Klíčenie semien chilli papričiek na vate: Podrobný návod
Aby ste maximalizovali pravdepodobnosť klíčenia a zabezpečili mladým rastlinkám dobrý štart, je vhodné, aby semená klíčili v sterilnom prostredí. Okolie by malo mať vysokú vzdušnú vlhkosť, ideálne medzi 70-85%, a teploty by sa mali pohybovať medzi 22 - 26 °C.
Ako dobrý základ na klíčenie semien chilli papričiek je vata, jemná tkanina, toaletný papier alebo tampón na odličovanie. Tu je postup, ako to urobiť správne:
- Najprv je dobré, aby miesto s navlhčenou vatou prešlo bodom varu. Preliatie varnou kanvicou zničí drvivú väčšinu baktérií a semeno tak bude v relatívne sterilnom prostredí.
- Po namočení savého materiálu ho vyžmýkajte, semená nesmú plávať vo vode. K semenám sa musí dostať vzduch, nedostatok vzduchu klíčenie preruší.
- Okolie miesta klíčenia zabaľte do fólie, čím vytvoríte parenisko.
- Klíčenie pravidelne kontrolujte, ale umývajte si vždy ruky, je to bezpečnejšie.
Po 1-4 dňoch by mali zo semien vyraziť klíčky. Ak nejaké semeno nevyklíči za týždeň, pravdepodobne sa s ním môžete rozlúčiť.
Akonáhle máte klíčky s približne 5-10 mm dlhými korienkami, jemne ich vytiahnite z vaty. Zasadíme ho veľmi opatrne, aby sme neporušili korienok.
Pri výbere substrátu je potrebné sa nachvíľu zamyslieť. Rastlinky majú rady neutrálnu až mierne kyslú pôdu, pH by sa teda malo pohybovať niečo medzi 5,5 až 6. Pre zistenie pH pôdy môžete použiť špeciálny papierik na meranie, ide kúpiť v lekárni. K výsevu je možné použiť aj kokosový substrát. Ten je dobrou voľbou pretože rastlina nepotrebuje príliš veľa živín.
Substrát s klíčkom nesmie vyschnúť, to je často základným problémom pri pestovaní. Človek si ľahko zvykne, že pri klíčení nemusí vlhkosť udržiavať pretože sa vplyvom pareniska udržuje sama. Akonáhle ale klíček v pôde uschne, môžete sa s ním rozlúčiť. Malá rastlinka je tiež veľmi náchylná k baktériám a plesniam, ktorým sa darí pri nadbytku vody. Pozor tiež na premokrenie. Nemálo dôležitým faktorom je vzduch.
Klíčky sú základom mnohých kuchýň a používajú sa aj do šalátov, sendvičov, polievok a dusených pokrmov. Klíčiť môžete počas celého roka, postačí vám izbová teplota, semiačka obilnín alebo strukovín, tečúca voda a miska/podnos na klíčenie. Samotné klíčenie je možné vykonávať rôznymi spôsobmi, a to aj bez toho, aby ste si museli zabezpečiť klíčiacu misku či iné pomôcky určené na klíčenie.
Klíčky treba pred začatím klíčenia zaktivovať, a to namočením do vody na niekoľko hodín. Vyberte si vhodnú metódu na klíčenie na základe druhu semienka a dodržiavajte základ pre pestovanie klíčkov - udržiavajte vlhkosť. Klíčky je potrebné pravidelne prepláchnuť 2-3x denne alebo navlhčiť, a to tak, aby nestáli vo vode (mohli by začať hniť), preto ich po prepláchnutí necháme dobre odkvapkať.
Existuje niekoľko spôsobov klíčenia semien, rozhodnúť sa môžete pre ktorúkoľvek z nich podľa druhu klíčeného semiačka:
Metódy klíčenia semien
Nakličovací pohár
Budete potrebovať ľubovoľný zaváraninový pohár, gázu alebo inú bavlnenú textíliu a gumičku. Zaktivované, prepláchnuté semienka vložíme do pohára a prekryjeme gázou. Gáza vytvorí vzduchový filter, zároveň zabezpečí potrebnú cirkuláciu vzduchu a zabráni malému hmyzu, aby sa dostal do vašich klíčkov. Zaktivované semiačka vložte do misky a prekryte utierkou.
Vata
Plátok vaty uložte na podložku alebo tácku. Postačí vám aj bežný plytký tanier ktorý navlhčite tak, aby keď naň položíte plátok vaty a otočíte ho - vata nespadla, ale zostala držať na povrchu a voda z neho nekvapkala. Takto mokrú vatu potom stačí posypať semienkami a udržiavať ju stále vlhkú pravidelným kropením.Tento spôsob klíčenie nie je vhodný pre strukoviny. Klíčenie na vate je vhodné pre semienka, ktoré pri kontakte s vodou tvoria gél, ako napríklad žerucha, rukola, chia alebo ľan. Tieto semiačka sa pred klíčením neaktivujú- t.j. nenamáčajú sa, stačí ich suché nasypať na mokrú vatu. Semienka, ktoré gél nevytvárajú je potrebné namočením (aspoň na 8 hodín) zaktivovať, patria sem napríklad semiačka alfa alfa, reďkvička či kapusta.
Klíčiaca miska
Vyskúšali ste si klíčkovanie a chcete klíčkovať pravidelne? Na klíčenie si vždy vyberajte kvalitné semienka, chemicky neošetrované, ideálne certifikované a v bio kvalite. Medzi semienka, ktoré sa tešia najväčšej obľube, patria mungo fazuľky, štipľavá reďkvička, alfa - alfa, semienka brokolice ale aj, cícer či hrášok.
Pre inšpiráciu a ďalšie možnosti pestovania môžete vo vašej záhrade pestovať nielen okrasné rastliny, ale aj zaujímavé liečivé bylinky ako bazalka, medovka, tymián, mäta, šalvia a yzop.
Ako zvýšiť úrodu vašej Chilli papričky ❤️🌱🌶️👌.
Pestovanie liečivých bylín
Bazalka
Bazalka je populárna bylinka, ktorá má svoje čestné miesto nielen v talianskej kuchyni. Intenzívne vonia a pokrmom dokáže dodať skutočne jedinečnú chuť. V našich domovoch sa často objavuje nielen v záhradách, ale aj v kvetináčoch.
Bazalka dokáže zatočiť aj s niektorými zdravotnými problémami a napríklad bazalka pravá podporuje chuť do jedla.Veľkú úrodu bazalky môžete spracovať pomocou sušenia. Najviac účinných látok pritom obsahuje v čase kvetu. Listy bazalky sušte v tenkých vrstvách v tieni pri teplotách do 35 ºC. Preneste si vôňu a chuť Talianska aj k vám domov.
Rozlišujeme hneď niekoľko druhov bazaliek. Z tých najznámejších možno spomenúť bazalku pravú, ktorá dorastá do výšky 30 až 50 cm a pýši sa najčastejšie bielymi kvetmi. Bazalka vytrvalá je veľmi aromatickým druhom bazalky, ktorý sa využíva nielen pri varení, ale aj pri príprave čajových zmesí.
Z ďalších druhov možno spomenúť napríklad bazalku americkú, ktorá patrí medzi jednoročné rastliny a kvitne bielymi až modrastými kvetmi. Bazalka posvätná sa radí medzi jednoročné až viacročné byliny a dorastá až do metrovej výšky. V Indii sa radí medzi liečivé bylinky a používa sa ako rituálna rastlina. Bazalka pravá purpurová na prvý pohľad zaujme purpurovými až čiernymi listami a jemnou mentolovou až klinčekovou vôňou.
Semienka bazalky na predpestovanie môžete vysadiť zhruba v polovici apríla. Väčšinu kultivarov bazalky ľahko vypestujete zo semien. Treba však pamätať na chránené slnečné stanovište bohaté na živiny a dobre priepustnú pôdu. V chladnejších podmienkach sa bude bazalke lepšie dariť v skleníku.
Semienka na predpestovanie vysajte do kvetináča alebo skleníka. Osivo umiestnite nie príliš husto na povrch substrátu a len mierne ho zasypte zeminou. Akonáhle máte pripravené sadeničky, zasaďte ich aspoň 15 cm od seba.
Veľa domácností pestuje bazalku v kvetináči. V takom prípade semienka vysajte do vlhkého záhradného substrátu do hĺbky zhruba 6 mm. Novozasiate semienka pravidelne vlhčite rozprašovačom. Akonáhle vzídu, ponechajte v kvetináči s priemerom 10 cm zhruba 3 rastlinky.
Bazalku zalievajte do odtokovej misky každé tri dni a pamätajte na to, že zemina nesmie nikdy vyschnúť. Doprajte jej teplé a slnečné stanovište a myslite na to, že neznáša prievan, zmeny teplôt a vlhkosti.
Pokiaľ si chcete prítomnosť bazalky užívať aj v zimných mesiacoch, preložte celú rastlinu zo záhonu do kvetináča. Ten potom preneste domov a umiestnite ho na čo najsvetlejšie miesto s bežnou teplotou.
V priebehu leta má bazalka tendenciu tvoriť kvety, ktoré je vhodné priebežne odstraňovať. Bylinky sú skvelým pomocníkom nielen pri príprave pokrmov. Uvariť si z nich môžete aj najrôznejšie čaje a nálevy. Medzi ďalšie liečivé bylinky v záhrade je možné zaradiť medovku. Pestovanie medovky je pomerne jednoduché.
Tymián
Pestovanie tymiánu je pomerne nenáročné a zvládnete to vonku aj doma. Táto bylinka svoje početné využitie nachádza najmä v kuchyni. Pýši sa totiž výraznou chuťou a arómou, vďaka čomu skvele dopĺňa pokrmy z hydiny či zveriny. Perfektne tiež podporí chuť tradičných paštét, bylinkového masla alebo napríklad plnky.
Medzi najčastejšie pestované druhy tymiánu sa radí tymián obyčajný, ktorý sa v kuchyni ako korenie používa najčastejšie. Stretnúť sa môžete s jeho širokolistou a úzkolistou odrodou. Z ďalších pestovaných druhov možno spomenúť napríklad tymián citrónový, ktorý sa pýši výraznou citrónovou arómou. Hojne sa používa pri príprave rýb alebo napríklad na dochutenie šalátov. Spomenúť musíme tiež tymián rascový, ktorý má typickú rascovú vôňu.
Tymián je možné pestovať buď priamo zo semienok alebo z predpestovaných sadeníc. V prvom prípade sa semienka vysievajú zhruba na konci marca. Semienka sa nezahŕňajú hlinou, iba sa ľahko pritlačia hrabľami. Akonáhle rastliny vzídu, môžeme ich vyjednotiť. Počas vegetácie treba rastliny okopávať a odstraňovať prípadnú burinu. Prvého zberu sa dočkáte zhruba v septembri toho istého roku.
Ak budete chcieť tymian pestovať z predpestovaných sadeníc, výsev sa vykonáva v novembri. Počas klíčenia je nutné povrch udržovať vlhký a vyklíčené rastliny chrániť pred zimou. Sadenice môžete do voľnej pôdy premiestniť zhruba začiatkom mája.
Tymian kvitne od mája do júla. Pri pestovaní tymiánu vonku myslite na to, že sa tejto bylinke darí najmä v teplejších oblastiach na južných svahoch, ktoré sú dobre chránené pred vetrom a zimou. Táto bylinka veľmi dobre znáša suché podnebie, vlhké alebo premokrené pôdy neznáša. Z hľadiska pôdy voľte ľahkú, kyprú, piesočnatohlinitú, ktorá je dobre zásobená humusom a vápnom.
Tymián je možné bez problémov pestovať nielen voľne v záhrade, ale aj v nádobách. V takom prípade je potrebné pamätať predovšetkým na správny spôsob zalievania. Tymian v kvetináči je vhodné zalievať do podmisky, do ktorej môžete umiestniť niekoľko kamienkov, aby kvetináč nikdy nestál priamo vo vode. Pokiaľ máte kvetináč umiestnený vonku, odporúčame ho na zimné obdobie preniesť dovnútra.
Tymián môžete v priebehu roka používať ako čerstvé korenie. Pravidelným zastrihovaním navyše rastlina zosilnie a zhustne. Kedy strihať tymián, aby sa budúci rok rastlina rozvetvila silnejšie? Ideálne na začiatku jesene, a to zhruba v dvoch tretinách dĺžky.
Mäta
Mäta sa právom radí k tým najmenej náročným bylinkám na pestovanie. Aj z toho dôvodu sa teší obrovskej popularite. Zasadiť si ju môžete ako do bylinkového záhona, tak aj do kvetináča či inej nádoby. Svoje uplatnenie nájde najmä v kuchyni. Pomocou tejto bylinky môžete ozvláštniť najrôznejšie nápoje alebo si napríklad pripraviť lahodný večerný čaj.
Medzi najobľúbenejšie druhy mäty je možné jednoznačne zaradiť mätu piepornú, ktorá disponuje vysokým obsahom esenciálnych olejov, skvele odoláva chladu a je nenáročná na pestovanie. Popularite sa teší aj mäta zelená, ktorá vyniká svojou vysokou intenzitou vône. Mäta dlholistá taktiež zaujme intenzívnou vôňou, ktorá priťahuje rôzne druhy hmyzu. Používa sa v prírodnej medicíne.
Mäta zázvorová má jemnú zázvorovú arómu, mäta jablčná zase zaujme ľahkou jablčnou chuťou. Marocká mäta sa spoločne so zeleným čajom konzumuje u beduínov.
Mäta je trvalka, ktorej výška môže dosahovať až 75 cm. Môžete si ju vypestovať zo semienok, v takom prípade sa ale pripravte na to, že to trvá pomerne dlho. Semená mäty sa vysádzajú na jar alebo na jeseň, kedy ich iba jemne zatlačíte do substrátu. Klíčenie je možné zaznamenať zhruba po 14 až 21 dňoch a pamätať je potrebné na to, aby okolitá teplota dosahovala aspoň 20 °C. V našom e-shope nájdete sadenice aj semienka mäty.
Pri pestovaní mäty v kvetináči pamätajte na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Počas leta ju môžete niekoľkokrát prihnojiť organickým hnojivom. Pri pestovaní mäty v nádobe môžete priepustnú pôdu zmiešať s rašelinou. Myslite na to, že táto bylinka potrebuje svetlo, ale nevyžaduje priame slnko.
Mätu môžete bez problémov sadiť rovno do záhona, pretože v našich podmienkach dokáže väčšinou hravo prečkať aj zimné mesiace. Na druhej strane nevýhodou takéhoto kroku môže byť jej pomerne veľké invazívne správanie. Mäta má tendenciu sa rozrastať a vytláčať ďalšie pestované rastliny.
Šalvia
Šalvia nachádza v kuchyni bohaté uplatnenie. Používa sa na dochutenie mäsa, rýb, omáčok alebo napríklad paštét. Často tiež býva súčasťou zmesi byliniek pri príprave chutného bylinkového masla. Šalviový čaj sa často pije pri tráviacich problémoch, nadúvaní alebo pálení záhy. Odvar zo šalvie sa tiež používa ako kloktadlo a poslúži aj pri príprave obkladov.
Samotné pestovanie šalvie je pomerne nenáročné. Tejto bylinke vyhovuje slnečné, teplé a pred vetrom chránené stanovište. Rovnako ako levanduľa nemá rada premokrenie. Z hľadiska pôdy voľte ideálne hlinitopiesočnatú či vápenitú pôdu. V záhrade ju môžete pestovať spoločne s hlúbovinami, ktoré dokáže ochrániť pred najrôznejšími škodcami (napríklad slimáky či mlynárikom kapustovým).
K vysadeniu sadeničiek šalvie na vonkajší záhon môžete pristúpiť zhruba v polovici mája, kedy už nehrozia mrazíky. Pamätajte na to, že rastlina sa skutočne rozrastie.
Šalvia má mnoho rôznych druhov a kultivarov. Medzi tie pravdepodobne najznámejšie druhy šalvie sa radí šalvia lekárska, ktorá je prastarou kultúrnou rastlinou pestovanou po celom svete. Z ďalších druhov možno spomenúť napríklad šalviu lúčnu, ktorá rastie prevažne v teplých oblastiach. Šalvia hájna je trvalkou rastúcou v najteplejších oblastiach Slovenska.
Šalviu môžete pestovať nielen v záhrade. Skvele sa jej bude dariť aj v kvetináči. Tento poloker dorastá do výšky až 80 cm, preto voľte skôr väčšiu nádobu na pestovanie. Pamätajte na to, že do jedného kvetináča vždy patrí iba jedna rastlina. Samotný kvetináč potom umiestnite na stanovište s dostatkom svetla. Častú zálievku nevyžaduje. V priebehu roka je vhodné šalviu zaštipovať. Pokiaľ ju ale používate v kuchyni, nie je to vyložene nutné. Zároveň nezabudnite priebežne vykonávať zrezávanie starých drevnatých vetvičiek.
Na jeseň odporúčame jednotlivé výhony skrátiť na polovicu a bylinku zazimovať.
Yzop
Yzop sa teší popularite najmä vo francúzskej kuchyni, kde sa používa do najrôznejších polievok, omáčok, plniek či nátierok. Často tiež býva súčasťou niektorých likérov. Yzopové čaje sa používajú ako kloktadlo a môžu uľahčiť vykašliavanie. Olej s výťažkami z yzopu potom napríklad nachádza uplatnenie pri masáži.
Yzop sa radí medzi nenáročné bylinky. Ideálne je vysadiť ho na južný svah, ktorý bude chránený pred vetrom. Zvoľte ideálne slnečné a teplé stanovište. Z hľadiska pôdy voľte pôdu s dostatočným množstvom vápna. Naopak príliš mokré, kyslé a piesočnaté pôdy vhodné nie sú.
Yzop je možné pestovať zo semienok, ktoré do pôdy zasejete v marci až apríli. Klíčenie semienok trvá zhruba 20 dní. Rastliny sa jednotia na vzdialenosť zhruba 30 cm.
Yzop lekársky je vôbec najznámejším druhom yzopu. Už v stredoveku ho pritom hojne pestovali mnísi, ktorí ho využívali pri príprave pokrmov a aj ako prostriedok na podporu organizmu.
Táto bylinka hojne kvitne a je možné ju preto pestovať aj ako okrasnú rastlinu. V takom prípade vám bude stačiť ju ostrihať iba na jeseň a na jar sa vám opäť odvďačí svojim bujným rastom. Pokiaľ ale yzop chcete používať ako bylinku, ostrihajte ho ako na jeseň, tak aj na konci jari. Jeho vňať je možné zbierať v okamihu, keď je vysoká zhruba 30 cm.
Yzop lekársky môžete sušiť v 10-20 cm vrstvách na tienistom vetranom mieste, prípadne umelo do teploty 40 °C. Usušený yzop sa pýši krásnou sviežou zelenou farbou a modrofialovými kvetmi.
Ligurček
Ligurček (Levisticum officinale) je v domovine vždyzelený ker. Pôvodne pochádza z oblasti Stredomoria. V slovenských záhradách sa však teší veľkej popularite a táto bylinka nachádza hojné uplatnenie v kuchyni.
Pestovanie ligurčeka na záhrade je pomerne nenáročné. Buď môžete pristúpiť k priamemu výsevu semien, alebo využiť už predpestované sadenice. Čo sa pôdy týka, ligurček vyžaduje hlbokú pôdu, ktorá bude priemerne vlhká a dobre zásobená živinami.
V prípade, že sa rozhodnete pre výsev semien, urobte tak v marci alebo na jeseň. Mladé sadenice môžete do vonkajšieho prostredia presunúť zhruba v júni. Počas pestovania je vhodné ligurček prihnojovať. Vďaka tomu podporíte správny vývoj koreňového systému a docielite vyššiu produkciu listov.
Medzi časté choroby ligurčeka patria hnedé škvrny objavujúce sa na listoch. Táto škvrnitosť sa väčšinou objavuje z dôvodu premokrenia rastliny.
Medzi ďalšie choroby sa radí hrdzavosť, ktorú rozoznáte podľa drobných škvrniek na listoch, ktoré majú tendenciu sa rozrastať. List následne hnedne a odumiera. Pokiaľ si túto chorobu všimnete, je vhodné napadnutú časť rastliny odstrániť až pri zemi a spáliť ju. Pokiaľ dôjde k väčšiemu zásahu, je možné odporučiť sa rastliny úplne zbaviť a vypestovať ju znovu na inom mieste.
V prípade, že spozorujete diery na listoch, môže za nimi stáť nosánik ligurčekový. V tomto smere je najlepším riešením rastlinu premiestniť.
Za krútením listov potom môžu najčastejšie stáť roztočce alebo vošky.
Pokiaľ sa rozhodnete pre priamy výsev semien na vonkajšie stanovište, urobte tak na jar (v marci alebo apríli) či na jeseň (v septembri a októbri). Semená vysievajte do skupín po piatich až šiestich kusoch.
V prípade, že budete bylinku pestovať vo vonkajšom prostredí, budete pochopiteľne riešiť aj jej zazimovanie. Rastlina je schopná bez problémov prezimovať a nie je potrebné ju na to nijako zvlášť pripravovať.
Ligurček patrí medzi obľúbené bylinky hojne pestované aj na balkónoch. Nezabudnite voliť dostatočne veľkú a hlbokú nádobu a pamätajte na pravidelnú zálievku.
Ligurček možno podobne ako ďalšie bylinky pestovať aj v kvetináči za oknom. Vďaka tomu budete mať v kuchyni čerstvé bylinky po celý rok bez toho, aby ste boli obmedzení na ich nakupovanie alebo pestovanie v záhradke.
Do pripravenej nádoby je možné buď priamo zasadiť sadeničky, alebo si ich vypestovať zo semienok. Druhý variant je pochopiteľne časovo náročnejší, ale určite nie nemožný. Na klíčenie semienok využite menšiu nádobu, ktorú umiestnite na teplé a slnečné miesto. Nezabudnite na pravidelnú zálievku, ale dajte si pozor na premokrenie.
Ligurček je vhodné zastrihávať pomocou nožníc. Táto bylinka má tendenciu sa pomerne veľmi rozrastať. Raz za čas sa odporúča rastlinu celú ostrihať, aby vyrazila znova a jej listy boli opäť čerstvé. Platí totiž, že novšie listy sú jemnejšie a mäkšie ako tie staré a tiež majú lepšiu chuť a arómu. A kedy zberať ligurček? Ligurček nemusíte vždy spracovať úplne čerstvý. Pre budúce použitie a uskladnenie ho môžete ľahko usušiť. Ligurček pritom dobre schne aj bez využitia pomocníkov v podobe sušičiek. Ostrihané listy je nutné dôkladne rozložiť do jednej vrstvy. Prípadne ich môžete zviazať dohromady a zavesiť v priestore. Usušený ligurček uchovávajte v dobre uzatvárateľnej nádobe, do ktorej sa nedostane vlhkosť.
Princípy ajurvédy
Ajurvéda, tradičná indická medicína, ponúka holistický prístup k zdraviu a pohode. Jej základnými princípmi sú harmónia, rovnováha a prevencia.
Hlavným princípom ajurvédy je život v súlade s osobnou konštitúciou človeka a s prírodnými zákonmi. Každý človek má svoj jedinečný energetický vzorec - individuálnu kombináciu fyzických, mentálnych a emocionálnych charakteristík, ktoré tvoria našu konštitúciu. Tá je nám daná čiastočne už pri počatí a zostáva nezmenená po celý život. Pôsobenie vonkajších či vnútorných faktorov, ako sú napríklad stravovacie návyky, ročné obdobie, fyzické traumy, rodinný a pracovný vzťah či emocionálne stavy, môže narúšať našu prirodzenú rovnováhu a odchyľovať nás od našej prirodzenej konštitúcie. Ak nerovnováha pretrváva dlhšiu dobu, vzniká choroba. Keď spoznáme a odhalíme pôvod nerovnovážneho stavu, môžeme obnoviť naše zdravie.
Podľa ajurvédy existujú tri typy osobností, z ktorých každému vyhovujú úplne iné potraviny:
- Vata: Ste štíhli, jednáte rýchlo, máte nepravidelnú stravu, ľahký prerušovaný spánok, môžete trpieť nespavosťou. Nechýba vám nadšenie a predstavivosť. Rýchlo chápete aj meníte nálady, často zabúdate. Ste starostliví a máte sklon prepínať sa.
- Pitta: Ste strednej postavy, často pociťujete hlad a smäd, vaša koža je červenkastá (často s pehami), vlasy máte svetlohnedé / ryšavé. Máte averziu na slnko a teplo, sklon ku hnevu a podráždenosti. Máte radi náročné úlohy, nechýba vám podnikavosť, bystrý intelekt a stanovujete si veľké ciele. Vaša reč je jasná a presná.
- Kapha: Máte silnú postavu, ale aj fyzickú silu. Vaša energia je stála, neponáhľate sa. Ste pokojní, dlhšie vám trvá, kým nové informácie vstrebáte, máte dobrú pamäť. Vaša koža je chladná, bledá, často mastná. Môžete mať sklon k obezite. Užívate si hlboký spánok. Ste tolerantní, srdeční, dokážete odpúšťať, ale môžete mať sklon k samoľúbosti.
10 potravín pre Vata
Vate robia dobre hutné a teplé potraviny, nevadí jej mastnejšie tučnejšie strava.
- Maslo (môžete pridať na a do čohokoľvek)
- Čerstvý zázvor (a ďalšie ostrá korenie), ideálny je čaj z čerstvého zázvoru
- Teplé mlieko (najlepšie so štipkou sušeného zázvoru a kardamomom)
- Ryža alebo ryžový krém (s trochou masla, zázvorom a kardamomom)
- Teplé polievky a dlho varené a dusené mäsá (najlepšie s niekoľkými druhmi koreňovej zeleniny)
- Mandle (najlepšie opláchnuté vriacou vodou na odstránenie šupky a ľahko zapečené v masle)
- Sladké ovocie, ako sú datle, figy a červené hrozno (najlepšie je pre vás ovocie izbovej teploty, sušené ovocie najprv namočte)
- Koreňová zelenina, ako je mrkva, červená repa a sladké zemiaky (varená a korenená)
- Kurací vývar
10 potravín pre Pitta
Pitte robí najlepšie ťažké, studené a suchšie jedlo.
- Rozpustené maslo pridané do pokrmov je jediná mastnejšia výnimka
- Mlieko (so štipkou kardamómu)
- Slnečnicové semienka
- Dusená brokolica
- Uhorka
- Šaláty a ďalšia listová zelenina
- Obilniny, najmä ovos
- Šošovica a iné strukoviny
- Kichari
- Lassi
10 potravín pre Kapha
Kapha najviac ocenia suché, svetlé a teplé jedlo.
