Vzťah človeka a hovädzieho dobytka: Od domestikácie po moderné chovateľstvo

Len málo zvierat malo taký veľký vplyv na ľudí, vývoj ľudskej spoločnosti aj na klimatickú zmenu Zeme ako kravy a býky. Na našej planéte žije momentálne viac ako miliarda kusov hovädzieho dobytka. Kravy a býky nás zásobujú rôznymi živočíšnymi produktmi už celé tisícročia a sú pre nás užitočnejšie ako akékoľvek iné chovné zvieratá. S produktmi od týchto zvierat sa stretávame každý deň - či už jeme na obed hovädzie mäso, pijeme kávu s mliekom, alebo nosíme koženú bundu.

Rôzne druhy hovädzieho dobytka sú rozšírené po celom svete a chovajú sa v obrovských počtoch, pričom si vyvíjajú svoje vlastné unikátne črty, aby tak zapadli do prostredia, v ktorom žijú, a nakŕmili celosvetovú populáciu. Váha všetkých kusov hovädzieho dobytka na svete presahuje váhu celej ľudskej populácie.

Vykastrovaného býka nazývame vôl. Samica tura domáceho je krava, samica, ktorá ešte nerodila, jalovica. Predkom tura domáceho bol pratur. Žil na väčšine územia Európy a Stredného východu a v kohútiku meral až dva metre. Kravy a býky sa chovajú takmer na celom svete.

Vzťah človeka a hovädzieho dobytka je prastarý. Keď sa pred približne 300 tisíc rokmi vyvinul druh Homo sapiens, podčeľaď Bovinae, do ktorej patria aj dnešné kravy, už dávno existovala. Na základe genetických informácií vedci určili, že Bovinae vznikli pred približne 12 miliónmi rokov a desať miliónov rokov neskôr sa rod turov oddelil od zubrov. Približne v tomto čase pred 2,6 miliónmi rokov sa začala ľadová doba.

Klíma nielen ochladla, stala sa aj suchšou, čo viedlo k úbytku lesov a rozšíreniu trávnatých plání. Zvieratá z čeľade turovité, teda aj predkovia dnešných kráv, to, samozrejme, využili a vyvinuli sa z nich mohutné stádovité tvory, ktoré vo veľkom spásali trávu. Evolúcia pred 780 tisíc rokmi vyústila do vzniku tura divého (Bos primigenus), pričom najstaršie fosílie sa našli v Tunisku.

Domestikácia a jej vplyv

Hovädzí statok má zásadný význam pre poľnohospodárstvo a ekonomiku. Domestikácia je proces zdomácňovania zvierat, ktorý zahŕňa vyčlenenie zvierat z ich pôvodnej, divo žijúcej populácie. Tento proces predstavuje začiatok histórie umelej selekcie a cielenej kontroly plemenitby zvierat. Umelou selekciou sa populácie zvierat zbavovali nežiaducich vlastností. V tomto procese z divých zvierat vznikli druhy a plemená domácich a hospodárskych zvierat. Ich pomenovanie vychádza hlavne z cieľov chovu. Domáce zvieratá sa chovajú pre zábavu a potešenie ľudí. Pri nich prevládajú neekonomické ciele chovu.

Hovädzí dobytok patril medzi prvé zvieratá, ktoré ľudstvo domestikovalo - ľudské skúsenosti s kravami a býkmi sa dajú odsledovať až do starovekých čias. Za posledných 10 500 rokov ľudstvo zdomácnilo päť divých druhov hovädzieho dobytka, ale rané kravy sa od tých dnešných výrazne líšili. V súčasnosti vyhynuté aurochy boli oveľa väčšie ako dnešné kravy. V súčasnosti vyhynuté aurochy boli oveľa vyššie ako kravy, ktoré by sme dnes našli na našich farmách, a mali masívne dlhé rohy. Nákresy na stenách jaskýň, ktoré majú odhadom 17 000 rokov, približujú, ako dlho boli raní ľudia v kontakte s hovädzím dobytkom.

Výskyt rôznych plemien hovädzieho dobytka viedol k tomu, že viacerí autori sa ich snažili zatriediť do skupín podľa pôvodu, na základe utvárania lebky (kraniologických znakov). Dôkazy o tom, aký bol hovädzí dobytok pre našich raných predkov dôležitý, sa dajú nájsť už na jaskynných maľbách, na ktorých sú jasne zobrazené staroveké kravy a býky aj záujem ľudí o ich chov.

Ak preskúmame históriu domestikácie hovädzieho dobytka, vďaka výskytu rôznych druhov v rozličných prostrediach sa dá rýchlo určiť, kde táto domestikácia prebiehala. V oblastiach, kde sa domestikácia začala, ako napríklad v Indii a Európe, žije dnes zvyčajne väčšie množstvo druhov dobytka.

Po domestikácii kráv sa ich početnosť pomaly znižovala a napokon sa stali jedným z prvých druhov zvierat, ktorých vyhynutiu bol človek svedkom. Tury divé sa najdlhšie udržali v Európe. Písal o nich Julius Caesar v roku 53 pred Kristom a francúzsky kráľ Karol Veľký mal jedného zabiť začiatkom 9. storočia. Vykastrovaný samec tura domáceho je pokojnejší než býk a dá sa vycvičiť ako ťažné zviera. Volý a býky sú v mnohých kultúrach symbolmi sily a plodnosti.

Pratur (Bos primigenius)

Prístupy k chovu hovädzieho dobytka

Prístupy k chovu hovädzieho dobytka sa výrazne líšia v závislosti od oblasti či krajiny, kde sa chová, ale rovnako aj od podmienok, v akých dobytok žije. Napríklad India je najväčší výrobca a spotrebiteľ mliečnych výrobkov na svete a zároveň je domovom miliónov posvätných, nedotknuteľných kráv. Tie sa voľne premávajú po uliciach v subtropických teplotách a zásobujú ľudí mliekom.

Oproti tomu v Rusku sú zimy také dlhé a tuhé, že niektoré ruské mliečne farmy zabezpečujú pre svoj dobytok špecifické technologické vychytávky - kravy žijúce na jednej z ruských fariem nosia na hlavách prístroje zobrazujúce virtuálnu realitu, ktorá im premieta scény zo šťavnatých pastvín zaliatych slnečnými lúčmi.

Živočíšne poľnohospodárstvo prešlo v priebehu histórie dlhým vývojom - a to platí obzvlášť pre hovädzí dobytok. Množstvo dobytka, ktoré vidíme na farmách, je dnes výsledkom tisícov rokov chovu a kríženia. Dnešný dobytok vzišiel z pôvodnej skupiny iba 80 zvierat a tento drastický nárast populácie začal v priebehu času nevyhnutne vplývať na okolie a životné prostredie. Dnešný dobytok vzišiel len z 80 zvierat.

Vplyv na životné prostredie

Chov hovädzieho dobytka má na našu planétu nesmierny dopad. Môžeme si to ešte dovoliť? Medzi environmentálne dôsledky chovu kráv patrí napríklad škodlivé pôsobenie na ozónovú vrstvu, pretože miliarda kráv vylučuje do atmosféry tráviace plyny, ale mení sa tiež krajina naokolo a postupne sa odstraňujú stromy, aby sa vytvorili oblasti vhodné na chov dobytka.

Okrem toho, že hovädzí dobytok vypúšťa z tela metán, aj kravské výkaly výrazne vplývajú na životné prostredie. Tieto exkrementy sa často používajú ako hnojivo, ktoré dážď zanesie až do riek a jazier. Chov kráv pri vode môže spôsobiť zelenú farbu vody a rozmnoženie rias. Hnoj obsahuje vysoké množstvo fosforu a dusíka a farbu vody môže zmeniť na zelenú, pretože podporuje rast rias. Kravské mlieko sa tepelne spracúva, aby sa v ňom zničili baktérie a bolo bezpečné na pitie. Výskumy ukazujú, že na spracovanie mlieka z jednej kravy je potrebných sedem kilowatthodín elektriny týždenne. V chove dobytka je potrebné veľké množstvo vody. Chov hovädzieho dobytka má na našu planétu nesmierny dopad. Môžeme si to ešte dovoliť?

Chov hovädzieho dobytka vytvára životný príjem miliónom farmárov, aj keď mnohí sa už snažia o udržateľné farmárčenie. Exkrementy, užitočný vedľajší produkt chovu dobytka, sa dajú použiť ako hnojivo, na nápravu pôdy a dokonca aj na stavbu jednoduchých prístreškov. Majú veľké množstvo živín a poskytujú veľa energie, a tak ho mnohé farmy hojne využívajú ako obnoviteľný zdroj.

Plemená hovädzieho dobytka

Plemená hovädzieho dobytka predstavujú základnú klasifikáciu zvierat chovaných pre mäso. Každé plemeno má svoje špecifické charakteristiky a využitie, ktoré boli špeciálne vyvinuté a zdokonalené počas generácií. Hovädzí dobytok sa delí podľa úžitkového typu, pričom rozpoznávame mliečny, mäsový a kombinovaný úžitkový typ.

Plemená hovädzieho dobytka sa veľmi líšia v závislosti od ich primárneho využitia a adaptácie na miestne podmienky. Charakteristiky hovädzieho dobytka výrazne ovplyvňujú jeho využitie v poľnohospodárstve. Priemerná produkcia mlieka závisí od konkrétneho plemena a môže sa líšiť. Množstvo a kvalita mäsa závisí od genetiky a chovných podmienok.

Medzi najznámejšie plemená patria:

• Holštajnský dobytok - cenené pre ich vysokú mliečnu produktivitu a veľký telesný rámec. Čierno-biele kravy holštajnské, aké poznáme aj na Slovensku, sa stali rozšíreným druhom pre ich schopnosť produkovať viac mlieka ako iné druhy.
• Charolais a Limousine - vyhľadávané pre ich mäsový výnos a kvalitu.
• Dexter - výnimočné tým, že ide o najmenšie európske plemeno hovädzieho dobytka s pôvodom z Írska. Tento dobytok má dobré úžitkové vlastnosti a je to ideálne plemeno pre farmárov s obmedzeným priestorom. Malé kravy plemena Vechur dorastajú zvyčajne iba do výšky 87 centimetrov. Kravy Vechur sú najmenší druh dobytka na svete a vedci si myslia, že môžu byť budúcnosťou chovu hovädzieho dobytka. Pôvodne sa vyskytovali v juhoindickom štáte Kerala a tento druh dokáže zniesť oveľa vyššie teploty ako tradičné kravy, ktoré poznáme napríklad aj my na Slovensku.
• Škótsky dobytok - chráni pred zlým počasím huňatá srsť.
• Austrálsky Charbray - dobytka Charolais a Brahman.
• Dobyток vyšľachtený do drsných podmienok - ktorá sa nachádza za severným polárnym kruhom. a južnou časťou Francúzska.

Texas Longhorn: Symbol Divokého západu a genetické dedičstvo

Texas Longhorn

Pôvodom americké plemeno Texas Longhorn je charakteristické svojimi nápadne dlhými rohami, podľa ktorých dostalo svoj názov (long - dlhý, horn - roh). V jeho žilách koluje americká história, je to plemeno Divokého západu. Toto plemeno a prvá populácia dobytka v Severnej Amerike vznikla z jedincov dovezených do novo objavenej Ameriky európskymi moreplavcami zo Španielska roku 1493.

Potomkovia tohto dlho rohého plemena vytvorili prvú populáciu dobytka v Severnej Amerike. Potulovali sa po severnom Mexiku a Texase cez 300 rokov. V priebehu tejto doby sa krížili s pár kusmi kráv väčšinou severoeurópskych plemien, ktoré sem doviezli prvý anglo-americký osadníci.

Zmienený rozvoj longhorni dosiahli behom občianskej vojny. Bojaschopní muži opustili svoje farmy a odišli bojovať. Takto oslabené ranče boli zpustošené nájazdmi indiánov. Tunajší ľudia, rozohnaný panikou a nepriaznivými klimatickými podmienkami, ponechali farmy a pasúci sa dobytok svojmu osudu.

Stáda sa rozrastali, jedince rástli potulujúc sa po texaských planinách uvoľnených zníženými stavmi bizónov. Tento texaský dobytok mal dlhé nohy, vysoké telo a končatiny prispôsobené k rýchlemu behu. Dlhé hlavy, vzdorný výraz a dlhé rohy boli príčinou jeho hrozivého vzhľadu. Drsné klimatické podmienky z nich urobili odolné a sebestačné zvieratá, ktoré dokázali ujsť neuveriteľné vzdialenosti bez vody, preplávať rieky, prežiť púštne horúčavy i kruté zimy a pritom sa množiť a dobre prospievať.

Dlhé roky divokého spôsobu života vytvorila z longhornských býkov najobávanejšie stvorenia v tedajšom Texase. Agresivita ich uchránila ako pred predátormi, tak pred Indiánmi. Ich dlhé a ostré rohy, svalnaté telo a rýchlosť s akou sa dokázali pohybovať ich robili nebezpečnými a nekontrolovateľnými. Keď sa stretli dva býky bolo isté, že dôjde k boju na život a na smrť.

Po skončení vojny sa bojovníci vrátili domov, kde našli opustené farmy, neobrobené polia a zdivočený dobytok, ktorý sa stal skoro významným zdrojom ich príjmov. Predaj dobytka bol dôležitý pre rozvoj texaskej povojnovej ekonomiky a záchranou pred hroziacim krachom. V ďalšom štvrťstoročí bolo vtedy už desaťmiliónové stádo prehnané na sever, kde boli lepšie pastviny alebo odvezené priamo na chudobný východ.

Táto zlatá éra longhornov skončila po roku 1900. Objavením ropy prestalo byť poľnohospodárstvo hlavným zdrojom príjmov, farmári intenzívne dovážali anglický a indický dobytok ku „zlepšeniu“ kvality mäsa, začali orať pôdu a oplocovať pastviny. Intenzívne kríženie a zmena životných podmienok boli hlavnými dôvodmi, ktoré priviedli longhorny skoro k vyhubeniu.

V roku 1927 federálna vláda urobila prvé kroky k ich záchrane a tým i ochrane časti amerického dedičstva. Zo zastaných kusov založili stádo v Oklahome, ktoré sa neskôr stalo hlavným zdrojom genetického materiálu tohto plemena. Druhé stádo bolo založené v chránenej oblasti v Nebrasce. Vďaka niekoľkým nadšencom a pomocou vlády sa podarilo tento dobytok zachrániť.

Medzi významné vlastnosti plemena patrí jeho nenáročnosť na chov, spočívajúca v sebestačnosti a odolnosti ako voči výkyvom počasia, tak voči parazitom a chorobám. Napríklad ich koža je hrubšia, čím poskytuje lepšiu ochranu pred bodavým hmyzom. Výskumy tiež dokázali geneticky podmienenú odolnosť voči zápalom spojiviek, zápalom dýchacieho ústrojenstva, plynatosti a hnilobe paznechtov, ktoré obvykle trápia európske plemená. Nie je teda nutná tak častá veterinárna starostlivosť.

Longhorn nevyžaduje neustálu prítomnosť človeka ani v období telenia, pretože pôrody bývajú bez komplikácii. 97 % jalovíc privedie na svet zdravé teľa bez asistencie človeka už pred druhým rokom života. Ľahké telenie je umožnené telesnou stavbou (o 20 % priestrannejšia panvová oblasť) a nižšia pôrodná hmotnosť teliat (čistokrvné býčky vážia pri narodení v priemere 27 kg, jalovičky 25 kg). Nižšiu váhu pri pôrode, ale dokážu teľatá rýchlo dohnať.

Longhornské kravy majú vynikajúce materské vlastnosti. Najdôležitejšou vlastností tohto plemena je vysoká plodnosť. Kravy rodia v 99 % živé a zdravé teľaťa a býky majú vyššiu koncentráciu spermií v ejakuláte porovnaním s býkmi ostatných plemien. Ďalším znakom je ranosť a dlhovekosť. Kravy sú schopné dať 20 a viac teliat za život a sú známe býky, ktoré pripúšťali plemennice i vo svojich 21 rokoch.

Niemenej dôležitá je nenáročnosť na kvalitu kŕmenia. Spásajú širšie spektrum tráv, rastlín i burín než väčšina ostatných plemien. Dokážu využiť i menej výživné a zaburinené pozemky, nie je teda treba každoročné hnojenie a postreky ku zvýšeniu produkcie. Je dokázané, že mäso longhornov pasúcich sa na chemicky neošetrovaných porastoch obsahuje menej cholesterolu než biele hydinové mäso. Tiež mäso pasúceho sa dobytka obsahuje viac omega 3 mastných kyselín, vitamínu E, kyseliny linoleovej a beta-karoténu než jedinci s jadrovým krmivom v kŕmnej dávke.

Vývojové línie plemena Texas Longhorn

Pred rokom 1930 bolo vytvorených 7 hlavných vývojových línií: Butler, Wichita Refuge, Peeler, Wright, Philips, Yates a Marks. Dnešný longhorni sú potomkovia jednej z týchto línií, alebo ich vzájomných kombinácií. Zakladatelia línií, podľa ktorých sú tiež pomenovaný, vyhľadávali zvieratá pre svoj chov podľa rôznych subjektívnych kritérií.

• Butler - šľachtil predovšetkým na dĺžku a tvar rohov.
• Wichita Refuge - bol kladený dôraz na zachovanie starých tradičných charakteristík, takže plemeno nie je známe ani farebnosťou, ani príliš dlhými rohami.
• Wright - jedna z najznámejších línii prísne čistokrvného longhorna.
• Peeler - vyberal zas najdivokejšie zvieratá, pretože svoje stádo choval v polo púštnych podmienkach plných predátorov.
• Yates - vychádza zo zvierat dovezených z Mexika a považuje sa za jednu z najčistokrvnejších s najmenším podielom krvi britských plemien.
• Philips - uprednostňoval dobytok s dlhým telom a úzkou dlhou hlavou. Medzi charakteristiky línie patrilo štandardné sfarbenie, dobré osvalenie a dlhé rohy.
• Marks - už takmer zanikla, bola charakteristická pestrou škálou sfarbení a zatočenými rohami. Dôraz bol kladený na vysokú plodnosť. Longorni tejto línie boli kľudný a učenliví, vhodný k jazde, tak i k ťahu.

Genetická diverzita plemena

Plemeno texas longhorn sa vyznačuje tak vysokou variabilitou génov, že je nazývané genetickým zlatým dolom. Táto variabilita zaisťuje ochranu pred genetickou degradáciou, ktorá pramení z génovej uniformity dnešných moderných plemien. Genetický potenciál longhornov zahrňuje predovšetkým gény pre vysokú plodnosť, ľahké telenie, rezistencia voči chorobám a parazitom a dlhovekosť.

Plemeno je rozšírené prevažne v severnej Amerike - skoro vo všetkých štátoch USA a také v niektorých oblastiach Kanady.

Krajiny s najväčším počtom hovädzieho dobytka

Prvé stopy človeka a chovu dobytka v Papradne

Územie dnešného Papradna bolo osídlené už v neskorej dobe kamennej, o čom svedčí nález úlomkov brúsenej kamennej sekery. Na vrchu Žiar sa nachádzala predhistorická signalizačná stanica a na vrchu Žilín malý Hrádok s trojnásobným kamenným valom. Prvá historická správa o obci Papradno pochádza z roku 1525. Obec a okolitý chotár patrili feudálnemu panstvu Bytča.

Ucelený Papradňanský chotár vznikol v 15. storočí oddelením sa od pôvodného chotára Veľká Jasenica, feudálneho panstva Bytča. Osídľovanie obce Papradno nastalo v 14. až 16. storočí valašskou kolonizáciou, určovanou feudálnym panstvom Bytča. Poddanstvo sa dedilo na pokolenie. Poddaní plnili feudálnemu panstvu Bytča poddanské dávky peňažné, naturálne a robotné.

Robotné povinnosti boli: kosenie lúk, sušenie trávy, stavanie kolíb v horách, pasenie oviec a iných hospodárskych zvierat, lesné práce, vozenie dreva, brvien na pílu v Stupnom, cestné práce a iné roboty podľa potrieb panstva. Valachom poskytovalo panstvo niektoré privilégiá v úľavách poddanských povinností podľa noriem valašského práva a zvyklostí.

Výsadné postavenie mali valašskí vojvodovia, ktorých si valasi volili so súhlasom vrchnosti a ktorí mali súdne právo v priestupkových veciach v mene vrchnosti. Symbolom valašského osídlenia obce i valašstva a sídla valašského vojvodu v Papradne je zachovaný odtlačok - erb so znakom stojaceho barana na pažiti - pečať obce Papradno z roku 1757, ktorú richtári dlhodobo používali.

V roku 1637 bolo v chotári Papradna trvale usadených 14 valachov a viacero kočovných valachov, vyhýbajúcich sa súpisu a poplatkom, bývalo v horách. Za panstva Podmanických valasi Papradna niekedy prepásali dobytok až za Javorník k Bečvám a ako náhradu dodávali barany a syry panstvu Vsetín a Rožňov. Osídľovaním chotára Papradna postupom času vznikli kopaničiarske osady napr. Podjavorník, Majer, Košiary, Podhúboč a iné.

Zmeny v chove dobytka a živote obyvateľov Papradna

V roku 1649 Papradno prevzala do prenájmu grófka Biháyrová (zrejme i panský majer v Papradne), čo bolo dôsledkom zhoršenia sociálnych pomerov papradňanského poddaného ľudu. Po skončení poddanstva v roku 1848 sa postupne rozvíjal slobodnejší spôsob zamestnania a hospodárenia. Chov oviec klesal a chov hovädzieho dobytka sa rozširoval. Zvyšovali sa poľnohospodárske i lesné práce. Rozvíjali sa rôzne remeselnícke práce a činnosti.

Malá úrodnosť pôdy s primitívnym obhospodarovaním a výťažok z chovu dobytka nepostačovali na obživu a potreby u väčšieho poctu domácností a platenia daní. Bieda a hlad naďalej pretrvávali. Chudobné prírodné podmienky nútili ľudí hľadať zárobok pre obživu. Chodievali v skupinách na poľnohospodárske práce najmä do Nemecka a Maďarska. Na práce chodila i mládež od 11 rokov. Odchádzali na Hromnice - február a vracali sa na Luciu - december. Asi od roku 1880 a najmä v rokoch 1900 až 1910 odchádzali muži, niektorí i so ženami, za prácou do Ameriky, po roku 1918 do Francúzska. Mnohí sa tam natrvalo usadili.

Maďarizácie úradov, škôl a verejného života sa neubránila ani obec Papradno. Oficiálne pomaďarčenie názvu obce na Kosárfalva bolo uskutočnené v októbri 1906. Pomaďarčený názov obce Kosárfalva v doslovnom preklade znamená Košikárska dedina. Názov zrejme vychádzal z vtedajšej, okrem iných remesiel, aj košikárskej výroby v obci. Tento pomaďarčený názov obce zanikol v roku 1918 vznikom Československej republiky.

Remeslá a hospodárstvo v Papradne

Už od dávnej minulosti sa niektorí občania zaoberali včelárstvom. Včelstvá udržiavali pôvodne v dutých drevených kladách - klátoch, neskôr v doskových úľoch. Okolo roku 1900 vznikla miestna včelárska organizácia a získavala odborné znalosti pre rozširovanie včelárstva, čo pretrváva do súčasnosti.

Medzi najstaršie papradňanské remeslá patrí šindelárstvo a tesárstvo od vzniku drevenej dediny. Ľudia sa tiež zaoberali výrobou dreveného náčinia , tkaním plátna a súkna, šitím odevných častí a krpcov, pletením, košikárstvom, kolárstvom, rezbárstvom, výrobou vozov a vodných kolies na mlyny a píly, ojedinele aj drotárstvom. Rozšírilo sa tiež výšivkárstvo rôznych vzorov v niekoľkých farbách. Výšivky sa dodávali rakúsko-uhorskému spolku Isabella, po vzniku Československej republiky spolku Detva a po roku 1945 LUD-u v Brezne a Slovene Bratislava, čo však už zaniklo. Začiatkom 20. storočia bola rozšírená výroba okrúhlych perleťových, neskôr hliníkových spôn a spínadiel na oplecká. Ešte v polovici 20. Už pred rokom 1623 bola v obci valchovňa. Najstarší vodný kamenný mlyn bol postavený v roku 1619. V 19. storočí bola v obci pálenica. Údajne sa nachádzala aj grófska továrnička na výrobu papiera.

Obec Papradno pôvodne charakterizovala výrazne potočná radová zástavba. Z prelomu 19. a 20. storočia sú trojpriestorové zrubové domy (izba, pitvor, komora) so sedlovou šindlovou strechou, štítom a podlomenicou, okolo okien a dvier je bodová výmaľba nárožia sú často obielené. Zrubové hospodárske stavby stoja na konci otvoreného dvora. Ešte v 1. polovici 20 storočia sa budovali na horských lúkách maštale pre hovädzí dobytok.

Spoločenský život a organizácie v Papradne

Dobrovoľný požiarnicky zbor bol založený v roku 1896 - 98 a je najstaršou organizáciou v obci. Slovenský Červený kríž bol v obci založený v roku 1935.

tags: #clovek #a #hovadzi #dobytok #vztah

Populárne príspevky:

• Vplyv hračiek na deti
• Príznaky alergie na bravčové mäso
• Hydinové mäso a mikróby: Slovenský pohľad
• Recepty na šaláty z čínskej kapusty
• Lahodné jedlá s údeným lososom