Cudzie slová a ich výslovnosť v slovenskom jazyku

Slovenský jazyk, podobne ako iné jazyky, preberá cudzie slová, ktoré si prispôsobuje. Avšak, jazykové zvyklosti, ktoré my Slováci považujeme za samozrejmé, cudzinci môžu vnímať ako nelogické. Slovenský jazyk má veľa pravidiel, výnimiek a nelogickostí, najmä v pravopise.

Učiteľky slovenského jazyka z Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave pri práci s cudzincami nadobúdajú cenné didaktické aj odborné jazykové poznatky, ktoré využívajú pri ďalšom zefektívňovaní výučby slovenčiny ako cudzieho jazyka, ale dozvedajú sa aj to, čo sa cudzincom na slovenskom jazyku páči a čo im pri zvládnutí nášho jazyka robí najviac problémov.

Je dôležité, aby pravidlá boli jednoduché a prirodzené, najmä v pravopise, aby neodvádzali pozornosť od komunikácie. Zložité pravidlá môžu zbytočne odčerpávať pozornosť pisateľa aj čitateľa.

Problémy zahraničných študentov so slovenčinou

Pri štúdiu slovenčiny pre zahraničných študentov je najťažšie pochopiť jazykový systém, že slovenčina má deklináciu, v ktorej sa mení všetko, rody - ktoré sú úplne iné napríklad ako v španielčine, nemčine, ale i v ruštine. Máme časovanie, dokonavé a nedokonavé slovesá, to všetko je ťažké pochopiť. Náročné sú aj predložky a ich viazanosť na pády, najťažšia je predložka NA, viaže sa so 4. pádom i 6. pádom podľa otázky KAM? KDE? Podobné sú predložky, pred, pod, nad, za, vo všeobecnosti predložky sú jednou z najťažších kategórií.

Pre všetky národnosti je náročný gramatický systém jazyka. Pre Slovanov je, samozrejme, o niečo jednoduchší, ale na druhej strane sa im to pletie s ich rodným jazykom. Množstvo sufixov v singulári a v pluráli mien, ktoré sa kombinuje s prepozíciami na vyjadrenie jednotlivých syntaktických vzťahov, ďalej komplikovaný systém verbálnych prefixov spojený s kategóriou verbálneho aspektu.

Pre študentov z Ázie (Japonsko, Kórea, Čína, Vietnam…) je veľmi náročná výslovnosť slovenských hlások, pre študentov hovoriacich po arabsky je ťažké zvyknúť si na samohlásky v ústnom aj písomnom prejave, pre študentov hovoriacich po anglicky je náročné pochopiť systém sufixov.

Iste sú to študenti, ktorých jazyky nie sú flektívne, ale ak sa nezameriame na konkrétny východiskový jazyk, všeobecne možno povedať, že sú to študenti, ktorí ovládajú iba svoj rodný jazyk. Znalosť jedného alebo viacerých cudzích jazykov výrazne zjednodušuje štúdium každého ďalšieho, vrátane slovenčiny.

Najzradnejšie slovenské slová pre cudzincov:

  • prst
  • blízky
  • dôchodca
  • poľnohospodárstvo
  • zaneprázdnený
  • zapamätať si
  • dôverovať
  • nižší
  • najširší
  • zmrzlina
  • krk, krv
  • štrnásť, štyridsať, štyristo
  • vždy, zvlášť, všetci, všetko, výslovnosť
  • deň, ďakujem, dievča
  • chcieť - chcem, chcú
  • hŕstka, prchký, zmrznutý, tĺk, stĺp, nevypočitateľný

Nie sú to rovnaké slová u každého študenta, najťažšie sú prípady medzijazykovej interferencie, napr. s ruským jazykom typ фонтан - fontána (rozdiel v rodoch), alebo asymetrie typu when (когда) oproti slovenskému keď / kedy. Pre študentov s ruským / anglickým kontaktným jazykom sú ďalej problémové vzťahy s modálnym verbom môcť / vedieť oproti can (мочь). Ako problémová sa javí aj väzba mať rád / rád robiť atď.

Študentom sa nepáči gramatika. Páčia sa im jednotlivé slová, ktoré si osvoja, a potom ich používajú v komunikácii aj v kompozíciách. Je to u každého individuálne.

Majú radi slovenskú melódiu, ako im jazyk znie, jeho mäkkosť, ako kladieme otázky, páči sa im ako "spievame" napríklad aj pri pozdravoch, na začiatku sa im zdá slovenčina veľmi ťažká, neskôr, keď sa učia dlhšie a sú schopní hovoriť, tak začínajú byť hrdí na seba, že sa naučili jazyk. Hovoria, že keď hovoria po slovensky akoby spievali. Páčia sa im základné pozdravy, otázka ako sa máš, čo robíš - práve tu je melódia veľmi jasná. Veľmi ťažké sú hodiny, otázka: koľko je hodín, najmä keď hovoríme: 13:15 (štvrť na dve), 15.40 ( o päť minút tri štvrte na štyri) - toto sú veľmi zaujímavé momenty, ktoré si rodení Slováci ani neuvedomujú, aký máme krásny jazyk, ale veľmi ťažký.

Študentov príjemne prekvapuje, ak sa niektoré slovenské slová podobajú slovám v ich v rodnom jazyku, ale majú iný význam a z toho vznikajú rôzne humorné situácie. Niektorým študentom sa páčia slovenské spoluhlásky, ktoré sa nevyskytujú v ich abecede a zdajú s im smiešne (napr. č, dž). Je to veľmi individuálne, niekomu sa páčia špecifické zvuky jazyka, isté ustálené slovné spojenia a frázy (napr. Nech sa páči), alebo nejaké detaily, ktoré vyplývajú z porovnania slovenčiny s rodným jazykom študenta.

Pre mňa osobne je to obrazový materiál (súbor situačných obrázkov z akejkoľvek oblasti, obrázky osôb i predmetov), obrázkový slovník a názorné pomôcky. Ak učiteľ ovláda iné jazyky a stále sám nezabúda, ako sa on sám učil cudzie jazyky, treba neustále hľadať nové a ľahšie spôsoby ako vysvetliť zložitú gramatiku napríklad dokonavých a nedokonavých slovies, ako vysvetliť komparáciu adjektív (stupňovanie prídavných mien).

Hoci učíme slovenčinu cez slovenčinu, je výbornou pomocou ak učiteľ ovláda v našej škole angličtinu, španielčinu, ruštinu, toto sú najčastejšie jazyky, s ktorými sa dá dohovoriť so študentmi. Najužitočnejšou pomôckou sú OBRÁZKY, najmä v začiatkoch učenia, dobrá učebnica a pracovné listy, audio nahrávky a samozrejme veľká TRPEZLIVOSŤ, POROZUMENIE zo strany učiteľa.

Treba dbať tiež na kultúrne rozdielny (tzv. Cross-cultural differences) a neposudzovať ihneď študentov, že sú neslušní, veľa situácií, ktoré sú úplne bežné v Ázii alebo v Latinskej Amerike, v arabských krajinách sú spoločensky prijímané ako nevhodné.

Názornosť, vytváranie komunikačných situácií. Samozrejme učebnica, ktorá dobre spojí gramatický materiál s obohacovaním lexikálnej roviny. Ako doplnkový materiál čokoľvek názorné - obrázkový materiál, prezentácie s porovnaním lexikálnych či gramatických javov, ďalej drilové cvičenia na automatizáciu problémových javov...

Na to neexistuje jednoznačná odpoveď, pretože u každého je to individuálne. Človek, ktorý má jazykové myslenie, sa učí rýchlejšie. Je rozdiel medzi slovansky hovoriacim študentom a tým, ktorého rodný jazyk nemá spoločné vetvy so slovenčinou. Intenzita jazykového kurzu neodráža schopnosť študenta dorozumieť sa. Iba čiastočne. Všetko závisí od vôle a motivácie študenta učiť sa a hovoriť po slovensky.

Myslím, že v priebehu 3-4 mesiacov by mal byť schopný komunikovať so základným lexikálnym fondom, mal by sa vedieť opýtať, pohotovo reagovať v danej situácii, vyjadriť svoj názor na levelovej úrovni A2. Ak sa učí denne 4-5 hodín slovenčiny, tak potrebuje minimálne 6 mesiacov aby zvládal úroveň A1, A2 a je schopný dohovoriť sa bežné témy, ovláda všetky slovesné časy - prítomný, minulý a budúci čas, pozná celé skloňovanie v jednotnom čísle a z množného ovláda 1.a 4.pád.

V letnom semestri sa začínajú učiť množné číslo a okrem bežných tém už na vyššej úrovni B1-B2 preberajú tiež odborné texty zo svojich odborov - medicínske, ekonomické, technické a pod. Plynulo hovoria študenti t.j. úroveň C1-C2 na konci druhého ročníka na vysokej škole, dokážu už chápať vtipy, politickú situáciu - sledovať v televízii relácie na vysokej úrovni. Ázijski študenti sú výborní v gramatike, ale sú ťažko zrozumiteľní, málo sa stretávajú so Slovákmi a väčšinu testov na univerzite absolvujú písomne. Naopak Latinoameričania a Afričania sú zhovorčiví, stretávajú sa so Slovákmi aj inými národnosťami, s ktorými sú nútení hovoriť po slovensky.

Absolvent 5-mesačného denného kurzu (20h týždenne) sa vie dorozumieť. Pokiaľ klient/študent potrebuje zvládnuť celý gramatický systém jazyka, prípadne vedieť sa dorozumieť v profesionálnej sfére/v študijnom odbore, je vhodné absolvovať 10-mesačný intenzívny kurz (20h týždenne). Ak hovoríme o dennom kurze (4 vyučovacie hodiny SJ denne), je to minimálne 5 mesiacov až jeden školský rok.

Zvuková rovina a prozodické vlastnosti reči

Zvuková rovina reči zahŕňa niekoľko dôležitých prvkov, ktoré ovplyvňujú jej zrozumiteľnosť a plynulosť:

  • Prestávka: Prerušenie prúdu reči. Môže byť prirodzená (fyziologická) z potreby nadýchnuť sa alebo významová na hranici viet.
  • Melódia viet: Vety majú svoju melódiu, ktorá môže byť klesavá (v oznamovacích, rozkazovacích, zvolacích vetách a v opytovacích vetách, ak ide o doplňovaciu otázku) alebo stúpavá (v opytovacích vetách, ak ide o zisťovaciu otázku).
  • Sila hlasu: Hlas zosilňujeme, keď chceme povedať niečo dôležité.
  • Dôraz: Dáva sa na celé slovo, ktoré má vo vete najdôležitejší význam. V pokojnej reči je dôraz na poslednom slove vo vete.
  • Prízvuk: Dáva sa na slabiku v slove. V slovenčine je prízvuk na prvej slabike slova.

Spodobovanie je jav, pri ktorom dochádza k zmene výslovnosti hlásky - inak hlásku píšeme, inak ju počujeme. Spodobovanie nenastáva pri splývavej výslovnosti predložky a osobného základného zámena - napr. s nami, od nej...

Spodobovanie a výslovnosť hlásky „v“:

  • v → f : na začiatku slova, ak za „v“ nasleduje neznelá spoluhláska
  • v→ u: vo vnútri slova a na konci slova, ak za „v“ nenasleduje znelá hláska napr. slivka, páv (sliuka, páu)
  • v→ v: ak za hláskou „v“ nesleduje znelá hláska alebo samohláska napr. voda

Pravidlo o rytmickom krátení

V spisovnej slovenčine nesmú za sebou nasledovať dve dlhé slabiky. Toto pravidlo sa uplatňuje v rôznych prípadoch:

  • stredného rodu (vzor vysvedčenie) : tŕnie, v tŕní( vzor mesto - G pl.): hospodárstiev
  • v pádových príponách prídavných mien- mužský, ženský, stredný rod (vzor páví) : páví, pávia, pávie
  • v tvaroch slovies prítomného času- 1. - 3. os. sg. a pl.: zmúdriem, zmúdrieš- 3. os. pl. : krútia, chvália- 1. - 3. os. sg. a pl.

POZOR!!! Existujú výnimky, kedy sa rytmické krátenie neuplatňuje, napríklad:

  • boh (nadprirodzená bytosť) každý boží deň, boh Mars
  • mená planét - Mars, Jupiter, Slnko, Venuša
  • zem (hlina, podlaha) svieti slnko (zdroj tepla)
  • zemepisné názvy a mená štátov
    • jednoslovné: Záruby, Karpaty, Vtáčnik, Slovensko, Estónsko
    • viacslovné : Vysoké Tatry, Biele Karpaty, Severné Írsko, Čierne more, Slovenské rudohorie, Česká republika, Monacké kniežactvo, Vatikánsky mestský štát, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa
  • názvy ľudských osídiel
    • mestá a obce: veľkým písmenom píšeme všetky plnovýznamové slováKysucké Nové Mesto, Senica nad Myjavou
    • POZOR!!! Štrbské Pleso - obec, Štrbské pleso - jazero
  • ulice, mosty, námestia: prvé písmeno vždy veľké, ostatné len ak sú samyvlastným menomUlica víťazov, Ulica Mateja Bella, Námestie mieru, Hviezoslavovo námestie, Námestie P.O.
  • Viacslovné názvy sviatkov: prvé písmeno je vždy veľké - Veľká noc, Prvý máj, Sviatok práce, Medzinárodný deň detí, Slovenské rodné povstanie

POZOR!!! - Názvy oddelení inštitúcií sa píšu s malým písmenom. Študujem odbor cestnej dopravy.

Interpunkčné znamienka

Interpunkčné znamienka majú v slovenskom jazyku dôležitú funkciu. Medzi najčastejšie patria:

  • Úvodzovky:
    • na označenie citátu
    • na označenie slova s preneseným významom
    • v priamej reči
  • Priama reč:„P............... ?!,“ u.......................... .„Kde je mačiatko?“ spytuje sa Klárka.
  • Čiarka:
    • vyčleňuje z vety oslovenie, pozdrav, citoslovce
    • na vydelenie prístavku
    • pri vymenúvaní
    • pri spojkách

Problémy a nelogickosti v slovenskom pravopise

Slovenský pravopis má niekoľko problematických oblastí, ktoré môžu spôsobovať ťažkosti:

Zdvojené spoluhlásky

Dnešná slovenčina nepozná zdvojené spoluhlásky, s výnimkou slov mäkký, cenný, ranný.

Písmeno „ä“

Je ťažké nájsť logické zdôvodnenie premeny „e“ na „ä“ pri stupňovaní slova „veľký - väčší“.

Mäkčenie spoluhlások

Nie celkom priamočiarou logikou sa riadia odvodeniny od slov „dokonalosť, kostol, rýchlosť, sídlo, svetlo, teplo ...“.

Používanie „y“

V slovenčine by samohlásky „y“ a „i“ mali určovať tvrdosť či mäkkosť predchádzajúcej spoluhlásky. Svoju hlavnú funkciu však obe samohlásky v našom pravopise veľmi hrubo nezvládajú.

  • Rizoto by sa teraz malo písať s ypsilonom, pretože sa pripravuje z ryže.
  • Rovnako s ypsilonom by sa mali písať aj slová skriňa - skrýva predmety, škridla - kryje strechu a krík - poskytuje úkryt v prírode.

Návrhy na zjednodušenie slovenského pravopisu

Existujú návrhy na zjednodušenie a učesanie pravidiel slovenského pravopisu:

Vyradiť z abecedy „y“

Pôvodom cudzie slová „fyzika“ , či „bicykel“, by boli oveľa prívetivejšie v slovenskej podobe „fizika“, „bicikel“.

Upraviť spôsob mäkčenia spoluhlások

Vybraným písmenám by sa zmenila výslovnosť výlučne pod mäkčeňom na tzv. mäkké hlásky - „č, ď, ň, š, ť, ž“.

Spoluhlásky by sa stávali mäkkými vždy len pod vplyvom mäkčeňa. Znamená to, že „di, ti, ni, de, te, ne“ by sme čítali tvrdo rovnako v slovenských, ako aj v cudzích slovách. Mäkko by sme čítali len „ďi, ťi, ňi, ďia, ťia, ňia, ďe, ťe, ňe, ďie, ťie, ňie“.

Viem si predstaviť aj rozsiahlejšiu očistu slovenskej abecedy. Celkom bezstarostne by sme vedeli žiť aj bez písmen „ä, ch, j, ľ, ô“. Len zopár ľudí v strede Slovenska vie vysloviť a aj používa „ä“ a „ľ“.

Slovenský jazyk, hoci má svoje logické štruktúry, niekedy prekvapuje cudzincov svojimi jazykovými zvláštnosťami a výnimkami. Táto článok sa zameriava na problematiku preberania cudzích slov do slovenčiny, konkrétne na výslovnosť a rod nesklonných podstatných mien, ako aj na niektoré ďalšie zaujímavosti a úskalia slovenského pravopisu a výslovnosti.

Rod nesklonných podstatných mien

V slovenčine sa stretávame s nesklonnými podstatnými menami prebratými z iných jazykov. Používanie týchto slov nie je vždy ustálené a často sa používajú v strednom aj mužskom rode.

Príklady takýchto slov sú parfait a smoothie.

Parfait: Slovo parfait, prebraté z francúzštiny a vyslovované ako [parfé], sa odporúča používať v strednom rode, podobne ako iné nesklonné podstatné mená francúzskeho pôvodu, ktoré sú vo výslovnosti zakončené na samohlásku (napr. ragú, žabó, depo, kombiné, hašé, glacé [glazé/glasé], diner [diné], foyer [foajé]).

Smoothie: Pri anglickom prevzatí smoothie [smúti] sa taktiež prikláňame k strednému rodu.

Anglické slová vstupujú do slovenčiny najmä vplyvom globalizácie. Napriek tomu, že sa niektoré už udomácnili, poslovenčili, mnohí ľudia tento trend kritizujú. Slovenčina je dnes výdatne presýtená anglicizmami. Ale zavádza ich do praxe niekto regulovane? Nie, je to spontánne. Bránil sa niekto, že má homeoffice (a nie „prácu z domu“) alebo mu pichli boosterovú dávku vakcíny? Že sa dištančné podujatia streamujú?

Angličtina ako zdrojový jazyk prevzatý do slovenčiny je akýmsi dobovým, všeobecne celosvetovo akceptovaným internacionálnym nástrojom komunikácie. Keď prekvitala v 19. storočí v Európe francúzština, prenikalo aj do slovenčiny veľa slov z nej. Dodnes tak máme v slovenčine veľa apartných slov, ktoré dodávajú reči ich používateľa šarm a brilanciu. Nikto nesúdil ani nesúdi francúzštinu, že priviedla slovenčinu do larmoajantného stavu. Jazyková prax sa reguluje sama - prijme len to, čo potrebuje. Aj zo seba vylúči všetko už „opotrebované“, nadbytočné. Alebo to aspoň vysunie na perifériu, napríklad spomínané francúzske knižné slová.

Anglicizmy sú slová, výrazy alebo jazykové prvky, ktoré si iný jazyk prebral z angličtiny (britská alebo americká angličtina). Anglicizmy prenikli nielen do slovenského jazyka, ale aj do slovnej zásoby iných jazykov. Ak sa slovo prevzaté z angličtiny používa dosť často, môže byť zaradené do spisovného slovníka iného jazyka.

Niektoré výrazy, ako napríklad ok, cool alebo sorry, sa stali natoľko prirodzené, že ich už nevnímame ako cudzie slová. Tento fenomén nie je len dôkazom globalizácie, ale aj adaptácie jazyka na nové potreby - od pracovného prostredia cez sociálne siete až po každodenný rozhovor. Niektoré anglicizmy boli prebraté a zaradené medzi spisovné slová už dávno, napríklad džem, pulóver alebo víkend. Počet anglicizmov v slovenčine naďalej rastie. Proces udomácňovania cudzích slov nie je jasne ohraničený.

Cudzojazyčné slovo sa stane slovenským v prípade, že je frekventovane používané v jednotnom význame. Slovo z anglického jazyka môžeme prebrať viacerými spôsobmi. Asi najprirodzenejším je optické preberanie slov. Písaná podoba anglického slova zostane v tomto prípade rovnaká, no výslovnosť sa zmení na slovenskú. Mnohé anglicizmy v slovenčine začínali ako anglické slová zaradené do bežných viet. Rozumeli im iba ľudia, ktorí ovládali aj anglický jazyk. Používali ich, pretože najlepšie opisovali určitý jav, predmet či situáciu. V tomto bode ide o cudzie slová, nakoľko zatiaľ neboli zaradené do slovenského jazyka.

Ak sa však anglické výpožičky rozšíria aj medzi ľudí, ktorí anglicky nehovoria, stúpne frekvencia ich používania. So slovom sa postupne oboznámi väčší počet ľudí a jeho písomná či hovorená podoba sa môže prispôsobiť slovenskému pravopisu. Vo fázach, kedy anglicizmy nie sú zaradené medzi slovenské slová, no zároveň je ich používanie mimoriadne časté, býva problémom aj správne písanie týchto slov. Rovnako náročný môže byť aj preklad z angličtiny do slovenčiny, kedy nie je celkom jasné, ktoré anglicizmy je nutné vymeniť za ich slovenské ekvivalenty.

Kreatívne preklady, ako sú reklamné texty, slogany alebo beletria, poskytujú viac voľnosti. Naopak, pri odborných textoch je kľúčová presnosť. Anglicizmy sa preto ponechávajú v ich pôvodnej forme alebo sa používajú oficiálne slovenské ekvivalenty, ak existujú. Odborníčka to označuje za jeden z globalizačných javov.

Skanzen, tundra či sauna - všetko sú to cudzie slová, ktoré sa v slovenčine rokmi udomácnili. V súčasnosti by už len málokto uveril, že ich pôvod siaha až do severských jazykov. „Všeobecne platí, že ak si život vyžiada nejaké nové slovo, nové pomenovanie, tak sa aktivizujú jednotlivé vrstvy jazyka. Najčastejšie z angličtiny, keďže ide o celosvetový jazyk. Badateľné je to najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí si anglické slová osvojujú aj v bežnej komunikácii. Podľa Slančovej je to jeden z globalizačných javov v ekonomickej, obchodnej, technickej, kultúrnej, i športovej sfére. Dôvod je vraj veľmi prozaický.

Slovenčina má vo svojej slovnej zásobe slová z vyše 40 jazykov sveta. Pri preberaní nových slov si používatelia so slovom vždy poradia. Postupne tak preniká aj do systému nášho jazyka. To znamená, že začíname slovo skloňovať. Sú to aj veľmi exkluzívne jazyky, čínština, perzský jazyk, turečtina alebo aj také exkluzívne slová z európskych jazykov ako je švédčina, napríklad skanzen alebo fínčina, napríklad tundra alebo sauna. Niektoré slová vstupujú aj do takzvaných hybridných slovensko-anglických spojení. Napríklad slovné spojenie „nástenkový tender“ je spojenie slovenského a anglického slova.

Podľa Slančovej aj vzdelaný človek v angličtine má niekedy problém porozumieť týmto slovám. Anglické výrazy totiž vsúvame do viet aj vtedy, keď nemusíme. Tak, ako ich preberáme, niektoré aj odsúvame bokom a nahrádzame ich inými pojmami. V tomto zohráva rolu praktickosť, ale aj móda. A to doslova. Napríklad gólman je v našej športovej terminológii pomerne bežný.

Každopádne trend je nastavený tak, že dnešné deti vedia po anglicky lepšie, než dospelí v ich veku. Môže za to aj špeciálna metóda, ktorá nechýba na viacerých základných školách. Je to moderný štýl učenia, pre žiakov je to taká hravejšia forma, pretože prispeje to k motivácii. Je to pre nich zaujímavejšia hodina, lebo zrazu robia niečo iné, ako robili zvyčajne. Metódu používajú prakticky vo všetkých ročníkoch. Učiteľka anglického jazyka hovorí, že vidieť veľký rozdiel medzi žiakmi, ktorí sa už angličtinu učili predtým, a ktorí sa ju neučili. Čo sa týka druhého stupňa, žiaci sa vraj často nepýtajú na veci, ktoré ich zaujímajú pomimo angličtiny. Nemajú vraj taký záujem rozširovať svoje vedomosti nad rámec látky, ktorú ich učia v škole.

Ako sa v roku 2024 NAOZAJ naučiť jazyk (vysvetľuje lingvista)

tags: #cudzie #slová #v #slovenskom #jazyku #výslovnosť

Populárne príspevky: