlostivý na teplotné výkyvy, vyžaduje však značné množstvo zrážok behom celého roka. Proti príliš prudkému slnku v tropických oblastiach sa čajovník chráni zatieňovaním. Pestovanie čajovníku je rozšírené najmä v Indii, Číne, Japonsku, na ostrove Cejlón, na Tchaj-wane, v Indonézii, Vietname, v oblasti Kaukazu a v niektorých štátoch Afriky a Južnej Ameriky. Množí sa semenami a vysádzaním vetvičiek do záhonov. Pravidelným strihaním sa zvyšuje množstvo výhonkov a krík sa zahusťuje a formuje do požadovaného tvaru o výške 70-100 cm. Kríky sa sadia do pravidelných radov vedľa seba, aby sa rýchlejšie oberali.

Indické čaje

(Čaj sa tu už pestuje od roku 1839)

Assam

Assam, zem bohatá na dážď od 2500-3500 mm zrážok za rok. Čaj pestovaný v Assame je bohatý a chuťovo plný. Tento čaj je vhodný pre tých, ktorý majú radi silný čaj. Asamský čajovník ma úzke, špicaté listy dlhé 15-20 cm. Pestuje sa prevažne v tropickom pásme od nížin až po horské oblasti (nad 2000 m ). Poznáme 5 druhov týchto čajov: svetlolistý assam, tmavolistý assam, manipuri, burma a lushai. K produkcii čaju sa používa tmavolistý assam, manipuri a burma.

Darjeeling

Na úpätí hrebeňov Himalájí rastie čajovník Darjeeling vo výške od 600 do 2000 m na morom. Darjeelingu dáva jeho vynikajúcu chuť a stálu vôňu studené a vlhké podnebie, pôda, dážď a svahovitý terén. Kombinácia prírodných podmienok, ktorá robí darjeeling tak charakteristický, nenájdeme nikde inde na svete. Preto dostal behom niekoľkých rokov prezývku: Šampanské medzi čajovníkmi. Prvé zbieranie po zimnej prestávke vytvára svetlý čaj a druhé zbieranie vytvára tmavý čaj.

Nilgiri

tags: #caj #pomenovany #po #zene