Škandál s brazílskym mäsom a diskriminácia predaja mäsa na Slovensku
Škandál s brazílskym mäsom naberá stále väčšie rozmery a poukazuje na dôležitosť kvality a bezpečnosti potravín. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná na tlačovom brífingu uviedla, že na Slovensko sa dostalo až 21 ton problematického mrazeného kuracieho mäsa z Brazílie, ktoré Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) stiahla z predaja.
Nezodpovedajúce hygienické štandardy
Na Slovensko bolo dovezených až 21-tisíc kilogramov mäsa, ktoré nezodpovedá hygienických štandardom. Mäso bolo ďalej distribuované napriek tomu, že obsahovalo zárodky salmonely a iných baktérií. Mäso sa k nám dostalo cez Holandsko a Poľsko.
Kontrolóri našli nakazené mrazené kuracie prsia okrem Bratislavy aj v iných mestách. V rámci preventívnych opatrení MPRV SR nariadilo predaj brazílskeho mäsa okamžite pozastaviť. Počet kontrolovaných vzoriek ŠVPS SR vzrástol z 237 na 341 produktov.
„Doterajšie laboratórne testy preukázali 17 nevyhovujúcich vzoriek. V jednom z týchto brazílskych produktov - produkt značky SEARA ‚Mrazené kuracie prsia bez kosti bez kože bez innerfiletu solené‛ v 2-kilogramovom balení, výrobca spoločnosť Agricola Jandelle, sme zistili Salmonellu kmeňa Heidelberg. Kontroly vykonávame aj naďalej, zameriavame sa hlavne na prevádzkovateľov, ktorí vlastnia sklady a obchodujú s touto komoditou vo väčšom množstve a dodávajú ho reštauráciám a konečným spotrebiteľom,“ uviedol Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ ŠVPS.
Testy na konzervačné látky aj na prítomnosť salmonely stále prebiehajú. Doteraz veterinári uskutočnili až 3 000 kontrol, z čoho 2 900 sa týkalo zariadení spoločného stravovania. Dve pozitívne vzorky zo zariadenia spoločného stravovania boli zistené v Bratislave a jedna v Poprade.
Apel na spotrebiteľov
Matečná spolu s ministrom zdravotníctva Tomášom Druckerom apelovala na spotrebiteľov, aby sa nepozerali len na cenu mäsa a nakupovali radšej produkty zo Slovenska.
História falšovania potravín
S potravinami sa podvádzalo už v antickom Ríme a starom Grécku. Už vtedy sa to úrady pokúšali odhaľovať a páchateľov trestať, ale bez väčšieho úspechu. Vždy sa znovu objavilo dosť podnikavcov, ktorí sa riadili heslom: Neoklameš - nepredáš!
O vedomom zamieňaní a falšovaní potravín píše už v roku 1841 aj u nás dobre známy Friedrich Engels, a to v štúdii o predmestskom proletariáte mesta Manchester (,,Do kakaa sa pridáva hlina, cukor miešajú s rozomletou ryžou!“). O osem rokov skôr vyšla v Lipsku Encyklopédia falšovaných potravín a pochutín od nemeckého chemika Otta Dammera. Pre zaujímavosť, mala 1 028 strán a 734 ilustrácií. Medzi hlavné príčiny tohto javu Dammer zaradil deľbu práce a technický pokrok.
Po priemyselnej revolúcii sa totiž uvoľnilo spojenie medzi výrobcom a predajcom. Výroba sa centralizovala a rozvoj analytickej chémie priniesol rafinovanejšie spôsoby podvádzania odberateľov i spotrebiteľov. Medzi najčastejšie falšované potraviny patrilo vtedy maslo.
Predaj znečistených, pokazených a inak znehodnotených mäsových výrobkov bol samozrejmosťou takmer až do konca 19. storočia. V roku 1888 však bola prvýkrát izolovaná salmonela a o desať rokov neskôr baktéria botulizmu. Dovtedy neexistovali žiadne jasné normy bezpečnosti a kvality potravín, chýbal ucelený systém štátnej kontroly ich dodržiavania. Situácia na trhu však vyvolala hnutie za jej uzákonenie.
Významnú úlohu pritom zohrala literatúra a žurnalistika. V roku 1906 vyšiel v USA dokumentárny román Uptona Sinclaira Džungľa, ovenčený neskôr Pulitzerovou cenou (v slovenčine ho, žiaľ, vydali naposledy v roku 1966, v češtine o osem rokov neskôr). Vyvolal ohromný spoločenský ohlas.
Autor sedem týždňov študoval pomery rodiny litovských prisťahovalcov v Chicagu a situáciu v miestnom mäsokombináte, kde sa zamestnali. Jeden člen rodiny pracoval v dielni na výrobu konzerv a salámy. Z bitúnka sem prichádzalo úplne pokazené mäso. Hlavný hrdina knihy Jurgis Rudukus porozprával, ako v marinádovej dielni zbavujú mäso zápachu a kyslastej chuti sódou, aby ho potom dodávali do lacných jedální.
Vládne miesta zoči-voči masovému šoku, ktorý spôsobil Sinclairov román, museli konať. V Senáte Spojených štátov vznikli komisie na prešetrenie situácie v americkom mäsopriemysle. Veľa však zrejme nedosiahli, lebo o chicagských bitúnkoch sa znovu začalo kriticky písať uprostred prvej svetovej vojny.
Problém bezpečných, zdravotne neškodných potravín sa dostáva na program dňa až po vyriešení ich určitého dostatku. Obchodníci majú diabolskú rozkoš, keď môžu do potravín niečo primiešať. Často však bolo volaním na púšti aj počas relatívne dlhých období mieru a prosperity.
Príčiny? Obchod sa snaží nakúpiť potraviny od výrobcov za najnižšie ceny. Tí sa potom uchyľujú k znižovaniu nákladov na úkor hodnoty výrobku. Navyše výrobcov zvádza rastúca ponuka rôznych lacných náhrad za najcennejšie a najdrahšie zložky produktu. Zvrátené chúťky týchto podnikavcov sa pokúšali krotiť vlády i parlamenty.
Na Slovensku bol častý výskyt botulizmu (otrava prudko jedovatým klobásovým jedom) z neodborne vyrobených konzerv, ale aj z údenín, ďalej žltačky a rôznych plesňových nákaz. Jedným z prvých opatrení po vzniku Československej republiky bolo preto zriadenie vysokej veterinárnej školy (vtedy ešte zverolekárskej) v Brne.
Úrady museli niekedy situáciu na trhu "hasiť“ mimoriadnymi opatreniami a sprísnením legislatívy. Zvyčajne sa tak dialo po väčšom výskyte infekčných ochorení a po hromadných nákazách potravinami, vyvolaných často aj zlými hygienickými podmienkami. Najmä v zaostalejších regiónoch musela zároveň prebiehať zdravotnícka osveta a výchova k základným hygienickým návykom.
Ako vybrať kvalitné mäso
V roku 1937 prijal parlament Potravní kodex československý, dovtedy u nás platili právne predpisy, prevzaté z Rakúsko-Uhorska. Prvýkrát bola definovaná zdravotná neškodnosť potravinárskych výrobkov, používané suroviny, technologické postupy a nutričná hodnota. Ale až za socializmu, v roku 1952, bolo uzákonené zriadenie orgánov hygienického a protiepidemického dohľadu.
Prídavné látky, ale aj prílišná voľnosť trhu umožňujú dnes nakupovať menej kvalitné suroviny. V tejto súvislosti vznikajú občas mediálne diskusie na tému, kedy boli potraviny u nás kvalitnejšie - za socializmu alebo v súčasnosti?
"Nepochybne za socializmu,“ odpovedal na túto otázku pred štyrmi rokmi profesor Peter Šimko, expert na analýzu potravín zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Vtedy bolo v mäsových výrobkoch viac mäsa a prírodných surovín, menej vody a chémie.
Dnes sa medzi krajinami EÚ voľne pohybuje nielen kvalitný tovar, ale aj vyslovený šmejd, neviditeľná ruka trhu by ho síce mala odfiltrovať, ale darí sa jej to nie zrazu ani nie vždy. Nestačí ustanoviť orgány hygienického dozoru a vybudovať veterinárno-potravinovú službu, ak jedno i druhé funguje nedostatočne, prípadne je priveľmi závislé od politickej vrchnosti alebo od niekoho iného.
Po škandále s brazílskym hydinovým mäsom odhalil audit Európskej komisie "vysokú mieru závislosti miestnych potravinových inšpektorov od prevádzkovateľov potravinárskych podnikov“.
Nečudujme sa, že po takých záberoch z bitúnka, aké sprostredkovala poľská televízia TVN 24, pribúda ľudí, ktorí odmietajú jesť mäso, prinajmenšom hovädzie. Vo svete sa beztak šíri hnutie pod heslom "Planéte najviac pomôžeš tak, že prestaneš jesť toľko mäsa!“ Zlatá stredná cesta sa volá flexitariánstvo.
Mäso celkom nevylúčite zo svojho jedálneho lístka, nestanete sa vegetariánom, tobôž nie vegánom, zatiaľ nejedzte aspoň to červené. Ibaže aj potraviny pre vegetariánov či vegánov podliehajú zámene, falšovaniu a vôbec pokušeniu vysokého zisku.
Ďalšie východisko ponúka vedecký výskum a vývoj. Volá sa "umelé mäso“ alebo "mäso“ zo skúmavky. Nateraz je problémom najmä jeho chuť a potom - cena.
Slovenský pôvod potravín
Za dôležitý znak kvality potravín považuje SPPK čo najvyšší obsah tradičných zložiek (napr. v prípade mäsových výrobkov kvalitnejšie mäso a nie sóju alebo kože) a čo najnižší možný obsah náhradných komponentov a chemických prísad. Tak isto nie je jednoduché jednoznačne zadefinovať čo je to potravinársky výrobok slovenského pôvodu.
V dnešnej dobe používajú výrobcovia potravín ich jednotlivé zložky najrôznejšieho pôvodu (často s viacerých členských, prípadne i nečlenských krajín) a potravín (predávaných v obchodnej sieti), kde sa dá jednoznačne deklarovať slovenský pôvod nie je veľa. Preto sa dospelo k názoru, že za „slovenskú“ je možné považovať potravinu, u ktorej rozhodujúca časť spracovania prebehla na Slovensku (rozhodujúca časť pridanej hodnoty). Ani to ale nie je jednoduché zistiť, pretože ani označenie „Made in Slovakia“, ani slovenský čiarový kód to negarantujú.
Na Slovenskom trhu je ale pomerne dosť potravín, u ktorých sa dá slovenský pôvod jednoznačne vylúčiť. SPPK sa rozhodujúcou mierou pričinila k prijatiu uvedeného zákona, ktorý bol po niekoľkých novelách dopracovaný do účinnej podoby.
Inak ako zákonom (a jeho následným uplatňovaním zo strany represívnych orgánov) nie je možné prekonať asymetriu z pohľadu ekonomickej sily a reálne dominantné postavenie obchodných reťazcov. Zákonom je možné zakázať viaceré absolútne neprijateľné praktiky silnejšieho, ktoré majú likvidačný dopad na náš agropotravinársky sektor.
Považujeme za nešťastie, že súčasná vládna koalícia chce zákon zrušiť, hoci v podstate nemal ani kedy platiť. Zahraničné potravinárske výrobky, ktoré sa dostávajú na náš trh a sú často i vyhľadávané našimi spotrebiteľmi kvôli ich nízkej cene, sú veľa krát nielen pochybnej kvality, ale v niektorých prípadoch sú porušené i princípy potravinovej bezpečnosti.
Napríklad veľkým problémom je už niekoľko rokov ambulantný predaj poľského mäsa a mäsových výrobkov, ktorý sa nedarí výraznejšie obmedziť hoci pri takomto predaji priamo z korby nákladného auta sú nepochybne porušované viaceré zákony (od veterinárnych po daňové). Problémom je najmä to, že obyvateľstvo k chudobnejších regiónoch víta takéto možnosti lacnejších nákupov základných potravín a starostovia obcí sú potom nútení „prižmurovať oči“ ak už rovno nespolupracujú s predajcami.
Okrem toho by si účinná represia vyžadovala systematickú súčinnosť viacerých kompetentných orgánov, čo sa zatiaľ nepodarilo zabezpečiť. V takomto, ale i iných prípadoch SPPK rokuje s príslušnými orgánmi a snaží sa dosiahnuť ich účinnejšie konanie pretože podobné fenomény nielen diskriminujú slovenských výrobcov, ale i ohrozujú zdravie spotrebiteľov.
Napriek otvorenému antagonizmu v niektorých zásadných otázkach týkajúcich sa férového obchodovania, kde nie je možné hľadanie kompromisu (napr. fakturácie obchodu za nič - fiktívne služby), je možné v niektorých oblastiach s niektorými obchodnými reťazcami účinne spolupracovať.
SPPK má v tomto ohľade dobré skúsenosti so sieťou TESCO, ktorá svoj deklarovaný záujem o rozšírenie predaja slovenských potravín sprevádza i konkrétnymi krokmi. Ide napríklad o označovanie slovenského pôvodu na cenovkách (logo vo forme mapkyy SR), ale i priame požiadavky na SPPK o sprostredkovanie kontaktov na výrobcov sortimentu, kde by TESCO chcelo rozšíriť ponuku zo Slovenska.
Za najvydarenejšie zatiaľ považujeme rozvoj a propagáciu sortimentnej rady „Poctivá receptúra - pravá chuť“, v rámci ktorej TESCO ponúka najmä mäsové výrobky, ktoré spotrebitelia už dlhodobo vnímajú ako kvalitatívne pochybné najmä z titulu vysokého obsahu rôznych náhradných komponentov (párky, špekáčky a pod).
Toto je z dlhodobého hľadiska najperspektívnejšia cesta, pretože negatívne reakcie spotrebiteľov sú jediný faktor, z ktorého majú obchodné reťazce obavy. Problém je ale v tom, že spotrebitelia sú sumou jednotlivcov ktorých vie sektor obchodu účinne manipulovať.
Na základe viacerých sondáží považujú slovenskí spotrebitelia naše potraviny za kvalitné najmä v porovnaní s mnohými dovážanými (v tejto súvislosti sa často skloňuje najmä Poľsko a Čína). Na druhej strane sa ale ozývajú i hlasy, že slovenské potraviny sú „nekvalitné a drahé“.
Vo všeobecnosti s týmto tvrdením nesúhlasíme, ale uznávame, že najmä u niektorých častiach potravinárskeho sortimentu ide vývoj týmto smerom. Je to výsledok už spomenutého neustáleho tlaku na znižovanie cien, ktorého obeťou sú podľa všetkého viac slovenskí potravinári ako zahraniční.
SPPK bude i naďalej vyvíjať úsilie o zvrátenie tohto vývoja a hlavným zámerom preto nie je iba všeobecné výrazné zvýšenie podielu slovenských potravín na pultoch obchodov (čo by dnes bolo relatívne zložité i v prípade, že by obchodné reťazce boli maximálne ústretové. Toto smerovanie si totiž vyžaduje väčšie investície) ale aby išlo najmä o výrobky vyššej akosti.
Podiel potravín domáceho pôvodu v Európe
Podiel ponúkaných potravín domáceho pôvodu je v krajinách strednej a východnej Európy je okolo 40%. V krajinách západnej Európy je to naopak okolo 80%. Dôvodom je skutočnosť, že v krajinách strednej a východnej Európy je maloobchod v rozhodujúcej miere v rukách zahraničných obchodných reťazcov, zatiaľ čo v západnej Európe dominujú domáce siete.
| Krajina | Podiel potravín domáceho pôvodu |
|---|---|
| Stredná a východná Európa | ~40% |
| Západná Európa | ~80% |
tags: #diskriminácia #predaja #mäsa
