Barbora Hlinková: Od Šľahačkovej princeznej k akčnej jazde na Slovakia Ringu

Premiérový ročník súťaže „Hviezdy za volantom“ napísal s redakčným vozidlom Hyundai i30 na Slovakia Ringu už ôsme pokračovanie. Po (zatiaľ) rekordne rýchlej jazde nám Barbora Hlinková prezradila, čo pre ňu znamená divadlo a muzikál. Zistili sme, že rada jazdí nielen na aute, ale aj na skútri.

Na Slovakia Ringu som bola po prvý raz, ale po tejto skúsenosti sa sem ešte určite vrátim. Pred samotnou súťažou a jazdou som sa trochu bála, ale teraz sa už ničoho nebojím. Tak sa mi to začalo páčiť, že si viem predstaviť, ako tu strávim aj celý deň. Tie prvé dojmy po jazde sú úplne super. Veľkú zásluhu na tom má aj samotný okruh Slovakia Ring, ktorý vám umožňuje takú akčnú jazdu. Takže bola to paráda!

Priznám sa, že to parkovanie v rýchlosti a na presnosť sa mi nevydarilo podľa predstáv. V tomto smere sa mám, v čom zdokonalovať. Niekedy som až príliš aktívne brzdila, pretože som nemala ten úplne správny odhad. Redaktori vášho časopisu mi však dali niekoľko užitočných rád, takže som sa neustále zlepšovala. Inak celá trať bola veľmi zaujímavá, nechýbali tam ani zákruty a slalom medzi kužeľmi. Pri tom slalome som sa napríklad od chlapcov dozvedela, že zle držím volant. Musela som ho chytiť pevnejšie na športovú jazdu. Človek si myslím, že vie šoférovať, a dozvie sa nové veci. Ale samozrejme, je rozdiel šoférovať zodpovedne v bežnej premávke a potom takto akčne na okruhu.

Hyundai i30 je v podstate auto podľa môjho gusta. Nemusela som si na nič dlhšie zvykať, skoro som mala pocit, že je moje. Také športové auto, ktoré nie je príliš veľké, takže je ideálne do mesta, ale zrejme v pohode zvládne aj dlhšie vzdialenosti.

Do Bratislavy som prišla ako pätnásťročná, keď som začala študovať na štátnom konzervatóriu muzikálové herectvo. Tam som študovala šesť rokov a v podstate od II. Ak by som ten pocit mala k niečomu prirovnať, tak je to ako možnosť byť každý deň v úplne inom svete. Na javisku hrám v podstate vždy inú postavu, takže sa musím do každej aj nejako vnútorne vcítiť a vhodne nastaviť. Navyše, herectvo mi dáva možnosť zahrať si postavy a charaktery, ktoré sa niekedy s mojím osobným životom vôbec nezlučujú. Tá snaha stvárnenia postavy je niekedy neuveriteľne vyčerpávajúca a z divadla chodím riadne unavená, ale baví ma to neskutočne.

V súčasnosti účinkujem v muzikáloch Rasputin, Mamma Mia, Mačky, Atlantída ,Na skle maľované, Muzikál Bambuľka , Šľahačková princezná. Minulý rok som hrala v seriáli Vlci na TV Joj a občas sa objavím v nejakých epizódnych postavách. A tejto príležitosti pred kamerou som vďačná ! Aj TV JOJ , že mi dala príležitosť naučiť sa niečo nové.

Niektoré herečky snívajú o hereckej kariére v Hollywoode alebo na Broadwayi. Vy nemáte podobné ambície? Tak ten Hollywood už mám „odfajknutý“ a už som sa odtiaľ aj vrátila….(smiech). Ale vážne, tento rok sme boli zhodou okolností na letnej dovolenke v Los Angeles aj v Hollywoode. Nemám však takéto nejaké uletené plány. Chcem robiť stále to, čo ma baví a nejako sa v tom profesionálne stále posúvala. Treba sa na to pozerať reálne. Myslím, že v tomto smere sú viac preferovaní divadelní herci z činohry. Rozhodne by som neodmietla nejakú úlohu vo filme. A som rada , že aj filmová produkcia na Slovensku sa rozvíja.

Je pravda, že ako tínedžerka ste koketovali aj so športovou kariérou? Už v detskom veku ma mama prihlásila na gymnastiku, ale postupne som prešla na ľudový tanec - disco a hip-hop. Otec nás však aktívne viedol k športovaniu. Určitý čas som dokonca chodila aj na preteky v snoubordingu, pretože otec bol členom vedenia národnej asociácie. Chodili sme plávať, bicyklovať, korčuľovať, ale vďaka nemu sme si vyskúšali aj kiting (pozn. základom tohto športu je vlečný drak - kite, ktorý slúži ako hybný nástroj na ťahanie jazdca a hybnou silou je vietor) alebo wakebording (pozn. Posledné dva roky sa venujem aj thajskému boxu. Chcem v tom aj pokračovať, ale súčasne sa zameriavam na jogu. Thajský box ma chytil úplne náhodou a už sa toho neviem zbaviť. Thajský box je nesmierne dobrý na kondíciu (pozn. v thajskom boxe sú na rozdiel od kickboxu povolené údery a kopy kolenami aj lakťami) . Keďže spájam tanec, spev a herectvo dokopy, tak v podstate vo všetkých muzikáloch tú „kondičku“ veľmi dobre využijem. Okrem tej fyzickej stránky získava človek aj takú vnútornú silu. Stojí vás to veľa námahy a energie, ale ten pocit potom je neskutočný. Ja z toho boxu neprídem v konečnom dôsledku unavená, ale naopak ešte viac nabudená.

Nedávno ste sa zasnúbili s režisérom a choreografom Jánom Ďurovčíkom. Tanec a celkovo divadlo, to sú veci, ktoré nás určite spájajú. Najskôr som k nemu chodila na konkurzy na predstavenia, pričom v muzikáli Na skle maľované som od neho dostala príležitosť. Medzi vami je rozdiel 23 rokov, čo u dospelých ľudí nie je racionálnou prekážkou na seriózny vzťah. Lenže žijeme na Slovensku, kde majú predsudky hlboké korene a tradíciu. Ak mám byť skutočne úprimná, tak ja sama som si vytvorila negatívnejší obraz, ako bola realita. Všetci to v mojom okolí to prijali dobre. Možno aj preto, že poznajú nielen mňa, ale z médií aj Janka. Som rada , že to akceptovali aj moji rodičia. Napokon, hlavné je to, že sme zdraví. Vek je len číslo. My si ten vekový rozdiel uvedomujeme, ale nejako sme k sebe našli cestu. Funguje to, takže sme radi. A ešte jednu vec … Kedysi som sa zaoberala otázkou čo o mne povie niekto. Dnes to už neriešim . Ja žijem svoj život a ľudia ten ich. A chcem aby každý v živote našiel pokoj a lásku.

Slovensko pozná Jána Ďurovčíka aj ako trefného, ale nekompromisného tanečného kritika. Keď spolupracujeme, ako napríklad teraz na Rasputinovi a ja som tam účinkovala, tak je to vyslovene profesionálny vzťah. Keď sme v divadle, tak sme si všetci rovní. Skôr mám niekedy pocit, že je ešte niekedy aj prísnejší. Čo je asi aj dobre.

Ťažko sa mi samej hodnotí, aká som šoférka. Fakt je, že už jazdím osem rokov. V pätnástich rokoch som si urobila vodičák na skúter, s ktorým som dva roky jazdila po Prievidzi. O dva roky neskôr som už v Bratislave absolvovala autoškolu na osobný automobil. Takže asi rok som jazdila s rodičmi cez víkendy, vďaka čomu mi dnes nerobí problém automat ani manuál.

V „normálnych“ rodinách nasleduje po skútri motocykel? Takáto evolúcia sa vás netýka? Motorku možno ani nie, ale neskutočne rada by som takú výkonnejšiu Vespu. Ten taliansky štýl mi vyhovuje. Začínala som švédskym autom, pretože rodičia mali väčšinou autá značky Volvo. Neskôr som jazdila na Forde Focus a teraz mám Citroën C2. Moje súčasné auto je brutálne športové a svižné, pretože má ten silnejší motor VTR. Vďaka svojej veľkosti je ideálne do mesta a ľahko ovládateľné. Moje auto nemusí vyzerať zvonku nádherne, ale musí mať športový grif.

Neviem prečo, ale mám z nich stres, paniku a trému, takže zvyčajne sa mi roztrasú ruky. Raz ma predbehli autom a s „blikačkami“ ma zastavili. Otvorila som okno a keď policajt videl, ako sa mi trasú ruky, tak sa opýtal, či som v poriadku. Musím zaklopať, že sa mi autonehody zatiaľ vyhýbajú. Jedinú menšiu kolíziu som mala na parkovisku v bratislavskom Centrale, kde som ťukla druhé auto, pretože som to neodhadla a bolo to trochu na tesno.

Takmer vždy, keď prídem do auta, tak si musím dať žuvačku. Ale inak v aute potrebujem hlavne kvalitnú hudbu. Počúvam najradšej svoje obľúbené CD-éčka a keď nemám svoju hudbu, tak takmer v kuse prepínam rozhlasové stanice. Mám v aute rada také rýchle a svižné veci. Navyše, rada si v aute spievam, takže niekedy sa na mňa ľudia čakajúci na červenej zvláštne pozerajú. Mám rada akčnú jazdu, ale na druhej strane mám aj zdravú dávku strachu. Pri rýchlej jazde mimo uzavretú komunikáciu sa môže všeličo stať. Do hry vstupuje veľa faktorov. Veľmi dôležité je aj to, či idem sama v aute alebo som ešte zodpovedná za niekoho iného. Keď mám naložených ľudí, tak mám skôr tendenciu viac brzdiť a som opatrnejšia.

Trochu nechápem tie jamy na našich cestách. Sú miesta, kde sú cesty pekne urobené a upravené a potom sú úseky, že úplne zlé. Skrátka mám pocit, že to robíme nesystematicky a zdĺhavo. V Rakúsku si napríklad na dedinách urobia novú kvalitnú cestu za jediný víkend a na diaľnici im to tiež trvá podstatne kratšie. A to ešte neporovnávame kvalitu nových ciest. Ak sa nemýlime, tak žijete v Ivanke pri Dunaji. Nezostalo mi nič iné, ako si na to rýchlo zvyknúť. Navyše, teraz je to tam ešte horšie, lebo stavajú v blízkosti diaľničný obchvat. V takých chvíľach si pustím hudbu a priznám sa, že ja si v tom aute aj veľa vecí vybavím.

Rodáčka z Bojníc vyrastala v Prievidzi a od detstva bola aktívna i pohybovo nadaná. Preto navštevovala nielen folklórny súbor Malý Ftáčnik, základnú umeleckú školu Ladislava Stančeka, či tanečnú skupinu Fantastic Elko, ale aj gymnastický krúžok. Svoj športový talent potvrdila aj neskôr, keď začala súťažne snoubordovať. Divadelnú premiéru absolvovala s muzikálom Hair na Novej Scéne. Neskôr účinkovala v muzikáli Fame (Sláva), v silvestrovskom predstavení Sanitárny deň a v muzikáli Hairspray. Vyskúšala si aj pôsobenie v činohernom predstavení Stop the tempo v Divadle Malá scéna. Medzi jej najväčšie doterajšie úspechy považuje muzikál Na skle maľované v divadle Tower stage , kde svárňuje postavu Aničky. Účinkovala aj v predstaveniach Jesus Christ Superstar a Atlantída, na Novej Scéne zase hrá v muzikáloch Mačky, Pokrvní bratia, Šľahačková princezná, Mamma Mia (Lisa) a Rasputin (slúžka). Epizódne postavy v televíznych seriáloch vystriedala už aj väčšia televízna skúsenosť seriáli Vlci na Tv JoJ. Je čerstvou snúbenicou tanečného odborníka, divadelného režiséra a choreografa Jána Ďurovčíka.

Prehľad Účinkovania Barbory Hlinkovej v Muzikáloch a Divadlách

Barbora Hlinková má za sebou bohatú kariéru v rôznych divadelných a muzikálových produkciách. Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad jej významných rolí:

Muzikál/Divadlo Postava Poznámka
Na skle maľované (Tower stage) Anička Považuje za jeden z najväčších úspechov
Mačky (Nová Scéna)
Pokrvní bratia (Nová Scéna)
Šľahačková princezná (Nová Scéna)
Mamma Mia (Nová Scéna) Lisa
Rasputin Slúžka
Atlantída (Tower stage)
Jesus Christ Superstar (Tower stage)
Hair (Nová Scéna) Divadelná premiéra

Okrem divadelných úloh sa Barbora Hlinková objavila aj v televíznom seriáli Vlci na TV Joj, kde stvárnila epizódne postavy. Jej talent a všestrannosť ju radia medzi významné osobnosti slovenskej kultúrnej scény.

Jak si zasloužit princeznu - Verunčina píseň lásky (originál klip)

tags: #divadlo #tower #šlahackova #princezna #recenzia

Populárne príspevky: