Pestovanie kukurice: Od osiva po úrodu

Pestovanie kukurice je komplexný proces, ktorý si vyžaduje pozornosť na viacerých úrovniach. Od výberu správneho osiva, cez zabezpečenie optimálnych podmienok pre rast, až po správne hnojenie a ochranu pred škodcami a chorobami. V nasledujúcom článku sa pozrieme na rôzne aspekty pestovania kukurice, vrátane geneticky modifikovaných odrôd, hnojenia a udržiavania pôdnej úrodnosti.

Geneticky modifikovaná kukurica: Kontroverzná téma s potenciálom

Na Slovensku sa už niekoľko rokov pestuje geneticky modifikovaná kukurica a prvé skúsenosti nabádajú na optimizmus. Hoci zdravá skepsa je vždy namieste, je veľa dôvodov, prečo by sa Európa vrátane nás mala otvoriť geneticky modifikovaným potravinám - napriek ich neodôvodnene zlému imidžu.

V EÚ sa do jej pestovania vrhli najmä Španieli, od roku 2006, keď jej pestovanie umožnil ešte za Dzurindovej vlády nový zákon, skúšajú s touto kukuricou svoje šťastie aj prví slovenskí farmári. Zatiaľ sa ich nazbieralo trinásť. Títo farmári kukuricou MON 810 osiali plochu vyše 1 900 hektárov, čo je vzhľadom na celkovú plochu slovenskej kukurice (asi 120-tisíc hektárov) zanedbateľná plocha.

Farmár Imrich Boroš, ktorý pestuje kukuricu MON 810 na západnom Slovensku a nevie si ju vynachváliť uvádza: „V minulom roku sme mali podstatne lepšiu úrodu než pestovatelia na okolí a predpokladám, že úroda sa vydarí aj tento rok. Výnosy z tejto kukurice sú jednoducho vyššie.“ Prečo sa teda zatiaľ iní poľnohospodári do novej kukurice nehrnú? „Boja sa odbytu,“ hovorí Boroš a pokračuje: „Majú pochybnosti, že budú vedieť túto kukuricu predať.“

Aj sám Boroš má skúsenosť s tým, že potravinári od neho túto kukuricu nechcú odkupovať. „Majú z toho obavy. Kukuricu preto predávam výlučne chovateľom na krmivo pre hospodárske zvieratá, a ešte aj na bioetanol. Krmivári sú s kukuricou spokojní, je to totiž zdravá kukurica.“ Ako farmár ďalej uvádza, „negatívom je veľmi veľa papierovačiek, kontrol a vypĺňanie rôznych tlačív. Ale keďže ekonomické výnosy sú pre mňa zrejmé, napriek tomu sa to oplatí“.

Genetická modifikácia kukurice 1507 z dielne americkej firmy DuPont Pioneer je navrhnutá tak, aby plodina produkovala pesticíd, ktorý je toxický pre hmyzích škodcov a aby bola odolná proti látke glufosinát amónny.

Podľa Kraica sa vďaka genetickým manipuláciám významne znižuje potreba chemických postrekov a aj napriek drahšiemu osivu, ktoré farmári musia kupovať od megafiriem, sú zisky z pestovania GM plodín očividné. Otázkou však je, či táto nová poľnohospodárska technológia, ktorú britský The Economist nedávno označil za „ďalšiu zelenú revolúciu“, nemôže poškodzovať zdravie človeka.

Zatiaľ nijaká štúdia nepotvrdila, že by potraviny z komerčne pestovaných GM plodín mali mať negatívny efekt. Samotné zdravotné riziko totiž nevyplýva z procesu genetickej modifikácie, ale z vloženia nevhodného génu organizmu, ktorý môže ohroziť alergikov. Genetické modifikácie prinášajú istú mieru rizika preto, že sú nové. No doterajšie vedecké štúdie nepreukazujú, že by GM potraviny mali spotrebiteľov znepokojovať viac než konvenčné produkty.

Pole s vysadenými GM plodiny by mohlo vyhubiť okrem škodcov aj ďalší hmyz, respektíve GM plodiny by sa mohla cez peľ šíriť aj ďalej. „To v prípade kukurice naozaj nie je problém,“ tvrdí Ján Kraic. „Náš ústav uskutočnil výskum, v ktorom zistil, že peľ z kukurice MON 810 sa dokáže preniesť ďalej o 50 metrov, čo je rovnako ako v prípade konvenčnej kukurice. Zákon pritom stanovuje izolačnú vzdialenosť maximálne na 200 metrov, kukurica MON 810 to teda bez problémov spĺňa.“

Hnojenie kukurice: Základný kameň úspešnej úrody

Všetky rastliny pre svoj rast a rodivosť potrebujú od jari do jesene určité množstvo základných živín a stopových prvkov, ktoré je potrebné rastlinám dodať do pôdy, alebo počas vegetácie ich aplikovať pomocou tekutých hnojív. Každá pôda obsahuje určité množstvo prirodzených živín, ktoré sa po stáročia v našej pôde nachádzajú, avšak ovocné stromčeky, rastliny v každom roku odčerpávajú ich z pôdy, pričom zemina stráca výživné látky, ktoré sú potrebné pre úspešný rast a rodivosť následne pestovaných plodín.

Rastliny pre nedostatok živín nám poskytujú stále slabšie úrody, pričom kvalita ovocia a zeleniny je každým rokom nižšia. Preto je do záhradky potrebné aplikovať všetky základné živiny a súčasne dodať aj stopové prvky. Nestačí používať len jednostranné hnojivá, ktoré obsahujú len dusík, pretože získame plody nadmerne veľké, ktoré obsahujú nežiaduce látky, ovocie a zelenina prehnojená dusíkom počas pestovania a uskladnenia podlieha hnilobe. Rastliny, ak majú nedostatok draslíka, mávajú často listy po okrajoch do hneda zaschnuté, odolnosť voči chorobám a škodcom je nízka. Fosfor je potrebný na dobré založenie a opelenie kvetov a takto by sme mohli pokračovať pri všetkých živinách, ktoré rastliny nevyhnutne potrebujú.

Ako zistiť, čo chýba v pôde?

Najlepšie je si urobiť pôdny rozbor, čím sa dozvieme, aké živiny sa v našej pôde nachádzajú, aké máme pôdne zloženie a na základe toho prispôsobíme dávky hnojív. V praxi, málokto z pestovateľov tieto rozbory má a každý z nás sa spolieha, že do pôdy zapracuje tie hnojivá, ktoré sú dostupné. Najmenšie chyby urobíme, ak do pôdy zapracujeme viaczložkové granulované hnojivá, ktoré obsahujú všetky základné živiny, doplnené o stopové prvky. K týmto hnojivám patrí, napr. NPK hnojivo, Cererit a pod., ktoré do pôdy je potrebné zapracovať každý rok na jar tak, aby ich využiteľnosť pre rastliny bola čo najvyššia. Ak tieto hnojivá rozhodíme na povrch pôdy v jesennom období alebo skoro v predjarí ich účinnosť je pre rastliny nízka.

Priemyselné viaczložkové hnojivá je najlepšie rozhodiť rovnomerne na pozemok na jar, pred pobránením pozemku, aby sa hnojivá dostali do pôdy a ich využiteľnosť bola čo najvyššia.

Základné stavebné prvky rastlín

• Uhlík (C): Základný prvok všetkých organických látok, rastliny ho prijímajú z ovzdušia vo forme CO2.
• Vodík (H): Zložka vody a organických zlúčenín, rastliny ho prijímajú najmä z vody.
• Kyslík (O): Tvorí časť organických zlúčenín a vody, rastliny ho vylučujú pri fotosyntéze a spotrebúvajú pri dýchaní.
• Dusík (N): Dôležitá zložka bielkovín, rastliny ho prijímajú z pôdy vo forme solí.
• Fosfor (P): V tele rastlín sa vyskytuje najmä vo forme organických zlúčenín, podporuje mikrobiálnu činnosť v pôde.
• Draslík (K): Prítomný v hľuzách, mladých pletivách a semenách, zvyšuje odolnosť rastlín proti mrazu, suchu a chorobám.
• Vápnik (Ca): Viaže sa v nerozpustnej forme v bunkových blanách, má zásadný význam pri neutralizácii kyselín.
• Síra (S): Súčasť bielkovín a prítomná v rozličných siliciach.
• Horčík (Mg): Nevyhnutný pri energetických premenách v bunke, je zložkou chlorofylu.
• Železo (Fe): Má katalytický účinok predovšetkým pri tvorbe chlorofylu.
• Meď (Cu): Súčasť niektorých enzýmov a podporuje tvorbu vitamínov.
• Mangán (Mn): Pôsobí ako katalyzátor pri tvorbe chlorofylov.
• Zinok (Zn): Potrebujú na rast predovšetkým kvasinky a huby.
• Bór (B): Ovplyvňuje vodný režim, tvorbu kvetov a plodov i delenie buniek.
• Chlór (Cl): Zvyšuje napučiavanie základnej cytoplazmy, čím sa zvyšuje osmotický tlak buniek.
• Sodík (Na): Môže dopĺňať funkciu draslíka, pokiaľ ide o udržiavanie aktivity koloidných látok v základnej cytoplazme.
• Kremík (Si): Dodáva pevnosť bunkovým stenám.
• Molybdén (Mo): Nevyhnutný na asimiláciu dusíka nitrogénnymi baktériami a na celkovú redukciu nitrátov.

Hnojivá a ich rozdelenie

Hnojivá sú látky, ktorými sa zvyšuje obsah jednotlivých živín v živnom prostredí rastlín. Dodávajú sa prevažne do pôdy a zlepšujú výživu pestovaných rastlín. Rozdeľujú sa na hospodárske (organické) a priemyselné hnojivá.

Hospodárske (organické) hnojivá

Hospodárske hnojivá sa vyrábajú v poľnohospodárskom podniku. Okrem živín, ktoré rastliny potrebujú, obsahujú navyše organickú hmotu, mikroorganizmy a rastové látky. Ich význam rastie najmä v súčasnosti, keď priemyselné hnojivá znižujú obsah a kvalitu humusu, zhoršujú pôdnu štruktúru, a tým aj ostatné dôležité biologické, fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy.

• Maštaľný hnoj: Zmes pevných a čiastočne i tekutých výkalov hospodárskych zvierat so stelivom.
• Močovka: Čiastočne alebo úplne skvasený moč hospodárskych zvierat, často zriedený splachovacou vodou.
• Hnojovica: Skvasená zmes pevných a tekutých výkalov hospodárskych zvierat zriedená vodou.
• Komposty: Hospodárske hnojivá, ktoré vyrábame z odpadových surovín organického pôvodu a zeminy.
• Zelené hnojenie: Zaorávanie zelených rastlín do pôdy, ktoré sa na tento účel na pozemku vypestovali.
• Rašelina: Organické hnojivo s vysokým obsahom organických látok a veľkou nasávacou schopnosťou.

Priemyselné hnojivá

Priemyselné hnojivá sú druhým hlavným zdrojom náhrady odčerpaných živín z pôdy. Podľa obsahu hlavných živín sa rozdeľujú na jednoduché, viaczložkové a špeciálne hnojivá.

• Dusíkaté hnojivá: Obsahujú dusík vo forme liadkovej, čpavkovej alebo organickej.
• Dusičnanové hnojivá: Liadok vápenatý, Liadok horečnatovápenatý.
• Amoniakálně hnojivá: Síran amónny.
• Hnojivá s dvoma formami dusíka: Liadok amónny, Liadok C-33, Liadok amónny s vápencom.
• Hnojivá s dusíkom v organickej väzbe: Močovina.

Udržiavanie pôdnej úrodnosti

Z hľadiska udržiavania pôdnej úrodnosti zohrávajú bezpochyby organické hnojivá dôležitú úlohu. Majú vysokú hnojivovú hodnotu a sú nimi do pôdy dodávané rastlinné živiny - makroelementy a mikroelementy, ako aj organické látky, mikroorganizmy, stimulačné a hormonálne látky. Množstvo organickej hmoty ovplyvňuje biologické, fyzikálne ale aj chemické vlastnosti substrátu, výsledkom čoho je iná prístupnosť živín v minerálnych ako v organických pôdach.

Intenzívna poľnohospodárska výroba je náročná na dostatok prístupných živín v pôde. Podiel živín zapracovaných do pôd hnojivami, ktorý pripadne v prospech samotných rastlín, závisí od mnohých činiteľov - pôdnych, agrotechnických, poveternostných podmienok, ako aj od odrodových zvláštností.

Pôdna reakcia je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich pôdnu úrodnosť. Pôdna reakcia má vplyv predovšetkým na pútanie a rozpustnosť živín, na zlepšenie štruktúrneho stavu pôdy, tvorbu humusu a postupne sa jej význam presúva do polohy indikátora ekologickej stability agrárnej krajiny.

Vápnenie pôdy

Vápnenie pôd malo u nás bohatú tradíciu. Napriek tomu sa pozoruje zhoršovanie pôdnej reakcie v pôdach s nižšou prírodnou zásobou vápnika ako dôsledok najmä vyššej spotreby N hnojív, kyslých dažďov ale aj spotreby Ca rastlinami. Vápenaté hnojivá sú alkalicky pôsobiace látky. Oxidové formy na rozdiel od uhličitanových sú chemicky reaktívnejšie, pri kontakte s vodou sa menia na hydroxidy, ktoré neutralizujú organické i anorganické kyseliny a vápnik po disociácii Ca(OH)2 sa vymieňa za H+ ióny sorpčného komplexu.

Použitím vápenatých hnojív na kyslých pôdach dochádza k nárastu počtu baktérií a aktinomycét a k redukcii počtu mikroskopických húb, čo sa odrazí aj na intenzívnejšej respirácii pôdnych mikroorganizmov.

Bakteriálne prípravky

Biologické pútanie molekulového dusíka má v poľnohospodárstve veľký význam. Výskumu a praktickej aplikácii bakteriálnych prípravkov na zvýšenie viazania N2 sa venuje veľká pozornosť v ázijských krajinách, na Strednom východe, v Japonsku ale aj v Európe. Pozornosť sa venuje overovaniu vplyvu pôdnych prípravkov na jednotlivé tržné plodiny. V podmienkach SR sa v poľnohospodárskej praxi už niekoľko rokov tieto prípravky využívajú a zároveň sa hľadajú ich nové možnosti uplatnenia.

AZOTER obsahuje tri druhy kmeňov baktérií, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri udržiavaní a obnove biologických vlastností a produktivity pôdy. Podieľajú sa na asymbiotickej fixácii vzdušného dusíka, podporujú rozkladné procesy organickej hmoty v pôde, napomáhajú sprístupňovaniu dôležitých makrobiógenných prvkov v pôde z nerozpustných foriem na formy prístupné.

V porovnaní s ostatnými mikrobiálnymi hnojivami na báze baktérií obsahuje AZOTER najvyššiu hustotu zárodkov, 109 - 149 zárodkov v 1 ml. Sprístupňovanie fosforu do vodorozpustnej formy sa v pôde uskutočňuje aj biologickou cestou.

Racionálne hnojenie poľnohospodárskych plodín predpokladá komplexný prístup, vyváženosť a proporcionalitu všetkých výživárskych vstupov.

Tri sestry

Tri sestry je stará indiánska receptúra na sadenie. Je to spôsob pestovania plodín, tak aby si vzájomne pomáhali. Spôsob výsadby je taký, že najprv nasadíte do stredu políčka zopár kukuríc. Ak sa objavia môžete po okrajoch nasadiť tekvice. Fazuľu sadíme až keď bude kukurica väčšia, aspoň 30cm.

Kukurica sa už trocha vytiahla a dosadil som ku nej fazuľku. V rámci políčka mi tam idú ešte nejaké rajčiny zo semien čo boli v komposte.

Koncom mesiaca sa počasie náhle zmenilo. Teploty zliezli pod 10 stupňov a pršalo denno denne. Tekvice začali odhnívať a rajčiny detto. Jediné čo mi ešte ostalo na políčku je fazuľa, ktorá sa drží kukurice a bambusov čo sem jej tam napichal. Okrem toho je tam asi rojisko bzdôch.

Ak by som to zhrnul, tak som spravil pár začiatočníckych chýb a počasie so škodcami tomu dali poslednú ranu. Skrátka totálne sa to dojebalo. Jedine čomu sa darilo boli biele reďkovky a tie vlastne k trom sestrám nepatria. Mojou chybou bolo len, že som sadil moc na husto. Na druhej strane mať 6 sadeníc tekvíc, ktoré sú mohutné a riadne kvitnúce no bez plodov je prúser a fazuľky, tiež necháme prečo kvitli pekne, ale struky žiadne. Plus to počasie. Silné trvácne lejaky a potom sucho, plus kvantá bzdôch. Aspoň som pekne naplnil kompost. Projekt tri sestry hodnotím na 2/10.

Ochrana obilnín

Fungicíd Elatus Era - Silnejší. Stabilnejší. Kompletnejší. Čo pomáha obilninám? Aj obilniny vedia, čo je pre ne dobré. Náš Elatus Era. Prečo použiť Elatus Era. Skúsenosti pestovateľov s našim fungicídom Elatus Era. Ochrana obilnín pred všetkými dôležitými chorobami. Dlhotrvajúca účinnosť. Fungicíd Elatus Era na našich poliach - špičková, dlhotrvajúca účinnosť. Výnimočná ochrana vašich obilnín proti všetkým významným chorobám. Prezentácia na on-line konferencii 2021. Fungicíd Elatus Era. Ako boli spokojní s použitím tohto fungicídu na podniku PD Ludanice? Pozrite si vo videu. Navýšenie úrody s fungicídom Elatus Era. Jednoduchá aplikácia a veľa benefitov. Špičkový fungicíd Elatus Era do pšenice, jačmeňa, raže aj tritikale. Dlhodobá a neprekonateľná účinnosť, pozitívny vplyv na úrodu. Skúsenosti zákazníkov.

Tabuľka: Prehľad základných živín a ich vplyv na rast kukurice

tags: #pestovanie #kukurice #v #skratke

Populárne príspevky:

• Recept na čučoriedkovú zmrzlinu
• Materiály pre kanalizačné rúry
• Výber celozrnného pečiva
• Krémová dubáková omáčka
• Recept na jablkový koláč s tvarohom