Čo sme robili predtým, ako sme šli spolu na kakao: Aktivity a udalosti, ktoré nás formovali

Často sa stretávame s otázkou, čo predchádzalo momentom, keď sme sa rozhodli ísť spolu na kakao. Tento článok sa zameriava na rôznorodé aktivity a udalosti, ktoré formovali naše záujmy, hodnoty a životný štýl. Od ekologického zmýšľania a zero waste iniciatív, cez účasť na filmových festivaloch, až po historické kontexty pašovania v regióne Kysúc, tieto zážitky nás ovplyvnili a pripravili na spoločné chvíle pri kakau.

Zero Waste a ekologický životný štýl

Zuzana Vakošová, učiteľka matematiky a biológie, sa spolu s dcérou rozhodla žiť ekologickejšie a založila komunitu Zero Waste Trenčín. Ich cieľom bolo minimalizovať odpad a viesť uvedomelejší životný štýl. Spolu sa podieľala na otvorení Knižnice Vecí a je spoluorganizátorkou trenčianskeho swapu oblečenia Dokola. Zastáva názor, že filozofia zero waste nie je len pre mladšie ročníky a zmenu môžu urobiť aj päťdesiatnici.

Ako reagovala rodina na tento nápad? Najstaršia dcéra si počas letnej brigády všimla, že pri príprave jedla vzniká takmer rovnaké množstvo odpadu ako samotného pokrmu. To ich priviedlo k myšlienkam spoločne sa zamýšľať nad tým, čo po nich ostane.

Aké boli prvé kroky? Začali s jednou vecou - čapovaním mlieka v mliekomate. Postupne zavádzali ďalšie zmeny, aby si na ne členovia rodiny mohli zvyknúť. Zbavili sa jednorazových vecí a našli alternatívy, ako napríklad látkové tašky namiesto igelitiek a látkové vreckovky namiesto papierových.

Pri poslednom vážení táto päťčlenná rodina vyprodukovala okolo 700 gramov odpadu týždenne. Dôležité je, aby každý kúsok, ktorý skončí v odpadkovom koši, bol niečo, čomu sa neviem vyhnúť, čo už neviem znovu používať či recyklovať.

Zero Waste domácnosť

Zuzana hovorí: „Na Slovensku, ale aj po celom svete ľudia veľmi spohodlneli a fungujú systémom zoberiem, použijem, vyhodím a nestarám sa. Mali by sme sa viac zamýšľať nad tým, ako to robili naši predkovia. Moja babka rozhodne nemala toľko odpadu.“

Ako vyzerajú nákupy a sviatky v zero waste domácnosti?

Počas sezónneho ovocia a zeleniny nakupuje Zuzana veľa na trhoch. Majú aj vlastnú záhradku a veľkú časť potravín nakupuje v bezobalových obchodoch. Supermarketom sa však úplne nevyhýba, pretože stále sú potraviny ako bryndza či maslo, ktoré inak nakúpiť nevie. Vyberá darčeky, ktoré sú zážitkové. Minulý rok si ako rodina dali pod stromček muzikál v Prahe a rok predtým sa obdarovali spoznávaním Bratislavy na segwayoch so sprievodcom.

Balenie darčekov: Využívajú to, čo majú, a snažia sa odbaľovať darčeky tak, aby sa papier čo najmenej zničil a dal sa použiť aj ďalší raz.

Ako začať žit zero waste

Účasť na filmových festivaloch

Český a slovenský filmový festival v Austrálii je jedinečnou príležitosťou na prezentáciu slovenskej a českej filmovej tvorby pred austrálskym publikom. V roku 2015 sa konal v troch mestách: Melbourne, Sydney a Perth, kde uviedli 23 slovenských a koprodukčných filmov a 23 krátkych filmov. Celkovo bolo uvedených 54 filmov, vrátane retrospektívy tvorby Karla Zemana.

Český a slovenský filmový festival v Austrálii

Festival uviedol viac ako 50 celovečerných i krátkych filmov, hraných, dokumentárnych aj animovaných. Zo zlatého fondu slovenskej kinematografie sa premietli diela ako "Sedím na konári a je mi dobre" od Juraja Jakubiska a "Keď príde kocúr" od Vojtěcha Jasného. Medzi krátkymi filmami bol uvedený aj film "Čo sme robili predtým, ako sme šli spolu na kakao" od Aramisovej.

Festival si pripomenul 70. výročie konca 2. svetovej vojny legendárnym filmom Juraja Jakubiska "Sedím na konári a je mi dobre", zachytávajúci príbeh z konca druhej svetovej vojny, v ktorom náhoda spojí troch ľudí bez domova a oni sa, spôsobom sebe vlastným usilujú naplniť svoju predstavu o šťastí.

Tento festival bol skvelou príležitosťou na prezentáciu starších klasických, ako i súčasných celovečerných hraných a animovaných filmov zo Slovenska a Českej republiky.

Pašovanie na Kysuciach ako súčasť histórie

Charakter osídlenia Kysúc, ich historický vývoj a prírodné podmienky formovali tradičnú kultúru regiónu, ktorý bol charakterizovaný ako chudobný kraj s absolútnou prevahou katolíckeho obyvateľstva. Nízka výnosnosť pôdy a neefektívnosť poľnohospodárstva spôsobili, že významným zdrojom obživy sa stali doplnkové zamestnania.

Poloha Kysúc

Popri „sezonárstve“, drevorubačstve, pltníctve, šindliarstve, drotárstve, podomovom obchode a trhovníctve malo svoje tradície aj pašovanie, v oficiálnej terminológii medzivojnovej ČSR i vojnovej SR označované ako „podludníctvo“. Išlo o tajné prenášanie tovaru cez hranice, ktoré sa v rámci lokálnych spoločenstiev nielen tolerovalo, ale bolo do istej miery aj vítané. Vďaka nej sa do oblasti dostával vzácny, nedostatkový alebo lacnejší tovar, prípadne finančné prostriedky nevyhnutné na chod domácnosti i celého hospodárstva. Aj z toho dôvodu sa pašovaniu venovali najmä sociálne slabšie rodiny, ktoré, naopak, disponovali širokou sieťou osobnej podpory.

Pašovanie na Kysuciach však ostalo mimo záujmu etnologickej vedy, a to aj napriek tomu, že predstavovalo významný zdroj príjmov do domácnosti a malo dopad na život a kultúru značnej časti obyvateľstva.

Historický vývin pašovania

V 1. polovici 20. storočia možno vymedziť päťčasových období, pre ktoré je charakteristické isté zameranie pašovania na Kysuciach:

1914 - 1918 (vojnový stav): Nedostatok potravín a priemyselného tovaru viedol k živelnej aktivite na hranici.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska: Rozšírilo sa pašovanie denaturovaného liehu, ťažných a hospodárskych zvierat.
Rozpad Československa a 2. svetová vojna: Zintenzívnila sa nezákonná výmena tovaru s moravskými a sliezskymi oblasťami. Na Slovensko sa prepravovali biče, šnurovačky, črevá na klobásy, kožené remene a perleťové gombíky, ale aj denaturovaný lieh.
Po skončení 2. svetovej vojny (1945 - 1948): Pašovanie soli, zemiakov, fazule, masti či údeného mäsa, ale aj šatstva, látok, obuvi a iných predmetov dennej potreby bolo vítaným zdrojom príjmov.
Po februárovom prevrate 1948: Pašovanie sa takmer výlučne stalo záležitosťou turistov, ktorí do Poľska načierno vyvážali cukrovinky, čokoládu, alkohol, zipsy, od polovice 60. rokov aj dederónové košele, dámske a detské pančuchy.

Ku každému druhu pašovaného tovaru sa viazali špecifické spôsoby jeho transportu cez hranice, čo našlo odraz aj v samotnej organizácii práce. Pašovaním sa zaoberali príslušníci oboch pohlaví, rodičia aj ich deti. Predstavovalo významný zdroj rodinných príjmov, preto sa mu časť obyvateľstva venovala aj niekoľko desaťročí.

tags: #čo #sme #robili #predtým #ako #sme