Čo zožerie semená fazule v zemi? Škodcovia a ochrana vašej úrody

Pri pestovaní fazule sa stretávame s rôznymi výzvami, jednou z nich sú škodcovia, ktorí môžu poškodiť semená ešte v pôde. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty pestovania ovocia a zeleniny, ako je permakultúra, pestovanie v tieni a výber stromov pre malé záhrady, a tiež na to, ako chrániť semená fazule pred škodcami.

Škodcovia fazule v pôde

Nie je ich na prvý pohľad vidieť, a predsa škodia. Keď zistíme, že sa niečo rastlinám deje, je na zásah zvyčajne neskoro. Väčšina zelenín je zvyčajne krátkovegetačná, a preto nie je ideálne používať chemické ochranné prostriedky.

Ak však budeme podrobnejšie poznať vývojové štádiá a podmienky rozmnožovania škodcov, budeme schopní efektívne a preventívne zasiahnuť ešte pred výsevom alebo výsadbou pestovanej zeleniny. Po napadnutí sa snažíme použiť nechemické zásahy, najmä mechanické, ako sú ručný zber a rôzne pasce, alebo biologické, ako sú komerčne pripravované parazitické huby či parazitický hmyz.

Drôtovce: Sú to larvy kováčikovitých chrobákov, ktoré vyhrýzajú do koreňov a buliev zelenín jamky a chodbičky, ničia jemné korienky, čo vedie k úhynu celej rastliny. Priamy chemický zásah sa nepoužíva. Zmeníme pestovanú kultúru za takú, ktorú škodca nenapáda, napríklad strukoviny, proso, ľan, horčicu. Chytáme ich na návnady z kúskov zemiakov, repy alebo mrkvy, ktoré zakopeme na označené miesta.
Medvedík obyčajný: Od mája do októbra možno na záhonoch vidieť pásy zdvihnutej pôdy, ktorá sa dvíha nad plytkými chodbičkami vyrytými larvami i dospelými medvedíkmi obyčajnými (Gryllotalpa gryllotalpa). V týchto miestach sú korene rastlín prehryznuté alebo nahryznuté, často vynesené na povrch so zemou a rastliny vädnú a schnú. Najviac škodí priesadám zeleniny, v pareniskách, skleníkoch, porastoch hrachu a mladým ovocným stromom. Počas vegetácie ho hľadáme podľa povrchových stôp a ničíme hniezda. Súčasne ich chytáme do pascí.
Siatice: Patria sem siatica oziminová (Agrotis segetum), siatica ypsilonová (Agrotis ypsilon) a siatica výkričníková (Agrotis exclamotionis). Sú to vlastne nočné motýle, najväčším škodcom sú ich húsenice dlhé 50 mm, hrubé, valcovité, tmavoolivové. Žijú pod povrchom pôdy, nemajú rady svetlo. Pri vyrušení sa okamžite stáčajú. Osvedčilo sa vypúšťanie hydiny na zamorené pozemky, úspešné je aj odchytávanie nočných motýľov na svetlo.
Tipule: Patria sem tipuľa bahenná (Tipula paludosa) a tipuľa kapustová (Tipula oleracea). Sú to dvojkrídlovce podobné veľkým dlhonohým komárom. Ich larvy sa vyznačujú veľkou žravosťou. Na rastlinách pod zemou i nad zemou sú schopné narobiť veľké škody. Žijú najmä vo vlhkých pôdach bohatých na organické látky. Dôležité je vysúšanie prevlhčených pôd, odburiňovanie, dezinfekcia pôdy a používanie otrávených návnad.
Chrústy: Chrústy boli ako škodcovia v poľnohospodárstve v polovici 20. storočia takmer vyhubené. Od 80. rokov ich množstvo opäť stúpa. Chrúst obyčajný (Melolontha melolontha) a chrúst pagaštanový (Melolontha hippocastani) sú škodlivé ako dospelé, aj ako larvy. Proti larvám bojujeme najmä mechanicky, a to dobrým spracovaním pôdy rotavátorom, po prekopaní pôdy nám pomôže aj vpustenie hydiny na pôdu.
Kvetárka cibuľová: Kvetárka cibuľová (Delia antiqua) je dvojkrídly muchovitý hmyz spôsobujúci na porastoch cibule, póru, ale aj na šaláte veľké škody. Vňať napadnutých semenáčikov stráca lesk, vädne, žltne a schne. Napadnuté rastliny ihneď zlikvidujeme. Po zbere treba urobiť hlbokú orbu, aby sa zabránilo vylietavaniu múch z kukly. Vhodné je aj morenie semien pred výsevom, ale len pri cibuli nasucho, nie nazeleno. Dôležité je striedanie kultúr.
Vŕtavka mrkvová: Vŕtavka mrkvová (Psila rosae) je dvojkrídlová mucha dlhá 4 - 5 mm, ktorá zle lieta a dá sa ľahko chytiť. Dôležité je striedanie kultúr a pestovanie na plnom slnku. Po napadnutí zeleninu pestujeme na rovnakom mieste až za 5 rokov. Dôsledne ničíme okolitú burinu. Napadnuté rastliny ihneď odstránime a zničíme. Odchyt múch robíme pomocou žltých lepových tabuliek.
Háďatko zhubné: Háďatko zhubné (Ditylenchus dipsaci) je hlísta dlhá až 1,8 mm s priemerom 0,04 - 0,06 mm. Vysádzame zdravú sadbu do zdravej pôdy. Preto po zistení háďatka v poraste ihneď postihnuté rastliny odstránime a spálime, rastliny z porastu nemnožíme a na danej pôde, ba ani v blízkom okolí citlivé rastliny nepestujeme 4 až 5 rokov. Striedanie kultúr je tu základom. Pôdu dezinfikujeme najmä parou, a to predovšetkým v krytých pestovateľských priestoroch.

Boj s voškami: Tipy na kontrolu škodcov a ako chrániť svoje rastliny

Ochrana strukovín

Strukoviny, najmä hrach, dostali zabrať v dlhotrvajúcom suchu. Ojedinelé výpadky rastlín a žltnutie porastov je následkom striedania teplôt a sucha. Na krčkoch rastlín vidieť praskliny infikované pôdnymi hubami. Rastliny sa z toho dostanú po ustálení teplôt a potrebných zrážkach. Celkovo sú porasty v dobrej kondícii.

Škodcovia strukovín

Strapka hrachová: V máji vyliezajú z pôdy dospelce strapky hrachovej. V dôsledku cicania sa deformujú stonky a vegetačné vrcholy, môžu zasychať a opadávať kvety, poškodené listy majú striebristé škvrny a deformujú sa. Vlhké daždivé počasie môže obmedziť množstvo strapiek.
Voška hrachová: Bezkrídla živorodá samička meria 3,5 - 5,5 mm, má zelenú, niekedy červenkastú farbu. Škodí vyciciavaním štiav a vylučovaním sladkých výlučkov. Cicanie znižuje úrodu. Chladné dažde a vietor znižujú populáciu vošiek. Prah škodlivosti je 3 - 5 jedincov na jednu rastlinu.
Listárik čiarkovaný: Vyhrýza polkruhové otvory na okrajoch listov mladých rastlín. Jeho škodlivosť je najväčšia v suchom a studenom období. Preto je dôležitá orba po zbere strukovín a kvalitné hnojenie, ktoré podporuje tvorbu hrčkotvorných baktérií.
Roztočec chmeľový: Na sóji je najnebezpečnejší roztočec chmeľový. Cicanie na spodnej strane listov môže spôsobiť ich spálenie.
Plodomor šošovicový: Imága sú komárovitý hmyz veľkosti 1,4 - 1,8 mm, liahnu sa koncom mája a začiatkom júna na poliach, kde bola minulý rok šošovica. Príznakmi sú zdurené a zatvorené kvetné puky.
Zrniarka hrachová: Larva prevrtáva stenu struku buď priamo, alebo v nej vyhrýza chodbičku a potom sa zavrtáva do hrachu. V jednom semene sa môže vyvinúť iba jedna larva.
Obaľovač hrachový: Motýle obaľovača hrachového kladú svoje vajíčka predovšetkým na kališné a okvetné lístky. Pri otvorení struku sa objavia 2 - 4 poškodené semená, zvyšky pavučinky, trusu a väčšinou ešte aj 8 - 10 mm dlhá žltavo biela húsenica.

Ochrana strukovín - autorizované prípravky

Autorizované prípravky proti jednotlivým škodcom v strukovinách sú na báze:

alpha-cypermethrinu (Alsip, Eribea, Vaztak Active, Vaztak 10 EC)
cypermethrinu (RWA Protector Max, Sweep, Cyperkill Max, Rafan Max, Cythrin Max, Supersect Max)
deltamethrinu (Dinastia Forte, Decis EW 50, Decis Protech, Decis Forte, Delta EW 50, Scatto)
gamma-cyhalothrinu (Rapid, Nexide)
lambda-cyhalothrinu (Markate 50, Gunner, Lambada, Karate Zeon 5 CS)
zeta-cypermethrinu (Fury 10 EW)
thiacloprid+deltametrin (Proteus)
thiacloprid (Bariard, Biscaya 240 OD alebo Ecail Ultra)
tau-fluvalinate (Evure, Mavrik)
fenpyroximate (Ortus 5 SC)
pirimicarb (Pirimor 50 WG)
Bacillus thuringiensis ssp. kurstaki (Lepinox Plus)

Ďalšie tipy pre úspešné pestovanie

Okrem ochrany pred škodcami je dôležité zvážiť aj ďalšie aspekty pestovania, ktoré môžu ovplyvniť úrodu a zdravie rastlín.

Permakultúra: Záhrada v súlade s prírodou

Chceli by ste, aby vaša záhrada mala blízko k prírode a bola viac sebestačná? Skúste permakultúru! Okrem prirodzeného vzhľadu získate aj množstvo jedlých plodov a rastlín. V permakultúrnych záhradách majú prednosť domáce druhy drevín a trvaliek, ktoré nepotrebujú neustály dohľad. Jediné, na čom záleží, je umiestnenie rastlín na vhodné stanovisko. Preto je dobré podrobne poznať pozemok.

Jeden z princípov permakultúry hovorí o viacerých funkciách pre každý použitý prvok v záhrade. Pri výbere drevín sa preto okrem estetickej funkcie zamerajte aj na tie ostatné: jedlé plody, tienenie, ochrana pred vetrom, zábrana proti zlodejom či vizuálna bariéra. Každý prvok by mal plniť aspoň 3 úlohy.

Napríklad: živý plot z rakytníka dáva plody, vytvorí bariéru proti zlodejom a zároveň je útočiskom pre vtáky a drobné živočíchy. V porovnaní s rozšírenými tujami je omnoho užitočnejší. Ak to priestor dovoľuje, siahnite po domácich dlhovekých odrodách ovocných stromov.

Dlhoveké odrody ovocných stromov a ich koreňový systém

Pri výbere vhodnej odrody prihliadajte okrem vzhľadu a chuti plodov na obdobie dozrievania a skladovateľnosť. Ich korene siahajú do hĺbky približne 80 cm, ale vedia čerpať vodu a živiny aj z väčšej hĺbky. Hladina podzemnej vody by mala byť maximálne 80 cm pod povrchom zeme, ideálne 1,2 m. V teplých oblastiach sa nehodia na južné a juhovýchodné svahy. Vo vyšších polohách sa vyhýbajte severným svahom.

Ďalšie vhodné stromy pre permakultúrne záhrady:

Orech kráľovský: Vysádzal sa k domu, aby odpudzoval dotieravý hmyz.
Ginko dvojlaločné: Liečivé listy, podporuje pamäť a prekrvenie.
Gaštan jedlý: Mohutný strom s liečivými účinkami, plodnosť dosahuje až 12 rokov po výsadbe.
Moruša čierna: Prináša chutné tmavočervené plody.
Muchovníky: Kry alebo menšie stromy s chutnými plodmi podobnými čučoriedkam.
Breza: Vhodná na zalesnenie neúrodných plôch, púčiky a listy sú liečivé.
Lipa: Má jedlé mladé listy a liečivé kvety, používa sa i do alejí.
Borovica Limba: Odolná proti znečistenému ovzdušiu, semená sú jedlé.

Pestovanie v tieni: Ako úspešne pestovať zeleninu a ovocie v tienistej záhrade

Aj keď tienistá záhrada môže byť pre mnohých záhradkárov „tvrdým orieškom“, netreba sa vzdávať! Existuje množstvo rastlín, ktoré sa v tieni cítia skvele a môžu sa na nich pestovať rôzne druhy zeleniny a drobného ovocia.

Tieň môže mať aj celý rad výhod. Niektoré rastliny dokonca uprednostňujú tienisté podmienky. Počas horúcich letných mesiacov sa v nich dobre zbierajú zelenina aj ovocie.

Typy tieňa a vhodné rastliny

Hlboký tieň: Vyhovuje hubám (hliva ustricová, shiitake).
Plný až čiastočný tieň: Listová zelenina (šalát, špenát, rukola), kel, mangold, pak-choi, listový petržlen, štiav, trebuľka.
S tieňom blízko živého plotu: Popínavé fazule. Ovocie: Čučoriedky, černice, maliny, ríbezle so svetlými plodmi, mesačné jahody.
Mozaikový tieň: Prezimujúca zelenina (kučeravý kel, čierny koreň, špenát).
Polotieň: Skoré odrody jabloní (napr. ‘Discovery’), slivky, čierne ríbezle, kyslomilné čučoriedky, brusnice, kľukva.

Tipy pre pestovanie v tieni

Skoro na jar vysievame reďkovky i skoré odrody kalerábu.
Stredomorské bylinky so striebristými listami, ako je levanduľa, šalvia, ale aj zelený rozmarín.
Vysievame rýchlorastúce plodiny, ako sú reďkovky či šaláty, v tieni vysokých stien fazuľu.
Prerežeme konáre okolitých stromov a kríkov, tým dostaneme k povrchu pôdy oveľa viac slnečných lúčov.
Semienka zeleniny vysejeme do kvetináčov či výsevných nádob na plnom slnku.

Stromy pre malé záhrady: Ako si vybrať ten správny strom

Aj keď nemáte práve obrovskú záhradu, môžete v nej pestovať stromy. Predtým, ako si vyberiete, ktoré zasadíte, zistite si, aké majú nároky na priestor, akú dosahujú maximálnu šírku a výšku v dospelosti. Dobre zvolený strom, ktorý je umiestnený efektívne, bude skrášľovať vašu záhradku po celý rok.

Tipy na stromy a kríky pre malé záhrady:

Acer palmatum (javor dlaňolistý): Má mnoho kultivarov - sú malé a rastú veľmi pomaly.
Krušpán alebo buxus: Dá sa výborne tvarovať a je ozdobou každej záhrady.
Pyrus salicifolia ‘Pendula’: Má štíhle, striebristé lístie a vetvy pripomínajúce vŕbové.
Mini marhule a broskyne: Majú napriek nízkemu vzrastu bohatú úrodu.
Mišpuľník (lokvát): Lesklá vždyzelená rastlina vhodná aj do mestských záhradách.
Amelanchier lamarckii: Poteší už skoro na jar nápadnými kvetmi a v lete fialovými plodmi.
Cercis (judášovec): Obdivovaný kvôli kvetom, ktoré kvitnú na jar a v lete vo výrazných ružových odtieňoch.
Okrasné čerešne: Ich jarný kvet je očarujúci a priťahuje opeľovače. Veľmi obľúbená je napríklad odroda Prunus ‘Pink Shell’ s jemným bohatým bielo-ružovým kvetenstvom.

tags: #čo #zožerie #semeno #fazule #v #zemi