Divina: Skrytý klenot Slovenska – história, pamiatky a zaujímavosti

Obec Divina, nachádzajúca sa v najzápadnejšej časti Revúckej vrchoviny v okrese Lučenec, je skrytým klenotom Slovenska. Leží mimo hlavných turistických trás, no ponúka bohatú históriu, kultúrne pamiatky a prírodné krásy, ktoré stoja za objavenie. Obec Divín v súčasnosti môžeme zaradiť medzi menej známe slovenské turistické destinácie. Niet sa čo čudovať, keďže leží mimo hlavných turistických regiónov a v turistických sprievodcoch sa takmer nenachádza. Z tohto pohľadu preto odporúčame všetkým, ak sa už vybrali navštíviť Lučenec, aby obec Divín minimálne na pol dňa navštívili. Určite nebudú ľutovať, keďže Divín má svojim návštevníkom čo ponúknuť.

Obec je dobre dostupná najmä z južných častí Slovenska, z oblasti Lučenca. Prísť sem však vcelku rýchlo viete aj z Podpoľania od Hriňovej a Detvy. Z Lučenca sa sem dá autom dostať zhruba za 15-20 minút. Obec sa javí ako skvelým východiskovým bodom na výlety po okolí, kúpanie vo vodnej nádrži Ružiná a tak isto je skvelým spojovníkom medzi Lučencom, Detvou a Hriňovou.

História obce Divina

Územie Diviny a jej okolia bolo osídľované už oddávna. Okrem niekoľkých nálezov z doby bronzovej a rímskej sa na lokalite Veľký Vrch (lokalita leží na území Divinky) našlo najstaršie a najväčšie slovanské osídlenie (hradisko) na severnom Slovensku z predveľkomoravského obdobia. Pri archeologickom výskume sa tu našli aj keltské mince, ostrohy a kusy nádob.

Prvé písomné zmienky o území Diviny sú z roku 1244. Územie obce sa tu spomína len nepriamo zmienkou o riekach Divina a Malá Divina, spolu s ostatnými okolitými obcami a oblasťami v listine nitrianskeho biskupa Adama II., v ktorej opisuje hranice územia Kysúc, darované kráľom Belom IV. kniežaťu Bohumírovi, syna Sebeslava, za jeho činy počas tatárskeho vpádu do Uhorska. Pri popise chotára Diviny z roku 1325 sa spomína aj obec Lúky (dnes miestna časť Diviny). Divina, novozaložená plantácia (lehota), bola krajinským sudcom Alexandrom potvrdená istému Salmanovi. Niektorí autori sa však domnievajú, že ide o dosídlenie staršej, opustenej osady.

Stredoveké osídlenie chotára dokladá aj stredoveký hrádok, ktorý sa nachádzal v pohraničnej oblasti medzi Divinkou a Divinou v doline Divinského potoka. Divinu ďalej získava Salmanov syn Mikuláš, ktorého potomkovia boli koncom 14. resp. začiatkom 15. storočia povýšení do šľachtického stavu. Podľa urbára Budatínskeho panstva z roku 1572 patrila Divina do jeho správy. Popisná časť urbára sa zmieňuje aj o divinskom zákupnom richtárovi (šoltýsovi), ktorý tu pravdepodobne prevádzkoval aj mlyn. Zaujímavé je, že divinskí obyvatelia okrem odovzdávania štandardných naturálií museli vrchnosti ako jediní zo všetkých obcí panstva poskytovať aj jarabice aj zajace.

Aj v roku 1658 Divina patrila k panstvu Budatín a zostala v jeho držbe aj v nasledujúcich desaťročiach, až do zániku feudalizmu. V chotári Diviny existovala dnes už zaniknutá osada (obec) Nová Dedina (Ves Nove), ktorá sa rozprestierala na území dnešných obcí Divina, Podvysoká, Dlhá nad Kysucou, Turzovka a zrejme aj Rudinská. V roku 1572 bola táto osada majetkovo rozdelená na dve časti.

Divina vznikla na zvykovom a nemeckom (žilinskom) kolonizačnom práve, neskôr prešla na valašské. Pri nemeckom práve mali významné miesto šoltýsi (kolonizátori - zakladatelia), ktorí sa usídlili v dosiaľ neobývaných častiach chotára a rozširovali dedinu zakladaním jej nových osád, prípadne osídľovali opustené časti obce. Šoltýsi mali svoje privilégiá a slobody a nepatrili medzi poddanské obyvateľstvo.

V zmysle tereziánskej urbárskej regulácie bolo zrušené dedičné richtárstvo, šoltýstvo či funkcie valašských vojvodov, a tým boli zrušené aj ich privilégiá. V čase tereziánskej urbárskej regulácie žilo v Divine celkom 24 šoltýsov. Títo šoltýsi už nemali svoje šoltýske listiny a tak sa v zmysle nariadenia o tejto regulácii zaviazali platiť dane.

Na území dnešnej obce Divina boli slovanské sídliskové nálezy z 11.-12. storočia. Novozaložená obec sa spomína v rokoch 1325 a 1393, keď patrila panstvu Lietava, potom panstvu Budatín. V roku 1598 mala 32 domov, v roku 1720 mala 36 daňovníkov, v roku 1784 mala 227 domov, 243 rodín a 1326 obyvateľov, v roku 1828 mala 214 domov a 1437 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, prácou v lesoch a chovom dobytky. V 19. storočí bola tu v prevádzke pálenica. Za I. ČSR si obec zachovala poľnohospodársky ráz. Časť obyvateľstva sa zaoberala drotárstvom. Obec často postihovali povodne.

Poloha a urbanistický charakter

Divina leží približne 6 km severne od Žiliny, v údolí potoka Divina. Jej poloha v údolí spôsobila, že sa rozrástla do dnešnej takmer 6 km dĺžky. V blízkosti sa nachádzajú obce Divinka, Marček, Svederník, Zárieč, Keblov, Dlhé Pole, Dlhá na Kysucou, Rudinská, Rudina, Rudinka, Vranie a Považský Chlmec.

Z urbanistického hľadiska predstavuje Divina typ reťazovej dediny s dodnes nezastavanými časťami (miestna časť ve Vrbí, alebo u Paríži). Rozptýlené osídlenie Diviny potvrdzujú v 18. storočí aj textové operáty Prvého vojenského mapovania. Typ voľnej reťazovej dediny vznikol na Slovensku počas nemeckej kolonizácie v 13. - 14. storočí. Obec vznikla vymeraním rovnobežných pásov, kolmých na hradskú cestu, pri ktorej sa nachádza intravilán.

Divinu tvoria dve obce: Divina a kedysi samostatné Lúky. Obec má aj početné osady, z ktorých najväčšie sú osady Bálovce (u Báli) a na Vŕšku.

Najstaršie mapy Diviny pochádzajú z roku 1850. Dnešná rozloha obce je približne 2188 ha a rozprestiera sa vo výške 355 až 910 metrov nad morom. Stred obce je 381 metrov nad morom. Divina sa nachádza na severozápadnom Slovensku, vzdialená sedem kilometrov od krajského mesta Žilina. Leží vo východnej časti pohoria Javorníky. Divina susedí s obcami: Divinka, Svederník, Dlhé Pole, Rudinská, Rudinka, Rudina, Dlhá nad Kysucou, ktorá do roku 1953 patrila k Divine, ale potom bola pripojená k Turzovke a vo východnej časti katastra susedí s mestom Žilina - s miestnou časťou Vranie.

Pamiatky a zaujímavosti

Doménou obce je hrad Divín, týčiaci sa nad obcou. V samotnej obci je to potom zrekonštruovaný kaštieľ a barokový Kostol všetkých svätých.

Hrad Divín

Hrad Divín predstavuje najvýraznejšiu dominantu obce. Nachádza sa na kopci priamo nad obcou a vcelku rýchlo sa sem dá dostať pešo z obce. Hrad síce v súčasnosti predstavuje ruinu, avšak dochovalo sa viacero jeho častí. Na hrade prebiehajú aj rekonštrukčné a archeologické práce.

Zichyho kaštieľ

Priamo v centre obce, na úpätí hradného kopca sa nachádza ďalšia významná pamiatka - Zichyho kaštieľ s Múzeom histórie obce Divín. Kaštieľ z roku 1670 bol postavený zrejme na základoch stredovekej kúrie z 14. - 15. storočia.

Kostol všetkých svätých

Kostol všetkých svätých završuje trojicu najvýznamnejších historických pamiatok v obci. Jedná sa o mohutný dvojvežový kostol, ohradený vysokým múrom. Kostol bol postavený v roku 1657, hoci jeho história siaha až do stredoveku. Kostol je v súčasnosti zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenska.

Ďalšie atraktivity

Medzi ďalšie atraktivity obce patrí napríklad Farská budova z roku 1397, ktorú dal v roku 1761 František I. Zichy rozšíriť o tzv. kaplánku - byt pre kaplnána. Nachádzajú sa na nej slnečné hodiny. Ďalšou náboženskou pamiatkou v obci je Kaplnka sv. Anny, ktorá sa nachádza pred vstupom na hrad Divín. Kaplnka pochádza z roku 1755 a vznikla na podnet miestneho farára. Rozkladá sa pri nej menší cintorín.

Priamo v centre obce môžete ešte navštíviť art galériu Bloom v ktorej sa konajú výstavy obrazov. Galéria vás okrem obrazov zaujme aj svojim interiérom, kde na vás dýcha umenie z každej miestnosti. Ak ste fanúšikmi výtvarného umenia, galériu by ste určite nemali vynechať.

V prípade, že si chcete trocha „zaturistikovať“, môžete navštíviť jaskyňu Mara Medvedia, ktorá sa rozkladá na jednom z kopcov na juhozápadnom okraji Divína. Drobná jaskyňa je prístupná verejnosti po turistickom chodníku. Pekný výlet tiež môžete podstúpiť na vrchol Jasenie, ktorý sa nachádza nad neďalekou obcou Budiná v málo známom pohorí Ostrôžky. Poskytuje pekné výhľady na okolitú krajinu.

Vizuálne atraktívnym miestom sú Divínske lazy, ktoré ležia na severe katastra obce. Jedná sa o drobné usadlosti, uprostred agrárnej krajiny, kde narazíte aj na stáda pasúcich sa oviec.

Posostatkom po valašskej kolonizácii, ktorý pretrval až do polovice 20. storočia sú tzv. bačoviská roztrúsené po okolitých kopcoch. V obci sa dodnes zachovalo množstvo pôvodných ľudových stavieb: drevenice, humná a bačoviská. Dodnes tu stoja ľudové domy postavené pred rokom 1900, alebo v prvých desaťročiach 20. storočia. Hospodárske stavby (humná, chlievy, šopy) sa z dôvodu ich nepotrebnej modernizácie zachovali omnoho staršie, mnohé pochádzajú z polovice 19. storočia.

Divinský meteorit

Na Slovensku je známych len niekoľko miest, na ktoré dopadol meteorit. 24. júla 1837 zasiahol obec Divina pri Žiline netradičný osud. Zem v blízkosti kostola totiž zasiahlo nebeské teleso, dnes už známy meteorit. Obec Divina je však prvá, ktorá si ten svoj uctila pamätníkom.

Dňa 24. júla 1837 dopadol na začiatok obce meteorit, z mineralogického hľadiska chondrit. O jeho dopade sa zachoval záznam v prvom zväzku divinskej farskej matriky: "Divinu vzrušila zvláštna udalosť 24. júla 1837. V tento deň o pol dvanástej hodine pred obedom sa slnko zatmilo a v 50-stupňovom uhle v diaľke 40 siah od kostola v smere vyšného konca obce dopadol tu s veľkým rachotom meteor vo váhe 19 viedenských funtov (1viedenský funt = 56,006 dkg). Rozmery tohto meteora (povetroňa) boli tieto: dĺžka 24 cm, šírka 23 cm, hrúbka 13 cm. Tento meteor si vzala vdova grófka Ľudmila Čákyová, rodená Lažanská, do svojho hradu v Budatíne, čo vzácnu pamiatku a v roku 1838 ho darovala Národnému múzeu v Budapešti, kde sa dosiaľ nachádza".

Najvúčšia časť meteoritu zostala dodnes uložená v Prírodovednom múzeu v Budapešti. Nedávno sa na Slovensko dostalo päť verných kópií divinského meteoritu. Jedna je súčasťou Pamätníka divinského meteoritu, ktorý bol odhalený 29. novembra 2014 počas Ondrejovských hodov. Ide o jediný takto stvárnený geologický pamätník na Slovensku.

Vodná nádrž Ružiná

Medzi najväčšie lákadlá obce patrí aj vodná nádrž Ružiná, ktorej návštevu oceníte najmä v lete, keď sa tu dá kúpať. Nachádza sa tu menšie rekreačné stredisko. Nájdete tu niekoľko reštauračných a ubytovacích zariadení, ihriská pre deti, či možnosť požičať si napr. vodný bicykel, alebo rybárčiť. Je tu pomerne široká trávnatá pláž, kde si rozložíte lehátko, alebo deku.

Možnosti ubytovania a stravovania

Ubytovacích zariadení v Divíne nie je príliš veľa, takže z hľadiska ubytovania neočakávajte nejaké zázraky. Ak nenájdete ubytovanie v obci, skúste pozrieť nejaké alternatívy pri vodnej nádrži Ružiná. Ubytovanie ďalej môžete riešiť v neďalekom Lučenci prípadne v Detve.

Stredne veľká obec Divín ponúka primerané množstvo občerstvovacích zariadení. Nie je to síce žiaden extrém, ale dá sa tu najesť, prípadne si skočiť na pivo alebo víno. V obci nájdete pizzeriu, ktorú sme aj vyskúšali. Popri kaštieli ešte narazíte na predajcu suvenírov. Suveníry sa dajú kúpiť aj v múzeu Zichyho kaštieľa. V obci tak isto nájdete potraviny a lekáreň.

Tipy na výlety v okolí

Rozhľadňa na Svederníku: Ideálne miesto na obdivovanie krás prírody pohoria Javorníky.
Vodná nádrž Hričov: Súčasť Vážskej kaskády, vhodná na rybárčenie a cykloturistiku.
Zverinec na Ranči pri Žiline: Rekreačno-oddychové zariadenie s domácimi a exotickými zvieratami.
Budatínsky zámok: Zámok na sútoku riek Váh a Kysuca s Považským múzeom a parkom.
Kysucká hvezdáreň: Pozorovanie vesmírnych úkazov a objektov.
Jazda na koni Nesluša: Aktívny relax v sedle koňa.

Vývoj názvu obce Divina
Rok	Názov
1325	Divina
1393	Dywyne
1474	Nagh Dywen
1598	Diwina Maior
1808	Welká Diwina

tags: #divina #cast #luky #informacie