História a súčasnosť obce Dubovany
Obec Dubovany sa nachádza v Trnavskom kraji a okrese Piešťany. Jej existencia je zaznamenaná od roku 1943, keď došlo k spojeniu dvoch susedných dedín - Horných Dubovány a Dolných Dubovány. Je súčasťou Mikroregiónu nad Holeškou a je obklopená vodným tokom Lančársky potok.
Vlajka Trnavského kraja
Geografickými údajmi sú nadmorská výška 158 m n. m. a súradnice 48°31′24″S 17°43′50″V. Rozkladá sa na ploche 11,34 km² a podľa posledných údajov z 31. 12. má [počet] obyvateľov.
Historický význam Dubovian
Historický význam Dubovian je podčiarknutý archeologickými poznatkami, ktoré siahajú až do mladšej doby kamennej. Toto obdobie je charakterizované vznikom prvej fázy kultúry s lineárnou keramikou. Začiatkom letopočtu bola oblasť osídlená Germánmi, ktorí vytvorili tzv. Vaniovo kráľovstvo.
V tejto dobe sú spojené aj nálezy germánskeho sídliska v intraviláne Dubovian, ktoré je doteraz záhadou pre archeológov. Dôkazom osídlenia Slovanov sú nálezy pohrebiska z 8.-9. storočia. Prvé písomné zmienky o existencii obce pochádzajú z roku 1113, keď bola známa pod názvom villa Lucinci. V 17. storočí bola Dubovany sídlom nitrianskeho hradného služobníka Rolanda.
Významné pamiatky
Kostol sv. Michala archanjela je jedným z hlavných pamiatok obce, hoci presný rok jeho výstavby nie je známy. Prvá zmienka o ňom sa objavuje v roku 1778, kedy bol rekonštruovaný. Cintorín, ktorý sa nachádza v blízkosti kostola, je domovom pre niekoľko kamenných krížov z 18. a 19. storočia.
Kostol sv. Michala archanjela
Školstvo a novodobá história
Rozvoj vzdelanosti v obci začal v roku 1850 s výstavbou jednotriednej školy. Novodobá história Dubovian sa začala tragickými udalosťami - požiarmi v rokoch 1908 a 1909, ktoré zničili väčšinu obce. Koniec prvej svetovej vojny priniesol občanom slobodu a rok 1943 obci jednotný názov Dubovany po zlúčení Horných a Dolných Dubovian. Druhá svetová vojna skončila pre obyvateľov Dubovian 3. apríla 1945.
Krajská súťaž dobrovoľných hasičských zborov v Orechovej Potôni
Dňa 21. júna 2025 sa v Orechovej Potôni uskutočnila Krajská súťaž dobrovoľných hasičských zborov (DHZ), kde si svoje schopnosti zmerali najlepšie tímy z celého Trnavského kraja. Na podujatí nechýbali ani zástupcovia nášho regiónu - mužské družstvo DHZ Kátlovce a ženské družstvo MAMATEAM DHZ Špačince.
DHZ Kátlovce - Bronzový úspech medzi mužmi
Mužské družstvo z Kátloviec predviedlo veľmi dobrý výkon. V požiarnom útoku dosiahli čas 22,39 sekundy a v štafete 8 × 50 metrov čas 72,79 sekundy, čo znamenalo celkový výsledný čas 95,18 sekundy. Tento výkon im zabezpečil 3. miesto a cenný bronz v silnej konkurencii piatich družstiev.
Celkové poradie v kategórii MUŽI:
- DHZ Gabčíkovo - 93,32 s
- DHZ Kúty - 93,80 s
- DHZ Kátlovce - 95,18 s
Gratulujeme našim mužom k vynikajúcemu výsledku a ďakujeme za dôstojnú reprezentáciu obce!
DHZ Špačince - Odvážne vystúpenie ženského družstva
Ženy z DHZ Špačince nastúpili v konkurencii troch ženských družstiev. Napriek náročným podmienkam a technickým komplikáciám počas požiarnych útokov (čas 48,95 sekundy) a štafety (88,66 sekundy) bojovali statočne a ukázali odhodlanie a tímového ducha. Ich celkový čas 137,61 sekundy im zabezpečil 3. miesto.
Aj keď výsledok neodzrkadľuje ich plný potenciál, účinkovanie žien z DHZ Špačince bolo inšpiratívne a potvrdilo, že ženský hasičský šport má v regióne svoje pevné miesto.
Obecné zbory DHZ Kátlovce a DHZ Špačince opäť ukázali, že tradícia dobrovoľného hasičstva v našom kraji je živá, silná a plná nasadenia. Ďakujeme všetkým súťažiacim za vzornú reprezentáciu a želáme veľa úspechov v ďalších kolách!
Tabuľka výsledkov DHZ súťaže:
| Kategória | Miesto | Družstvo | Výsledný čas |
|---|---|---|---|
| Muži | 1 | DHZ Gabčíkovo | 93,32 s |
| Muži | 2 | DHZ Kúty | 93,80 s |
| Muži | 3 | DHZ Kátlovce | 95,18 s |
| Ženy | 3 | DHZ Špačince | 137,61 s |
Cintorín v Dunajskej Strede ako jediné svedectvo: Príbehy zločincov uväznené v náhrobnom kameni. Väčšina obyvateľov Dunajskej Stredy sa snaží zabudnúť na zverstvá, ktoré páchali Papayovci alebo Sátorovci. Ľudia, nielen v tomto regióne, prežili obdobie, keď sa báli, aby sa nestali terčom ich vydierania, a nebodaj aj niečoho horšieho.
V Dunajskej Strede sa to na cintoríne doslova hemžilo návštevníkmi. Čistili hroby svojich zosnulých príbuzných, upravovali okolie, nosili kahance, jednoducho sa tak, ako všade, pripravovali na Dušičky. Okolo hrobov, kde sú pochovaní muži z obávanej skupiny nebohého Tibora Papaya, ktorí neprežili masaker v bare Fontána, bolo ticho. Ich hroby vyzerali opustené a o tom, že k nim predsa len občas niekto zájde, svedčili len zapálené sviečky.
„Temná minulosť Dunajskej Stredy ožíva jedine tu na cintoríne. V meste sa na to snažíme zabudnúť, nemyslieť na to," prihovorila sa nám jedna z návštevníčok cintoríne.
Neďaleko vchodu sa nachádza aj hrob Arpáda Szamaránszkého, ktorý bol známy zločineckých kruhoch pod prezývkou paprika. Bol obvinený za útok Tibora Pápaya a jeho mužov. Objednávateľom vraždy polícia označila Ľudovíta Sátora. Ten bol bosom „konkurenčnej“ , ktorá niesla jeho meno. Szamaránszky zomrel pri tragickej dopravnej nehode 19. mája 2005 v obci Orechová Pôtoň.
„O tých temných časoch viem svoje. Prišla som vtedy o švagra. Našli ho zakopaného v lese. Zrejme si musel ten vyhrabať hrob a potom ho zastrelili. Povedali nám, že ešte ho dorazili v hrobe ďalšími strelami,“ pokračovala ďalej.
„Našli ho ľudia, ktorí boli na prechádzke v lese. Mali so sebou psa, ktorý na jednom mieste niečo vycítil. Začal hrabať, až sa dostal k jeho ruke. To, že išlo o môjho švagra, zistili vďaka zubom. Jeho telo bolo v značnom štádiu rozkladu. Aj on bol ten biely kôň,“ priblížila nám svoju hroznú skúsenosť s mafiánmi.
„Papay sa bál o svoj život. Mal k dispozícii muža, ktorý vždy naštartoval jeho auto. Takýmto spôsobom zisťoval, či je všetko v poriadku a nič nehrozí, že pod jeho autom sa nenachádza nastražená výbušnina,“ dodala na záver.
Skôr ako sme sa rozlúčili nám prezradila ešte historku z miestneho podsvetia, ktorej bola sama svedkom. „Jeden z tých mafiánov raz prišiel do cukrárne v centre meste. Vošiel do vnútra, ako veľký pán a vybral si zo všetkého kúsok. Vyzeralo to, akoby bol nenažraný. Nedojedol to a jeden z koláčov, ktorý mal na tanieri odhodil s tým, že mu to nechutí. Takto vyzerala ich arogancia v reálnom živote."
Ako reportér sa väčšinou venuje kriminálnym a súdnym prípadom, ktoré rezonujú vo verejnosti. Venuje sa aj horúcim aktualitám v regióne.
tags: #cintorin #orechova #poton #história
