Čo predstavuje rozlomený chlieb v Eucharistii?

Svätá Eucharistia završuje uvádzanie do kresťanského života. Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života. Veď najsvätejšia eucharistia obsahuje celé duchovné dobro Cirkvi.

Nevyčerpateľné bohatstvo tejto sviatosti sa odráža aj v rozmanitých pomenovaniach, ktorými sa označuje. Každé z nich poukazuje na určité jej stránky.

Volá sa: Eucharistia, lebo je vzdávaním vďaky Bohu. Grécke slová eucharistein a eulogein pripomínajú židovské dobrorečenia, ktoré - najmä pri stolovaní - ohlasujú Božie diela: stvorenie, vykúpenie a posvätenie.

Sviatosť sa pomenováva aj ako Pánova večera, lebo ide o Večeru, ktorú Pán slávil v predvečer svojho umučenia so svojimi učeníkmi, a o anticipovanie Baránkovej svadobnej hostiny v nebeskom Jeruzaleme.

Ďalej aj ako Lámanie chleba, lebo tento obrad, príznačný pre židovské stolovanie, Ježiš použil, keď dobrorečil a rozdával chlieb v úlohe hostiteľa, najmä pri Poslednej večeri. Podľa tohto úkonu ho učeníci spoznali po jeho zmŕtvychvstaní a týmto výrazom prví kresťania označovali svoje eucharistické zhromaždenia. Dávali tým najavo, že všetci, čo jedia jediný rozlomený chlieb, Krista, vstupujú do spoločenstva s ním a tvoria v ňom jedno telo.

Eucharistické zhromaždenie (po grécky synaxis), lebo eucharistia sa slávi v zhromaždení veriacich, ktoré je viditeľným prejavom Cirkvi.

Pamiatka (po latinsky memoriale) Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania.

Svätá obeta, lebo sprítomňuje jedinú obetu Krista Spasiteľa a zahŕňa obetu Cirkvi, alebo aj obeta svätej omše, „obeta chvály“, duchovná obeta, čistá a svätá obeta, lebo završuje a prevyšuje všetky obety Starej zmluvy.

Svätá a božská liturgia, lebo celá liturgia Cirkvi má svoj stredobod a najplnšie sa prejavuje v slávení tejto sviatosti. V takom istom zmysle sa volá aj slávením svätých tajomstiev.

Najsvätejšia sviatosť, lebo je „sviatosťou sviatostí“.

Prijímanie, po latinsky communio (spoločenstvo, spojenie), lebo touto sviatosťou sa spájame s Kristom, ktorý nám dáva účasť na svojom tele a krvi, aby sme tvorili jedno telo.

Keďže eucharistia je pamiatkou Kristovej Veľkej noci, je aj obetou. Obetný charakter Eucharistie vysvitá už zo samých slov ustanovenia: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás“ a „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás“ (Lk 22,19-20).

V Eucharistii dáva Kristus to isté telo, ktoré vydal za nás na kríži, a tú istú krv, ktorú vylial „za všetkých na odpustenie hriechov“ (Mt 26,28). Eucharistia je teda obeta, lebo sprítomňuje (robí prítomnou) obetu kríža, je jej pamiatkou.

Spôsob Kristovej prítomnosti pod eucharistickými spôsobmi je jediný svojho druhu. Povyšuje Eucharistiu nad všetky sviatosti, a preto eucharistia je „akoby zavŕšenie duchovného života a cieľ všetkých sviatostí“.

V Najsvätejšej sviatosti Eucharistie je obsiahnuté „opravdivo, skutočne a podstatne telo a krv spolu s dušou a božstvom nášho Pána Ježiša Krista, a teda celý Kristus“.

Prijímanie nás odlučuje od hriechu. Kristovo telo, ktoré prijímame vo svätom prijímaní, „je obetované za nás“ a krv, ktorú pijeme, „je vyliata za všetkých na odpustenie hriechov“.

Preto nás eucharistia nemôže zjednotiť s Kristom bez toho, aby nás zároveň neočistila od hriechov, ktoré sme spáchali, a neuchránila pred budúcimi hriechmi.

V srdci slávenia Eucharistie je chlieb a víno, ktoré sa Kristovými slovami a vzývaním Ducha Svätého stávajú Kristovým telom a jeho krvou. Cirkev verná Pánovmu príkazu naďalej robí na jeho pamiatku až do jeho slávneho návratu to, čo urobil v predvečer svojho umučenia: „vzal chlieb…“, „vzal kalich s vínom...“ Keď sa znaky chleba a vína stanú tajomným spôsobom Kristovým telom a jeho krvou, aj naďalej naznačujú, že stvorenie je dobré.

V Starej zmluve sa chlieb a víno prinášajú na obetu medzi prvotinami zeme na znak vďačnosti Stvoriteľovi. Ale v súvislosti s exodom (východom z Egypta) dostávajú aj nový význam: nekvasené chleby, ktoré Izrael je každý rok na Veľkú noc, pripomínajú náhlenie pri východe z Egypta. Spomienka na mannu na púšti bude Izraelu stále pripomínať, že žije z chleba Božieho slova. A napokon každodenný chlieb je plodom Zasľúbenej zeme, zárukou, že Boh je verný svojim prisľúbeniam. „Kalich dobrorečenia“ na konci židovskej veľkonočnej hostiny pridáva k sviatočnej radosti z vína eschatologický rozmer, t. j. rozmer mesiášskeho očakávania obnovenia Jeruzalema.

Zázraky rozmnoženia chlebov, keď Pán dobrorečil, rozlámal chleby a prostredníctvom svojich učeníkov ich rozdelil, aby nasýtil zástupy, sú predobrazom hojnosti tohto jediného chleba, ktorým je jeho Eucharistia. Znak vody premenenej na víno v Káne už zvestuje hodinu Ježišovho oslávenia.

Prvá predpoveď Eucharistie učeníkov rozdelila, tak ako ich pohoršila predpoveď umučenia: „Tvrdá je to reč, kto to môže počúvať?!“ Eucharistia a kríž sú kameňmi úrazu. Je to to isté tajomstvo a neprestáva byť príčinou rozdelenia. „Aj vy chcete odísť?“ Táto Pánova otázka zaznieva cez stáročia ako výzva jeho lásky, aby ľudia spoznali, že on jediný má „slová večného života“ a že prijať s vierou dar jeho Eucharistie znamená prijať jeho samého.

Pretože Pán miloval svojich, miloval ich až do krajnosti. Keďže vedel, že nadišla hodina odísť z tohto sveta, aby sa vrátil k Otcovi, pri večeri im umyl nohy a dal im prikázanie lásky. Aby im nechal závdavok tejto lásky, aby sa nikdy nevzdialil od svojich a dal im účasť na svojej Veľkej noci, ustanovil Eucharistiu ako pamiatku svojej smrti a svojho zmŕtvychvstania a prikázal ju sláviť až do svojho návratu svojim apoštolom, „ktorých vtedy ustanovil za kňazov Nového zákona“.

Tri synoptické evanjeliá a svätý Pavol nám odovzdali opis ustanovenia Eucharistie. Ježiš si zvolil čas Veľkej noci, aby splnil, čo prisľúbil v Kafarnaume že totiž svojim učeníkom dá svoje telo a svoju krv. „Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka. [Ježiš] poslal Petra a Jána so slovami: ,Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru…‘ Išli teda… a pripravili veľkonočného baránka. Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. Tu im povedal: ,Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve…‘ Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: ,Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás.

REÁLNA JEŽIŠOVA PRÍTOMNOSŤ V EUCHARISTII | Pôstne zamyslenie kardinála Cantalamessu

Pri vyjdení z Egypta Izraelci jedli baránka postojačky, s prepásanými bedrami a s palicou v ruke, pripravení na cestu. V Kristovej dobe bola však iná situácia. Neodchádzali z cudzej krajiny, lebo bývali vo vlastnej. V pokoji a v pohode mali sláviť veľkonočnú večeru. Hostia ležali na pohovkách okolo stola opretí o ľavú ruku a pravou pokojne jedli. V tejto polohe si hostia mohli položiť hlavu na prsia najbližšieho stolovníka. Nohy účastníkov vyčnievali na druhej strane pohovky a okoloidúci im ich mohol umyť.

Kristus sedí pri stole s veľkonočnou večerou. Pred sebou má obvyklý nekvasený chlieb. Na stole je aj veľkonočné nekvasené víno. Pán používa pripravené jedlo a nápoj ako symbol svojej nepoškvrnenej obete. Kvas, symbol hriechu a smrti, nemohol v nijakej podobe predstavovať „bezúhonného a nepoškvrneného baránka“ (1 Pet 1,19).

Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a povedal: Toto je moje telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju pamiatku. Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: Tento kalich je nová zmluva mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť na moju pamiatku. A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde“ (1 Kor 11,23-26).

„Keď jedli, Ježiš vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom so slovami: Vezmite, jedzte! Toto je moje telo. Potom vzal kalich, poďakoval a dal im ho so slovami: Pite z neho všetci! Lebo toto je moja krv zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. Vravím vám však, že odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do toho dňa, keď ho budem s vami piť v kráľovstve svojho Otca“ (Mat 26,26-29).

Chlieb a víno, ktoré Ježiš použil, sú symbolmi jeho tela a krvi. Jeho telo je pravý pokrm a jeho krv je pravý nápoj. Kto je Jeho telo a pije Jeho krv, zostáva v Ňom a On v ňom. Krv Ježiša, Syna Jeho, očisťuje nás od každého hriechu.

K Večeri Pánovej máme pristupovať vtedy, keď sme sa na ňu pripravili osobným oľutovaním hriechov a keď sa rozhodujeme začať nový život.

Mnohí ľahkomyseľní ľudia prichádzajú ku stolu Pánovmu iba z obyčaje, nepripravení, bez úprimného pokánia. Ak vyznáme svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.

Pri tomto posvätnom úkone bol prítomný aj zradca Judáš. Od Pána prijal znamenie jeho obetovaného tela a preliatej krvi. Počul slová: „Toto robte na moju pamiatku.“ Zradca tu sedel v prítomnosti Božieho Baránka. Rozmýšľal o svojich temných zámeroch a utešoval sa svojimi zlomyseľnými, pomstychtivými myšlienkami.

Večera Pánova je svedectvom o Kristovom druhom príchode, túto nádej má... 30. Najväčší dar, ktorý nám zanechal Ježiš Kristus. Týmto darom je on sám. Vidíme chlieb. Na jazyku cítime chlieb a predsa je to on. Po prvý krát vstúpil do chleba pri poslednej večeri. Do chleba preto, aby sme ho mohli jesť. Apoštolom prikázal, aby to, čo urobil on, robili na jeho pamiatku.

Od tej doby sa už pri "lámaní chleba" okrem apoštolov zišiel obrovský zástup ľudí zo všetkých národov, kútov zeme a jazykov. Večné svetlo v našich kostoloch pripomína, že je obývaný. Býva tam on, Ježiš, a čaká, že prídeme k nemu na svadobnú hostinu a budeme ho jesť. Táto sviatosť je osožná k odpusteniu hriechu a k dosiahnutia plnosti milosti je v našom živote najosožnejšia.

Eucharistia ako sviatosť prospieva iba prijímajúcim, ako obeť prospieva aj iným.

Eucharistiou sa odpúšťajú i hriechy smrteľné, ktorých vedomie a vôľu človek nemá.

Eucharistia chráni od hriechu dvojmo: 1, posilňuje duchovný život človeka, že ho vnútorne spája s Kristom. 2, odráža každý útok démonov, pokiaľ je znamením utrpenia Kristovho.

Sacramentum pietatis, signum unitatis, vinculum caritatis. Sviatosť zbožnosti, znak jednoty, puto lásky.

Účasťou na jedení chleba a pití vína s učeníkmi Kristus sa slávnostne zaručil, že je ich Vykupiteľ. Zveril im novú zmluvu, podľa ktorej všetci, čo ho prijímajú, stávajú sa Božími deťmi a Kristovými spoludedičmi. Táto zmluva im zaručovala všetky časné i večné požehnania. Musela však byť podpísaná Kristovou krvou.

Posledná večera od Leonarda da Vinciho

Slávnosť Večere Pánovej by však nemala byť chvíľou smútku. Keď sa Pánovi učeníci zhromažďujú okolo jeho stola, nemajú si pripomínať svoje nedostatky alebo nariekať nad nimi. Nemajú sa zaoberať svojou dávnou náboženskou skúsenosťou, či už bola povznášajúca alebo skľučujúca. Nemajú si pripomínať vzájomné nedorozumenia. To všetko patrí do prípravy. Skúmali si vnútro, vyznali hriech a urovnali vzájomné nedorozumenia. Teraz prišli do spoločenstva s Kristom. Nemajú stáť v tôni kríža, ale v jeho spásnom svetle. Svoje srdcia majú otvoriť jasným lúčom Slnka spravodlivosti. Keďže majú srdcia očistené Kristovou predrahou krvou, smú v plnom vedomí jeho neviditeľnej prítomnosti počuť jeho slová: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám nedávam ako svet dáva“ (Ján 14,27).

tags: #čo #predstavuje #rozlomený #chlieb

Populárne príspevky: