Agronomicko-ekonomické hodnotenie pestovania kukurice siatej na zrno

Práca prináša informácie z oblasti pestovania kukurice siatej na zrno. Vychádza z teoretických východísk ako aj z praktickej časti predkladanej práce zároveň a má za cieľ prispieť k bližšiemu poznaniu danej problematiky.

Pestovanie kukurice siatej na zrno sa realizovalo na poľnohospodárskom podniku AGROPEX s. r. o. Sklabiná, ktorého územie má pahorkatinový charakter a rozprestiera sa pod Krupinskou pahoratinou.

Prevažujúci pôdny typ a druh sú hnedozeme, nivné pôdy, stredne ťažké a ťažké pôdy, ktorých obrábanie je ovplyvnené najmä vlhkostným stavom, v jarnom období. Plodiny, ktoré sú pestované, sa pestujú v nadmorskej výške od 185-210 m. n. m.

V sledovaných pestovateľských ročníkoch sa pestovali hybridy kukurice siatej na zrno s číslom FAO 330-480. Pri pestovaní kukurice siatej na zrno bol použitý konvenčný spôsob obrábania pôdy.

Príprava pôdy na jar spočívala v použití smykobrán, po ňom nasledovalo použitie kombinátora, ktorým sa zapracovala do pôdy močovina v dávke 200 kg.ha-1 a taktiež sa týmto úkonom pripravilo lôžko pre osivo. Následnou operáciou bola sejba realizovaná od 8. apríla do 1. mája v sledovaných pestovateľských ročníkoch. Pri sejbe sa aplikoval LAV 27,5% v dávke 100 kg.ha-1 pod pӓtu a počas vegetácie sa prihnojovalo týmto hnojivom.

Chemická ochrana proti pýru plazivému bola vykonaná len v roku 2007 na parcele N. Karikáš prípravkom Clinic v dávke 4,0 l.ha-1, v mesiaci september. Počas vegetácie bola kukurica siata na zrno v jednotlivých pestovateľských ročníkoch ošetrená proti burinám.

V roku 2008 bol preemergentne aplikovaný prípravok Click 500 SC v Tank mix s prípravkom Trophy. V roku 2009 boli použité prípravky Titus plus extra a zmáčadlo Trend 90 a prípravok Lumax 537,5 SC plus zmáčadlo Atplus 463 a v roku 2010 sa použili prípravky MaisTer plus Istroekol a prípravok Titus plus extra a zmáčadlo Trend 90.

V pestovateľských ročníkoch 2007-2009 bolo prevedené na všetkých parcelách, kde sa pestovala kukurica siata na zrno plečkovanie v mesiaci jún, ktorým sa kukurica aj prihnojila dávkou 27,5 N.ha-1 č. ž. V roku 2010 bolo plečkovanie vynechané z dôvodu nepriazne počasia.

V pestovateľskom ročníku 2007/2008 boli pestované dva hybridy LG 33.30 a LG 33.62, lepšie výsledky dosiahol hybrid LG 33.62. Dosiahol priemernú úrodu 6,5 t.ha-1.

V ročníku 2008/2009 sa pestovali tiež dva hybridy LG 33.30 a LG 33.55, lepšie výsledky dosiahol hybrid LG 33.55, ktorý dosiahol priemernú úrodu 4,5 t.ha-1. V ročníku 2009/2010 sa pestovali štyri hybridy LG 33.30, LG 32.85, PR 36K67, DKC 55.42 z nich najlepšie výsledky dosiahol hybrid LG 33.30.

Zber kukurice siatej na zrno prebiehal v mesiacoch október až november, v roku 2010 bol zber predĺžený až do začiatku decembra pri vlhkosti 20-28% v jednotlivých pestovateľských ročníkoch. Následne sa realizovala pozberová úprava kukurice siatej na zrno sušením.

Ekonomické aspekty pestovania kukurice

Celkové náklady na hektár kukurice siatej na zrno v pestovateľskom ročníku 2007/2008 predstavovali 618,91 € a dosiahnutý zisk na hektár činil 329,29 €. V pestovateľskom ročníku 2008/2009 boli celkové náklady na hektár 606,47 € a bola vykázaná strata -270,72 € na hektár.

Petržalka: Od sadov k panelákom a späť?

Vývoj Petržalky je charakteristický prechodom od vidieckeho charakteru s ovocnými sadmi k panelákovej výstavbe. Dnes, popri okružnej komunikácii, vzniká súbežná štruktúra, ktorá nahrádza pôvodnú centrálnu os občianskej vybavenosti. Tento "lineárne mesto" je rôznorodé a často prehliadané.

Bakalárska práca Ing. arch. Simony Fischerovej sa zameriava na interpretáciu koexistencie mestského bývania a poľnohospodárstva v tomto kontexte.

Petržalka, konkrétne, je mestská časť, ktorá prešla výraznou transformáciou. Kedysi známa ako hospodárska krajina s malými domčekmi a ovocnými sadmi, sa v 80. rokoch minulého storočia zmenila na rozsiahle sídlisko.

Táto práca sa zaoberá možnosťami opätovného vnesenia prvkov poľnohospodárstva a pestovania ovocia do mestskej štruktúry, konkrétne do obytného bloku, a to s ohľadom na udržateľnosť a komunitný rozmer.

AgriKultúra - Sociálny palác: Vízia prepojenia bývania a pestovania

Projekt AgriKultúra - Sociálny palác, na ktorom spolupracoval aj Ing. arch. Michal Janák, skúma možnosti komunity a vplyvu jednotlivca na smerovanie k udržateľnej budúcnosti. Inšpiráciou je koncept "Familistère" architekta Charlesa Fouriera, ktorý predstavoval pracovnú a rezidenčnú komunitu s veľkými spoločnými priestormi, bývaním a záhradami. Cieľom je nájsť rovnováhu medzi automatizovaným a komunitným poľnohospodárstvom v spojení s nájomným bývaním.

Koncept mestského bloku s prvkami poľnohospodárstva

Návrh má formálny charakter mestského bloku, ovplyvneného panelákovou výstavbou v Petržalke. Program je koncipovaný na základe predstáv o každodenných situáciách v susedstve, pohybe a užívaní priestoru jednotlivcom aj komunitou. Cieľom nie je presunúť celé poľnohospodárstvo do miest, ale využiť potenciál mestského bloku na priblíženie procesu pestovania a chovu k mestskému životu.

Architektonické riešenie: Medzi mestom a vidiekom

Architektúra navrhovaného bloku je plánovaná aj neplánovaná, z vonka mestská, z vnútra s vidieckymi prvkami a kolážovitým charakterom. Prízemie je transparentné a umožňuje pohľad dovnútra z ulice aj z vnútrobloku. Obyvatelia dielní alebo práčovní majú vizuálny kontakt so záhradkami a chovnými skleníkmi. Vnútorný dvor je prístupný verejnosti, ale má charakter privátneho priestoru. Blok vytvára hranicu medzi mestským a organickým, racionálnym a romantickým.

Na vyšších podlažiach sú byty prístupné z medzi-priestorov - zimných skleníkov, ktoré slúžia ako predĺžená obývacia izba alebo pracovňa. Schodiskový priestor je rozšírený a umožňuje obyvateľom jeho využitie na rôzne aktivity.

Vnútroblok ako centrum pestovania a chovu

Charakteristickým prvkom bloku je vnútroblok, ktorý je venovaný pestovaniu a chovu. Súčasťou je aj trakt pre hydroponické pestovanie. V južnej časti sa nachádzajú verejné funkcie: predajne ovocia, zeleniny a živočíšnych produktov, pekáreň a kaviareň. Byty na 2. až 5. podlaží sú prístupné z pavlače a ich forma reflektuje orientáciu k svetovým stranám. Koncept nadväzuje na charakter bloku a byty sa čo najviac otvárajú do exteriéru.

Cieľom návrhu je nájsť formu, ktorá spája individuálne a spoločné bývanie a umožňuje obyvateľom mať vlastný kúsok pôdy aj v byte. V bloku sa nachádza 216 nájomných bytov rôznych veľkostí (1-4 izbové). Podzemné podlažie slúži ako parkovisko (211 miest), priestor pre technológie a pivničné kobky. Na teréne je ďalších 35 parkovacích miest.

Dielo sa nachádza na Sosnovej ulici v Bratislavskej mestskej časti Petržalka.

Návrat k pôvodu potravín a inšpirácia v komunitných projektoch

Projekt AgriKultúra - Sociálny palác prináša späť povedomie o pôvode potravín a inšpiruje sa existujúcimi komunitnými projektmi, ako sú komunitné záhradky na sídliskách a včelíny na strechách budov. Projekt sa snaží prepojiť tieto dva smery a nájsť vhodný pomer medzi nimi. Kladie si za cieľ poukázať na danú problematiku a reagovať v kontexte obytného bloku ako manifestu väčšej mierky.

Udržateľná budúcnosť: Spojenie človeka a technológie

Projekt rieši otázku, ako prepojiť automatizované a komunitné poľnohospodárstvo, aby sa dosiahla udržateľná budúcnosť. Táto budúcnosť by nemala spočívať len v automatizovaných systémoch, ale mala by zapájať aj človeka a nezcudziť spotrebiteľa od konečného produktu.

tags: #diplomova #praca #kukurica #pestovanie

Populárne príspevky:

• História a vplyv Dezertu
• Nepečená figová roláda
• Recepty na chia puding
• Pôstne tradície a jedlá
• Plnená tekvica hokaido