Treska a Horalka: Porovnanie Tradičných Slovenských Produktov

Treska s rožkom by pokojne mohla byť slovenské národné jedlo. Horalka, kofola, treska, chrumky, tieto potraviny si ešte stále kupujeme. Zdá sa, akoby sa nezmenilo myslenie najmä starších Slovákov.

V dnešnej dobe plnej rôznych produktov a vplyvov zo zahraničia, sa často zamýšľame nad tým, čo tvorí našu identitu a čo nás spája s minulosťou. Dva z týchto ikonických symbolov sú bezpochyby treska a horalka. Poďme sa bližšie pozrieť na tieto dva fenomény a porovnať ich z hľadiska histórie, výroby a súčasnej popularity.

Treska

História a Pôvod Tresky na Slovensku

To, že treska bola u nás populárna už za socializmu si pamätajú všetci skôr narodení. Vyrába sa nepretržite už od roku 1954, kedy recept na tresku s majonézou vynašiel kuchár a cukrár Július Boško.

Písal sa rok 1954, spotreba rýb u Slovákov klesala, a tak súdruhovia rozmýšľali, ako konzumáciu rýb zatraktívniť. Boško vtedy pracoval ako vedúci výroby bratislavskej odnože Ryby, kde vymyslel legendárnu kombináciu varenej tresky, zeleniny a majonézy.

Prvú tresku v majonéze namiešal vedúci výroby bratislavského podniku Ryba, kuchár a cukrár Július Boško z Nového mesta nad Váhom v roku 1954. Recept bol jednoduchý - varenú tresku skombinoval s marinovanou zeleninou a majonézou, ktorá bola vtedy známa ako remuláda.

Keďže treska mala obmedzenú trvanlivosť, bolo ju potrebné skonzumovať do 24 hodín. Predávala sa najmä cez pultový predaj, aby si zákazníci mohli kúpiť čo najčerstvejší produkt. Pôvodne niesla názov Treska v remuláde a jej výroba sa rýchlo rozšírila aj do závodov v Žiline a Košiciach.

Tento rybí šalát si robotníci, roľníci i pracujúca inteligencia okamžite zamilovali. Desať deka tresky a dva chrumkavé biele rožky! Táto nesmrteľná kombinácia sa stala najobľúbenejším slovenským fastfoodom, ktorý vyhľadávame už takmer sedem desaťročí.

„Počiatky našej výroby siahajú ešte do roku 1962, kedy sme lahôdkarskú výrobu otvorili v obci Rúbaň. Samozrejme, za ten čas sme niekoľkokrát zmenili priestory a tresku sme trochu vylepšili a prispôsobili našim chutiam. Stále však vychádzame z pôvodnej múdrej knihy receptúr studených pokrmov, ktorá si veľa pamätá,“ prezrádza Peter Valkus, vedúci lahôdkarskej výroby COOP Jednota Nové Zámky.

V roku 1971 bol národný podnik Ryba začlenený do podniku Slovenský mraziarenský a rybný priemysel. K významnej zmene došlo v roku 1992, keď sa závody v Košiciach, Bratislave a Žiline osamostatnili a vznikli tri samostatné podniky. Práve vtedy začala dnešná Ryba Žilina fungovať ako nezávislá spoločnosť.

V roku 2013 sa k žilinskému podniku pripojila aj výroba z bývalého národného podniku Ryba v Bratislave, ktorý medzitým zanikol.

Žilina diktuje tempo celému Slovensku.

Výroba tresky v Žiline vychádza historicky z pôvodných podnikových záznamov, ktoré korešpondujú so vtedajšími česko-slovenskými normami. Po revolúcii však regulácie prestali platiť a kvalita tresky išla na Slovensku dole. Ryba Žilina však bola prvá, ktorá sa k pôvodným normám priblížila a podiel rybieho mäsa opäť navýšila.

Návrat ku koreňom legendárnej tresky dnes poznáme ako Tresku Exklusiv. Žilinská treska tak vyšším podielom rýb v treske na Slovensku vybudovala nové kultúrne dedičstvo a vytvorila precedens, ktorý následne začali preberať aj ďalší výrobcovia.

Žilinská je mňam! Príbeh výroby našej tresky.

Poďme sa ponoriť do fascinujúceho sveta výroby tresky, od jej vzniku až po súčasné moderné postupy.

Proces Výroby Tresky

Technológia výroby obľúbeného šalátu sa za tie roky veľmi zmenila, no recept, ten je pôvodný. Priamo do výroby, kde pracuje približne 50 zamestnancov, nás berie výrobný riaditeľ Ján Beňadik.

Navliekame na seba hygienické obleky, vlasy precízne zhŕňame pod sieťkovú ochrannú čiapku.

Závod Preto Ryba Žilina, kde sa táto pochúťka vyrába, prešiel nedávno obrovskou rekonštrukciou a Nový Čas Nedeľa mal možnosť ako prvé médium navštíviť vynovenú prevádzku a nahliadnuť priamo do kuchyne tejto rokmi overenej delikatesy.

Proces výroby tresky koncom 50. rokov. História priemyselnej budovy na Hviezdoslavovej ulici v Žiline siaha ďaleko do minulého storočia. Už v roku 1924 sa tu naštartovala výroba rybích konzerv, čo robí zo súčasnej prevádzky Ryba Žilina najdlhšie nepretržite fungujúci závod na spracovanie rýb na Slovensku.

Pozrite, čo sa nachádza „pod hladinou“ tresky, ktorú Slováci v prieskumoch pasujú za najobľúbenejšiu.

Technológia výroby obľúbeného šalátu sa za tie roky veľmi zmenila, no recept, ten je pôvodný. Vďaka tomu treska chutí tak, ako ju pred 65 rokmi namiešal cukrár a kuchár z Nového Mesta nad Váhom Július Boško († 84).

V továrni vládne čulý ruch, práve sa vyrába vlajková loď Treska Exklusiv so 45 % podielom mäsa. Prichádzame k prvému stanovišťu. Pracovníci tu vybaľujú z kartónov veľké bloky mrazenej tresky a ukladajú ju na pás.

„Nepoužívame žiaden rybí separát, ale kvalitné rybie filety z aljašskej tresky, ozajstné mäso. Zmrazené kusy z pásu putujú do zariadenia, kde sa rozmrazia horúcim vzduchom a parou. Potom sa treska varí, tam sa miešadlom rozdrví na menšie kúsky, marinuje a vychladí sa,“ vysvetľuje nám proces spracovania ryby Beňadik.

Kvalitné Suroviny a Lokálne Ingrediencie

Základom novozámockej tresky sú kvalitné suroviny. Na jej výrobu nepoužívajú žiadne zbytočné prísady. Len rybu, mrkvu, cibuľu a majonézu, ktoré ochutia soľou, čiernym korením, kyselinou mliečnou a octovou na prírodnej báze.

Čerstvosť prezrádza aj kratší dátum minimálnej spotreby.

Chuť lahôdkových šalátov záleží od každého detailu. Okrem morských treskovitých rýb, ktoré pochádzajú zo španielskych vôd, kde ich hlboko zamrazia ešte na rybárskej lodi, sú všetky použité suroviny lokálne.

„Ryby zo Španielska sa prvotne spracovávajú v neďalekom Kolárove a my si ich v našej výrobni lahôdok sami uvaríme, pomelieme, zmiešame so základnými ingredienciami a zabalíme. A keďže sme v južnom okrese Slovenska, treska s čímkoľvek „čípȍš“, čiže pikantným, ide na dračku.

Mäso sa sem dostáva balené v kartónoch v podobe zamrznutých blokov celých filiet, ktoré po postupnom rozmrazovaní prechádzajú procesom varenia. Keď hovoríme o miestnom vlajkovom produkte Treska Exklusiv, ďalšími ingredienciami do neho sú nasekaná cibuľa, špeciálnou technológiou spracované uhorky, na kocky nakrájaná mrazená a blanšírovaná mrkva a „zelenina starých mám“ kvaka, ktorou nahradili v Žiline pred pár rokmi zahusťovadlá.

V procese zrodenia tresky sa táto zelenina po marinovaní v sladkokyslom náleve zmieša s uvareným mäsom a majonézou, ktorú v žilinskom závode sami vyrábajú. Po dôkladnom premiešaní prebieha kontrola kvality, po ktorej sa môže treska začať napĺňať do obalov rôznych veľkostí.

Takto nachystané rybie mäso čaká na zeleninu a svoju nenahraditeľnú polovičku - majonézu. Ideme sa teda pozrieť, ako sa vyrába. Vchádzame na poschodie, do miestnosti, kde vo veľkých antikorových nádobách majonéza vzniká.

„Mamy doma vyrábajú majonézy s vajíčkom a s olejom. Priemyselná majonéza je niečo trošku iné, v podstate emulzia oleja vo vode. Do tejto zmesi sa pridávajú ďalšie ingrediencie ako sušené žĺtka, horčica ocot či repkový olej, bohatý na omega-3 mastné kyseliny. Do prístroja sa zmestí 500 kg hotovej majonézy, denne urobíme 8 - 10 dávok,“ povie a pozve nás nazrieť do okienka na prístroji. Vidíme, ako v ňom majonéza emulguje - spája sa a hustne.

Keď je hotová, potrubiami z tohto prístroja tečie o poschodie nižšie. Tam zamestnanci privezú v antikorových kadiach naváženú zeleninu, ktorú si v závode pripravujú. „Do tresky ide nasekaná cibuľka, špeciálnou technológiou spracované uhorky, na kocky nakrájaná mrazená a blanšírovaná mrkva a mimoriadne zdravá kvaka - zelenina našich starých mám. Všetky zložky sa marinujú v sladkokyslom náleve.“ Pozeráme, ako do naváženej zeleniny pracovníci čapujú majonézu a prechádzame na poslednú štáciu - miešanie tresky.

Pozorne sledujeme prácu tunajších zamestnancov. Do miešacej nádoby dajú najprv tresku, potom zeleninu s majonézou a stroj všetko spolu krásne premieša. Až teraz sa zmes podobá na tú, ktorú na desiate vyjedáme z téglikov.

„Po zmiešaní putuje zmes do plničiek a plní sa do téglikov,“ hovorí riaditeľ výroby a plastovou lyžičkou načrie do čerstvo zamiešanej tresky. „Výborná, vyskúšajte,“ povie a podá čisté lyžičky aj nám. Chutí vynikajúco, aj keď ľudia, znalí kumštu, to vidia inak. „Najlepšia je, keď chvíľku postojí a všetky chute sa v nej krásne spoja,“ hovoria svorne.

Feferóny, ale aj zelenina v šalátoch sú lokálne. „Sme hrdí, že zelenina, ktorú používame, necestuje do našej výrobne zďaleka. V Palárikove, ktoré je od nás vzdialené približne 15 km, máme dlhé roky vynikajúci vzťah s lokálnym pestovateľom. Vždy rok dopredu sa dohodneme na tom, aké množstvá budeme potrebovať a on pre nás zeleninu vypestuje aj zasterilizuje. Takýmto spôsobom sa snažíme podporovať našich miestnych zeleninárov,“ deklaruje pán Valkus.

„Všimli sme si, že si naši zákazníci často tresku kupujú v kombinácii s feferónovým šalátom. Nechali sme sa preto inšpirovať ich chuťami a zaradili sme do výroby tresku s feferónovým šalátom. Poctivo kontrolujeme jeho výslednú kvalitu aj pikantnosť. Štipľavosť totiž majú ľudia z nášho regiónu v krvi,“ prezrádza Peter Valkus.

Hitom je aj diabolský šalát, ktorý je po treske druhým najpredávanejším.

Snaha o Čistú Chuť a Kvalitu

Žilinská treska sa pred pár rokmi ako prvá úplne zbavila aj nezdravých a chuť kaziacich umelých sladidiel, došlo v nej k zníženiu obsahu prídavných zahusťovadiel a nastúpila na cestu jednoznačného redukovania konzervačných látok.

V Žiline pritom idú naďalej za svojím najvyšším cieľom - aby treska čo najlepšie chutila. Veď tradičná chuť je to, čo zákazníci považujú podľa prieskumov spokojnosti za najsilnejšiu stránku žilinskej národnej delikatesy.

„Pri týchto zmenách sa opierame aj o spätnú väzbu od zákazníkov. Podľa zistení prieskumnej agentúry až 76 % pravidelných konzumentov tresky považuje podiel konzervantov za dôležitý faktor pri výbere tresky,“ vysvetľuje Michal Britvík.

K celkovému znižovaniu obsahu aditív výrazne dopomohla nedávna rozsiahla rekonštrukcia. Vďaka nej sa podarilo ešte viac sprísniť hygienu a bezpečnosť výroby. Zmenami došlo k uzavretiu celého výrobného procesu, čím sa maximálne zamedzilo kontaktu tresky s vonkajším prostredím.

„Pri výrobe chladených potravín platí, že iba ak absolvujete takéto rozsiahle inovácie, si môžete dovoliť výraznejšie znižovať obsah chemických látok v produktoch,“ približuje generálny riaditeľ a dopĺňa, že aj vďaka týmto krokom má dnes treska zo Žiliny až o 40 % menej prídavných látok v porovnaní so situáciou spred 5 rokov. V jej zložení nenájdete ani inde ešte stále používaný chemický konzervant benzoan sodný, pri ktorom sú viacerými verejne dostupnými štúdiami odborníkov podložené negatívne účinky na zdravie.

Najdôležitejším aspektom každého jedla je jeho chuť. Omnoho viac tak vyniká chuť rýb a domácej majonézy. Najdôležitejším recenzentom však nie je plejáda expertov, no samotní zákazníci, od ktorých si Ryba Žilina berie inšpiráciu.

Podľa šéfa Ryba Žilina Michala Britvíka až 76 % Slovákov považuje podiel konzervantov za dôležitý faktor pri výbere tresky. Keďže ich treska zo Žiliny obsahuje najmenej, je ľahké si vysvetliť, prečo je jednotkou na trhu.

V zložení sa tiež už nenachádza archaický benzoan sodný, ktorý má negatívne účinky na zdravie a iní výrobcovia ho stále používajú.

Žilina sa pri obmedzovaní pridaných látok môže pochváliť aj ďalším prvenstvom: „Podľa opakovaných rozborov výrobkov na trhu, ktoré robia nezávislé akreditované laboratória, obsahuje treska značky PRETO Ryba Žilina v priemere až štyrikrát menej konzervačných látok,“ uvádza Michal Britvík.

„Toto je cesta, ktorou chceme ísť ďalej. Teda vyrábať tresku legendárnej chuti, ako si ju pamätajú naši rodičia, a zároveň v nej ponúkať aj modernú potravinu, ktorá v sebe nemá nechcenú chémiu. Hlavne však chceme stále počúvať v prvom rade hlasy našich verných zákazníkov, ktorí vedia najlepšie, čo im chutí.“

Plniaci stroj dávkuje tresku z točiek do téglikov, ďalšie zariadenie uchopí vzduchom viečko a položí ho na téglik a špeciálna hlavica ho ihneď zataví. Pravidelný zvuk tavičky a pohyb téglikov na páse pôsobí až hypnoticky.

Z letargie nás vytrhne pán Beňadik. „Treska je jediný výrobok, kde sa mäso tepelne upravuje. V ostatných rybacích šalátoch, ktoré tu vyrábame, sa ryby iba marinujú,“ vysvetľuje a dopĺňa ho marketingová riaditeľka Vladimíra Eliášová.

„Ryba Žilina vyrába vyše 100 rôznych výrobkov. Novinkou je zdravší rad produktov Perfish. Patrí sem rybí šalát s morskými riasami, rybí šalát s pravým smotanovým jogurtom, či treska s jogurtom.

Novým hitom je tiež Žilinská treska, ktorá vznikla spojením Tresky Exklusiv a obľúbených Rybích rezov orient. Obsahuje rekordných 51 % rýb,“ prezrádza.

Na záver nás čaká najpríjemnejšia časť - ochutnávka jednotlivých výrobkov, do ktorej sa s pokojom v duši púšťame. Pretože, ak o niektorých potravinárskych závodoch kolujú hrôzostrašné historky, že vidieť výrobu a už daný produkt nikdy nejesť, pri Rybe Žilina to rozhodne neplatí.

Treska v Súčasnosti

V žilinskom závode vyrábajú 4 rozličné druhy tresky (vrátane noviniek - pikantnejšej „Žilinskej tresky“ s až 51% podielom rýb a „Perfish Tresky s jogurtom“ obsahujúcou pravý smotanový jogurt), ktoré putujú do obchodov dokopy v 18 rôznych baleniach.

„Na výrobe všetkých balení tresky sa podieľa počas dvoch smien spolu 42 našich kolegov. V Žiline je prvoradou prioritou byť vo výrobe verní svojmu poslaniu. A tým je vyrábať legendárnu tresku, ako si ju pamätajú naši rodičia a zároveň v nej ponúkať konkurencieschopnú alternatívu na pultoch moderných potravín rýchleho občerstvenia.

Ryba Žilina bola prvá, ktorá začala už od roku 2001 postupne uvádzať pozitívne zmeny. „Vďaka investíciám do modernizácie výroby sa nám darí neustále zlepšovať kvalitu našich výrobkov a zároveň znižovať množstvo prídavných látok,“ hovorí Michal Britvík, generálny riaditeľ Ryba Žilina.

Horalka: Sladká Nostalgia

Horalka, tradičná slovenská oblátka s arašidovou náplňou, je ďalším produktom, ktorý si udržal popularitu desaťročia. Jej história siaha do obdobia socializmu, kedy bola jednou z mála dostupných sladkostí.

Ako keby ta k tomu dakto nutil :D, teba musi poriadne srat ten grecky chalan, co z nej urobil super znacku a zaraba na nej desiatky milionov rocne, vsak????

Porovnanie s Dnešnou Dobou

Český statistický úřad (ČSÚ) proto ve snaze srovnat "socialistický" a "kapitalistický" konzum vytvořil postavu "pana Průměrného". Díky tomu si na webu ČSÚ může každý spočítat, kolik si mohl koupit potravin za průměrný plat v roce 1989 a kolik dnes. Výsledky mohou leckoho překvapit.

Súčasná priemerná hrubá mzda (priemer za rok 2008) činí 23 542 korún, pričom v roku 1989 to bolo 3 170 korún.

Nejkupovanějším autem v osmdesátých letech byla Škoda 100 nebo 105. Takové vozy stály 84 600 korun československých, což tehdy obnášelo 26 průměrných platů. Dnes by se k těmto typům aut dala přirovnat Škoda Fabia, jejíž cena v základní výbavě činí 229 900 korun. Na fabii tak stačí ušetřit necelých 10 průměrných platů.

Produkt	Priemerný plat v roku 1989 (Kčs)	Priemerný plat v roku 2008 (Kč)	Škoda 100/105 (počet platov)	Škoda Fabia (počet platov)
Priemerná mzda	3 170	23 542	26	10

Ked je kapitalistický systém taký perfektný tak mi vysvetli prečo sú západné kapitalistické štáty zadlžené až po uši. Napr. Ja narozdiel od teba ovládam anglický jazyk.Pozri si aj túto stránku,ty neveriaci Tomáš...

tags: #treska #horalka #porovnanie