Chlieb ako poľnohospodársky výrobok: Výroba a zloženie

Zhoršenú situáciu na trhu s obilninami spôsobili okrem iného povodne, slabá úroda a následné zvyšovanie cien základných potravín. V týchto súvislostiach sa u chovateľov často vynárajú otázky substitúcie obilnín v kŕmnych dávkach pre hospodárske zvieratá. Starý chlieb je vhodný ku skrmovaniu dojniciam, predpokladom je však jeho bezpečná kvalita po hygienickej stránke. Predovšetkým pri vlhších výrobkoch je nutné dávať pozor na možné riziko vzniku plesní.

So skrmovaním chleba sú spravidla spojené vyššie pracovné náklady (doprava, uskladnenie, odstraňovanie obalov), čo treba pri kolísajúcom obsahu živín zohľadniť pri kalkulácii. Avšak, čo sa týka potravinovej sebestačnosti, je dôležité pozrieť sa na túto tému bez predsudkov. Z pohľadu environmentalistov je koncept potravinovej sebestačnosti de facto prepojený s ich snahami o redukciu tzv. „potravinových míľ“ (ako súčasť „uhlíkovej stopy“). Koncept „potravinovej míle“ meria vzdialenosti od výrobcov potravín k ich spotrebiteľom.

Ak hovorím o potravinovej sebestačnosti z ekonomického hľadiska, nemyslím tým sebestačnosť absolútnu, t. j. že na Slovensku vyprodukujeme všetky potraviny, ktoré potom skonzumujeme - vrátane banánov alebo citrónov. Myslím tým relatívnu sebestačnosť, teda že vyprodukujeme dostatok potravín, ktoré môžeme v prípade záujmu v obchodnej výmene s inými krajinami vymeniť za potraviny, na ktoré máme chuť - napríklad za grepy a kivi.

Podľa SNS slovenský spotrebiteľ uvíta, že sa pri nákupe nemusí rozhodovať len medzi dovezenými výrobkami. Danko uviedol, že slovenskí výrobcovia dodávajú potraviny už priamo vo svojich regiónoch na pulty obchodov. Pôvod a zloženie potravín majú veľký vplyv na kvalitu. Podľa SNS by potravina nemala precestovať stovky až tisíce kilometrov, kým sa dostane na náš stôl.

Danko podľa prieskumu agrorezortu konštatuje, že mnoho naoko "čerstvých" pekárenských výrobkov sú v skutočnosti rozmrazené dopekané polotovary. "Nekupujme zbytočne pekárske výrobky, ktoré skončia napokon v našich domácnostiach v koši. Dnes už pekári pečú chlieb sedem dní v týždni, dokonca aj dvakrát denne a preto môžeme konzumovať každý deň čerstvý chlieb a pečivo bez použitia predpečenia.

Alternatívne krmivá pre hospodárske zvieratá

Okrem chleba existujú aj iné alternatívne krmivá, ktoré môžu nahradiť obilniny v kŕmnych dávkach pre hospodárske zvieratá. Medzi ne patria:

Repkové výlisky a šrot: Sú atraktívnymi kŕmnymi komponentmi pre ošípané, pretože sú zdrojom energie a bielkovín s relatívne vysokým podielom vlákniny.
Obilné výpalky: Predovšetkým pšeničné, jačmenné, ražné alebo kukuričné, sú vedľajšími produktmi pri výrobe bioetanolu. Výpalky sa spravidla sušia a peletujú, čo uľahčuje dopravu, uskladnenie a tiež manipuláciu pri kŕmení.
Zemiaková drť: Bola v posledných rokoch na farmách mliečneho dobytka zaraďovaná do kŕmnych dávok stále častejšie. Spravidla obsahuje 14 až 15 % sušiny, je bohatá na škrob (38 %) a energiu (7,3 MJ/NEL kg sušiny), ale chudobná na bielkoviny a neobsahuje žiadnu štrukturálne významnú vlákninu.
Lisované rezky: (25 až 28 % sušiny) sú veľmi vhodné k silážovaniu. Je však nutné zasilážovať veľmi rýchlo ešte teplé rezky (40 až 45 °C) a starostlivo zakryť; vhodné sú predovšetkým silážne vaky.

Do akej miery sa budú liehovarské výpalky používať vo výžive hospodárskych zvierat, bude záležať od ich živinového zloženia, ale najmä od ich kvality, dostupnosti a ceny v porovnaní s cenami obilnín a sójového extrahovaného šrotu. Pred zaradením produktu treba venovať pozornosť obsahu mykotoxínov. Zastúpenie výpalkov v kŕmnych zmesiach závisí od fyziologického stavu i od kategórie zvierat.

Koncentrácia energie v lisovaných rezkoch sa pohybuje okolo 7,5 MJ/kg sušiny; obsah bielkovín (11 %) je relatívne nízky.

Ako piecť chlieb | Jamie Oliver - REKLAMA

Ľan siaty (Linum usitatissimum L.)

Ľan siaty je jediným zástupcom priadnych plodín, ktorý sa u nás v súčasnosti pestuje. Poskytuje prírodné vlákno, k výrobe textílií a technických tkanín pre ložné a stolové prádlo, dámske a pánske šatovky. Význam ľanového vlákna stúpa predovšetkým v súčasnosti, kedy sa svetový trend výroby textílií vracia k prírodným materiálom.

Tuky a bielkoviny získané z ľanového semena sú základnou surovinou pre tukový priemysel. Semeno obsahuje 34 - 40 % tukov a 18 - 22 % stráviteľných bielkovín. Veľký význam majú ľanové šroty, ktoré sú odpadom pri spracovaní semien na olej. Tieto šroty obsahujú 25 - 27 % stráviteľných bielkovín a sú hodnotným, dieteticky pôsobiacim krmivom hlavne pre dojnice a teľné zvieratá.

Ľan siaty sa z hospodárskeho hľadiska rozdeľuje na dva vyhranené typy - na ľan priadny a ľan olejný. K nim patrí prechodný typ, označovaný ako ľan olejnopriadny.

Pre priadne účely je najvýznamnejšia časť stonky od hypokotylu po vetvenie - tzv. technická dĺžka. Má byť rovná a dlhšia ako 650 mm, vyrovnaná v dĺžke a hrúbke stonky. Za optimálnu sa považuje hrúbka 1,3-1,7 mm.

Ľan siaty (Linum usitatissimum L.) - mladá rastlinka

Agroekologické požiadavky ľanu

Ľan nemá vyhranené požiadavky na pôdu. Vhodná pôda pre ľan má mať priaznivý pomer vzduchu a vody a musí byť priepustná. Najvhodnejšie pôdy sú pôdy hlinitopiesočnaté, hlinité až piesočnatohlinité so slabo kyslou reakciou pH 5,5 - 6,5. Nevhodné sú pôdy ťažké, ílovité, náchylné na tvorbu prísušku alebo pôdy piesčité až štrkovité, prípadne s nízkou hladinou podzemnej vody.

Ľanu sa najlepšie darí v oblastiach, v ktorých sú priemerné ročné zrážky väčšie ako 600 mm a počas vegetačného obdobia sú priaznivo rozdelené.

Po vzídení semena ľanu mu v prvých rastových fázach vyhovujú nižšie teploty. V ďalších rastových fázach sú vhodné priemerné vyššie teploty dosahujúce 18 až 22 °C, ktoré priaznivo vplývajú na rast stonky do dĺžky. Zle znáša vysoké teploty, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú množstvo a kvalitu vlákna v stonke.

Ľan priadny patrí k rastlinám dlhého dňa. Za dlhého dňa ľan rastie a vyvíja sa veľmi rýchlo.

Láskavec - Amaranthus

Za genetické centrá sú považované Mexiko a Andy, druhé centrum rozšírenia sú horské oblasti Indie a Nepálu.

Stonky sú priame, okrúhle, slabo alebo silne rozvetvené, olistené, vysoké 1,3 - 3 m. Súkvetie je zložitá metlina purpurovej alebo zeleno-žltej farby. Listy sú elipsovité, mladé sa používajú aj ako zelenina. Obsahujú veľa Ca, Fe a vitamínu E. Koreňový systém má zvláštnu morfológiu, dobre čerpá vodu z pôdy a tým táto plodina lepšie odoláva suchu. Suchovzdornost' znásobuje i značná hrúbka stonky, ktorá slúži ako zásobáreň vody počas vegetácie.

Láskavec sa používa ako potravina, zelenina, na zelené kŕmenie, silážovanie, energetická plodina, okrasná rastlina a výrobu granúl. Z hľadiska poľnohospodárskeho je láskavec plodina s rýchlym rastom, dáva vysoké úrody - približne 3 tony semena na hektár za 3 - 4 mesiace rastu v monokultúre a 4 - 5 ton na hektár suchej hmoty po 4 týždňoch.

Kvalita krmu láskavca sa často porovnáva s kvalitou krmu ďatelinovín. Kvalita daná obsahom kvalitných bielkovín a minerálnych prvkov, predovšetkým Ca, Mg a P. Kvalitu krmu však znižujú antinutričné látky ako sú saponíny, šťavelany, nitráty a často príliš vysoký obsah draslíka.

Obsah škrobu sa pohybuje od 53 % do 65 %, v priemere dosahuje 60 %. Obsah vlákniny sa pohybuje od 2,89 % do 6,94 %, v priemere je to 4,4 %. Láskavec obsahuje asi 3 % minerálnych látok v sušine.

Rastliny rodu Amaranthus patria medzi rastliny s vysokým obsahom antioxidačne pôsobiacich vitamínov a provitamínov. K týmto látkam patrí najmä vitamín C /kyselina askorbová/, vitamín E /tokoferol/ a vitamín A /retinol/ a jeho provitamíny - karotény, najmä beta karotén. Vysoký obsah beta karoténu v druhoch rodu Amaranthus predurčuje láskavce ako dobré prírodné zdroje antioxidantov.

Nároky na podmienky pestovania, výživu a spôsob rozmnožovania

Láskavec sa seje medzi poslednými jarinami, ak je pôda vyhriata na 10°C, t.j. koncom apríla až začiatkom mája. Počiatočný rast je pomalý preto je dôležité mechanické ničenie burín. Z agrotechnických opatrení je možné v našich podmienkach odporúčat' výsevok 400 tis. jedincov na hektár, t. j. 1 - 1,2 kg na hektár na šírku medzi riadkami 0,375 m, vzdialenosť v riadku medzi rastlinami 60 - 70 mm. Hnojenie N:P:K = 40:30:100 kg.ha-1 .

Najvhodnejšie je zakladať porasty v prvej polovici mája za predpokladu teplotného, ale aj vlhkostného, ktorý úzko súvisí so šetrnou, plytkou prípravou sejbového lôžka pred sejbou. Hnojenie dusíkom dávkami vyššími ako 60 kg.ha-1 už z ekonomického hľadiska nie je zaujímavé, pretože nebol zistený vplyv na úrodu zrna.

Kultúrne druhy z rodu Amaranthus sú teplomilné rastliny, vysokého vzrastu /1,0 - 2,4 m/, stredne silno olistené. Sejú sa do menších až väčších medziriadkových vzdialeností, resp. do dvojriadkov /v 2. polovici mája až v júni/. Počiatočný vývin povzchádzaných veľmi drobných rastlín je pomalý, neskôr rýchly.

Pestovateľské plochy Amaranthusu sa na Slovensku rozširujú a prechádzajú z pokusných polí na väčšie pestovateľské plochy s výmerou niekoľko hektárov. Je to podnecované menšími nárokmi Amaranthusu na kvalitu pôdy a schopnosť znášať sucho. V neposlednej miere tu rozhodujú aj ekonomické kritériá trhovej realizácie zrna a osiva Amaranthusu.

Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum L.) - zemiak

V celosvetovom meradle zemiaky považujeme za významnú potravinu, ale súčasne i priemyselnú plodinu. Z celospoločenského hľadiska zemiaky predstavujú dôležitú potravinu, významnú priemyselnú plodinu a nepostrádateľnú poľnohospodársku plodinu.

Z hľadiska historického zemiaky nadobudli prívlastok “druhý chlieb“. Súčasná spotreba zemiakov zodpovedá celospoločenským zmenám realizovaným v rámci krajiny a zmenám súvisiacim s oblasťou kontrolovanej racionálnej výživy.

Pôvod zemiakov súvisí s vysoko položenými miestami pohoria Andy v Peru, Bolívii a priľahlých územiach, nachádzajúcich sa v blízkosti 15. rovnobežky j. š., v nadmorskej výške 1 500 - 4 300 m. n. m.

Zemiak - ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum L.) pohľad na porast

Botanicko - morfologická charakteristika zemiakov

Z hľadiska botanickej nomenklatúry zemiaky patria do čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), do rodu ľuľok (Solanum).

Zemiak je dvojklíčnolistová rastlina, rozmnožujúca sa predovšetkým vegetatívne, ale i generatívne.

Charakter nadzemnej časti trsu je ovplyvňovaný tvarom a typom vňate. Typ vňate určuje architektúru porastu. Všeobecne diferencujeme stonkový typ a listový typ trsu.

Stonka je rôzne hrubá a dlhá. Na priereze je stonka nepravidelne obdĺžnikovitá, trojuholníkovitá alebo okrúhla. Základná farba stonky je zelená, typickou je pigmentácia od hnedočervenej po tmavofialovú. Charakteristickým znakom sú krídelká umiestnené na hranách stonky.

List zemiaka pozostáva z listovej čepele a stopky. Listová čepeľ je tvorená z listov umiestnených v pároch a konečného vrcholového lístku.

tags: #chlieb #ako #poľnohospodársky #výrobok #výroba #a