Faktory ovplyvňujúce produkciu mlieka

Každá mamička chce pre svoje dieťatko len to najlepšie. Snaží sa preto na všetko čo najlepšie pripraviť. Okrem kúpy postieľky, kočíka, plienok či detského oblečenia si maminy chcú naštudovať čo najviac aj o tom, čo sa bude diať s ich telom, čo bude potrebovať dieťatko a podobne. Na niektoré veci sa pripraviť dá, iné sa však mamička musí naučiť „za jazdy“. Veľkým strašiakom je aj nedostatok materského mlieka a kojenie samotné. Pre budúce alebo čerstvé maminy sme si preto pripravili pár tipov k podpore laktácie. Ako môžete podporiť tvorbu materského mliečka? Mnohé mamičky sa strachujú, či budú mať dostatok mlieka a či ich materské mlieko dá bábätku naozaj všetky potrebné živiny.

Materské mlieko je naozaj to najlepšie, čo môžete vášmu dieťatku dať v jeho prvých mesiacoch života. Obsahuje všetky potrebné živiny, minerály, vitamíny a látky, ktoré nevyhnutne potrebuje pre zdravý rast, vývoj a budovanie imunitného systému. Okrem iného ide o ten najprirodzenejší spôsob, ako sa matka s dieťatkom zbližuje (z angl. bonding). Dieťatko totiž cíti mamin dotyk, tlkot jej srdiečka, jej vôňu a podobne. Niektoré mamičky si myslia, že mlieko sa im začne tvoriť až po pôrode. V skutočnosti sa však mlieko začína produkovať už počas tehotenstva. Tomuto mlieku hovoríme kolostrum, mledzivo alebo prvé mlieko. Kolostrum telo matky vytvára už od konca tehotenstva až do piateho dňa po pôrode. Toto mlieko je plné vitamínov a obranných látok. Jeho úlohou je napomôcť čo najhladšiemu prechodu dieťatka na svet zo sterilného vnútromaternicového prostredia. Okrem toho má laxatívne účinky, vďaka čomu podporuje vylučovanie smolky - prvej tmavej stolice dieťatka.

Po kolostre sa u maminy začne tvoriť takzvané zrelé mlieko. Obsahuje bielkoviny, tuky a sacharidy, prebiotiká, polynenasýtené mastné kyseliny, vitamíny, enzýmy, minerály, hormóny, obranné látky a podobne. Laktácia, teda vylučovanie mlieka, je biologicky prirodzená funkcia tela a prebieha na základe určitých zákonitostí. Pokiaľ sa tieto zákonitosti nedodržiavajú, môže mať mamička problém s nedostatočnou tvorbou mlieka, prípadne sa môžu objaviť ďalšie komplikácie, ako napríklad bolesť pri dojčení, vznik ragád a podobne. Medzi hlavné faktory na podporu laktácie patrí bezprostredná blízkosť matky a dieťatka. V anglickom jazyku sa tomu hovorí „skin to skin“, to znamená, že mamička a dieťatko by sa mali dotýkať pokožkou.

Správna technika dojčenia je extrémne dôležitá. Pokiaľ totiž aj máte dostatok mlieka, ale nedojčíte správne, môžete mať pocit, že máte mlieka málo, respektíve, že dieťatko nedostáva toľko, koľko potrebuje. Schopnosť dojčiť je prirodzene daná. Správnu techniku sa ale mnohé ženy musia naučiť. Ak si neviete rady, obráťte sa na laktačnú poradkyňu. Príde k vám domov a pozrie sa na to, či dieťatko dojčíte správne. Mamičky by mali dbať predovšetkým na to, aby bola poloha pri dojčení pohodlná. Niektoré ženy radšej dojčia v sede, iné v ľahu na boku a podobne. Dieťatko by malo mať uško, ramená a bedrá v jednej línii, otočené smerom k mamičke a hlavičku otočenú smerom k prsníku. Mnohé čerstvé mamičky si myslia, že postačí, ak dieťatko uchopí bradavku. Takéto prisatie však spôsobuje ragády - bolestivé trhlinky na bradavke. Správna technika prisatia spočíva v tom, že dieťatko priložíte k prsníku, ono zacíti vôňu - bábätká totiž veľmi dobre cítia vôňu materského mlieka a otvorí ústočká. Následne je dôležité, aby uchopilo ústočkami bradavku a čo najväčšiu časť prsného dvorca. Overiť účinnosť techniky dojčenia si potom môžete pomocou takzvanej „pauzy v brade“, ktorá značí, že dieťatko prehĺta mliečko. Ide o to, že keď dieťatko pije mlieko, má ústočká doširoka otvorené. Následne urobí pauzu v brade a ústočká zavrie. Je to v podstate podobné, ako keď pije dospelý človek. Čím viac vody máte v ústach, tým je pauza pred prehltnutím dlhšia. Trápia vás ragády? Dojčenie vás nemá bolieť. Pri dojčení by ste mali striedať pravý a ľavý prsník, aby dochádzalo k rovnomernému vyprázdňovaniu mlieka. Je úplne prirodzené, že sa v jednom prsníku tvorí mliečka viac. Ak je to aj váš prípad, začínate kŕmenie prsníkom, ktorý je plnší.

Pitný režim by ste mali dodržiavať za každých okolností, nakoľko ovplyvňuje celkový chod organizmu. Vplýva na zdravie orgánov, trávenia, vylučovania, krásu i tvorbu materského mlieka. Odporúčané množstvo vody sa líši od jedinca, veku, pohlavia, zdravotného stavu a podobne. Všeobecne sa odporúča vypiť denne aspoň 1,5 až 2 litre tekutín. Medzi vhodné tekutiny patrí predovšetkým čistá voda, nesladené minerálne vody, čaje a ovocné šťavy. Príroda nám dáva k dispozícii množstvo zdraviu prospešných byliniek a rastliniek. Inak to nie je ani pri dojčiacich mamičkách. Existujú totiž bylinky, ktoré majú pozitívny vplyv na dojčenie a podporu tvorby materského mlieka. Počas dojčenia majú maminy vyšší výdaj živín, nakoľko okrem seba poskytujú výživu aj dieťatku. Strava dojčiacej maminy by preto mala byť plná živín a vyvážená. Veľkou pomocou vám môžu byť aj špeciálne doplnky stravy pre dojčiace mamičky, ktoré obsahujú látky podporujúce zdravie a laktáciu. V týchto výživových doplnkoch nájdete hlavne vitamín D, jód, železo, horčík, kyselinu listovú či omega-3 mastné kyseliny. Mnohé obsahujú tiež kombináciu prírodných látok a byliniek s pozitívnym účinkom na tvorbu mlieka. Doplnky možno užívať samostatne, no veľmi často siahajú maminy po prípravkoch s komplexným zložením.

Dojčenie je prirodzený proces, pri ktorom matka kŕmi svoje dieťa materským mliekom. Dojčenie začína reflexom, ktorý stimuluje uvoľňovanie mlieka z mliečnych žľaz, keď dieťa saje matkin prsník. Mlieko sa tvorí v mliečnych žľazách pod vplyvom rôznych hormónov, najmä prolaktínu a oxytocínu. Dojčenie vytvára silnú emočnú väzbu medzi matkou a dieťaťom. Dieťa cíti lásku, starostlivosť a pohodlie z prítomnosti matky, zatiaľ čo matka vyvíja hlboký citový vzťah k svojmu dieťaťu. Počas dojčenia sa uvoľňuje hormón oxytocín, známy aj ako "hormón lásky". Dojčenie prirodzene zahŕňa telesný kontakt, ktorý posilňuje vzťah. Čím častejšie je dieťa prikladané k prsníku, tým viac mlieka matka produkuje. Dostatočný príjem tekutín a vyvážená strava sú základom pre dostatočnú produkciu mlieka. Matka by mala piť dosť vody a konzumovať pestrou stravu bohatú na esenciálne živiny.

Gynekológ a dojčiaca mama sa delí o 4 tipy na zvýšenie tvorby materského mlieka

Okrem faktorov ovplyvňujúcich produkciu mlieka u dojčiacich matiek, existujú aj faktory ovplyvňujúce produkciu mlieka u dojníc. Faktory ovplyvňujúce množstvo a zloženie mlieka sú vonkajšie a vnútorné. Vonkajšie sú úroveň výživy, ľudský faktor, technológie ustajnenia a dojenia, ale aj sezónnosť. Medzi vnútorné zaraďujeme genotyp, dedičnosť, fyziológia mliečnej žľazy, vek, zdravotný stav, imunita a živá hmotnosť. Na kvalitu mlieka vplývajú okrem týchto faktorov hlavne mikroorganizmy.

Marketingové kanály pre mlieko

Výživou vieme ovplyvniť najviac množstvo mlieka a tuku, menej bielkovín, takmer vôbec laktózy. Mliečny tuk sa tvorí z glycerolu a mastných kyselín, glycerol sa vytvára z glukózy krvi, časť mastných kyselín je tiež prevzatých z krvi (tvoria sa v bachore najmä z vlákniny). Limitujúce sú kyselina octová, kyselina maslová a hydroxymaslová. Obsah tuku klesá pri nedostatku vlákniny, vysokej spotrebe zmesí a pri prechode na pastvu. Veľký vplyv zohráva aj bilancia NL, pri ich nedostatku hladina tuku v mlieku klesá. Mimoriadne dôležitá je štruktúra ZKD, ktorú zisťujeme na separačných sitách; dobré je analyzovať aj senáže a siláže. Podľa výsledku sa potom upravuje čas miešania TMR v kŕmnom voze. V mnohých podnikoch to prinieslo nárast úžitkovosti, zlepšenie zdravotného stavu a zložiek mlieka. Keď sa kŕmi KD s kratšími časticami, tak sa zvýši príjem krmiva, zníži sa však jeho stráviteľnosť a pevné časti sú kratší čas v bachore. Prežúvaním sa dĺžka častíc ešte skráti a trávenina opustí bachor ešte skôr, než sa mikroflóre podarí ukončiť fermentáciu. Prvý krok k dobrej štruktúre treba urobiť pri výrobe krmív správnom dĺžkou rezanky. Pri najemno narezaných silážach je lepšie použiť blokový vyberač. Mliaždené jadrové krmivá sú vhodnejšie ako šrotované, podiel zmesi v sušine ZKD nesmie nikdy spadnúť nad 50 %! Na zníženie obsahu tuku negatívne vplýva aj skrmovanie vyšších dávok rastlinných olejov (pozor na množstvo plnotučnej sóje, repkových výliskov a koncentrovaných rastlinných tukov). Zlepšenie stavu môžu priniesť sójové šupky či bavlníkové semeno. Zvýšenie obsahu tuku sa často pozoruje pri negatívnej energetickej bilancii na začiatku laktácie (dojnica využíva tukové rezervy). Do 50 dní po otelení je obsah tuku vyšší asi o 1 %. Vtedy stúpa aj obsah ketolátok v mlieku, ich hladina sa zisťuje testom na stanovenie ketolátok (BHB test) v 5. a 15. deň po otelení, resp. kedykoľvek pri podozrení na výskyt ketózy. Testy na meranie hladiny BHB v mlieku zabezpečuje firma SIGI Trade. Naši zástupcovia vedia ponúknuť aj následné kroky pre zlepšenie zisteného stavu. Naše skúsenosti sú také, že správnym spôsobom prevedená korekcia zistenej ketózy prináša zlepšenie zdravotného stavu, čo so sebou prináša zlepšenie parametrov úžitkovosti vo vzťahu k tvorbe a kvalite mlieka.

Obsah bielkovín v mlieku sa pohybuje od 2,9 do 3,6 %. Keďže tento je energeticky veľmi náročný, energia krmiva úzko súvisí s obsahom bielkovín v mlieku. To je limitujúce najmä od začiatku do vrcholu laktácie. Veľmi dobrým krmivom pre tvorbu bielkovín je kukurica s obsahom sušiny okolo 65 %: jej skrmovaním sa zlepšuje využitie mikrobiálneho N, zvyšuje sa obsah bielkoví v mlieku. Pri prekrmovaní energiou degradovateľnou v bachore sa tento prekyslí a vzniká acidóza, tá je tvorená aj pri veľkom množstve kyselín v objemových krmivách. Prebytok NL v ZKD síce zvyšuje obsah bielkovín v mlieku až o 10 %. Ide však o srvátkové bielkoviny a bielkovinové NL, ktoré nepriaznivo vplývajú na zdravotný stav dojníc. Obsah tuku a bielkovín v mlieku indikuje zmeny a problémy v kŕmení a poukazuje aj na zdravotný stav dojníc. Ideálny pomer tuku a bielkovín je 1,1-1,5:1. Iný pomer poukazuje na nesprávnu funkciu bachora (napr. bachorovú acidózu). Obsah laktózy sa pohybuje od 4,6 do 5,2 %. Jej prekurzorom je kyselina propiónová, v pečeni sa z nej vytvára glukóza a tá je využívaná dojnicou na tvorbu mliečneho cukru-laktózy.

Pri výrobe kvalitného mlieka sú dôležité vitamíny a minerálne látky, ktoré pozitívne vplývajú na imunitu, reprodukciu a samotné zdravie zvieraťa. Ako príklad uvediem podávanie organického Se (chráni bunky pred poškodením a podporuje vitamín E pri jeho antioxidatívnej činnosti). Jeho nedostatok môže viesť k poruchám plodnosti, zápalom vemena a k svalovej dystrofii teliat. Okrem toho zvyšuje hladinu samotného Se v mlieku. Organický Zn zase chráni epitel mliečnej žľazy a preukazne znižuje počet SB v mlieku. Obidva mikroprvky spolu s s ďalšími sú vybilancované v prípravku Reducell, ktorý rieši aj prevenciu poškodených paznechtov. Na produkciu mlieka a syntézu mliečnych bielkovín majú vplyv aj aminokyseliny lyzín a metionín (limitujúce pri tvorbe mikrobiálnych bielkovín). Je vhodné, ak sú v kŕmnej dávke správne vybilancované. Aktuálna cena mlieka by pomaly mohla dovoliť zaradiť do ZKD aj syntetické aminokyseliny chránené pred degradáciu v bachore (Lys a Met) do KD. Nesmieme zabudnúť na kvalitnú vodu (5 l/1 l mlieka), dojnice k nej musia mať neustály prístup. Sú podniky, kde je obsah zložiek rozdielny podľa sezónnosti: vyšší je počas chladných dní. Preto v horúcich mesiacoch treba znížiť tepelný šok vhodným ustajnením a ventilátormi, kropením zvierat a poskytnutím dostatku pitnej vody. Pre dojnice je optimálna teplota 10 - 20 ° C, vlhkosť vzduchu 60 - 80 %, dolná hranica teploty je - 5 °C, potom klesá produkcia. Na mliekovú úžitkovosť vplýva svetlo, často sú u chovateľov tmavé maštale, čo zhoršuje aj reprodukciu.

Pastva má veľký zdravotný význam, zlepšuje chuť, odolnosť a funkciu pohybového aparátu, ale z hľadiska intenzity je dobré pásť hlavne zasušené dojnice a teľné jalovice. V priebehu pasenia sa mení obsah živín (hlavne NL a vláknina). Je ťažké odhadnúť aj jej množstvo, preto je obsah zložiek mlieka dosť nestabilný. Na kvalitu mlieka má vplyv aj spôsob ustajnenia. V ustajnení s priväzovaním je obsah zložiek vyšší ako vo voľnom ustajnení. Šľachtenie na obsah bielkovín v mlieku umožňuje znížiť potrebu energiu pre dojnice, zároveň však znižuje produkciu mlieka. Preto treba selektovať všetkých 5 znakov úžitkovosti. Na kvalite mlieka má podiel aj technika dojenia: dojnice treba dodájať, pretože v poslednom mlieku je až 8 - 10 %-ný obsah tuku. Na hygienu a technológiu dojenia poukazuje počet SB. Ich hlavným zdrojom sú mastitídy, ochorenia paznechtov a mykotoxíny. Pri rannom dojení je menej SB ako pri poobednom, keď sa ich počet môže až zdvojnásobiť. Vyššie množstvo SB má preukázaný vplyv na množstvo mlieka. Napríklad pri počte 500 000/ml sa zníži produkcia mlieka o 500 l/laktácie (počet SB/1 000). Plemenárske zostavy nám umožnia urobiť opatrenia, hlavne s „milionárkami“ NK - testy a rôzne prístroje sú výbornými pomôckami na diagnostiku mastitíd. Dôležité je zasúšať dojnice antibiotikami, ktoré sú podané cielene vzhľadom na stanovenú citlivosť 60 dní pred predpokladaným otelením.

V ostatnom čase som sa stretol s dojnicami a prekvapujúco aj prvôstkami, ktoré neprešli NK - testom pri prechode na dodávku mlieka do mliekarne. Čo mohlo spôsobiť mastitídu prvôstok, a tým produkciu nekvalitného mlieka? Začína sa to skrmovaním natívneho mlieka od mastitídnych liečených kráv. Prvá chyba! Keď mlieko od dojníc, tak od zdravých! Skoro každý to tak robí a považuje to za dobré, potom je prekvapený chorými prvôstkami. Ďalší zlý faktor je skupinové ustajnenie teliat pred odstavom, aj keď EÚ prikazuje, že teľatá môžu byť individuálne v búdkach len do 56 dní a priemerný odstav je v 65. dni. Ako to teda robiť? V období mliečnej výživy je dobrý priemerný denný prírastok ž. hm. Okolo 1 kg, vtedy je predpoklad vyššej produkcie mlieka. Kritické obdobie vývinu mliečnej žľazy je od 2 - 3 mesiacov do puberty (250 - 270 kg). Prekrmovanie v tomto období pôsobí negatívne na vývoj mliečnej žľazy, týka sa to hlavne energie. Veľmi intenzívny prírastok (nad 1 kg) v tomto období znižuje tvorbu sekrečného parenchýmu v mliečnej žľaze nevadí. Je potrebné všímať si aj vzájomné cicanie jalovíc a urobiť opatrenia pri pozitívnom zistení. Negatívny účinok má aj kontaminovaná podstielka, ktorá pri poranení ceckov zanesie infekciu, tú môže preniesť hmyz, proti ktorému treba urobiť chemické postreky. Selekcia zvierat musí byť cielená hlavne na zdravotný stav, hmotnosť a genofond. Strategické je aj prvé dojenie, keď sa vyskytuje zadržiavanie mlieka a dojenie naprázdno. Spomenul som len časť faktorov, ktoré ovplyvňujú množstvo a kvalitu mlieka, kto robí napríklad 2 - krát ročne čistenie a dezinfekciu maštale? Takto by sa dalo položiť obrovské množstvo ďalších otázok ohľadom produkcie a kvality mlieka.

Čím sa líšia najúspešnejší chovatelia dojníc od „tých ostatných“? Každý kto sleduje tabuľky úžitkovosti mliečneho dobytka, si isto aspoň raz položil otázku: „Čo robia inak tí najlepší farmári a ako je možné, že na samom vrchole tabuliek mliečnej úžitkovosti sa až na výnimky držia stále rovnakí chovatelia?“ FAKTORY, KTORÉ OVPLYVŇUJÚ VÝŠKU MLIEČNEJ ÚŽITKOVOSTI V literatúre sa môžeme dočítať, že faktory, ktoré sa najviac podieľajú na dojivosti, môžeme rozdeliť na vonkajšie a vnútorné. Medzi vnútorné vplyvy patria napríklad chované plemeno, priemerný laktačný deň stáda a dĺžka medziobdobia, zdravie a kondícia zvierat, živá hmotnosť, vek pri prvom otelení a úroveň reprodukcie. Medzi vplyvy vonkajšie potom radíme stavebné riešenie ustajnenia dojníc, použité ustajňovacie technológie a technológie kŕmenia, klimatické vplyvy, teplota, vlhkosť, svetlo, kvalita a množstvo vody a predovšetkým kŕmenie a výživa dojníc. Krmivá a ich kvalita sú navyše jedným z mála faktorov, ktoré môže chovateľ relatívne rýchlo a lacno zlepšiť.

Existuje „ekonomická úžitkovosť“?

Pod pojmom ekonomická úžitkovosť býva veľmi často prezentovaný názor, že nemá zmysel naháňať sa za množstvom mlieka, pretože pri vysokých úžitkovostiach dochádza k zlomu a zvýšené tržby za mlieko potom odčerpajú zvýšené náklady na kŕmenie. Pokiaľ si vezmeme na pomoc akékoľvek odborné publikácie, ako napr. „Správu o sledovaní ukazovateľov rentability výroby mlieka v ČR“, zistíme, že tomu tak úplne nie je. Naopak celkové náklady na 1 liter nadojeného mlieka sú pri úžitkovosti 7 - 8.000 litrov vyššie, než pri úžitkovosti 9 - 10.000 litrov o 0,04 €. Miera rentability je potom vyššia skoro o 9 %. Dá sa vtedy povedať, že celková výška úžitkovosti veľmi významne ovplyvňuje rentabilitu. Dochádza síce k miernemu nárastu nákladov na krmivá, predovšetkým na jadrové (koncentráty), v ostatných položkách sú naopak skoro vždy náklady nižšie.

Kde je možné znížiť náklady

Náklady na krmivá predstavujú najväčšiu položku a na celkových nákladoch na liter nadojeného mlieka sa podieľajú 43%mi. Pokiaľ sa pozrieme bližšie na jednotlivé druhy krmív, zistíme, že koncentráty sa podieľajú na celkových nákladoch na krmivo 62 % (0,085 €), objemové krmivá 30% (0,036 €), minerálne krmivá 6% (0,007 €)a pre zaujímavosť konzervačné prípravky necelými 2% (0,002 €). Zaujímavé je, že pokiaľ začnú chovatelia šetriť, zamerajú sa väčšinou v prvom rade na posledné menované položky, ktoré ale príliš priestoru k úsporám neposkytujú. Do tejto chvíle to bolo o peniazoch, presnejšie povedané o nákladoch. Musíme sa ale tiež pozrieť, akým množstvom sa jednotlivé krmivá podieľajú na celkovej kŕmnej dávke, ako ovplyvňujú jej kvalitu a zloženie a akú majú variabilitu. Pokiaľ by sme si urobili štandardnú priemernú kŕmnu dávku, tak jadrové krmivá predstavujú asi 20% celkových krmív v pôvodnej sušine a objemové krmivá 80%. Jadrové krmivá sú na rozdiel od objemových pomerne stabilné a majú v zásade málo variabilné obsahy živín. Najčastejším problémom potom u nich býva kontaminácia plesňami a skladiskovými škodcami. Je tu možné podľa kolísania cien meniť niektoré druhy, napríklad sójový extrahovaný šrot za repkový, alebo chránenú repku, ale tieto úpravy nemajú taký veľký vplyv na mliečnu produkciu, alebo náklady. Výnimkou je ukazovateľ „spotreba jadrových krmív - koncentrátov na 1 liter vyprodukovaného mlieka“. Pokiaľ sa budeme držať zlatého pravidla, ktoré hovorí: „iba toľko, koľko je nutné“, bude sa spotreba pohybovať v intervale 280 - 400 g na liter mlieka. Rozdiel v nákladoch môže byť vtedy aj 0,019 - 0,026 €, podľa ceny koncentrátov. Spotreba koncentrátov na 1 liter mlieka predovšetkým veľmi úzko súvisí s koncentráciou živín a kvalitou objemových krmív.

Tabuľka 1: Vplyv výnosu kukurice na siláž na náklady a produkciu mlieka

Zásadný vplyv na rentabilitu chovu a veľkosť produkcie mlieka majú objemové krmivá

Pokiaľ bolo u jadrových krmív povedané, že sú málo variabilné a majú pomerne štandardné obsahy živín, pre objemové krmivá to neplatí. V poľnohospodárskej praxi sa bežne stretávame s výbornými krmivami a na druhej strane materiálom, ktorý sa snáď ani krmivom nazvať nedá. Smutné je, že výroba oboch stojí peniaze. Objemové krmivá ovplyvňujú ekonomiku výroby mlieka už svojim vstupom do kŕmnej dávky, pretože aj náklad na ich výrobu je vysoko variabilný. Ako príklad si môžeme uviesť kukuričnú siláž, jej cenu a produkčnú účinnosť pri rôzne vysokých výnosoch a množstve pozbieraných a uchovaných živín. Pri hodnotení kvality kukuričnej siláže je potreba sledovať niekoľko zásadných parametrov. Sú to sušina, obsah energie meraný v MJ NEL na kilogram sušiny, stráviteľnosť organickej hmoty, pretože časť siláže sú aj konzervované rastliny, nielen palice so zrnami, obsah škrobu a kvalita konzervačného procesu. Ďalším veľmi dôležitým parametrom, ktorý už priamo vstupuje do kalkulácie nákladov na liter mlieka, je cena kukuričnej siláže.

Mlieko rastie na poli

Keď si preštudujeme priloženú tabuľku, je vidieť, ako veľmi rozdielne výsledky je možné dosiahnuť už iba tým, že sa zvýši výnos. Priemer výnosu kukurice na siláž je v SR cca 32 - 35 ton/ha. Keď potom porovnáme farmárov, ktorí majú výnos okolo 25 ton z hektára a naopak tých, ktorí sú schopní vypestovať na 1 ha 45 ton a viac kvalitnej hmoty, sú rozdiely priam priepastné. Pokiaľ porovnáme variabilné náklady na tonu siláže, sú aj pri vysokej a drahšej intenzite ochrany rastlín takmer o tretinu nižšie. Dostatočne to ale nahradí podstatne vyšší výnos a vyprodukované množstvo energie a prepočítaná produkcia mlieka z 1 hektára je dvojnásobná. V tabuľke je zámerne použitý rozdielny obsah energie v MJ NEL, pretože pri vyššej intenzite ochrany a hnojení je spravidla aj vyššia koncentrácia energie v sušine siláže. Pokiaľ sa pri zbere navyše použije aj kvalitný konzervačný prípravok, je veľmi pravdepodobné, že energia sa ešte zvýši až o 0,5 MJ NEL na kg sušiny. Jednoduchým výpočtom potom dôjdeme k zaujímavému výsledku. Pokiaľ dojnica denne prijme cca 13 kg sušiny objemného krmiva a v každom kg bude o 0,5 NEL viac, má k dispozícii z rovnakého množstva krmiva viac o 6,5 MJ NEL. Pri potrebe približne 3,2 MJ NEL na 1 liter vyprodukovaného mlieka sú to 2 litre denného nádoja navyše. Z jedného hektára sa potom vyzbiera ďalších 6500 MJ NEL a to predstavuje cca 2000 litrov mlieka. Podobne ako u kukurice je to aj u bielkovinových krmovín, ktoré sa zbierajú na senáž. Rozhodujúci pre obsah energie aj dusíku je termín a denná doba zberu. Pre hektárový výnos zmienených živín potom navyše skladba krmovín, prípadné hnojenie, ošetrovanie a počet sečiek. Zatiaľ čo u kukuríc je kvasný proces pri zachovaní základných pravidiel pri zbere pomerne konštantný, u bielkovinových senáží sa nevhodnými technologickými postupmi, napríklad kontamináciou hlinou a prachom, zvyšuje riziko, že kvasný proces neprebehne optimálne. Ak pominieme straty dusíku a energie, dochádza veľmi často aj k nežiaducemu kvaseniu a rozkladu predovšetkým dusíku. Výsledkom je pokles kvalitného proteínu a rozklad na Amoniak a voľné aminokyseliny. Tomu je ale možné predísť striktným dodržiavaním termínu a doby zberu, správnou technológiou zberu a v neposlednom rade použitím kvalitných konzervačných prípravkov. Najlepšie výsledky sú v súčasnej dobe dosahované použitím kombinácie niekoľkých kmeňov baktérií mliečneho kvasenia a sorbanu draselného. Baktérie zaistia kontinuálne okyslenie tvorbou predovšetkým kyseliny mliečnej a sorban obmedzí činnosť nežiaducich mikroorganizmov a zaistí následnú stabilitu.