Ako sa stravovali naši predkovia na Horehroní?

Ako sme už povedali, na to, aby sa človek stal čarodejom alebo čarodejnicou nestačí, aby sa tak len nazval. Mnohí sa skôr či neskôr začnú zaujímať o svoju dušu a začnú sa dožadovať odpovedí na svoje otázky. Je mnoho spôsobov, ako nájsť Boha, ako pochopiť svoju vlastnú dušu a ako byť šťastný. Tí, ktorí sa rozhodli pre cestu „prírodnú“ si vravia aj čarodejnice či čarodeji.

Tento článok sa však venuje histórii stravovania na Horehroní, od stredoveku po súčasnosť, s dôrazom na tradičné jedlá a zvyky. Zaujímavé je, ako sa stravovali naši predkovia, a aké suroviny mali k dispozícii.

Údaje siahajúce až do druhej polovice 19. storočia, ako aj nasledujúce desaťročia prelome 19. a 20. storočia. Použitá literatúra siaha do obdobia do 60. rokov 20. storočia.

Tradičná architektúra a bývanie

V Jasení možno vidieť ešte krajový typ ľudového domu (napr. - 126). Hospodárske budovy za obytným domom v hĺbke parcely. Dôvodov vyžadovala stavať nové domy iba murované. Drevené domy bez podlomenice na štíte. Sú tradičnou dispozíciou. Cez strechu a obitého šindľami. A ani nedosiahlo reprez. výstavnosť slohových architekt. Prvkov na fasádach. Banícke dvojdomy atď. (krovy obyčajné hambálkové). Ohniská, v izbách pece.

Z najstarších objektov je dom č. bočná prístavba - neomietnutý zrub na kamennej podmurovke. Dom č. vstupnou časťou v strede datovaný r 1791. V roku 1834 dom č. a Španej Doline prišli pracovať robotníci na Horehronie. Osadou na teritóriu mesta Banská Bystrica. A povozníci. Pavlačami. Strechy. Pece v izbách. Pivnice pod domami na strane od svahu. Dvojdom č. Dolina - ľudovo Baňa má prastarý pôvod.

Typický horehronský dom

Banícka strážnica - Klopačka

Jednou z nich je banícka strážnica - Klopačka zo 16. bola sídlom banského inšpektora a banských dozorcov. Situované klopacie zariadenie, ktorým zvolávali baníkov do šachty. Polhora, Michalová). Čerpala zo studne na dvore. Klát na rúbanie triesok. Priestor na ukladanie dreva bol pod schodmi. Na potraviny. Pitvor slúžil neraz i na priechod hydiny do podstrešia. Prechádzalo cez klenutý otvor s typickým hríbovitým tvarom. Sa vchádzalo na jednej strane do izby, na druhej strane do komory. Časť bola oddelená od pitvora klenutím. Pec v izbe, ktorá sa používala aj na pečenie chleba. Hrncoch, postavených na kovovej trojnožke. Sa kúrilo, ak bolo treba väčšie množstvo vody. Komínom. Komín bol vypletaný z prútia a vymazaný hlinou. Do začiatku 20. zariadenia izby. A súviselo s ňou aj množstvo poverových a kultových úkonov. Bol odjakživa starosťou matiek. Pece bola drevená rohová lavica využívaná aj pri stolovaní. Upevnená po dĺžke izby žrď na vešanie šatstva, prehodenie perín. Domu. Nad oknami bol rám s policou na vešanie tanierov a krčiažkov. (dve-tri) boli umiestnené pozdĺž bočných stien. Lavicami, stolcami. Na spanie. Postieľku. Pec bývala postavená na podpecí, ktoré vyčnievalo spod telesa pece. Slúžila ako lavica, zadná časť bola obľúbeným miestom detí. Pre starších a deti. kopali, ja na peci ležal, keď išli k obedu prvý som bežal". Už naši predkovia najradšej - leňošenie a maškrtenie... pec. ktorej sa ukladali poháre, fľaška s pálenkou a svadobný veniec. Ukladali v tmavých truhliciach, zdobených maľovaným a rytým ornamentom. Skrine začali používať až na začiatku 20. nepoužívalo. Miestnosti zariadená zadná izba. Združené okenné konštrukcie s novým členením výplne. Premene voľného ohniska za uzavreté dochádzalo až od roku 1865. Proces bol veľmi pomalý, možno povedať', že generačný. Boli postupne vystriedané modernými sporákmi. Celú technológiu prípravy stravy. Zahriatí na peci. A "trpeným" prvkom v podkroví objektov.

Strava predkov

Naši predkovia sa stravovali prevažne rastlinnou stravou. Mäso jedli pomerne zriedkavo. Častí potravy boli obilniny (najmä čierne). Proso, ovos, pohánka a pšeno. V 19. storočí zbierali plody stromov, mach, korene a hľuzy. Alternatívnym zdrojom múky v období neúrody boli žalude. Rezance, knedle a pod. cesta (posúchy, osúchy). Aj tie. Placiek (baba, haruľa a pod.). Sa zbieralo väčšinou divo rastúce. Jablone, hrušky, slivky, čerešne atď. sladidlá. V neskoršom stredoveku sa rozmohlo pálenie alkoholu. Najskôr používal iba pri obradoch a ako liek. Rozšírený zber hríbov. A bukvíc. Konope sa používalo aj na výrobu kaše zo semien. Zeleniny sa konzumovali hlavne divé odrody (napr. cesnak medvedí). Druhom tisícročí n. l. sa začali pestovať vyšľachtené odrody. Sušené mäso. Celého roka bol k dispozícii med ako najvhodnejšie sladidlo. Sa z neho aj medovina ako obradný nápoj na sviatky. Aj nekvasené pivo. Nápojom bolo mlieko (často kyslé). Žinčica, srvátka, bryndza a pod. materina dúška, a huby rôznych druhov. Jedlom dňa boli u našich predkov raňajky.

Ak ľudia pracovali na poli alebo v lese, brávali si jedlo so sebou. Jedli v polosede alebo pololeže v tráve. Surovú. Drevenými kliešťami z ohniska do nádoby s vodou. Sa varilo na otvorenom ohni v hrnci na trojnožke. Alebo na peci, v popole alebo v peciach. Zemi alebo v pahrebe vo vrstve vlhkej hliny. Zver, raky, slimáky a zemiaky. Len varené z polievky. Najčastejšie to bola baranina alebo hydina. Sa chytali ryby, alebo sa ulovila i nejaká zverina. mäso. Alebo údením. Fašiangy, keď sa robili zabíjačky. Z mäsa často nahrádzali potraviny vyrobené z mlieka. Ovce. syr a oštiepky. Nádobe mútilo zo smotánky, pozbieranej z nadojeného kravského mlieka. Ktorý si niekde zvykli aj konzervovať. Do drevenej geletky, zatlačil kameňom a uložil do studenej komory. Ho vytvarovali do homôľky a nad sporákom nechali usušiť. Ale aj parenice. Najdôležitejší produkt z ovčieho syra bola bryndza. Všetky významné sviatky či udalosti sa varili a piekli tradičné jedlá. Niekde z šošovice, fazule alebo hrachu. S makom a rozličné plnené pirohy. Piekli sa aj záviny z kynutého cesta plnené makom alebo orechmi. Stole nechýbal med, huby, ovocie.

Strava sa menila s ročnými obdobiami. Ovocie, kvasená kapusta. Obilie, v lete zase ovocie, čerstvú zeleninu a biele mäso. Víno, surovú kapustu, cibuľu, cesnak. Podmienok, v akých sa žilo. Skromne, striedmo a spoločne. Aktom, ktorý sa riadil podľa zaužívaných zvykov. Kultovom rohu miestnosti oproti peci. Gazda ako hlava rodiny, sedel na najčestnejšom mieste v rohu stola. Sa stravovali oddelene, pri stole sedávali väčšinou len muži. centimetrov. Jedlá z domácich zdrojov, najmä z obilia, zeleniny a zo zemiakov. Na tanieri veľmi zriedkavo. Z jačmenných krúp, kukuričná a ryžová kaša. Medom, neskôr i cukrom. Tiež slíže či šífliky. Poliate maslom sa podávali ako samostatné výdatné jedlo. Varievali aj plnené cestoviny, najmä pirohy. Plnkou a varili sa vo vode. Plnkou. I dnes. Pieklo sa nasucho, v popole ohniska, v peci a neskôr na platni sporáka. Bola kapusta. Používala sa po celý rok. Sa v pivnici či komore uchovali dlho čerstvé. Konzervovanie nakladaním a kvasením v drevených sudoch. Varila najmä polievka - kapustnica a hustý prívarok. Potravou. Varili sa z nej polievky a rôzne prívarky. Stali zemiaky., ktoré dali základný charakter našej strave. Pripravovali polievky, kaše a prívarky. Placiek, chleba i koláčov.

V 17. storočí bol príbor vzácnosťou na stole. Rukami. Priamo do úst. Ho každý v puzdre za pásom. Trojdielneho príboru ako ho poznáme dnes, patrí do 17. existovali príbory už v 16. storočí. Ich v minulosti vyrábali. Bolo to drevo a kov. Obklady rúčok. Aj perleť, mušle, kosti či rohovina. Kde sa skúmané lokality nachádzajú. O vhodnej potrave, ktorú okolitá príroda ponúkala. Sa pestovalo viacero druhov. Bolo stále lesné ovocie. Odkázané na dovoz ovocia z teplejších oblastí, napr. Importom z iných oblastí. Sezónnych prác v južnom Gemeri a na Dolnej zemi. A ovos, raž sa dovážala. Kamennými okrúhlymi doskami, neskôr vo vodných mlynoch. V 19. kvality múky. V mletí. Múka sa začala dovážať' železnicou z Rimavskej Soboty. Zase chlieb. V 50. zemiakov, kapusty, z kukuričnej múky. Maslom, bryndzou, slaným tvarohom, kyslou kapustou alebo maslom. Čír, biely čír, škorce, múza (mujzaJ, komprdy. Sa pripravovala zo strukovín v chudobných rodinách. Kaša sa varila z uvareného prosa. Skôr charakter prívarku zo zemiakov a kyslej kapusty. V rokoch po ll. druhej polovici l9. - bugáče, posúchy, posúšky, priesniky. Obľúbenosť aj v prvých desaťročiach 20. storočia. Voda i kypriace prostriedky. Pečený na liste kapusty - kapustník. Posúchy. Hranica medzi chlebovinou a koláčom bola veľmi nejasná. Tvarohom, bryndzou, makom a pod. pečivo. Chleba v skúmanej oblasti začal ovseným chlebom. A ražný (žitný). Jahňad liesky, ktoré sa mleli na múku. Zo zvyškov cesta. (posúšok) sa v príprave veľmi neodlišoval od chleba. Po I. tvarohom. Stole v každej horehronskej domácnosti. Jedlo - lokše. Z obyčajnej chlebovej múky, neskôr už aj s mliekom. Vianocami po jednotlivých domácnostiach. Nerozoznanie od chleba. V minulosti sa doň zapekal nevestin prsteň. Cesto vylepšovalo vajíčkom, mliekom, maslom, droždím. Pleteňák, rozhaňaník, rozhaňanec. (pascha). Mlieka a vajec. Mala okrúhly až vencový tvar. Žĺtkami a cukrom. Šišky), ktoré však nemali v regióne dlhú tradíciu. Až po L svetovej vojne. Tieto novoty, a z toho dôvodu sa po 1I. techniku ich prípravy. Tohto kraja je veľkým milovníkom cestovín. Pripravovali závarkové cestoviny do polievok i tzv. pirohy, pekance, škorce. Rezance na sucho, trhance alebo ,šúľky, šúľance. Guľky z haluškového cesta s nakrájaným údeným mäsom. Strave Horehroncov hrali oddávna dôležitú rolu polievky. Práci na poli, v lese a pod. do kategórie najstarších hustých polievok. Alebo šošovicová polievka. Vo viacerých obmenách. Na husto sa bežne varievali i krumple. Miesto v kuchyni na Horehroní mali polievky z mlieka a smotany. Sa na stole objavovali mäsové polievky. Polievku, pripravovanú i v polovici 20. obed. (drobková) a barania polievka. Medzi omáčkou a hustou polievkou bol v minulosti minimálny. A múkou. A papsún. Pripravoval z mlieka a zápražky. Cukru a octom. Tradičných polievkach i omáčkach prevládala kyslá príchuť. Masť' a maslo. Vitello). Tukmi, mliekom a mliečnymi produktmi, ako aj vajciami. Na stole nenachádzalo. A hovädzina. Hydina, divina a ryby boli vzácnym spestrením stravy. Polovici 20. Na prelome 19. a 20. storočia bolo zvykom ešte chytanie žiab do 19. "keď' sneh skape". Slanina a sadlo. (topená masť z mastných častí bravčoviny). Svetovej vojne. Osvedčenému spôsobu prípravy zápražky z údenej slaniny. Mlieka. Z urdy ,kyslá žinčica, hrudové syry a bryndza. Vodu si obyvateľstvo bralo z Hrona až do prvej svetovej vojny. Domov si vystavali studne s príklopom. Bola pálenka. Fefermincka, drienkovica, či chabzovica. Pálenka. Jej povzbudzujúci a liečivý účinok. Záznamu kroniky sa dozvedáme, že v r. až z Poľska. Sa konzumovalo na Horehroní v malej miere. A čaj patrili tiež medzi novšie nápoje. Na liečivé účely. čaj.

Súčasťou problematiky je slávnostná a príležitostná strava. Sa vždy odlišoval od celotýždenného. Pokrmy. Najviac archaizmov sa zachovalo vo sviatočnej a obradovej strave. obdobie, ktoré začínalo od Popolcovej stredy, bolo obdobím pôstu. Minulosti počas tohto obdobia nejedli mäso, mäsové výrobky a slaninu. maslo. noci. krúpy, chlieb, väčšinou čierny a kde mali kravu aj mlieko. predchádzajú pôsty - očistné kúry. Od 11. týždne pred Štedrým dňom drží advent. zdržať nadmerného jedenia a pitia. štedrovečerná večera sa v porovnaní s tradičnou príliš nezmenila. zaznamenal život aj vo svadobnej hostine. jednoduchá hostina. V druhej polovici 19. a mäso. viac pilo. vo väčšej miere až koncom 19 storočia. hostiny po ukončení stavby domu. pálenka, na prelome storočí pribudli i koláče. a najmä bez televízie. sa cez deň udialo - o ľuďoch, o práci, o zvieratách, o prírode. svojich známych a blízkych až do niekoľkých generácií. riadil rytmom prírody a príroda ho určovala štyrmi ročnými obdobiami. kapusta. ovocie, čerstvú zeleninu a biele mäso. kapustu, cibuľu, cesnak. akých sa žilo.

V rokoch 19. stor. veľkého odbytu železiarskych výrobkov, ktoré tieto stavby, resp. roku 1836 navrhol hlavný komorný gróf G. 1838 ich nariadil vypracovať. Lobkowitz výstavbu. tvorili G. Svaiczer, M. A. Lobkowitz výstavbu. valcovňa plechu, tyčového železa a koľajníc. svoje meno. asi 500 m. dve krídla, uprostred s dúchadlom. plechov. budovou sušiace komory dreva a píla. maštale a skladové priestory pre drevo. vodu pre dúchadlo, valcovne a ostatné stroje závodu. nachádzame tento názov v ľudovom prejave:„...robím pod Brezovou...“, teda pod brezovou horou, t.j. ako i v mnohých hutách v Rakúsko - Uhorsku. (robotnícka kasáreň), byty pre úradníkov a hostinec. objektov možno klasifikovať ako založenie osady pod horou Brezová, t.j. Podbrezovej. sa s Podbrezovou stretávame od roku 1849. významné priemyselné centrum. prirodzeným prírastkom pribudlo iba 5 ľudí. robotníkov, r. 1900 asi 2300 robotníkov. striedali na dve zmeny po 12 až 16 hod. družstvo, ktoré malo svoju filiálku aj v Podbrezovej. sa viedlo dobre, takže hneď po roku vstúpili doň aj úradníci. 1592 účastín v hodnote 15.420 zlatých. 2 zlatky, takže akcie boli dosť vysoké. zaopatriť si lacnejšie a lepšie potravinové články a šatstvo. členom na knižku tovar za výhodných pod.

Tabuľka zobrazuje prehľad základných potravín a ich využitie v tradičnej horehronskej kuchyni:

Zaujímavosti z histórie stravovania:

• V minulosti sa jedlo spoločne, v kultovom rohu miestnosti oproti peci.
• Príbor bol v 17. storočí vzácnosťou, jedlo sa rukami.
• Strava sa menila s ročnými obdobiami, využívali sa sezónne dostupné suroviny.

tags: #aby #cigánska #pečienka #nebola #tuhá #recept

Populárne príspevky:

• Koláče s tvarohom a ricottou
• Najlepšia zelenina pre kone
• Počasie Orechová Potôň
• Tipy pre pevnú tvarohovú plnku
• Reklama na oblátky Lina: Pohľad do minulosti