Diviak lesný: Život, správanie a charakteristika
Diviak lesný (Sus scrofa), známy aj ako čierna zver, je rozšírený v Európe, Ázii a severnej Afrike. Na Slovensku sa vyskytujú dva poddruhy: v západnej časti stredoeurópska sviňa divá (Sus scrofa scrofa) a na východe karpatsko-balkánska (Sus scrofa attila). Diviak lesný je dôležitou súčasťou ekosystémov a zároveň obľúbenou lovnou zverou.
Vzhľad a charakteristika
Telom sa sviňa divá podobá nezušľachtenému krajovému plemenu domácej ošípanej. Hlavu, prípadne rypák, má dlhšiu a mohutnejšiu, kohútik vyšší a výraznejší, zadok viac zrezaný, nohy vyššie a celé telo užšie a svalnatejšie. Ušnice sú pomerne veľké, vzpriamené.
- Stredoeurópska sviňa divá: Tmavá až čierna, dĺžka lebky nepresahuje 41 cm.
- Karpatsko-balkánska sviňa divá: Svetlejšia a mohutnejšia, dĺžka lebky dospelých jedincov presahuje 41 cm (od 41 cm do 47 cm).
Dospelý diviak niekedy dosahuje hmotnosť vyše 300 kg, ale zvyčajne 150 - 250 kg a diviačica do 150 kg.
Diviačia zver si mení srsť raz do roka, a to začiatkom jesene. Na jar jej však vypadá podsada a zimné štetiny a čoskoro jej postupne začína vyrastať nová srsť. Zimná srsť býva tmavšia a štetiny v nej, najmä na chrbte, sú podstatne dlhšie. Letná srsť je redšia tvorí ju len kratšie štetiny bez podsady.
Zuby a kly
Diviak má spolu 44 zubov, v čeľusti a sánke sú na každej strane 3 rezáky, 1 špičiak, 4 črenovce a 3 stoličky. Vzorec chrupu je . Výmena mliečneho chrupu za trvalý sa končí v 22. mesiaci, ale posledná tretia stolička úplne dorastá až v 24. mesiaci a niekedy aj neskôr.
Špičiaky, najmä pri samcoch sú veľmi mohutné, klovité. Preto sa nazývajú kly. Spodné sú dlhšie ako horné, stále dorastajú a vzájomne sa obrusujú. Je to nebezpečná zbraň a súčasne nástroj na trhanie koreňov.
Diviačie kly predstavujú hlavnú poľovnícku trofej z tejto zveri. Podľa dĺžky a tvaru klov možno aspoň približne určiť vek jedinca. Až dve tretiny klov bývajú vrastené do čeľusťových kostí a pre to ich treba veľmi opatrne vyberať.
Mladá diviačica má na spodnej strane dolné kly (háky) najširšie a ich dutina je široko rozvetvená. Stredne stará diviačica má kly najširšie kly v prostriedku a otvor na bazálnej časti je zúžený. Stará diviačica má kly najširšie v hornej časti, pod zbrúsenou plochou a najtenšia je ich bazálna časť, na ktorej je otvor do klov už úplne zúžený až uzatvorený.
Úplný mliečny chrup (28 zubov) má diviak vo veku 4 mesiacov.
Životný štýl a správanie
Diviačia zver žije predovšetkým v teplejších polohách vo vlhkejších listnatých dubových a bukových lesoch, ktoré sú obklopené alebo prestúpené poľnohospodárskou pôdou. Žije aj v zmiešaných lesoch, menej ihličnatých. Pôvodne sa vyskytoval iba vo väčších lesných (predovšetkým listnatých a zmiešaných) oblastiach, dnes je rozšírený aj v kultúrnej krajine s roztrúsenou zelenou.
Diviačia zver vedie nočný a spoločenský život, len staršie diviaky žijú samotársky. Cez deň ležia na chránených močaristých miestach. Jednotlivé skupiny majú svoje pevné stanovište, najmä ak nie sú veľmi vyrušované alebo prenasledované. Tu trávia deň, odpočívajú v úkrytoch alebo sa bahnia. S príchodom večera diviaky ožívajú a vydávajú sa za nočným vyhľadávaním potravy. Opatrne sa približujú k okraju lesa, vždy istiac na všetky strany. zavetria, s veľkým hrmotom sa vrhajú do podrastu.
Za pašou často chodí aj na veľké vzdialenosti a rada spása poľnohospodárske plodiny. S obľubou sa bahní v bahnisku, najmä v lete, a potom sa otiera o kmene stromov, kde zanecháva blatisté stopy - otierky. Takto sa ochladzuje a súčasne zbavuje kožných parazitov. Potravu si často vyrýva rypákom zo zeme.
Stopy diviačej zveri sú charakteristické tým, že v nich dobre vidno paratice. Táto zver využíva najmä čuch a sluch, zrak má vyvinutý menej. Pachové žľazy majú na záprstí hrudníkových končatín a označujú nimi stopu.
Vodcom skupiny je samica - matka mladých diviačikov. Ostatné zvieratá sa viac alebo menej pripájajú ku skupine. V čriede často zostávajú aj mladé z minulého roku, až kým pohlavne nedospejú. Kance sa pridružujú ku skupine príležitostne bez toho, že by sa podieľali na starostlivosti o potomstvo.
Rozmnožovanie
Párenie diviačej zveri prebieha v novembri až decembri, pričom diviaky často zvádzajú medzi sebou tuhé súboje. Párenie môže prebiehať príležitostne aj v iných mesiacoch. V tomto prípade ide o diviačice, ktoré neboli oplodnené pri prvom párení.
V úrodných rokoch, bohatých na žalude a bukvice, sa môže výnimočne uliahnuť mláďa aj dva razy do roka. V takýchto prípadoch sa môžu oplodniť aj dobre vyvinuté jednoročné samice (od 9 mesiaca života). Ináč sa diviačice pária až v druhom a diviaky zvyčajne až v treťom veku života.
Gravidita trvá 114 - 118 (108 - 121) dní, podľa niektorých autorov 16 až 17 týždňov. Počet mláďat býva 4 - 12 a zvyčajne sa liahnu v marci v pripravenom kotlíkovom ležovisku (hniezde). Diviačatá sú hnedé a pozdĺžne pásikavé. Cicajú dva mesiace a diviačica ich vodí až do nasledujúceho párenia.
Samice sa zvyknú zoskupovať do čried pozostávajúcich z 20 aj viac jedincov. Pária sa v zime medzi novembrom a januárom. Pripraví si ležovisko v húštine, kde ostáva s mláďatami 10 dní. Potom ich vodí v blízkosti ležoviska, pričom si mláďatá hľadajú potravu. Pred nepriateľom ich zúrivo bráni. Dojčí ich asi 2 mesiace.
Mláďatá pohlavne dospievajú okolo 18.-20. Pohlavný dimorfizmus samcov (kly, dozadu sa zvažujúci chrbát) sa prejavuje už v 15. mesiaci života.
Potrava
Sú typické všežravce, zožerú všetko čo nájdu - korienky, semená, plody, hľuzy, rôzne poľné plodiny, drobné živočíchy a zdochliny. Škody môžu napáchať na poľných plodinách. Úžitok prinášajú lesu kyprením opadanky a účinným ničením drobných zemných cicavcov a škodlivého hmyzu.
Diviačia zver sa živý živočíšnou (drobné hlodavce, na zemi hniezdiace vtáky, dospelý hmyz a jeho vývojové štádia, plazy, mäkkýše, červy, zdochliny a príležitostne aj srnčatá) a najmä rastlinnou potravou (korene, tráva v zime aj suchá, hľuzy, huby, žalude, ovos, pšenica, kukurica, repka olejná a iné).
Komunikácia
Diviačia zver sa ozýva kvičaním, spokojným krochkaním a zlostným grúlením. Často fučí, najmä pri intenzívnom vetrení. Majú široký hlasový repertoár, ktorý môže dobrý znalec tejto zveri i významovo rozoznávať.
V rozčúlení sa diviakovi zježia štetiny na krku a na chrbte (štetinový hrebeň), takže vyzerá oveľa mohutnejší ako v skutočnosti. V zlosti seká klami, pričom z rypáka fŕka penu. Keď hrozí diviačatám nebezpečenstvo, matka ich statočne bráni, pričom môžu napadnúť aj človeka. To sa môže stať aj pri prenasledovaní poraneného diviaka.
Diviaky rozoznávajú každé jednotlivé zviera v skupine a vo vzájomnej väzbe sa udržiavajú fučavými, kvičavými alebo krochkavými zvukmi.
Správanie koní a reč tela 🐴
Hlasové prejavy
- "g": Tichý zvuk, ktorým diviačica upozorňuje na nebezpečenstvo.
- "kro": Krochkanie vyjadrujúce spokojnosť.
- Kvíkanie: Prejav bolesti u diviačikov.
- Zvuk z hrtana: Diviačica zvoláva prasiatka k potrave.
- "uch-uch": Hlasité zvuky pri splašení.
Vzťahy s ľuďmi
Diviak patrí k zvieratám, ktoré sú na našom území počítané v tisíckach. V súčasnosti sa ich populácia odhaduje na približne 30 000 kusov.
Diviak lesný býva dlhý 0,9 m až 1,8 m. Chvost má 15 - 30 cm. Hmotnosť spravidla 50-190 kg (samce) a 35-160 kg (samice), ale v niektorých oblastiach, napríklad v Karpatoch, majú samce aj 350kg.
V lese má diviačia zver vychodené priechody.
Diviak spôsobuje škody na poľnohospodárskych plodinách, ale v lese prerýva a prevzdušňuje pôdu. ničí živočíšnych škodcov, a pre to je prevažne užitočná. V lesnom hospodárstve spôsobuje najväčšie škody prerážaním oplôtkov, ktoré slúžia na ochranu porastov proti škodám spôsobovaným prežúvavou zverou.
Prirodzeným nepriateľom diviačej zveri sú veľké mäsožravce, najmä vlk. Často trpí na rozličné parazitárne ochorenia, najmä na helmintózy, kokcidiózu a na trichinelózu, okrem toho na nákazlivé choroby (napríklad: mor ošípaných, Aujeszkého chorobu a podobne).
Ak sa stretnete s diviakom, je dôležité zachovať pokoj a nerobiť prudké pohyby. V prípade útoku je najlepšie pokúsiť sa vyliezť na strom alebo iné vyvýšené miesto.
Diviak patrí k významnej lovnej zveri. Mäso z diviaka je cenené pre svoju chuť a výživové hodnoty.
Čo robiť pri stretnutí s diviakom?
- Zachovajte pokoj a nerobte prudké pohyby.
- Vyhnite sa očnému kontaktu.
- Ticho a pokojne sa vzdiaľte.
- V prípade útoku vylezte na strom.
