Čiarový kód mlieka: čo znamenajú označenia a ako rozpoznať kvalitné slovenské výrobky
Nízky podiel slovenských mliečnych výrobkov na obchodných pultoch je už dlhodobým problémom. Spotrebitelia majú často problém odlíšiť ich od tých zahraničných. Našťastie však existuje jedno spoľahlivé a zaručené poznávacie znamenie slovenského mliečneho výrobku.
V mliekarenskom priemysle záleží na každom označenom detaile. Jeden chybne vytlačený dátum expirácie môže spôsobiť nákladné stiahnutiu výrobkov z trhu, viesť k regulačným sankciám alebo strate dôvery spotrebiteľov.
Ako rozpoznať slovenské mliečne výrobky?
Je ním tzv. „ovál s číslom mliekarne a skratkou označujúcou krajinu“. Takýto ovál v zmysle platnej legislatívy obsahuje veľké tlačené písmená označujúce skutočnú krajinu pôvodu a číselný kód konkrétnej mliekarne (napr. SK-001).
Iba mliekareň, ktorá spĺňa všetky hygienické požiadavky a má prevádzku schválenú príslušným kontrolným úradom, môže mať pridelený tento číselný kód. Ten je zároveň zárukou, že jej výrobky spĺňajú tie najprísnejšie požiadavky na kvalitu a bezpečnosť potravín.
Aj keď je na výrobku napísané „Vyrobené v EÚ“, treba na obale či etikete „ovál“ nájsť. Bežný slovenský obchod ponúka aj výrobky s označením napríklad PL (Poľsko), DE (Nemecko), CZ (Česká republika), NL (Holandsko), HU (Maďarsko). Ale iba výrobky, ktoré majú v ovále písmená SK, sú skutočne vyrobené na Slovensku.
Nový čiarový kód pre vyššiu ochranu spotrebiteľa
Nový čiarový kód, ktorý by zabezpečil vyradenie čerstvých potravín z pultov slovenských predajní po dobe spotreby, je jedným z nástrojov, ako zabrániť plytvaniu potravinami. Prezident ZOCR Pavol Konštiak za zavedením nového čiarového kódu vidí najmä ochranu spotrebiteľov pred konzumáciou potravín po čase určenom na ich spotrebu.
Nový kód sa na Slovensku zaviedol už v júni 2013 v maloobchodnej sieti COOP Jednota. Používajú ho viacerí výrobcovia. Konštiak nevylúčil, že kód s vyznačenou spotrebou budú v budúcnosti vyžadovať obchodné siete doma aj v zahraničí.
„Neobjavili sme teplú vodu, pretože toto všetko je už odskúšané. Ide nám o tovary s dobou spotreby, teda nie o tovary s dobou minimálnej trvanlivosti. Ide o výrobky mliečne, mäsové, pečivo a iné, ktoré majú krátku dobu trvanlivosti."
„Výrobca, ktorý tieto výrobky balí, môže dať do EAN kódu priamo aj dátum spotreby,“ priblížil prezident ZOCR Pavol Konštiak, čím sa podľa neho zabezpečí ochrana spotrebiteľa.
Tá, ako doplnil, môže byť ohrozená aj chybami zamestnancov obchodu, ktorí musia každý deň dátumy kontrolovať.
„Nesmieme predávať tovar po dobe trvanlivosti, lebo za to dostaneme 1 až 5 miliónov eur pokutu. Môže sa však stať, že zlyhá ľudský faktor,“ skonštatoval šéf ZOCR, pričom, ako zdôraznil, elektronika zlyhanie vylúči, keďže pri čítaní kódu pri pokladni zabezpečí vyradenie potraviny po dátume minimálnej spotreby.
Výrobok sa takto omylom obchodu alebo nepozornosťou zákazníka nedostane z predajne. Toto je podľa šéfa ZOCR najvyššia forma ochrany spotrebiteľa.
ZOCR sa bude snažiť presvedčiť výrobcov a obchodné siete, aby kód zaviedli. "Nechceme, aby sa dnes prijal zákon," povedal Konštiak. Nevylúčil však, že obchodné siete nebudú tlačiť výrobcov k tomu, aby im dodávali výrobky aj s novým kódom.
Ako doplnil riaditeľ GS1 Slovakia Miroslav Štaffen, pre zákazníka sa zavedením kódu nič nezmení.
„Pre výrobcu by to znamenalo, aby čerstvé výrobky obchodníkom, ktorí si to vyžadujú, potlačil popri doteraz používanom kóde aj týmto čiarovým kódom. Výrobca musí sledovať dátumy a dátum najneskoršej spotreby aj vytlačiť. Obchodník musí revidovať celý svoj informačný systém, keďže súčasné pokladnice nečítajú dátum a teda nie sú na to pripravené. Len čo dostanú nový čiarový kód, musia byť pripravené prečítať ho a spracovať,“ priblížil Štaffen.
Pokiaľ má obchodník informáciu o tom, že niektoré výrobky končia s dátumom najneskoršej spotreby, vie urobiť obchodnú politiku. Vie včas znížiť cenu tovaru a avizovať spotrebiteľom, kde sa nachádza výrobok s končiacim dátumom najneskoršej spotreby.
Čo znamená čiarový kód?
Známy EAN kód sa nerovná krajine pôvodu. Ako upozorňujú odborníci, tento čiarový kód slúži na elektronickú komunikáciu medzi obchodnými partnermi. Označuje teda toho, kto výrobok dodáva na trh.
„Maslo má kód 858, avšak hneď vedľa je napísaná ako krajina pôvodu Nemecko. Teda nie je zo slovenského mlieka,“ vysvetlil na konkrétnom príklade Ján Štulc, expert na potraviny zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Aj keď na obale svieti napríklad nápis SLOVAKIA, produkt môže byť vyrobený aj v Česku či Maďarsku. Veď podľa súčasnej legislatívy nemusí byť na potravine, až na určité výnimky, uvedená ani krajina pôvodu, teda výrobca.
„Už dávnejšie sme vytvorili podmienky na označovanie potravín názvom Slovenská potravina a Vyrobené na Slovensku. Najnovšie sme zaviedli aj používanie označenia Slovenský poľnohospodársky produkt. Sú však dobrovoľné,“ informoval Peter Hajnala, hovorca rezortu.
Znamená to, že je na rozhodnutí každého výrobcu, či dá kupujúcim najavo, že im ponúka domácu kvalitu. Používa sa na označenia konkrétneho regiónu, kde bol poľnohospodársky produkt vyrobený.
Od 13. decembra tohto roka nadobudne účinnosť nariadenie Európskej únie o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom.
V mliečnom priemysle nie je priestor na chyby. Pre baliarne mlieka je nevyhnutné zabezpečiť, aby boli vytlačené kódy na obaloch presné a spĺňali normy kvality.
Presné a vysokokvalitné kódy sú pre výrobcov mlieka rozhodujúce a použité systémy musia byť schopné pracovať s maximálnou účinnosťou v chladných aj vlhkých podmienkach , s ktorými sa často stretávame v mliekarenskom priemysle.
Slovenské mliečne výrobky- 1.A
tags: #ciarovy #kod #mlieka #co #znamena
