Sima Martausová: Cesta k hudbe, inšpirácia a pieseň "Čokoláda"
Sima Martausová je speváčka, skladateľka a herečka, ktorá si získala srdcia mnohých poslucháčov svojou prirodzenosťou, skromnosťou a láskou k životu. V dobe, kedy sa hudobná scéna často orientuje na trendy a povrchné pózy, Sima hľadá v hudbe predovšetkým priateľstvo a radosť. Jej tvorba je plná optimizmu, no zároveň sa nevyhýba ani hlbším témam a osobným prežitkom.
Detstvo a cesta k hudbe
Sima pochádza z Považskej Bystrice, kde prežila svoje detstvo v domčeku pod viaduktom s diaľnicou. Zo srandy zvykne hovoriť, že bývajú pod mostom pri štvrtom stĺpe. Nad ich domčekom sa totiž klenie viadukt s diaľnicou. V časoch, keď Sima vyrastala, viadukt ešte na ich pozemok tiene nevrhal. Spomína si, že jej otec počúval v aute dokola Nedvědov, no inak sa v rodine hudbe nikto vážnejšie nevenoval. Hudba si však Simu našla sama, rovnako ako k nej dnes prichádzajú témy jej textov. Niekedy jej doslova nedajú spať a o čom ešte včera nebola pesnička, o tom už dnes môže spievať. Má jasné otvorené oči, do ktorých sa stále v nových a nových dávkach prepadá svet. Brána do budúcnosti je dokorán. Sima je mladá a má chuť spoznávať nové veci. Z nich sa učí vyberať a vychutnávať si tie dobré.Inšpirácia a tvorba
Simin imidž pôsobí veľmi prirodzene a autenticky. Ovplyvnil ťa pobyt mimo mesta? Tak to áno. Jeden z tých najkrajších sa vlastne aj spája so začiatkom tvorby. Bola som vo francúzsych Alpách, v lokalite La Salette. So sebou mala gitaru, na ktorú sa ešte len učila hrať, ale práve tam vznikli jedny z prvých pesničiek. Ideš na výlet do Álp a tam len tak mimochodom zložíš niekoľko pesničiek. Ono to tiež záleží od obdobia. Napríklad včera som zložila dve. Nejako to zo mňa vyšlo, ani neviem ako. Momentálne tie pesničky idú. Ale niekedy aj mesiac nezložím žiadnu. Asi áno, ale je to neovplyvniteľné. Hej. Napríklad pred dvoma dňami som musela o jednej vstať, zasvietiť a zložiť pesničku, lebo sa mi nedalo spať, keby som ju nezapísala. Mám takú pieseň, volá sa že 8:30. Tú som zložila potom, keď som raz išla spať o piatej ráno a zobudila som sa o ôsmej.CHART SHOW Sima Martausová - Čokoláda
Bratislava a spolupráca s kapelou
V súčasnosti Sima žije v Bratislave, kde má s kamarátkou podnájom v Starom meste. Som teraz už viac v Bratislave a domov chodím tak raz za dva týždne, iba pozrieť rodičov a sestru, ale okrem tej prírody a rodiny ma tam už veľa vecí neťahá, lebo aj kamaráti sú už väčšinou na nejakých školách, alebo v práci niekde inde. Práveže som skôr prekvapená, ako je mi tu dobre. Keď som sem prišla, tak som sa bála, ešte sa mi aj snívalo o tom, aká je Bratislava veľká a čo sa tu všetko môže diať, ako sa budem vracať v noci domov, či si mám kúpiť slzný sprej... Ale prišla som sem, spoznala som dobrých ľudí, dostala som sa do dobrej partie, zázrakom som dostala dobrú kapelu, takže v tejto dobe nemám z Bratislavy žiadne negatívne pocity a veľmi sa mi tu páči. Možno iba to, že je to všetko také rýchle, ale aj to je dobre. Aj tá zelená na semaforoch tu svieti kratšie. Nie, niekedy keď potrebujem, požičiam si ho od rodičov, ale bežne radšej chodím električkami, alebo peši. Hoci sa spočiatku obávala veľkomesta, spoznala tu dobrých ľudí a dostala sa do skvelej partie. Zázrakom sa jej podarilo dať dokopy aj dobrú kapelu.Mňa s chlapcami dal dohromady Jožko Šebo, takže najprv som sa stretla s ním. Cítila som, že hudba je môjmu srdcu najbližšie a chcela by som sa jej venovať viac. Asi po mesiaci v Bratislave, keď sme cvičili hru v divadle, som napísala rovno Jožkovi, či by si našiel čas na stretnutie. Vedela som, že menežuje Janku Kirschner. Páčili sa mi jej pesničky a tiež to, že sa s jeho pomocou dokázala presadiť aj bez podpory bulváru. On si medzi tým pozrel čo robím a asi sa mu to zapáčilo, zoznámil ma s kapelou a išli sme do štúdia s tým, že skúsime jednu nahrať, či to pôjde. Celé to bolo dosť spontánne. Ja som priniesla pesničku, zahrala som ju na gitare a chlapci sa chytili už v druhej slohe a potom sme ju dali už naostro. Chlapci sú odo mňa väčšinou o dosť starší, ale ja ich tak vôbec nevnímam. Napríklad s Maťkom Zajkom aj s Ajdžim chodíme na kávičky do talianskej kaviarne a ja ich pritom vnímam ako rovesníkov. Vôbec necítim ten rozdiel, akurát v tom, že ma učia čo je dobré - na tom sa vždy smejeme. Učia ma počúvať dobrú hudbu, jesť dobré jedlo, učia ma, že si treba vyberať a dopriať. Tento labužnícky postoj sa kde-tu zjaví aj v tvojich textoch. Lebo ja pritom aj behávam, tak sa to asi nejako kompenzuje. Potešenie je obojstranné.Úspech a prijatie
Simine pesničky sa vysielajú v rádiách a jej CD dosiahlo v predajnosti dvojnásobnú platinu. Asi zázrak, lebo také veci sa nedejú len tak. Ja som nečakala, že budem mať takú super kapelu s ktorou nahrám CD. Keď to počuť v rádiách, tak za to môžu tie rádiá, ktoré to prijali - Slovenský rozhlas, ktorý sa nás ujal od začiatku -, ale určite aj ľudia, ktorí sú to ochotní počúvať. Rádio Slovensko, Regina, rádio Viva to hrávalo, Devín a tiež lokálne rádiá - v Žiline, Prešove, Eta Bojnice, Kiss, Záhorácke rádio... Rado: Ja si myslím, že je to vždy o pesničke a o tom, kto s tou pesničkou príde. Je to niečo, čo tu už dlhšie nebolo a čo ľuďom chýbalo. Myslím si, že ľudia sa vedeli stotožniť s tým čo Sima spieva. Prebralo ich to z tej slovenskej hudby, ktorá je trochu iná než čo práve hrá Sima.Na koncertoch vidím, že tam prišli starší ľudia, malé deti, ale aj moji rovesníci a ľudia vo veku mojich rodičov, boli tam všetky vekové kategórie. Každý si tam asi našiel svoje. Ale bolo vtipné, keď si šesťročné dievčatko spieva môj text o tom ako parkujem, alebo Pamelu, kde sa spieva „položte ma na stôl, chcem byť teraz iná (...nech sa podobám na iných, nie na seba)“. Asi ťa berie ako princeznú, ktorá jej dá nejakú predstavu o živote ako ho nepozná sama... Dajú. Aj také, ktoré by som ja sama nevybrala s tým, že sa to tam nehodí. Stále je to Dowina, ale ja už mám teraz novú. Keď som bola na vysokej škole, zúčastnila som sa hudobnej súťaže, kde som vyhrala moju prvú gitaru Dowina Jumbo a tá značka mi už asi prirástla k srdcu. S novou gitarou Dowina Grand Auditorium som tiež veľmi spokojná. Mala som požičanú od kamarátky jej Takaminu, tá bola tiež dobrá, mala som požičanú aj gitaru Cort, ale k tej Dowine ma to tak nejak viacej ťahá. Mne sa na nej hrá lepšie. Neviem odborne povedať, že prečo, ale aj znie, aj keď si ju chytím, pohladkám, ovoniam... keď zahrám pár tónov, nejaký akord - zvlášť na tejto novej -, je to krásne. Nikdy by som na seba nepovedala, že dokážem byť tak mimo zo svojho nástroja. Pomáhal mi ju vyberať Pišta (Lengyiel).Osobný život a hodnoty
Sima sa snaží žiť v súlade so svojimi piesňami, no uvedomuje si, že nie je dokonalá. No áno niekedy, inokedy nie, ale snažím sa. Uvedomujem si, že nie som dokonalý človek len preto, že spievam o takých veciach, po ktorých túžim. To znamená, že mne sa páči, keď má niečo hodnotu a má to svoje dobro, ale napriek tomu si uvedomujem, že nie som dokonalá a mám ešte čo robiť. Má pieseň "Božie trofeje", kde spieva o svojich chybách a slabostiach. Je vďačná za pády, chyby a nedokonalosti, lebo na nich sa najviac učí a rastie. Mne sa páčia nedokonalosti v živote. Aj jablká v obchode si vyberám tie najkrivšie.Novinky a plány do budúcnosti
Okrem toho že si speváčka, si aj herečka Radošinského naivného divadla. Keďže máme dosť nových pesničiek, chceli by sme sa im venovať a postupne ich tiež nahrať. Do Vianoc by to aj mohlo byť. Chystáme sa na koncerty čo nás čakajú a popri tom sa zdokonaľujem v tom čo neviem. Maťko Zajko ma doučuje gitaru, ja som sa prihlásila do ZUŠ-ky, nech viem už aj noty aspoň trošku. Chodím tam teraz na klavír.Turné s Dievčenským speváckym zborom Slovenského rozhlasu
Sima sa chystá na turné s Dievčenským speváckym zborom Slovenského rozhlasu. Pre toto turné pripravuje špeciálnu podobu singla „Čokoláda“.Tabuľka: Prehľad koncertov "Čaro obyčajných vecí"
| Dátum | Mesto | Miesto |
|---|---|---|
| 3. december | Bratislava | Športová hala Pasienky |
| 10. december | Košice | Spoločenský pavilón |
| 18. december | Žilina | [miesto konania] |
tags: #cokolada #sima #martausova #text
