Delenie sa o chlieb s hladujúcimi: História a súčasnosť
Hladomor na území Sovietskeho zväzu (ZSSR), ktorý sa odohral rokoch 1932/1933, je vnímaný v pozícii veľmi kontroverznej témy. Rôzni profesní ukrajinisti a iní sympatizanti „politického ukrajinizmu“ toto tragické obdobie ľudských dejín prezentujú takto: „Pokusy o vytvorenie nezávislého ukrajinského štátu v rokoch 1917 - 1921 boli zmarené dravými susedmi. Ukrajinské územia sa vo veľkej miere dostali pod sovietsku vládu a trpeli stalinistickými represiami, najmä počas genocídnej Veľkej hladomorovej katastrofy v rokoch 1932-1933…, (Luciuk, 2023, s. 1)“ čím sa snažia postaviť túto historickú udalosť do roviny cieleného a etnicky motivovaného aktu voči „jednotnému ukrajinskému národu“.
Takéto postoje sa potom používajú pri tvorbe nejakého toho „rozumného zdôvodnenia“ - pre ospravedlnenie, hľadanie aspoň čiastočne prijateľných motivácii, neskorších činov zo strany členov ukrajinských nacionalistických skupín [„banderovci“, Waffen-SS Galizien a pod., pozn.]; ktoré v priebehu nasledujúcich rokov nastali. Čo je omnoho horšie, posledné desaťročie sa táto téma stala pevnou súčasťou prejavov zo strany revanšistických osôb pokúšajúcich sa o prepisovanie histórie, ktoré sa ju snažia inštrumentalizovať na vyvolávanie nepriateľských postojov, až nenávisti medzi dvoma etnickými skupinami ruského pôvodu.
„A keď nás Rusáci zabíjali?“ - takáto výčitka nie je medzi bežným ľudom ojedinelým prejavom. Podľa môjho cteného názoru bola realita o dosť komplikovanejšia. Napriek všetkým - pre obyvateľstvo zdrvujúcim [odhadované úmrtia v miliónoch, pozn.] - konzekvenciám a snahám vykresľovať túto udalosť v symbolickej rovine nesúcej punc nejakej „výnimočnosti, unikátnosti“, sa o žiadnu ojedinelosť - v rámci daného geografického priestoru - v podstate nejednalo. Čo teda nie je žiadnym pozitívnym konštatovaním, ale je to nesporný fakt. Áno, niektorí budú oponovať: „Lenže vtedy zomrelo… o toľko a toľko ľudí viac ako…“ Nie som si celkom istý, či je správne rozlišovať „veľkosť tragédie“ pri úmrtiach v státisícoch alebo miliónoch. Problémom je už samotná skutočnosť, že k niečomu takému dôjde.
A najmä v prípade, kde konečný počet obetí je následne v podstate výlučne otázkou zhody okolností, sa jedná v mnohom o takú súhru diania v spoločnosti, ktorá posúva udalosť do polohy incidentu nekontrolovaného. Uspokojovať sa: „A nebolo to také zlé,“ alebo, „…ako takéto niečo mohol pán Boh dopustiť,“ je prejavom tuposti. Ľudia na čele spoločnosti by sa mali snažiť, aby k podobným udalostiam vôbec nedochádzalo, pokiaľ možno, alebo by mali mať jednotlivé zložky spoločnosti v stave, aby tieto zložky výskyt takéhoto javu v nej dokázali zvládnuť.
Dokonca i tých riadne „veľkých“ bolo hneď niekoľko. Opätovne, čo teda nie je žiadnym pozitívnym konštatovaním. Všetky boli tragédiou. Hádať sa, ktorý z nich bol ten „najstrašnejší“? Aký to má význam? Politický?
Hladomory v cárskom a sovietskom Rusku
Hladomor v dejinách cárskeho alebo sovietskeho Ruska nebol nijako ojedinelou záležitosťou. Ruské územia trpeli rozsiahlymi a opakujúcimi sa hladomormi dlhé desaťročia, pričom je istá pravdepodobnosť, že ten z 1932/1933 možno ani nebol tým najdrastickejším. Opätovne, čo teda nie je žiadnym pozitívnym konštatovaním. Všetky boli tragédiou. Hádať sa, ktorý z nich bol ten „najstrašnejší“? Aký to má význam? Politický?
Anglický magazín „The Graphic - An illustrated Weekly Newspaper“ v roku 1907 (January to June) priniesol obrázok s názvom „Ruský hladomor: Kolóna prinášajúca obilniny a palivo hladujúcej roľníckej populácii v usadlosti Molvino, neďaleko Kazane“, ktorý zobrazuje dlhý rad ľudí a popis k nemu znie takto: „Okrem jej ďalších problémov, trpí Rusko v súčasnosti hrôzami hladomoru, pričom postihnutá oblasť v jeho juhovýchodných provinciách je niekoľkonásobne väčšia ako Veľká Británia. V Kazaňskej oblasti dokonca tatárski roľníci obchodovali svoje deti: zamieňali ich za chlieb. Rôzne charitatívne organizácie urobili veľa pre zmiernenie utrpenia a štát rozdával obrovské množstvá obilnín, no distribúcia bola veľmi náročná, pretože železničné trate boli zasypané snehom.“
Ako „veľký hladomor“ je označovaný napríklad aj ten z roku 1891: „V roku 1891 upútala pozornosť celého sveta situácia ruského roľníctva v dôsledku vypuknutia rozsiahleho stredovekého hladomoru v celom regióne Volgy. Po neúrode zostalo tridsaťštyri miliónov ľudí, podľa iných odhadov tridsaťsedem alebo tridsaťdeväť, bez akýchkoľvek prostriedkov na živobytie a museli čeliť hladu a zime počas ôsmich zimných mesiacov. Situácia bola veľmi vážna. Na jeseň, šesť týždňov po zbere skromnej úrody v provinciách Kazaň, Samara a ďalších, sa ľudia živili žaluďmi, trávou a chlebom z kôry. (Stepniak, 1905, s. 92)“
Ako zlé to vtedy bolo priblížia aj tieto postrehy Rudolpha Blankenburga: „Medzi chatrčami sme našli jednu, ktorá bola ešte chudobnejšia než tie ostatné. Vošli sme dnu a privítal nás pohľad, o ktorom veríme, že ho už nikdy neuvidíme. Predstavte si izbu, možno desať krát dvanásť stôp [cca. tri krát štyri metre, pozn.], bez doskovej podlahy, s nábytkom pozostávajúcim z dvoch poschodových postelí vystlaných slamou, drevenej lavice a rozpadnutej stoličky, a táto izba slúžila ako obydlie pre šestnásť ľudí, jednu rodinu, otca, matku a päť detí, ďalšiu, otca, matku a štyri deti, a tretiu, matku a jej dieťa, a taktiež tu bola stará babička, približne osemdesiat rokov stará. Poltucet detí odpočívalo na poschodových posteliach, zvyšní stáli okolo stien alebo sedeli na lavici. Tí v posteliach mali len málo oblečenia a všetci vyzerali tak vyhladovaní, a v dome nebolo ani sústo jedla! Ženy nám povedali, že od poludnia predchádzajúceho dňa jedli iba šálku čaju, nápoja, ktorý si pripravujú z koreňa rastliny rastúcej na lúke. To je jediné, čo majú okrem taniera polievky a pol kila chleba, ktoré im podávajú v jedálni. Jedno z detí, malá dievčinka so žiarivými očami, sa na nás pozrela túžobne. Spýtala som sa jej: ‚Si hladná, moja drahá?‘ Pery sa jej chveli, oči sa jej naplnili slzami a zašepkala: ‚Áno, som taká hladná!‘ A my sme jej nemohli pomôcť, ani majetok Kréza [Kroisos, Krézus, pozn.] by na tomto mieste nemal žiadnu hodnotu. (s. 42)“
Veľmi známe riadky o hladomore v Rusku pochádzajú z tvorby Leva Nikolajeviča Tolstoja. Tolstoj, jeden z najvýznamnejších svetových spisovateľov všetkých čias, sa venoval hladomorom, písal o nich články, ktoré Rusko zažívalo v - už spomínanom roku - 1891: „Manžel tejto ženy niekam odišiel a zmizol. Živila sa a kŕmila svoje choré deti kôrkami, ktoré získavala žobraním. Ale bolo pre ňu ťažké ich od niekoho vyžobrať, pretože jej susedia mali samotní málo… Musela preto putovať dvadsať alebo tridsať verstov [1 verst = cca. 1 kilometer, pozn.] a opustiť svoje deti. Ak mala dostatok kôrok, zostala doma, a keď jej začali dochádzať, vyrazila znova. (Help for the Starving - January 1892, s. 232)“
Alebo potom v apríli 1898 napísal: „Vo všetkých záležitostiach vyšších vrstiev je toľko lží, všetko je tak zamotané klamstvami, že na žiadnu otázku nie je možné odpovedať jednoducho - napríklad: ‚Je hladomor?‘ Pokúsim sa potom, čo najlepšie rozdeliť peniaze, ktoré boli darované. (The Journal of Leo Tolstoi - Vol. I., 1917, s. 222)“
Dr. Rudolf Weiß - v článku pre „Volkspost“ z 22. decembra 1933 - uvádza: „Úplné alebo čiastočné zlyhania úrody Rusko zažilo v rokoch 1891, 1892, 1896, 1907, 1908, 1909, 1910 a 1911.“ V ďalších častiach tohto článku budú spomenuté obrovské hladomory z rokov 1921, 1927…
Hladomor v rokoch 1932/1933
Rusko bolo dlhú dobu pomerne zaostalá poľnohospodárska krajina, v porovnaní so zvyškom Európy. V tých časoch nebolo nijakým problémom nájsť podobné konštatovania: „…Rusko trpí tým, že ma málo priemyslu a Európa naopak má priemyslu veľa. (Jihočeské Listy č. 9, 1932)“ Rusi „sovietsko-boľševického typu“ o tom vedeli, začali s tým niečo robiť a… zo začiatku im to nevychádzalo celkom podľa ich predstáv.
Prvé články o problémoch sovietskej ekonomiky a hladomore sa začínajú objavovať prakticky okamžite - v roku 1932. „Chicago Sunday Tribune and the Daily News New York“ už 22. mája 1932 informuje o ceste bývalého nemeckého ministra zahraničných vecí Juliusa Curtiusa do sovietskeho Ruska: „Pobaltské noviny sa domnievajú, že dôvodom jeho návštevy je rastúce znepokojenie Nemecka nad rozsiahlymi úvermi poskytnutými sovietskej vláde a moskovským požiadavkami o predĺženie týchto pôvodných úverov, ako aj žiadostiach o nové. Nemeckí diplomati a nemeckí korešpondenti v Moskve potvrdzujú správy, že Rusko je na pokraji vážneho hladomoru a návšteva Curtiosa sa považuje za pokus, ako získať informácie o situácii z prvej ruky.“
Nemecké noviny „Coburger Zeitung“ začínajú 16. júla 1932 ohlasovať obete na ľudských životoch: „Molotov, predseda Rady ľudových komisárov, informoval stranícky zjazd o núdzovej situácii ukrajinských roľníkov. Vytvorenie kolektívov zlyhalo a dôsledkom je veľký nedostatok potravín. V Kalmyckej oblasti [súčasť Ruska, pozn.] už vypukol veľký hladomor. Denne umiera 50 až 60 ľudí na vyčerpanie. V Astracháne [ruské mesto, pozn.] chýbajú všetky potraviny. Nepokojné (…) obyvateľstvo vyplienilo trhy. Po nasadení GPU bolo v stredu zastrelených 30 lupičov.“
V československej tlači sa už 4. augusta 1932 objavuje komentár Dr. Slavíka, ktorý o aktuálnej situácii hovorí: „…tohto roku som však zastihol najväčšie ruské mesta v núdzi. Je tam nedostatok všetkého. Všade nekonečné rady, nedostatok potravín hrozivejší než bol kedykoľvek u nás za vojny. Hrozí ale ešte horšia katastrofa, pretože úroda bude zlá. No nie vďaka vplyvu prírodných pohrôm, ale iba preto, že sú polia biedne obhospodarované. Všetky mestá, ktoré som navštívil, ponúkajú priamo klasickú otázku - ako dokázala vláda vysať obyvateľstvo a vziať mu všetko pod zámienkou budovania priemyslu… (Republikán č. 58, 1932)“
6. septembra 1932 sa v amerických novinách objavil takýto článok s názvom „Russia Cuts Fod Rations in Half - Faces Worst Winter With Price Soaring“ [„Rusko znižuje potravinové dávky na polovicu - Čelí najhoršej zime so stúpajúcimi cenami“, pozn.]
„Coburger Zeitung“ z 4. novembra 1932: „Sovietov čaká túto zimu nový hladomor.“
„Salzburger Volksblatt“ [„Salzburské ľudové noviny“, pozn.] dňa 22. novembra 1932 v článku s názvom „Rückschläge beim Fünfjahr-Plan Stalins [Zlyhania Stalinovho päťročného plánu, pozn.]“ napísali: „V Rusku prebiehajú dôležité zmeny, ktoré ovplyvňujú sovietsky hospodársky systém aj politické vedenie. Stalinova diktátorská nadvláda je preč spolu so všetkým kúzlom päťročného plánu (Päťročnica). (…) Výnosy a výkonnosť poľnohospodárstva, dopravy a kľúčových priemyselných odvetví klesli pod úroveň, ktorú dosiahli na jeseň a v zime roku 1931. (…) V celých oblastiach Sovietskeho zväzu panuje všeobecná núdza a prichádzajúci hladomor v niektorých okresoch počas nadchádzajúcej zimy a jari je prakticky nezadržateľný. Tieto podmienky nie sú spôsobené nepriaznivým počasím ani inými náhodnými okolnosťami; sú priamym dôsledkom politiky, s ktorou je meno Stalin neoddeliteľne spojené od roku 1929. Roľník sa stal najstrašnejšou prekážkou pokroku, ktorý bol plánovaný na tento rok. Pokles úrody začal v roku 1931 a pokračoval počas celého tohto roka. Počet mláďat, koní, oviec a ošípaných v Sovietskom zväze klesol približne na polovicu oproti oficiálnym údajom za rok, ktorý predchádzal zavedeniu súčasnej politiky. Vláda sa na jar minulého roka pokúsila zastaviť pokles poľnohospodárskej výroby a chovu dobytka prostredníctvom série ústupkov voči roľníkom. Najvýraznejším ústupkom bolo povolenie predávať prebytky poľnohospodárskych produktov za vyššie ceny, ako boli doteraz stanovené. Tým sa legalizoval určitý druh súkromného obchodu a veľká časť poľnohospodárskych produktov sa stala dostupnou pre obyvateľov miest, ale ceny boli veľmi vysoké. (…) Neskôr vláda podporila výrobu obzvlášť potrebných predmetov pre roľníctvo s cieľom presvedčiť roľníkov, aby do miest dodávali potraviny. (…) 120 miliónom roľníkov zo Sovietskeho Ruska nebola v novom pláne pridelená trhová úloha, ktorá by bola voči ním spravodlivá. Ťažký priemysel dosiahol počas prvých dvoch rokov nesporne pokrok, ale odvtedy sa ukázalo, že výroba nie je schopná splniť čísla stanovené v pláne. Ťažba uhlia a ropy je dokonca tento rok nižšia ako pred rokom. Železničný systém je v neporiadku. …v stave, ktorý si vyžaduje opravy. V uhoľných oblastiach sa už mnoho mesiacov hromadí veľké množstvo uhlia, ktoré netrpezlivo čaká na prepravu, pretože železnica nedokáže zvládnuť ani toľko, koľko baníci vyťažia.“
„Wiener Allgemeine Zeitung [Viedenské Všeobecné Noviny, pozn.]“ z 23. novembra 1932 opisuje príčiny vzniknutej situácie takto: „Zaoberá sa základným problémom sovietskej ekonomiky, a tým aj politickou taktikou režimu: vzťahom medzi roľníkmi a proletariátom ovládajúcim štát. (…) Paralelne s týmto bojom s roľníkmi prebieha gigantická výstavba obrovských priemyselných podnikov ako pevností a posádok proletárskej moci, čo je impozantný technický výkon a výsledok ľudového hnutia, ktorý svojou strhujúcou silou nemá obdoby. Táto veľká ruská hospodárska výkonnosť má však aj svoju odvrátenú stránku: robotník svojím výkonom zaostáva za európskym priemerom, organizácia samozrejme ešte nie je pripravená na tento náhly skok vpred, produkcia naďalej zaostáva za očakávaniami.“
„Křesťanská revue“ z 16. januára 1933 sa vyjadruje takto: „Rovnako aj cudzie noviny prinášajú správy podobné… uvažujú o možnostiach hladu v jarných mesiacoch. Väčšinou sa tento neúspech tzv. päťročnice vysvetľuje prehnanou kolektivizáciou roľníckeho hospodárenia, tým, že komunisti zničili triedu tzv. kulakov…“
„Österreichische Wehrzeitung“ [„Rakúske obranné noviny“, pozn.] z 20. januára 1933 píšu: „Každý občan Sovietskeho zväzu vie, že jeho robotníci a roľníci hladujú. Že hlavným problémom ríše nie je naplnenie plánovaného hospodárstva, ale otázka, kedy a ako sa dá vyriešiť podvýživa, ktorá sa podobá hladomoru. Domáce zvieratá majú rovnako málo potravy ako ľudia. Mäso, cukor, vajcia, mlieko a maslo takmer úplne zmizli z jedálneho lístka sovietskych Rusov. Ani podniky, ktoré podľa zákona musia zásobovať robotníkov potravinami, už nedokážu plniť svoje povinnosti. Voľný obchod, alebo to, čo sa v červenom Rusku nazýva voľný obchod, si vyžaduje ceny, ktoré nikto, kto musí žiť zo svojej práce, nemôže zaplatiť. Tak vzniká hrozivý obraz toho, že komunistické Rusko sa vzmáha k západoeurópskej industrializácii, dokonca až amerikanizuje, ale vo všetkých sociálnych a kultúrnych ohľadoch kleslo späť na úroveň, na ktorej bola Európa pred sto rokmi.“
Nemecké katolicko-konzervatívne noviny „Der gerade Weg“ z 22. januára 1933 približujú v časti označenej „Die Krise im Kommunismus“ [„Kríza v komunizme“, pozn.] zreteľný pokles produkcie sovietskeho poľnohospodárstva: „V roku 1931, napriek mechanizácii poľnohospodárstva, sa produkcia ešte znížila. Od 1. januára do 25. augusta 1931 bolo zasiatych 15 miliónov akrov obilia...
Ako môžeme pomôcť?
Našťastie, aj v dnešnej dobe existujú organizácie, ktoré sa snažia zmierniť utrpenie hladujúcich. Jednou z nich je aj Mary’s Meals, charitatívne dielo, ktoré sýti hladujúce deti vo svete.
Spišský biskup Mons. Štefan Sečka udelil cirkevné schválenie textu modlitby charitatívneho diela Mary’s Meals (v preklade Máriine jedlá), ktoré sýti hladujúce deti vo svete. Modlitba je inšpirovaná prosbou o každodenný chlieb z Pánovej modlitby Otče náš.
Práve delenie sa o chlieb akcentuje i schválený text modlitby charitatívneho diela Mary’s Meals, ktorý prinášame v plnom znení:
Otče náš, chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám, keď si niekedy z chleba, ktorý je pre všetkých, berieme viac, ako nám patrí. Dovoľ nám pomáhať Ti sýtiť hladujúcich dobrými vecami, nie omrvinkami z nášho stola. Nauč nás deliť sa s tým, čo nepatrí len nám. Zaodej nás svojou láskou, aby sme mohli dokončiť každé dobré dielo, pre ktoré si nás povolal. Vlož do našich sŕdc Tvoj súcit so všetkými hladujúcimi deťmi a použi naše malé skutky lásky, aby už nikdy viac nehladovali. Amen.
Charitatívne dielo Mary’s Meals a jeho zakladateľa, Škóta Magnusa MacFarlane-Barrowa, podporil osobne pápež František na súkromnej audiencii v roku 2013 slovami: „Vpred, vpred, vpred!“. Mary’s Meals vďaka podpore dobrodincov a práci dobrovoľníkov z celého sveta sýti už vyše 1,5 milióna detí v 18 najchudobnejších krajinách sveta. Dielo by nevzniklo a nemohlo fungovať bez intenzívnej modlitby jeho zakladateľov a mnohých podporovateľov.
Mary’s Meals poskytuje deťom jedno jedlo denne priamo v ich škole, aby mali zároveň možnosť získať vzdelanie a šancu vymaniť sa z chudoby. Keďže školské jedálne v miestach podpory nie sú bežné, jedlo varí deťom v škole vyše 80 tisíc miestnych dobrovoľníkov, ktorým organizácia dodáva suroviny z lokálnej produkcie. V roku 2019 predstavovali celkové náklady na jednu porciu jedla iba 7 centov. Nasýtenie jedného dieťaťa tak stojí 15,60 EUR na celý školský rok.
Podporiť dielo Mary’s Meals sa dá už aj na Slovensku. Dobrovoľníci prosia o modlitebnú podporu za dielo a za deti, ktorým môže pomôcť.
Škola + jedlo = nádej je rovnica, podľa ktorej funguje Mary’s Meals. Poskytuje chudobným deťom jedno jedlo denne v mieste ich vzdelávania a robí tak už v 19 krajinách sveta. Aktuálne náklady na nasýtenie jedného dieťaťa počas celého školského roka sú 18,30 EUR. Jedlo pre deti na mieste varia tamojší dobrovoľníci, zväčša rodičia detí, ktorých je po svete vyše 80 tisíc.
Mary’s Meals vďaka tejto vytrvalosti napreduje a podáva nové a nové hrnčeky kaše, ryže alebo fazule už v osemnástich krajinách. Jedlo je veľmi jednoduché, ale obohatené o živiny a vitamíny, ktoré deti potrebujú.
Mary’s Meals by nemohlo plniť svoju misiu, pokiaľ by miestna komunita nehrala kľúčovú úlohu. Členovia miestnej komunity sa totiž zaväzujú pracovať ako dobrovoľníci, ktorí sú zodpovední za prípravu a podávanie jedál. Často sú to práve rodičia detí, ktorí prichádzajú každé ráno, aby jedlo pripravili bez nároku na odmenu. Iba v Afrike je ich viac ako osemdesiattisíc.
Deťom už len zostáva vytvoriť dlhý rad a počkať si na naplnenie vlastného hrnčeka. Spolupráca ľudí, ktorí pomoc podávajú a prijímajú, drží náklady na nízkej úrovni.
Od leta roku 2018 sa začala formovať malá skupina nadšencov rozhodnutých šíriť myšlienku Mary’s Meals aj u nás na Slovensku. Spočiatku to boli navzájom úplne neznámi ľudia, ktorých spájala túžba povedať vlastnej krajine o tomto charitatívnom diele.
Netrvalo dlho a po prvých stretnutiach a výmene nápadov slovenských dobrovoľníkov vzniklo na jar roku 2019 oficiálne občianske združenie Mary’s Meals Slovensko, v júni už mali aj oficiálne zaregistrovanú verejnú zbierku. Potom začali oslovovať ľudí a to spustilo vlnu pomoci od Slovákov.
Dobrovoľníci zorganizovali charitatívny koncert a beh, navštívili pútnické miesta ako Šaštín, Levoča a Litmanová. Keďže dobro býva nákazlivé, myšlienka sa rýchlo šírila ďalej - a kto sa pre ňu zapálil, neostal bez odozvy.
Slováci začali spontánne prichádzať s nápadmi, ako pomôcť, a začali ich sami realizovať. Zorganizovalo sa niekoľko charitatívnych kultúrnych podujatí, divadlo, koncert, prednášky na školách alebo charitatívne jarmoky počas Adventu.
Dobrovoľníci Mary’s Meals Slovensko sa zaviazali posielať sto percent vyzbieraných peňazí na medzinárodný zbierkový účet Mary’s Meals, priamo na podporu projektu školského stravovania. Všetky náklady na fungovanie slovenskej organizácie si zatiaľ hradia z vlastných zdrojov alebo s pomocou známych. Robia to z jednoduchého dôvodu. Veria, že Mary’s Meals je požehnané dielo a že ľudia, ktorí na ňom pracujú, majú dobré úmysly.
Pridať sa k dielu a šíriť misiu Mary’s Meals môže skutočne každý. A to zďaleka nielen finančnou podporou. Magnus často hovorí, že toto dielo je postavené na mnohých „malých skutkoch lásky“. Ráta sa každá pomoc, rada, príležitosť dostať sa k novým ľuďom, každý zrealizovaný nápad. A v neposlednom rade sú to modlitby.
Vždy, keď sa modlíme Otče náš, prosíme o náš každodenný chlieb. Prosme nielen pre seba, ale spomeňme si aj na tých, ktorým každodenný chlieb skutočne chýba. Inšpiráciou nám môže...
Tabuľka: Náklady na nasýtenie detí cez Mary's Meals
| Položka | Cena |
|---|---|
| Jedna porcia jedla | 7 centov (2019) |
| Nasýtenie jedného dieťaťa na celý školský rok | 15,60 EUR (2019) / 18,30 EUR (aktuálne) |
tags: #delenie #sa #o #chlieb #s #hladujúcimi
