Dobrovoľné sporenie na dôchodok a budúcnosť druhého a tretieho piliera na Slovensku
Od septembra štát nebude ľudí začínajúcich svoju pracovnú kariéru automaticky zaraďovať do systému súkromného sporenia na penziu. Zamestnanci sa tak budú môcť až do tridsiatich piatich rokov svojho života rozhodnúť, či chcú, alebo nechcú byť v druhom pilieri.
Počas prvej vlády Roberta Fica sa rozhodlo dobrovoľne vstúpiť do druhého piliera len trinásť percent ľudí začínajúcich svoju pracovnú kariéru. „Nepredpokladám podstatne vyšší záujem o druhý pilier ako v predchádzajúcom období, keď bol dobrovoľný vstup,“ povedal Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.
Nízky záujem ľudí môže pritom druhý pilier z dlhodobého hľadiska poškodiť oveľa viac ako schválené zníženie odvodov z deviatich na štyri percentá. „Nízky záujem poistencov o súkromné sporenie bude, pochopiteľne, znižovať význam a váhu druhého piliera. Z pohľadu verejných financií sa vytratí úspora pri výplate dôchodkov z prvého piliera,“ dodal Ďurana.
Pre nesporenie v druhom pilieri bude mať nakoniec menej ľudí dostatok úspor na zakúpenie súkromných penzií. Zároveň pri klesajúcej pôrodnosti bude výrazne menej ľudí odvádzať zo mzdy peniaze na vyplácanie dôchodkov. Kým dnes je na jedného dôchodcu približne šesť práceschopných ľudí, v roku 2060 to bude len jeden a pol človeka. Okrem vytvorenia vlastných úspor sú však možnými riešeniami demografického problému prisťahovalectvo či vyššie dane, na čo sa zatiaľ predstavitelia vlády spoliehajú.
Ministerstvo práce upozorňuje, že pri zavedení prvého dobrovoľného vstupu do systému súkromného sporenia na dôchodok mali ľudia len šesť mesiacov na to, aby sa rozhodli, či chcú, alebo nechcú byť v druhom pilieri. „Dôležitou zmenou je, že všetci poistenci Sociálnej poisťovne budú mať možnosť dobrovoľne vstúpiť do druhého piliera až do 35 rokov veku. Bude to dostatočný časový priestor na prehodnotenie všetkých výhod i nevýhod účasti na investičnom type sporenia, ako je druhý pilier,“ povedal hovorca ministerstva práce Michal Stuška.
Po novom budú mať teda zamestnanci pri svojom definitívnom rozhodovaní možnosť posúdiť, ako sa darí druhému pilieru zhodnocovať zverené peniaze. „Tiež budú už bližšie vedieť aj to, ako sa asi bude vyvíjať ich kariéra, či ostanú pracovať dlhodobo na Slovensku, alebo pôjdu pracovať do zahraničia, keďže druhý pilier nie je medzinárodne kompatibilný,“ upozorňuje Stuška. Na väčší záujem o druhý pilier by ľudí mohla presvedčiť prípadná marketingová kampaň. Tú však môžu DSS financovať len zo svojich ziskov. Ľudia by tiež nemali zabudnúť na to, že po vstupe už nemôžu z druhého piliera vystúpiť. Výnimkou je obdobie od septembra do konca januára budúceho roka, keď sa po tretí raz otvorí druhý pilier na vstup i výstup sporiteľov.
V každom prípade sa ľudia v budúcnosti musia rozlúčiť s vysokými dôchodkami. „Podľa výpočtov DSS Poštovej banky by pri plate na úrovni priemernej mzdy, jeho očakávanom raste a zhodnotení na úrovni 3 %, by si sporiteľ mal v ideálnom prípade nasporiť za štyridsať rokov cez 22 000 eur, čo by mu pri rovnakom základe zo Sociálnej poisťovne mohlo zabezpečiť mesačný dôchodok na 370 eur,“ povedal Stanislav Žofčák, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.
Dôchodková správcovská spoločnosť dokáže súkromnú penziu na úrovni 185 eur za mesiac zaistiť ľuďom pri štvorpercentnom odvode do druhého piliera. „Vláda by tak nemala zabúdať na to, že štát pri 14-percentnom odvode by mal ľuďom o štyridsať rokov ponúknuť dôchodok na úrovni 647 eur,“ dodal Žofčák.
Pre zlý demografický vývoj dôchodkové správcovské spoločnosti odporúčajú sporiť v druhom pilieri aj ľuďom s menším ako priemerným platom. „Podľa nás sa v druhom pilieri oplatí sporiť aj zamestnancovi s minimálnou mzdou, lebo tu si na rozdiel od štátneho prvého piliera sporí na seba,“ dodal Žofčák. Štátny priebežný systém totiž dôchodkové odvody zamestnancov využíva na vyplácanie penzií súčasným dôchodcom.
Od prvého septembra nastane v druhom pilieri i zníženie odvodov z deväť na štyri percentá. Odvody by mali opäť začať rásť v prípade dobrého stavu verejných financií v roku 2017 s tým, že v roku 2024 by dosiahli konečnú úroveň šiestich percent. Opozícia však sľubuje, že v prípade zostavenia vlády vráti úroveň odvodov druhom pilieri znovu na úroveň deviatich percent. Dôležitou zmenou je aj lepšie nastavenie investovania, pri ktorom si dôchodkové správcovské spoločnosti trúfajú pri garantovaných fondoch zhodnocovať peniaze ľudí na úrovni troch percent ročne.
Sporenie na penziu cez tretí pilier sa pre 800-tisíc ľudí zvýhodní. Nová vláda uvažuje o tom, že vráti daňovú výhodu pre doplnkové dôchodkové sporenie a pripravuje sa tiež regulácia poplatkov smerom k ich zníženiu. Minulá vláda zrušila daňovú úľavu pre sporiteľov vo výške 75 eur ročne, aj keď vtedajší minister práce Jozef Mihál (SaS) to neskôr oľutoval. Potrebných 40 miliónov eur na opätovné zavedenie zvýhodnenia však kabinet už nenašiel.
„Všetky úvahy a diskusie o konkrétnych zmenách v treťom pilieri budú smerovať k naplneniu programového vyhlásenia vlády, v ktorom vláda deklarovala snahu zatraktívniť tretí pilier, ako súčasť celého dôchodkového systému,“ povedala Barbora Petrová z tlačového odboru ministerstva práce. Robert Fico pri podpore tretieho piliera sľubuje i viac regulovať poplatky. Konkrétne zmeny zatiaľ nepredstavil.
„Regulácia vo forme stanovovania maximálnych poplatkov, bez ohľadu na to, v akom odvetví, je veľmi krajné riešenie a neprospieva v konečnom dôsledku ani poskytovateľom služieb, ani občanom,“ povedal Miloslav Mlynár, riaditeľ a predseda predstavenstva DDS Tatra banky. Víta však, že štát opäť uvažuje, ako daňovo motivovať ľudí v sporení na dôchodok. „V Českej republike štát dokonca priamo prispieva občanom na sporenie v treťom pilieri a sporí si v ňom viac ako štyri milióny občanov v porovnaní s 800- tisíc ľudí na Slovensku,“ uzavrel Mlynár.
Podľa ekonómov daňovo zvýhodňovať tretí pilier nepomôže vyriešiť otázku, za čo štát bude v budúcnosti vyplácať dôchodky z prvého piliera, keďže sa súčasne uvažuje i o znížení odvodov do druhého piliera. „Prvý pilier je nastavený výrazne deficitne a ani takýto zložitý presun jeho bilanciu nevytiahne zo straty,“ povedal analytik Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.
„Daňové úľavy v treťom pilieri považujem za neefektívne, keďže odčerpávajú verejné financie na podporu už zabehnutého biznisu a navyše pomáhajú aj tým, ktorí na to nie sú odkázaní,“ dodal riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš.
Vláda plánuje tretí pilier podporiť napriek tomu, že investovanie v ňom je výrazne rizikovejšie ako v povinnom druhom pilieri. Podľa údajov Národnej banky Slovenska majú štyri z jedenástich slovenských fondov tretieho piliera investované peniaze v dlhopisoch zadlžených krajín ako Írsko, Grécko, Portugalsko, Španielsko a Taliansko. „Z toho iba v prípade dvoch fondov jednej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti išlo o významnejšie podiely okolo 11 percent a 16 percent celkovej čistej hodnoty aktív,“ píše sa v minuloročnej analýze slovenského finančného sektora.
V týchto dvoch fondoch je pritom zvýšené riziko straty ešte podčiarknuté ďalšími investíciami do cenných papierov rozvíjajúcich sa krajín. Nebezpečné investície tretieho piliera sa týmto nekončia a ďalšie štyri fondy majú v rozsahu od jedného do štrnástich percent aktív nakúpené rizikovejšie dlhopisy slovinských bánk a vlády. Konkrétne názvy fondov s nebezpečnými investíciami Národná banka nezverejňuje.
Všetky fondy tretieho piliera minulý rok vyrobili stratu vo výške 2,8 percenta. „Dôvod, pre ktorý dosiahli výnosy vo vyváženom a rastovom fonde za minulý rok záporné zhodnotenie, bol predovšetkým pád cien dlhopisov a akcií,“ povedala manažérka pre dôchodky v ING Alena Fábryová. Tento rok budú zase výnosy vo fondoch padať v prípade odchodu Grécka z eurozóny.
„Keďže pri doplnkovom dôchodkovom sporení ide o dlhodobé sporenie v horizonte niekoľkých desiatok rokov, výkonnosť jednotlivých fondov za krátke obdobie jedného roka nie je smerodajné,“ myslí si Mlynár. Z trojročného časového horizontu bol napríklad ročný výnos Rastovo-príspevkového fondu Tatra banky 5,94 percenta.
Celkovo bolo v minulom roku v treťom pilieri viac stratových ako ziskových fondov. Napriek tomu sa ziskovosť doplnkových dôchodkových spoločností v roku 2011 zvýšila o 36 percent a všetky spoločnosti pôsobiace na slovenskom trhu vyprodukovali zisk 5,9 milióna eur. Správcovia penzií si totiž prepad poplatkov za výnosy kompenzovali väčším výberom odplát za správu fondov. „Pomerne značný nárast v objeme dosiahnutého zisku je teda najmä dôsledkom mimoriadnych výnosov z operácií s cennými papiermi a derivátmi vo vlastnom majetku jednej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,“ píše sa v analýze NBS.
Ilustračný obrázok: Dôchodkové sporenie na Slovensku
Tretí pilier - doplnkové dôchodkové sporenie
tags: #dennik #pravda #dochodok
