Knižný spolok Zemiaky: História a súčasnosť pestovania zemiakov na Slovensku
Knižný spolok Zemiaky je združenie, ktoré spája záujemcov o pestovanie zemiakov a históriu ich príchodu na Slovensko. Tento článok sa zameriava na históriu pestovania zemiakov, so zameraním na slovenský kontext, a na súčasné trendy v ich pestovaní, vrátane skúseností farmárov a odborníkov.
Príchod zemiakov na Slovensko
História zemiakov na Slovensku je spojená s kolonizáciou po tatárskom vpáde po roku 1241. Pri zakladaní sedliackych usadlostí stál na čele takzvaný „šoltýs“, ktorý sa so zemepánom dohodol na skultivovaní určitého pustého územia, najčastejšie lesa. V 18. storočí prebehla v Uhorsku reorganizácia poľnohospodárskej pôdy, kedy bola pôda rozdelená do štyroch akostných tried.
Zemiaky v kontexte poľnohospodárstva na Slovensku
Poľnohospodárstvo na Slovensku prešlo mnohými zmenami.
Príkladom je aj príbeh Jána Noska, bývalého manažéra Poštovej banky a private equity biznisu J&T, ktorý presedlal na poľnohospodárstvo. Nosko uvádza, že k poľnohospodárstvu ho posunulo práve bankovníctvo, keďže ako bankár sa stretol aj s týmto sektorom. Spolupracoval s pánom Krátkym od začiatku budovania jeho Slovenského farmárskeho družstva. Vstup do agrosektora ho lákal, pretože v ňom rýchlo videl výsledky svojej práce. Nosko sa zameriava na kapitálové posilnenie družstva a zvyšovanie jeho efektivity.
Slovenské farmárske družstvo obhospodaruje vyše 28-tisíc hektárov pôdy, z čoho je 17-tisíc hektárov ornej pôdy. Zefektívňujú hlavne rastlinnú výrobu a investujú do rozvoja. Najväčším plánom do budúcnosti je výstavba novej združenej maštale pre mliečny dobytok.
Pestovanie zemiakov: Súčasné trendy a výzvy
V súčasnosti čelí agrosektor rôznym výzvam, ako sú vysoké ceny energií a hnojív, sucho a nedostatok krmív. Ceny hnojív vzrástli až o 300 percent, čo sa dalo premietnuť do cien plodín iba čiastočne. Sucho zredukovalo úrody kukurice i krmovín, čo si vyžiadalo nákup siláže z externých zdrojov.
Riešenia a inovácie
Napriek výzvam sa farmári snažia hľadať riešenia a inovácie. Zefektívňujú rastlinnú výrobu, investujú do nových technológií a hľadajú možnosti na znižovanie nákladov. Dôležité je aj rozumnejšie využívanie vody a komplexná koncepcia zadržiavania vody v krajine.
Kluknavská mliekareň
Súčasťou Slovenského farmárskeho družstva je aj Kluknavská mliekareň, ktorá ročne vyrobí 500 ton bryndze a 150 ton parených syrov. Táto mliekareň predstavuje istú finalizáciu výroby, no presviedča sa, ako ťažko sa dosahujú zaujímavé marže vo finálnej výrobe potravín.
Zameranie na budúcnosť
Slovenské farmy by sa mali zamerať na produkciu mäsa, ovocia a zeleniny, pretože veľa fariem zostáva len pri jednoduchšom pestovaní obilia a olejnín. Dôležité je udržať chovy zvierat, a to hlavne na produkciu mlieka. Trh z dlhodobého pohľadu ocení slovenské mlieko.
Obec Štôla: História a poľnohospodárstvo
Obec Štôla, ktorá vznikla na mieste niekdajšieho benediktínskeho kláštora, má bohatú históriu spojenú s poľnohospodárstvom. Predchodcami dnešných obcí boli tzv. „šoltystvá“, čo boli osady drevorubačov - budúcich sedliakov. Títo drevorubači získavali poľnohospodársku pôdu klčovaním a pálením lesov. Štôla bola založená tzv. „šoltýskou kolonizáciou“, kde sedliaci-kolonisti boli oslobodení od poplatkov za užívanie pôdy.
Hospodárska situácia sa začala lepšiť po roku 1930. V roku 1934 začala firma Baťa s výstavbou fabriky vo Svite, ako aj s výstavbou samotného mesta.
Inšpirácia v knihách o záhradkárstve
Pre záujemcov o pestovanie zemiakov a iných plodín je k dispozícii množstvo kníh o záhradkárstve. Tieto knihy sa zaoberajú rôznymi aspektmi záhradníctva, záhradnej architektúry, pestovania rastlín a údržby záhrady. Mnohé z nich obsahujú praktické rady a postupy, ktoré pomáhajú záhradkárom dosiahnuť bohatú úrodu.
Medzi najvýznamnejších odborníkov v oblasti záhradkárstva patrí prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., ktorý spolu s kolektívmi ďalších odborníkov priniesol na slovenský knižný trh niekoľko pomológií a praktických príručiek.
Národná kultúrna pamiatka roľnícky domček je zapísaná pod číslom 10 433 v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok SR. Strešná krytina je zo slamy. Zvyky a tradície našich prastarých rodičov sa dodržujú iba čiastočne. Skôr ako sa zasadlo k štedrovečernému stolu, členovia rodiny po umytí v potoku zašli do maštale, kde sa i zvieratkám ušlo nejakej maškrty z pripravovanej večere. Symbolický po celej dlážke bola rozostretá slama, čo značilo, že Ježiško sa narodil v maštali. Dnes sa na stôl pod obrus dáva za hrsť sena. Keď zazneli kostolné zvony, večera sa mohla začať.
Samotná štedrovečerná hostina sa začína modlitbou pri sviečke. Cesnak - pre zdravie, med - aby sme boli dobrí ako ten med. Nasledovala rozvarená fazuľa s pirohami /múčne cesto plnené kapustou/, kapustnica s hubami a zemiaky uvarené v šupke, rybie filé so zemiakovým šalátom. V minulosti sa piekol aj obradný chlieb "krečun".
Najočakávanejším a najkrajším bodom sú koledy. Sedem chlapcov vo veku 13-17 rokov oblečení za betlehemcov nesú malý kostolík. Sprevádzajú ich "gubovia", chlapci prezlečení do masiek spracovaných z baraních kožušín (doplnky - opasok so zvončekmi). Chodia z domu do domu vinšujú všetko dobré, spievajú koledy a zvestujú novinu o narodení Ježiša Krista. "Gubovia" sa venujú deťom a mladým devám, ktoré vyváľajú v snehu.
Netradičné pestovanie zemiakov
tags: #knižný #spolok #zemiaky #história
