Kedy môžu deti jesť krevety? Všetko, čo potrebujete vedieť

Ako raz povedal írsky spisovateľ George Bernard Shaw: „Zo všetkých lások najúprimnejšia je láska k jedlu.“ Napriek jeho nesporne sympatickému tvrdeniu existuje niečo, čo nazývame alergia na potraviny. Jej prejavy môžu výrazne ovplyvniť kvalitu nášho života.

Cestovanie do exotických krajín, napríklad aj v rámci letnej dovolenky, sa nezaobíde bez vyskúšania zahraničnej kuchyne, ktorej súčasťou je aj bohatá ponuka morských plodov a živočíchov. Aj na tieto delikatesy však môže telo človeka zareagovať negatívne.

Potravinové alergie u detí a dospelých

U malých detí do jedného roka je najčastejším alergénom mlieko, ďalej vajcia (najmä bielko) a múčne výrobky.
Staršie deti od 6 rokov zvyknú vyrastať z alergie na múku, alergénom však naďalej zostávajú vajcia a mlieko. Na treťom mieste sú orechy, arašidy a ovocie.
Dospelé osoby trápi najčastejšie alergia na orechy, ovocie, zeleninu, arašidy a iné semená, ale aj na strukoviny. Pozitívne vyznieva fakt, že alergia na mliečnu bielkovinu, múku, vajíčko je vo vyššom veku zriedkavá.

Alergia na morské plody

Alergiu na plody mora majú podľa dostupnej odbornej literatúry asi 2 percentá populácie. Menej ako percento z nich predstavujú deti. Rizikové sú z tohto pohľadu najmä krevety, kraby, homáre, lastúrniky, ulitníky (slimáky) a hlavonožce (sépie, chobotnice). Alergická reakcia sa po ich konzumácii prejaví akútne a sprevádzajú ju zažívacie problémy. Najčastejšie ide o silnú bolesť žalúdka, zvracanie, častá je aj hnačka, ale aj sťažené dýchanie.

Alergickí môžeme byť aj na ryby. Alergia na ryby postihuje menšie percento populácie (0,2 %). Poznajú ju najmä obyvatelia prímorských krajín, keďže sa tento typ potravinovej alergie prejavuje častejšie po konzumácii morskej ryby. Alergickú reakciu najpravdepodobnejšie vyvolá Anisakis. Je to parazit, respektíve parazitický červ, ktorý sa nachádza v rybom mäse (makrela, treska, sleď...). Viac alergénov by sme podľa odborníčky našli v ľahkom tkanive rýb než v tom tmavom mäse. Z tohto pohľadu je všeobecne lepšie tolerovaný napríklad tuniak.

Napriek tomu treba poznamenať, že tento alergia mäso z ryby alebo dary mora je celoživotná. Diagnostikuje sa obdobne ako iné typy potravinovej intolerancie. Predchádza mu rozhovor, počas ktorého lekár zisťuje podrobnú anamnézu, nasledujú kožné testy alebo vyšetrenie z krvi a zriedkavé nie sú ani provokačné testy, keď sa pacientovi podáva konkrétny alergén.

Osoba alergická na dary mora sa nemusí obávať konzumácie morských rias ani výťažkov a prípravkov z nich. Podľa odborníka majú krabie tyčinky ponúkané v našich obchodoch s krabím mäsom len málo spoločného. Najčastejšie sú vyrábané z rybieho mäsa, napríklad z tresky.

Veľký pozor si musíme dávať aj v reštauráciách. Olej na smaženie sa totiž často používa viac ako len jedenkrát. Najprv na ňom kuchár vysmaží rybu a potom pokojne napríklad stejk. Ázijské a talianske reštaurácie zase veľmi rady používajú rôzne vývary a omáčky z rýb, aby nimi dochutili aj „nerybacie“ jedlo.

Pacienti s diagnózou „potravinová alergia na ryby a morské plody“ musia byť pri konzumácii veľmi opatrní. Niektorí môžu negatívne reagovať aj na „obyčajné“ výpary z nich, čo sa prejaví dýchacími a astmatickými ťažkosťami. Takto alergickému pacientovi môže ublížiť aj bozk od človeka, ktorý predtým večeral rybu alebo morského živočícha.

Kedy zaradiť morské plody do stravy detí?

Medzi mamičkami sa traduje informácia o tom, že morské plody a dokonca i niektoré druhy morských rýb sa môžu jesť až po treťom alebo šiestom roku. V skutočnosti deti iba oberáte o dôležité vitamíny a látky. Podľa odborníkov môžete dať deťom morské plody jesť odvtedy, keď im začnete dávať jesť ryby. Tie sú dokonca pre ne prijateľnejšie, pretože sa nemusia báť kostičiek. Takže pokiaľ na ne majú chuť a chcú ich vyskúšať, pokojne im ich dajte aj v nižšom veku.

Stačí sa pozrieť na príklad zo stredomorských alebo ostrovných oblastí. Tam je to pre deti normálna strava, neberú to za nič exotické a začínajú ich jesť skoro. Napriek tomu im nič nie je a nezabrzdí to ich vývoj.

Lekári však tvrdia, že je to s nimi tak ako aj s inými alergiami. Čiže ak je na ne alergický, nezmeníte to, nech si ich dieťa dá ako ročné, trojročné alebo desaťročné. Tá reakcia príde kedykoľvek. Obozretné musíte byť len pri alergikoch. Kvôli prepojeným alergiám by sa mohlo stať, že by ich znášali veľmi zle a mohlo by dôjsť k duseniu, objaveniu vyrážok alebo tráviacim problémom.

Všeobecne je nutné dbať na správne spracovanie morských plodov. Tie musia prejsť minimálne teplotou 70 stupňov, aby sa zabili všetky baktérie. Nikdy by ich nemali jesť surové alebo len polouvarené. Sledujte to najmä pri krevetách. Ak teda budete dávať dieťaťu jedlá s ich súčasťou, najprv ich ochutnajte a až potom im ich dovoľte jesť.

V surovom stave sa konzumujú jedine ustrice. Kvôli typickej zvláštnej chuti však deťom často ani nechutia. Ak im ich dovolíte jesť, tak iba vo vyššom tínedžerskom veku. Zároveň platí jedna dôležitá zásada. Keďže v tomto prípade nemôžete baktérie zabiť pomocou prejdenia varom, použite citrón. Pokvapkajte ich šťavou a nechajte chvíľu pôsobiť. Práve tie zamedzia možnému vzniku infekcie, ktorá by nastala po skonzumovaní nevhodných morských plodov.

I keby morské plody deťom zachutili, netreba im ich v začiatkoch dávať často. Musíte počkať akú budú mať na ne reakciu a potom ich servírovať len postupne. Taktiež nevyberajte na začiatku jedlo so zmesou morských plodov. Keby deti na ne zareagovali zle, potrebujete vedieť, čo presne im nesadlo a ktoré morské plody by už nemali jesť.

Morské plody obsahujú najväčší podiel omega 3 a 6 mastných kyselín. I keď sa z tohto dôvodu väčšinou odporúča konzumácia rýb, v skutočnosti ich potvorky obsahujú omnoho viac. Tie pomáhajú pri prevencii pred onkologickými ochoreniami, zlepšujú kvalitu pleti, pomáhajú pri astme a problémoch s obličkami.

Druhou dôležitou látkou je jód. Ten zabezpečuje napríklad správnu činnosť štítnej žľazy. V strave je ho však čoraz menej a preto organizmu chýba.

Jak připravit vynikající krevety - Roman Paulus - Kulinářská Akademie Lidlu

Krevety v tehotenstve

Hlavne v prvom trimestri buďte pri konzumácii morských plodov opatrné. Pretože ak náhodou natrafíte na plody s baktériami, môžete dostať silné hnačky a zvracanie, čo môže vyvolať potrat. Neskôr sú pre organizmus vhodné práve kvôli omega mastným kyselinám. Buďte však opatrné, ak ste ich dovtedy nikdy nejedli, radšej ich teraz neskúšajte.

Druhy morských plodov:

Krevety a langusty - rozdiel je v ich veľkosti, pričom krevety sú menšie a langusty väčšie. Pri nich a krabovi hrozí najväčšie riziko alergickej reakcie. Často sa pripravujú s pikantnou omáčkou a pokiaľ sú originál čerstvé, upravujú sa celé a teda i s hlavičkou a chvostom a mäso treba z nich vylúpnuť.
Mušle - pri nich musíte dávať pozor na uzavretie a otvorenie mušle. Surové musia byť uzavreté a všetky otvorené musíte vyhodiť. Po uvarení platí opačné pravidlo a teda zavreté mušle nepatria na tanier. To je totiž známka ich pokazenosti.
Krab - morský kôrovec, ktorý sa podáva väčšinou ako samostatné jedlo. Prípadne sa vyberú kúsky jeho mäsa a pridajú sa k cestovinám.
Ustrice - morské plody mušľového tvaru. Jedia sa surové, iba sa čiastočne ochutia. Neodporúčajú sa malým deťom.
Kalamáre - obyčajne sa pokrájajú na prúžky, ktoré sa potom tepelne spracujú. Veľmi obľúbené sú vyprážané a takto môžu zachutiť aj deťom.
Chobotnice - v závislosti od ich veľkosti sa pripravujú v celku alebo po častiach.

Sú krevety užitočné?

Krevety sú prekvapivo výživné a zdravé, ak sa konzumujú s mierou ako súčasť vyváženej stravy. Krtalic-Lauter odporúča zjesť porciu 85 až 115 gramov naraz. Stogramová porcia varených kreviet obsahuje 99 kalórií, 24 gramov bielkovín a 189 miligramov cholesterolu.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa ľudia vyhýbajú krevetám, je vysoký obsah cholesterolu. Podľa Kritalic-Lauterovej sa ho však nemusíte obávať, ak krevety konzumujete s mierou. „Hoci krevety obsahujú veľa cholesterolu v potrave, štúdie ukázali, že u väčšiny populácie nemusia mať najväčší vplyv na hladinu cholesterolu v krvi,“ hovorí.

Zdravotné výhody kreviet

Udržujte si zdravé srdce
Podobne ako niektoré druhy rýb, aj krevety sú vynikajúcim zdrojom omega-3 mastných kyselín. Tieto nenasýtené mastné kyseliny pomáhajú zlepšovať zdravie očí a funkciu mozgu a podľa výskumu majú pozitívny vplyv na zdravie srdca. Omega-3 mastné kyseliny môžu pomôcť znížiť tvorbu plaku v tepnách a znížiť riziko kardiovaskulárnych ochorení. Krevety sú tiež dobrým zdrojom fosforu a draslíka. Obe látky pomáhajú regulovať krvný tlak a udržiavať tepny čisté.
Podpora funkcie mozgu
Krevety obsahujú astaxantín, silný antioxidant, ktorý im dodáva červenooranžovú farbu. Astaxantín, silnejší ako betakarotén alebo vitamín C, pomáha chrániť mozgové bunky pred poškodením. Krevety sa skúmajú aj z hľadiska ich úlohy pri prevencii neurologických ochorení, ako je demencia. Krevety sú tiež dobrým zdrojom vitamínu B12, ktorý môže pomôcť udržať alebo posilniť myslenie a pamäť, náladu a zdravie kostí.
Podpora imunitného systému
Antioxidanty a protizápalové zlúčeniny v krevetách tiež pomáhajú imunitnému systému pracovať čo najlepšie. Vďaka tomu sú skvelým doplnkom každej protizápalovej diéty. Krevety obsahujú aj selén, dôležitý minerál pre zdravie štítnej žľazy, meď, ktorá pomáha predchádzať anémii a posilňuje imunitný systém.

Riziká konzumácie kreviet

Môže vyvolať dnu Krevety sú bohaté na puríny, ktoré telo premieňa na kyselinu močovú, ktorá je častým spúšťačom dny.
Alergie na morské plody Alergia na krevety je jednou z najčastejších potravinových alergií.

Odporúčania odborníkov

Alergiológ a imunológ MUDr. Boris Hruškovič však tvrdí presný opak. V súčasnosti podľa neho už neexistujú žiadne odporúčania a zákazy, ako ich poznáme z nedávnych čias! Pokiaľ ide o možnosť vzniku alergie, dnes platí, že už bábätku môžete dať jesť viac-menej všetko, čo sa vám páči.

„Ak dieťaťu začnete dávať napríklad vaječný bielok až od jedného roka, môže u neho alergia vzniknúť s väčšou pravdepodobnosťou, ako keď mu ho podáte už skôr. Ale ešte to treba dokázať. Samozrejme, rizikové potraviny nedávame deťom, ktoré majú ekzém od útleho detstva, ani deťom s astmou,“ vraví odborník.

Zrušenie stravovacích obmedzení sa týka aj morských rýb a živočíchov, pri ktorých platila striktná hranica - až od troch rokov. „Nie je na to dôvod. Sú veľmi zdravé, obsahujú veľa omega nenasýtených mastných kyselín a stopových prvkov. Predbežné výsledky štúdií, ktoré si posvietili na vplyv rôznych potravín na prevenciu vzniku alergie, potvrdili pozitívny efekt morských rýb. Odporúčajú sa jesť raz týždenne.

Podľa doktora Hruškoviča je, naopak, prospešné podávať malým deťom morské ryby skôr, ako dosiahnu tri roky, pretože tak vzniká orálna tolerancia. „To znamená, že imunitný systém rozpozná novú bielkovinu a keď ju dieťa pravidelne konzumuje v istých množstvách, jeho imunitný systém na ňu nevyvinie alergickú reakciu,“ ozrejmuje.

Súčasnosti prebiehajú presné štúdie a na záväzné odporúčania si treba ešte rok, dva počkať. „Ale stanovisko imunologickej obce je jasné: Nebojte sa zmeny jedálneho lístka!

Potenciálnym alergénom v morských rybách je bielkovina parvalbumín. V morských živočíchoch, ako sú krevety, kraby a homáre, číha iný alergén - tropomyozín. Alergia na ryby a morské plody je celoživotná. U zdravého človeka sa citlivosť na nejakú potravinu nedá dopredu predpovedať. Takže vám neostáva iné, iba ju skúsiť.

Opatrnosť v konzumácii morských rýb a plodov je namieste v prípade, že vy alebo vaše dieťa už trpíte nejakou ťažšou formou alergie, ekzémom alebo astmou. „Tam by som zbytočne nepokúšal a radšej sa im vyhol. Neriskujte ani jeden hlt, pretože alergická reakcia nezávisí od množstva požitej potraviny,“ radí lekár.

Pri alergickej reakcii treba užiť antihistaminikum a kortikoid, ktorého množstvo sa odvíja od hmotnosti človeka. V prípade rýchleho priebehu alergickej reakcie sa používa adrenalínové pero. Tí, u ktorých už v minulosti prebehla, by pero mali nosiť so sebou.

Tehotenstvo nie je dôvod, aby ste sa rýb či iných morských pochúťok vzdali.

tags: #deti #od #kedy #jesť #krevety