Deň Mlieka: Význam, Prínos a Zaujímavosti o Mlieku
Svetový deň mlieka je udalosť, ktorá sa každoročne pripomína s cieľom vyzdvihnúť dôležitosť mlieka ako súčasti našej výživy.
Tento deň si pripomíname, aby sme si uvedomili prínos mlieka a mliečnych výrobkov pre zdravie ľudí. Mlieko je prirodzenou súčasťou nášho života od narodenia až po starobu.
V mesiaci máj si na celom svete zainteresovaní odborníci na výživu, ale i laická verejnosť pripomínajú význam a prínos mlieka a mliečnych výrobkov pre zdravie ľudí oslavou „Svetového dňa mlieka“.
Svetový deň mlieka (angl. World Milk Day) sa každoročne oslavuje 1. júna a bol vyhlásený Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v roku 2001. FAO (Food and Agriculture Organization) vyhlásila 1. jún ako medzinárodný deň uznania mlieka s cieľom poukázať na jeho význam vo výžive, potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárskej produkcii.
História tohto sviatku siaha do roku 1957, keď sa vo švajčiarskom meste Interlaken konala konferencia významných svetových lekárov. Tí sa zišli, aby okrem iného prediskutovali význam mlieka a jeho nezastupiteľnú úlohu vo výžive.
Na podnet odporúčania odborníkov na výživu na svetovej konferencii v Interlakene sa začal spravidla každý tretí, prípadne štvrtý utorok v mesiaci máj venovať rôznym seminárom, výstavám a diskusiám o mliečnych výrobkoch, pričom sa pripomína najmä význam mlieka a mliečnych výrobkov pre zdravie. V tomto roku si pripomíname už 60. Od roku 1957 sa oslavuje pod záštitou Medzinárodnej mliekarskej federácie.
Toto pripomenutie si významu mlieka a mliečnych výrobkov vo výžive je pre nás zvlášť v tomto období veľmi aktuálne. Však spotreba mlieka a mliečnych výrobkov oproti našim susedom v Českej republike klesla takmer na polovicu a oproti vyspelým štátom máme spotrebu iba tretinovú. Pritom títo ľudia tam sú zdravší a dlhšie žijú ako naši spoluobčania.
Možno si to ani neuvedomujeme, ale mlieko nie je iba bežná potravina, mlieko má aj podstatne širší zdravotný, ale i spoločenský význam ako sa bežne priznáva. Mlieko je významnou súčasťou agropotravinárskeho priemyslu. Tisíce farmárov po celom svete sú závislí od mliekarenského hospodárstva.
Vážme si preto mlieko, je to skutočný dar prírody pre výživu ľudstva. Už len jeho hlavné zložky - bielkoviny, tuk, mliečny cukor, minerálne látky a tiež esenciálne látky, vitamíny a iné dôležité látky - tvoria komplexnú vyváženú potravinu pre všetky vekové i zdravotné kategórie ľudí.
Význam mlieka vo výžive
Mlieko je komplexnou potravinou prírodného pôvodu. Obsahuje významné makroživiny, akými sú plnohodnotné živočíšne bielkoviny, ľahko stráviteľný mliečny tuk a cenný mliečny cukor.
Celkovo obsahuje 14 cenných minerálnych látok - hlavne vápnik - a dôležité vitamíny (A, D, E, K, F a skupina B). Náš organizmus ich má schopnosť dokonalo využiť.
Mlieko je svojím zložením vlastne uznávaným nenahraditeľným výživným prostriedkom pre zdravú výživu, je to vlastne výživový ochranný prostriedok s najširším účinným spektrom.
Zvlášť k zdravej výžive prispievajú živé mliečne kultúry so svojimi probiotickými vlastnosťami, ktoré významnou mierou obohacujú nielen chuťovú stránku fermentovaných mliečnych výrobkov, ale najmä svojou biologickou hodnotou významne pozitívne ovplyvňujú ľudský výživový metabolizmus a tým aj zdravie.
Prečo piť mlieko? 8 dôvodov, prečo konzumovať mlieko a mliečne výrobky:
- Sú vitamínovou bombou - obsahujú totiž veľké množstvo vitamínov a minerálnych látok.
- Zlepšujú funkciu štítnej žľazy, pretože sa do kŕmnych zmesí dojníc pridáva jód.
- Mlieko je vynikajúce na prevenciu osteoporózy. Naše telo vie perfektne využiť vápnik vďaka vitamínu D.
- Pri konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov sa zlepšuje proces krvotvorby, keďže obsahuje železo.
- Správny vývoj kostry zabezpečuje mlieko aj vďaka ideálnemu pomeru vápnika, fosfátov a horčíka.
- Ak budeme jesť kyslomliečne výrobky, skvalitní sa zloženie mikroflóry zažívacieho ústrojenstva.
- Po športe je optimálne napríklad kakao - vďaka vyváženému pomeru bielkovín a sacharidov napomáha regenerácii svalov a zároveň zabraňuje dehydratácii po výkone.
Neobstoja preto žiadne alarmujúce správy o tom, že aké je mlieko škodlivé, že je iba pre kojencov, atď. Mlieko a mliečne výrobky sa tu predsa jedávali už dlhé stáročia a tvorili vždy základ zdravej výživy.
Zloženie mlieka
V súčasnosti aj u nás máme k dispozícii tri hlavné druhy mlieka, kravské, ovčie a kozie, z ktorých každé má svoje osobitné zloženie a zdravotné účinky. Hoci sú tieto mlieka svojimi vlastnosťami trochu odlišné, predsa majú spoločné podstatné množstvo látok a zdravotných účinkov.
Z nutričného hľadiska 1 liter kravského mlieka (ale i kozieho a u ovčieho mlieka zvlášť) obsahuje také množstvo bielkovín, ktoré zhruba pokryje požadovanú dennú dávku tejto látky u detí. Pre dospelých je to približne polovičná odporúčaná denná dávka. Mliečne bielkoviny obsahujú 18 z 22 známych aminokyselín, potrebných na stavbu a udržiavanie ľudského organizmu. Okrem toho je mlieko aj zdrojom esenciálnych aminokyselín, ktoré si organizmus nevie vyrobiť sám. Z bielkovín mlieka dominuje kazeín 82 % a srvátkové bielkoviny laktalbumín a laktoglobulín 12 %. Biologická hodnota mliečnych bielkovín je vôbec najvyššia, až 98 % z nich sa využije v prospech organizmu. Mliečne bielkoviny sú neoddeliteľnou súčasťou hormónov a enzýmov. Ich nedostatok môže spôsobiť poruchy rastu, resp.
Laktóza je najvýznamnejší sacharid mlieka. Je ľahko stráviteľná a zároveň je významným zdrojom energie. Pozostáva z glukózy (dôležitá zložka krvi a stavebná zložka glykogénu) a galaktózy. Práve galaktóza je potrebná pre vývoj mozgu a nervových tkanív. Veľmi priaznivo ovplyvňuje reguláciu telesnej teploty a navyše priaznivo vplýva na črevnú mikroflóru a pohyb čriev, ako aj absorpciu minerálnych látok. Dôležitým faktom dobrej stráviteľnosti je aj jeho chemické zloženie, a to vysoký obsah mastných kyselín s krátkym reťazcom, usporiadanie mastných kyselín, ako aj vysoký obsah fosfolipidov. Deťom do 3. Osobitne dôležitý je vysoký obsah vápnika a priaznivý pomer vápnika a fosforu v mlieku.
Vo výžive človeka majú vápnik a fosfor nezastupiteľné postavenie pre stavbu kostí a zubov. Výskumy poukazujú na pozitívny vplyv voľných iónov vápnika z mlieka a mliečnych výrobkov na znižovanie obsahu cholesterolu v krvi. Z mlieka a mliečnych výrobkov získava človek až 56 % svojej potreby vápnika. Na ilustráciu, zo zeleniny získava len asi 11 % a z obilnín 10 % vápnika.
Odporúčaná dávka vápnika sa vo výžive našej populácie plní len na 50 -70 %. Deficitný prísun vápnika má nepriaznivý vplyv na vývoj kostry a zubov u detí a mládeže. Prejavuje sa čoraz častejšie najmä u žien tzv. rednutím kostí - osteoporózou - nielen vo vyššom, ale už v strednom veku. Osteoporóza má za následok zníženie pohyblivosti a celkovej kvality života človeka. Obsah vitamínov E a A - retinol a jeho provitamínov v mlieku, ktoré sú dôležité pre normálny rast človeka, jeho dobrý zrak a odolnosť voči infekciám, kolíše podľa sezónnosti. V mlieku sa ďalej nachádzajú vitamíny zo skupiny B a to B1 - tiamín, B2 - riboflavín, B6 - pyridoxín, B12 - cynokobalamín, ktoré pozitívne pôsobia na srdcovú činnosť a na funkcie nervového systému. Už aj z tohto stručného prehľadu možno vidieť nezastupiteľné postavenie mlieka a mliečnych výrobkov vo výžive ľudí.
Spotreba mlieka na Slovensku
U nás je už dlhoročne doporučená dávka spotreby minimálne na úrovni 220 kg mlieka a mliečnych výrobkov na osobu a rok. Žiaľ v skutočnosti je spotreba iba okolo 150 kg, hoci v susedných Čechách je to až 280 kg a v západnej Európe až 360 kg na osobu a rok.
V roku 2017 vypil priemerný Slovák zhruba 45 litrov mlieka za rok, čo je zhruba o 40 percent menej ako v roku 1997, kedy to bolo 73,6 litrov, spresňuje Sadovská a zároveň konštatuje, že v prípade syrov a tvarohov bol zaznamenaný za uplynulé dve dekády neprehliadnuteľný nárast ich spotreby - z 8,3 kg na 13,5 kg a odborníkmi odporúčanú hodnotu tak naopak dokonca prekračujeme.
Slovensko je zároveň väčším dovozcom ako vývozcom mliečnych výrobkov a syrov. V rámci EÚ sa naša krajina na celkovej produkcii kravského mlieka podieľa iba necelým jedným percentom.
Aj ceny ostatných typov mlieka či mliečnych výrobkov sú porovnateľné ako pred rokom, niektoré zaznamenali mierny nárast, v prípade iných bol evidovaný zase pokles ceny,“ hovorí Eva Sadovská, analytička Slovenského farmárskeho, družstva a dodáva, že o cenových výkyvoch či prudkom zdražovaní z rokov 2017 a 2018 pod vplyvom mliečnej či maslovej krízy tak už nemôže byť ani reč.
Ako zvýšiť spotrebu mlieka?
Výchova k správnym stravovacím návykom sa formuje od útleho detstva. Najmä matky by mali dbať na pestrosť a inováciu jedálneho lístka detí i rodiny vyplývajúcu z nových poznatkov o modernej a skutočne racionálnej výžive. V prípade mlieka a mliečnych výrobkov treba deťom jednoznačne dávať ich dostatok a ponuku spestrovať dochutenými mliečnymi nápojmi, kyslomliečnymi výrobkami a tvarohovými výrobkami a syrmi.
V školských bufetoch spravidla nie sú žiadne zdravé potraviny a v jedálňach detí a aj dospelých sa málo využívajú fermentované mliečne výrobky a syry, ktoré sú ľahko stráviteľné , majú veľa esenciálnych látok, vitamínov a aj minerálií. Podľa odporúčaní odborníkov na výživu by každý človek mal skonzumovať denne aspoň 2 dcl fermentovaných mliečnych nápojov, alebo 10 dkg tvarohových, alebo syrárskych výrobkov.
Mlieko a intolerancia laktózy
V dnešných dňoch sa stretávame s rôznymi alergiami a intoleranciami. Táto problematika sa týka aj mlieka. Najviac konzumovaným druhom je mlieko kravské. V súčasnej dobe je však veľmi rozšírená intolerancia na laktózu - mliečny cukor.
Či už sú to bezlaktózové výrobky alebo výrobky z rastlinných zdrojov, ako sú napríklad mlieka mandľové, ryžové, kokosové, ovsené či sójové.
Súťaž Poskladaj kravičku z obalov slovenských mliečnych výrobkov
Súťaž vyhlásil Mliečny fond ešte vlani. Deti zo základných a materských škôl zbierali obaly zo slovenských mliečnych výrobkov od mája do októbra 2019.
Ocenení z 3.A zo ZŠ Škultétyho v Nitre.
Najviac hlasov na webovej stránke Mliečneho fondu získala kravička detí zo súčasnej 3.A triedy na Základnej škole Škultétyho v Nitre.
Najkrajšiu kravičku zo slovenských mliečnych výrobkov podľa rozhodnutia zástupcov prvovýrobcov a spracovateľov mlieka vytvorili zas deti z Materskej školy Komenského v Bošanoch (okres Partizánske).
„Cieľom súťaže bolo hravou formou naučiť deti rozoznávať slovenské mliečne výrobky. Chceli sme, aby si uvedomili, že aj oni môžu ovplyvniť životné prostredie, a to už len tým, že budú konzumovať slovenské mliečne výrobky. Tie nezanechávajú takú veľkú uhlíkovú stopu, ako zahraničné, ktoré putujú k našim spotrebiteľom tisícky kilometrov. Tá odovzdala úspešným školákom z Nitry cenu v podobe interaktívnej tabule a balíka slovenských mliečnych výrobkov.
Dvadsiatka detí zo ZŠ Škultétyho v Nitre sa do súťaže zapojila s nadšením. Do školy nosili mliečne výrobky a obaly z nich všetci z triedy.
„Najskôr sme museli zohnať mliečne výrobky, lebo bez nich by sme kravičku nespravili.
„Ja som doniesol obaly z jogurtov, mlieka a zakysanky.
Škola sa s deťmi do aktivít Mliečneho fondu zapája už od prvého ročníka. „V minulých rokoch sme začali s adopciou kravičiek. Deti ich pomenovali a začali sa o ne starať.
Teší nás, že naša 3D kravička hlasujúcich na internete zaujala. Deti nosili na jej výrobu obaly zo slovenských výrobkov každý deň a bolo vidieť, že začali piť mlieko aj v škole. Tieto aktivity obohacujeme aj o ďalšie.
„Bol vytvorený medziodvetvovou dohodou v spolupráci Slovenského mliekarenského zväzu a Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka. Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka prispievajú na činnosť Mliečneho fondu spoločne. Investujú svoje peniaze do komunikácie so spotrebiteľom a považujú to za veľmi dôležité. Slovenskému potravinárskemu priemyslu niečo také vo všeobecnosti chýba.
Za dvanásť rokov cielených aktivít vidíme už aj výsledky. Začínali sme so spotrebou mlieka na úrovni 153 kg na osobu a rok. Dnes sme prekročili 175 kg mlieka a mliečnych výrobkov na osobu a rok.
Jak vyrobit domácí máslo
tags: #den #mlieka #kravicka #informácie
