Ovocie a rastliny s bielym stredom a semenami
V tomto článku sa pozrieme na rôzne druhy rastlín a ovocia, ktoré majú biele stredy a semená, pričom sa zameriame na ich charakteristiky, pestovanie a využitie.
Tarička 'Silberrand'
Tarička 'Silberrand' (Aubrieta 'Silberrand') je nízka, pôdopokryvná trvalka, ktorá vyniká nielen bohatým jarným kvitnutím, ale aj dekoratívnymi panašovanými listami so strieborným okrajom. Je ideálna do skaliek, suchých múrikov, na okraje záhonov či do nádob. Táto odroda je mimoriadne atraktívna vďaka kontrastu medzi zeleným stredom listov a bielym lemom, čím si zachováva okrasnú hodnotu aj mimo obdobia kvitnutia.
Vzhľad
Tvorí husté, vankúšovité porasty s drobnými listami, ktoré sú zelené so strieborným okrajom.
Kvitnutie
Kvitne bohato od apríla do júna sýtofialovými kvetmi so žltým stredom.
Veľkosť
Dorastá do výšky 10 - 15 cm a šírky 30 - 50 cm.
Stanovisko
Najlepšie rastie na slnečnom stanovišti, kde kvitne najbohatšie, ale znesie aj mierny polotieň.
Pôdne podmienky
Vyžaduje dobre priepustnú, mierne suchú až stredne vlhkú pôdu s neutrálnym až mierne zásaditým pH. Neznáša premokrenie.
Starostlivosť
Je nenáročná na údržbu. Po odkvitnutí je vhodné ju mierne zostrihnúť, čím sa podporí hustota rastu a prípadné opätovné kvitnutie.
Rez
Odporúča sa spätný rez po odkvitnutí, aby sa zachoval kompaktný tvar rastliny.
Odolnosť voči chorobám
Je veľmi odolná voči chorobám a škodcom, ale v premokrených pôdach môže byť náchylná na hnilobu koreňov.
Mrazuvzdornosť
Odoláva mrazom do -23 °C.
Plody
Tvorí drobné šešule so semenami, ktoré sa môžu samovoľne vysievať.
Tarička 'Silberrand' je skvelá voľba pre tých, ktorí hľadajú nenáročnú, no efektnú pôdopokryvnú rastlinu. Vďaka svojmu panašovanému lístiu je atraktívna počas celého roka a na jar ju zdobia množstvá fialových kvetov. Výborne sa hodí do skaliek, na okraje záhonov alebo na výsadbu do nádob.
Uhorka (Cucumis)
Uhorka (Cucumis) je rod rastlín patriaci do čeľade Cucurbitaceae, ktorý zahŕňa asi 52 druhov. Rastliny rodu Cucumis sú jednoročné popínavé byliny s dlanovito zloženými listami a úponkami, ktoré im umožňujú šplhať po oporách. Kvety sú jednopohlavné, žltej farby a vyrastajú jednotlivo alebo vo zväzkoch.
Pestovanie uhoriek
Semená uhorky môžeme vysievať do sadbovačov na predpestovanie sadeníc, ale tiež priamo do záhonov v skleníku či na záhrade. V týchto prípadoch sa termín líši, pretože semienka na vyklíčenie potrebujú dostatok tepla a absenciu prízemných mrazíkov.
Ak chcete pestovať uhorky v skleníku po celú dobu vegetácie, môžete ich vysievať priamo do zeme. Ak trváte aj napriek tomu na tom, že budete uhorky pestovať priamo zo semien, pripravte si v skleníku záhony a skleník dobre vyhrejte. Uhorky potrebujú na klíčenie teplotu okolo 20-25 °C, pôda by mala mať minimálne 15 °C. Skleník pravidelne vetrajte, aby sa zabránilo premnoženiu plesní a húb. Udržujte pôdu stále mierne vlhkú.
Ako sme si už načrtli v predchádzajúcej kapitole, semienka uhoriek môžeme vysievať priamo do záhona. Toto pestovanie však má svoje pravidlá. Pred výsadbou sa teda uistite, že pôda je dostatočne zahriata (najmenej 15 °C) a že už nehrozia mrazy, čo obvykle býva až v máji alebo júni. Semienka uhoriek zasaďte priamo do záhona asi 1-2 cm hlboko a nechajte medzi nimi rozostup cca 30-40 cm pre optimálny rast rastlín. Po výsadbe pravidelne zalievajte a udržujte pôdu vlhkú, ale nie premokrenú.
Uhorky spravidla predpestovávame vo vyhrievanom skleníku alebo v interiéri. Na predpestovanie uhoriek použite malé kvetináče, rašelinové zakoreňovače alebo špeciálne sadeničkové palety. Uhorky potrebujú dobre priepustnú a živinami bohatú pôdu. Do každej nádoby zasaďte 1-2 semienka uhorky, asi 1-2 cm hlboko. Po výsadbe semienok dôkladne zalejte pôdu, ale neprelejte ju - pozor na vyplavenie semien, použite vhodný typ kanvičky alebo rozprašovač. Uhorky potrebujú na klíčenie teplotu okolo 20-25 °C. Umiestnite nádoby na teplé a svetlé miesto, ideálne s prístupom k priamemu slnku. Sadenice uhoriek by mali vyklíčiť do 7-14 dní.
Pred presadením sadeníc uhoriek von je dôležité ich aklimatizovať na vonkajšie podmienky.
Rovnako ako väčšina druhov zeleniny, aj uhorky potrebujú na úspešný rast dostatok živín, ktoré počas vegetácie dopĺňame hnojivami. Využiť môžete klasické minerálne hnojivá, ktoré však nie sú pre rastliny určené na konzumáciu najlepšie. Skvelou voľbou sú prírodné organické hnojivá, ako je kompost, hnoj, slepačince alebo nejaká forma zeleného hnojenia. Kompost či hnoj zapravujeme do pôdy ešte pred vysadením rastlín.
Pri hnojení (nielen) uhoriek je dôležité dodržiavať správne dávkovanie a intervaly aplikácie, aby nedošlo k prehnojeniu alebo poškodeniu rastlín. Riadime sa vždy informáciami uvedenými na obale hnojiva. Ak chcete rastliny podporiť v prirodzenom získavaní dôležitých látok z pôdy a vody, vyskúšajte symbiotické huby v prípravku Symbivit. Celý proces funguje na princípe symbiózy a konkrétne táto spolupráca koreňov rastliny a húb, ktoré sa na nich usídlia, sa nazýva mykorhiza.
Pestovanie "nakladačiek" je jednoduchšie ako u iných typov uhoriek - zatiaľ čo hadovky alebo tzv. desiatové uhorky musíme ako sadivo zakúpiť, pretože sa častou vrúbľujú na podnože tekvíc, nakladačky vypestujeme zo semienok v skleníku i záhone. Sú vhodné na pestovanie na poli, pomerne odolné a majú vysoké výnosy.
So zeleninou to býva v záhrade často náročné. O rastliny a plody plné živín sa totiž pokúšajú nielen škodcovia, ale aj celý rad chorôb. Tie sa nevyhýbajú ani uhorkám.
Plesne - prejavujú sa bielym až šedým práškovitým povlakom na listoch, ktorý sa postupne rozširuje na celú rastlinu. Pre úspešné pestovanie uhoriek je dôležité pravidelne sledovať rastliny a včas zasahovať proti možným chorobám. Používajte preventívne opatrenia, ako je správna poloha záhona, dostatočný rozostup medzi rastlinami, použitie zdravých sadeníc alebo semienok a kontrola škodcov.
Sadenice do záhonov vysádzame najčastejšie po „troch zamrznutých“, teda v druhej polovici mája. Pred výsadbou predpestovaných sadeníc si najskôr zvolíme správne stanovište a pripravíme záhon. Uhorky potrebujú dostatok slnka, ideálne 6-8 hodín denne. Pozemok by mal byť tiež chránený pred vetrom a nevľúdnymi vplyvmi počasia. Záhon zbavte buriny, pôdu prekyprite a zapracujte kompost. Jamky v záhonoch by mali byť v rozostupoch 40 až 60 centimetrov. Záleží však na tom, aký druh uhoriek pestujete a akým spôsobom. Plazivé odrody mávajú častejšie ešte väčšie rozostupy, pokojne aj 90 centimetrov a viac.
O vrúbľovaní uhoriek ste ešte možno nepočuli, najmä ak pestujete výhradne nakladačky a poľné uhorky. Vrúbľujú sa totiž hlavne hadovky, ktoré sú náchylnejšie k rôznym chorobám a vďaka vrúbľovaniu podporíme nielen vitalitu celej rastliny, ale aj výnosy. Sadenice šalátových uhoriek alebo hadoviek už kúpite väčšinou vrúbľované.
Pestovanie uhoriek na sieti je stále populárnejšie a má to hneď niekoľko dôvodov. Tým prvým je minimalizácia plesní. Uhorky na sieti lepšie "dýchajú", presychajú a zelené časti neustále neležia na vlhkej pôde, ktorá sa na množenie patogénov priamo ponúka. Ku kvetom a plodom sa dostane viac slnka. Pestovanie na sieti je ľahké, pretože rastlina so svojimi úponkami prirodzene plazí sama. Stačí do záhona upevniť sieť kolmo k zemi. Keď sú sadenice dostatočne vysoké, začneme ich na sieť smerovať. Potom už regulujeme ich smer a vyvádzame konce stoniek až k hornej časti siete, odkiaľ potom necháme rastlinu prerastať späť dole.
Rovnaké pozitíva ako pestovanie na sieti má aj vyväzovanie uhoriek. Vyväzovanie prebieha rovnako ako napríklad u fazule. Najľahšie je umiestniť sadenice na záhone do kruhu a do jeho stredu zapichnúť približne 1,5 až 2 metre dlhú tyč. Pri každej sadenici zapichneme do zeme kolík a vyvedieme špagát k vrcholu tyče. Po týchto napnutých povrázkoch potom budeme smerovať rastúce stonky - dostatočne silný šľahúň vždy opatrne priviažeme k tyči pomocou povrázku a necháme ho rásť až k vrcholu tyče.
Príliš veľa záhradkárov uhorky na balkónoch nepestuje. Táto zelenina totiž potrebuje pomerne dosť miesta, slnka a vlahy. Na pestovanie uhoriek na balkóne budete potrebovať dostatočne veľké nádoby alebo kvetináče s dobrou drenážou. Odporúča sa použiť nádoby s minimálnym priemerom 30 cm a hĺbkou 20-25 cm. Nádoby naplňte kvalitným záhradníckym substrátom zmiešaným s kompostom alebo organickým hnojivom. Kvetináče umiestnite na dostatočne preslnené stanovište a pravidelne zalievajte.
Vŕba (Salix)
Vŕba (Salix) je pomerne obsiahly rod stromovitých či krovitých rastlín. Vŕby sa bežne vyskytujú takmer po celom svete, prevažná väčšina však v miernom podnebí severnej pologule, skôr vo vlhkých oblastiach. U nás je vŕba spájaná s mnohými tradíciami, v minulosti bolo drevo využívané nielen v košikárstve, ale aj na výrobu nábytku či hudobných nástrojov. Vŕbová kôra sa tiež využívala v tradičnej medicíne. Okrem toho sa jedná o dôležitú včelársku rastlinu.
Charakteristika
Vŕby majú obvykle silný kmeň (vzhľadom k veľkosti stromčeka), prípadne rastú v tvare kríka. Kvety vŕby sú usporiadané do jahňad.
Pestovanie
Vŕby sú náročné na svetlo a vlahu. Vysádzame ich teda na stanovište slnečné, prípadne s dostatkom rozptýleného svetla po celý deň. Na pôdu vŕby nie sú vyberavé. Dobre sa im darí aj v menej výživných pôdach s vysokým podielom piesku. Hlavné je pre nich dostatok vlhkosti.
Vŕbu vysádzame rovnako ako ktorýkoľvek iný strom či ker. Vŕbu zasadíte tak, že vykopete dostatočne veľkú jamu pre koreňový bal, umiestnite strom do jamy a pevne prikryjete zeminou. Vŕbu je najlepšie zasadiť na jeseň alebo na jar, keď nie je v plnom raste. Ak máte však kvalitné a dostatočne predpestované sadenice, môžete ich vysadiť prakticky kedykoľvek od jari až do jesene. Vŕbu by ste mali zasadiť na slnečné miesto s dostatkom vlhkosti a priestoru pre jej rast.
Vŕby sú mrazuvzdorné, nie je teda nutná výsadba do kvetináčov a náročný transport na konci každej sezóny. Vetvy niektorých druhov sú pomerne tenké a krehké, preto sa oplatí stromčeky vysadiť na miesto chránené pred vetrom.
Živý plot (NOVÁ ZÁHRADA)
Rez vŕby
Vŕbu je vhodné strihať v období vegetačného pokoja, teda od neskorej jesene do skorej jari. Pri reze odstraňujeme najmä suché, poškodené a prekrývajúce sa konáre. U všetkých pestovaných druhov dbáme aj na estetiku, korunu teda udržujeme v pravidelnom tvare.
Vŕby obrastajú rýchlo, počas roka tak robíme najčastejšie dva až tri rezy. Ten prvý býva najradikálnejší a uskutočňujeme ho ešte pred vytvorením prvých púčikov, teda pokojne už vo februári. Vŕbu japonskú striháme každý rok celkom trikrát. Prvý rez robíme na prelome februára a marca. Dôležité je, aby ešte na vetvách neboli rozvinuté púčiky a rez tak vŕbe neuškodil. Ďalší rez robíme v lete, kedy vŕbu zastrihujeme do pekného tvaru.
Na rez vŕby sa najviac hodí obdobie okolo Veľkej noci. Nie nadarmo sa košíky, korbáče a ďalšie výrobky pletú práve z vŕbového prútia, ktoré bolo vždy nutné v túto ročnú dobu odstrániť. Rez však môžeme v niektorých prípadoch vykonávať aj na jeseň. Jesenný rez nesmie byť radikálny.
Druhy vŕb
Tento rod zahŕňa viac ako 400 jednotlivých druhov. V slovenskej prírode nájdeme 22 pôvodných druhov, ktoré prirodzene rastú najmä vo vlhkých oblastiach, pozdĺž riek, rybníkov či iných vodných plôch.
- Vŕba japonská (Salix integra) - druh okrasný nielen jarnými kvetmi, ale aj listom. Ľahko sa tvaruje, v záhradách je veľmi obľúbený.
- Vŕba stromčekovitá (Salix arbuscula) - nízka okrasná vŕba, tvorí asi jeden meter vysoký stromček.
- Vŕba rakytová (Salix caprea) - stredne vysoký strom, ktorý preferuje rast pri vodných plochách. Významná včelárska rastlina.
Využitie
Okrasné vŕby sú v súčasnosti veľmi žiadaným doplnkom moderných záhonov plných okrasných tráv, nízkych kríkov a kvitnúcich bylín. Krútená vŕba v kvetináči je krásnou jarnou dekoráciou nielen na záhradu, ale aj na balkón, terasu či pred dom. Pokiaľ chcete zakúpenú vŕbu v kvetináči pestovať aj naďalej, je nutné ich presadiť do väčšej nádoby a v zimných mesiacoch ideálne kvetináč s rastlinou preniesť do skleníka, v ktorom nemrzne.
Okrasná vŕba na kmienku 'Pendula' alebo ´Kilmanrock' skrášli predzáhradku, poskytne tieň v parku alebo sa postará o smútočný vzhľad pietneho miesta. Medzi previsnuté druhy vŕb patria napríklad vŕba babylonská, vŕba biela, vŕba Matsudova alebo vŕba náhrobná. Všetky menované druhy, okrem previsnutých, však dorastajú aj do niekoľkých metrov.
Zanoväť (Cytisus)
Zanoväť (Cytisus) je rod rastlín z čeľade bôbovitej a zahŕňa približne 50 jednotlivých druhov. Tento ker je pôvodom z Európy, západnej Ázie a severnej Afriky, kde rastie na slnečných stráňach, v krovinách alebo vo svetlých lesoch. Zanoväte sú známe svojimi nápadnými kvetmi, ktoré sa objavujú na jar v rôznych odtieňoch žltej, oranžovej, červenej či bielej farby, záleží na druhu i kultivare.
Charakteristika
Kvety zanoväte môžu mať rôzne sfarbenia. Farba kvetov závisí nielen od druhu, ale aj od konkrétnej odrody. Stretnúť sa tak môžeme so zanoväťou s bielymi, žltými, oranžovými, červenými, ružovkastými či béžovohnedými kvetmi.
Druhy zanoväti
Rod zanoväť zahŕňa viac ako 50 druhov. V našich záhradách sa však najčastejšie stretneme so zanoväťou skorou (Cytisus × praecox) a prútnatcom metlovitým (Cytisus scoparius).
- (Cytisus × praecox) je hybridný druh zanoväte, ktorý vznikol krížením Cytisus purgans a Cytisus multiflorus. Kvety tohto druhu zanoväte sa vyskytujú v rôznych odtieňoch žltej, bielej a ružovkastej farby. Nádherne sfarbené prútnatce osviežia každú záhradu už čoskoro na jar.
- (Cytisus scoparius), je krovitý druh pochádzajúci z Európy a severozápadnej Afriky. Tento druh prútnatca dorastá do výšky 1-3 metre a je charakteristický svojou hustou, vzpriamenou a rozvetvenou stavbou. Jeho nápadné kvety majú obvykle žltú farbu (u kultivarov sa môže farba líšiť) a sú usporiadané v zhlukoch pozdĺž vetiev. Prútnatec metlovitý bol tradične používaný na výrobu metiel, odtiaľ jeho názov "metlovitý". Predtým sa tiež využíval v ľudovom liečiteľstve alebo na zúrodňovanie piesčitej pôdy.
- (Cytisus nigricans) je pôvodným druhom v strednej Európe, teda aj na Slovensku a Českej republike. Tento ker sa vyskytuje predovšetkým na okrajoch lesov, vo svetlých lesoch, alebo na suchších kamenistých miestach a okolo skál. Dorastá do výšky pol až dvoch metrov. Jeho kvety majú žltú farbu s tmavými škvrnami vo vnútri a sú usporiadané v zhlukoch pozdĺž vetiev.
Pestovanie
Pestovanie prútnatca sa svojou náročnosťou príliš nelíši od iných kvitnúcich kríkov.
Je to okrasná drevina, ktorá sa pestuje vo forme stromčeka s jedným alebo niekoľkými kmienkami a korunou tvorenou krovitými vetvami. Zanoväť na kmienku vyžaduje rovnakú starostlivosť ako ostatné druhy, teda pravidelný rez a strihanie, dostatok slnka, priepustnú pôdu s dostatkom živín a pravidelnú zálievku. Pri pestovaní v nádobách je dôležité zaistiť dostatočne veľký kontajner a pravidelné presádzanie do väčšej nádoby.
Starostlivosť
Starostlivosť o zanoväť zahŕňa pravidelný rez a strihanie, aby rastlina udržala kompaktný tvar a bohato kvitla. Rez zanoväte by mal prebiehať po odkvitnutí, zvyčajne na konci jari alebo začiatkom leta. Pri reze je dôležité odstrániť všetky odkvitnuté kvety a skrátiť vetvy, ktoré nesú kvety, o asi jednu tretinu ich dĺžky. Udržiavací rez zanoväte spočíva vo formova...
Čemerica (Heleborus)
Čemerica (Heleborus) patrí v poslednom období medzi vyhľadávané trvalky. Najzaujímavejšie sú počas kvitnutia. Prekvapia často aj z pod snehu už v zimných mesiacoch. Počas roka sú však nezaujímavé a len olistené. Napriek tomu sú v obľube pre nádherné kvety, v čase, keď málo čo kvitne. Farebne prekvapia v bielej, ružovej, tmavoružovej, čiernej, tmavofialovej aj v zelenej farbe.
Druhy čemerice
Medzi najznámejšie druhy tejto rastliny možno zaradiť:
- Čemericu čiernu (Helleborus niger), ktorá napriek svojmu menu kvitne bielymi kvetmi. Veľmi často práve v období Vianoc kvitne práve H. niger. Jedna stonka nesie 2 až 4 atraktívne biele kvety so žltým stredom.
- Čemericu východnú (Helleborus orientalis), ktorá sa môže sfarbovať do rôznych odtieňov a kvitne spravidla od marca do mája. Kvety sú väčšinou ružové, rôznych odtieňov, dokonca aj plnokveté.
- Čemericu purpurovú (Helleborus purpurascens), ktorej kvety zaujímavo vyrastajú pred tmavo zelenými listami.
- Čemericu smradľavú (Heleborus foetidus). Nech vás neodradí tento nevľúdny názov. Výborná je do trvalkových záhonov a už v januári až februári vás poteší množstvom malých zelených kvietkov s ružovým lemom okolo.
Pestovanie
Na pestovanie nie sú náročné, ale niekedy sa stane, že tvoria len listy a nekvitnú. V tom prípade skontrolujte ich pestovateľské podmienky. Čemeřice vyžadujú polotienisté stanovište, úrodné, mierne vlhké pôdy. Počas kvitnutia sa vám naskytne skutočne nádherný obraz. Výborne sa kombinujú s jarnými cibuľovinami, pľúcnikom, krpčiarkami, nízkymi papraďmi. Dôvodom môže byť to, že ste čemericu presadili na nové miesto. Táto rastlina totiž presádzanie nemá rada a pokiaľ k nemu dôjde, nemusí kvitnúť aj niekoľko rokov.
Nevhodné prostredie je príliš tienisté, príliš vlhké, kde trpí hubovým ochorením a tiež im nevyhovuje kyslé prostredie. Teda nekombinujte ich v blízkosti azaliek a rododendronov. Aj keď kvitne v zime, severné a otvorené stanovištia a ostrý vietor im neprospievajú.
Starostlivosť
Pokiaľ čemericu pestujete zo semien, spravidla si na prvé kvety počkáte niekoľko rokov. Kvitnutie samozrejme môže ovplyvniť aj nedostatok živín. Po odkvitnutí čemerice nie je potrebné robiť nič špeciálne. Odkvitnuté kvety však môžete odstrihnúť. Následne je vhodné rastlinu prihnojiť a dopriať jej dostatočnú zálievku. Počas kvitnutia dominujú najmä kvety a listy sú nepodstatné. Často sa odstraňujú, aby boli viac viditeľné kvetenstvá.
Pokiaľ vás zaujíma, kedy kvitne čemerica, jedná sa možno trochu prekvapivo o zimu. Predpokladom zimného kvitnutia je však zanedbanie letnej zálievky. Takže aj keď si ju nebudete počas leta všímať, prekvapia v zime kvety. Znížte teda v lete zálievku a zabudnite, že sú na záhone. Nie je potrebné ich okopávať a pravidelne presádzať. Plytko korenia a po presadení kvitnú až za 3 roky.
Strihanie čemerice sa vykonáva za účelom udržania pekného vzhľadu rastliny. Všeobecne stačí k tomuto kroku pristúpiť na odstránenie starých listov (na konci zimy). Ideálnym obdobím na výsadbu čemerice je jar alebo jeseň.
Čemericu možno pestovať nielen vo vonkajších, ale aj domácich podmienkach. Nádoba, v ktorej budete čemericu pestovať, by mala mať na dne drenážnu vrstvu. Voľte dostatočne veľké kvetináče s hĺbkou aspoň 30 cm a šírkou minimálne 20 cm. Čemericu je možné bez problémov pestovať v nádobe na balkóne alebo na terase.
Čemericu možno rozmnožovať delením trsov. V blízkosti často nájdete aj mladé rastlinky, tie však kvitnú neskôr. Rovnako sa dá rozmnožovať semenami. Je to zdĺhavejší spôsob, ale často úspešný, aj mladé rastlinky v poraste vyrástli zo semien, ktoré v zime prešli obdobím chladu a mrazu, a preto aj vyklíčili.
Plamienky (Clematis)
Plamienky (Clematis) patria medzi typické popínavé rastliny. V záhrade sú veľmi obľúbené, nakoľko tu môžeme obdivovať ich divoký i ušľachtilý rast, drobné i veľké hybridné kvety rôznych farieb. Darí sa im na plotoch, treláži, pergole i v nádobe s oporou.
Pestovanie
Pokiaľ máte záujem vypestovať si dokonalý plamienok, vysádzajte ho na jar, po odoznení jarných mrazov alebo počas leta. Nikdy ho nevysádzajte v blízkosti múru, kde je príliš sucho a na južné steny, kde celodenne páli slnko. Korene musia byť v tieni. A to zabezpečíte po výsadbe doplňujúcou výsadbou nízkych trvaliek, mulčom alebo kameňmi. Na jej dno vysypte štrk ako drenáž, zasypte kvalitným substrátom, pridajte kompost, prípadne hnoj a vysádzajte kolmo na oporu.
Najvhodnejší čas na výsadbu plamienka nastáva buď na jar po odznení prvých mrazov, alebo počas leta. Plamienky sú všeobecne náchylné na vymŕzanie. Preto je potrebné rastlinu na toto obdobie vhodne pripraviť. Pokiaľ pestujete clematis v nádobe, môžete ho preniesť na chránené stanovište. Clematis pestovaný v záhrade zateplite pomocou čečiny, sena alebo lístia. Dajú sa rovnako pestovať aj v nádobe, kde nezabudnite na oporu. Sú vhodným doplnkom terasy alebo balkóna.
Ako pri takmer každej rastline aj plamienok vyžaduje po vysadení starostlivosť v podobe pravidelnej bohatej zálievky, ktorú je v horúcich letných dňoch potrebné primerane zvýšiť. Pestovanie plamienka nie je pri dodržasní základných zásad náročné. Pokiaľ túžite po plamienkovom plote, vysaďte niekoľko druhov a farieb pozdĺž celého plota rovnakým spôsobom, šikmo do jamy, tak aby výhonky smerovali k opore a jednotlivé výhonky upevnite ku plotu.
tags: #ovocie #s #bielym #stredom #a #semenami
