Divoká ryža: Všetko, čo potrebujete vedieť o pestovaní a použití
Ryža je jednou z najstarších pestovaných plodín na svete a tvorí základ stravy pre viac ako 50 % svetovej populácie. Je základnou potravinou pre viac ako polovicu svetovej populácie a poskytuje miliardám ľudí na celom svete skvelý zdroj energie. Je jednou z najrozšírenejších plodín sveta.
Mnoho krajín má svoje vlastné ryžové jedlo, ktoré zdôrazňuje miestnu kuchyňu a kultúru. Napríklad paella v Španielsku, rizoto v Taliansku či sushi v Japonsku. Možno sa pýtate, či obsahuje ryža lepok. Odpoveď je jednoduchá: ryža je prirodzene bezlepková.
Ako uvariť klasickú ryžu
Druhy ryže
Na svete existuje viac ako 40 000 druhov ryže. Existuje mnoho odrôd ryže, ktoré sa líšia farbou, chuťou a nutričnou hodnotou. V súčasnosti poznáme niekoľko typov ryže, avšak základné rozdelenie je na dlhozrnnú a guľatozrnnú (alebo veľkozrnná a drobnozrnná).
Rôzne druhy ryže
Medzi najznámejšie druhy patria:
- Ryža Basmati: Pochádza z himalájskych kopcov a má šupinatejšiu a suchšiu štruktúru ako jazmínová ryža. Jej názov pochádza práve z jej arómy, pretože v čínštine znamená „voňavá“. Vo svete je veľmi obľúbená a považovaná za kvalitnejší typ - "kráľovná" medzi ryžami. Pretože je aj po uvarení ľahká a sypká, najčastejšie sa používa ako príloha, či do šalátov a rôznych korenistých indických jedál. Jej príprava je jednoduchá a rýchla. Ryža Basmati sa zvyčajne varí vo vode.
- Jasmínová ryža: Pochádza pôvodne z Thajska. Má ľahkú kvetinkovú vôňu a jemnú, lepkavú textúru. Jazmínová ryža je podobná basmati, ale má jemnú jazmínovú arómu a zlatohnedú farbu. Viac sa lepí a pripravuje sa najmä v čínskej kuchyni. Jazmínová ryža sa tradične varí v pare.
- Divoká ryža: Je vlastne semeno z druhu vodnej trávy, rodu Zizania. Nepatrí medzi klasické druhy ryže. Napriek svojmu názvu sa väčšina divokej ryže pestuje na farmách, nie vo voľnej prírode. Dlhé čiernohnedé semená patria americkej vodnej tráve zizanii.
- Dlhozrnná ryža: Obsahuje viaceré významné látky, o ktoré sa pri spracovanej ryži ochudobňujeme. Je zdrojom hodnotných minerálov, najmä draslíka a železa. Obsahuje väčšie množstvo sacharidov, ktoré sú významným zdrojom energie. Môže sa použiť ako príloha k jedlám. Ryža dlhozrnná biela vyniká krásnou farbou, rýchlou prípravou a príjemnou chuťou. Základná príprava: Ryžu prepláchneme a vložíme do hrnca s vodou v pomere 1:2 (ryža:voda). a štipku soli. Na miernom ohni varíme pod pokrievkou cca 15-25 minút.
- Guľatozrnná ryža: Vyniká čistotou a neporušenosťou. Po uvarení je nadýchaná a voňavá. Pri varení uvoľňuje škrob, kvôli ktorému je mierne lepivá a mäkká. Na rozdiel od klasickej dlhozrnnej ryže, lepšie drží pokope. Má krátky a takmer guľatý tvar.
- Mliečna ryža: Ľahko vstrebáva tekutinu a po uvarení je mäkká a krémová. Je vynikajúca pre prípravu mliečnej ryže, ryžových nákypov a ďalších sladkých pokrmov. Nachádza sa v nej viac kvalitných rastlinných bielkovín ako v pšenici a neobsahuje lepok ani tuk. Taktiež príprava v mlieku na sladko môže trvať i hodinu, pričom treba ryžu (hodí sa guľatozrnná) častejšie miešať, aby neprihorela. Takto pripravená ryža je vhodná buď na priamu konzumáciu, s pridaním ovocia, kakaa, škorice či masla, alebo po zmiešaní s vajíčkami na zapečenie ako nákyp.
- Arborio ryža: Má masívnejšie oblé zrnká porcelánovej bielej farby. Používa sa najmä v Taliansku, či Španielsku, kde z nej pripravujú vynikajúce rizotá so zeleninou a plodmi mora. Jej príprava je iná - pred použitím sa ryža neprepiera, ako sme zvyknutí. Najprv ju necháme asi 5 minút osmažiť s cibuľkou na masle alebo na olivovom oleji vo väčšom hrnci alebo panvici (na paelu). Počas smaženia dôkladne premiešame. Ryžu zalejeme trochou vopred pripraveného vývaru alebo bielym vínom a necháme tekutinu vsiaknuť. Vývar, poprípade víno opakovane dolievame po častiach tak, aby sa takmer celá tekutina absorbovala, či odparila, a dobre premiešame. Keď ryža tekutinu vsiakne, prilejeme ďalšiu časť, až kým je uvarená - správne by mala byť „al dente“, rizoto je spojené a krémové.
- Carnaroli ryža: Je podobná ako arborio, pestuje sa v Taliansku, jej zrnká sú kratšie a guľatejšie.
- Červená ryža: Nazývaná aj bhutánska - staroveká, má krátke tenké zrnká tmavej červenohnedej farby a jej chuť pripomína oriešky. Je nelúpaná (celozrnná).
- Ryža parboiled: Je upravená takým spôsobom, pri ktorom sa živiny z vonkajších vrstiev ryže uvoľnia a pod tlakom sa dostanú do stredu zrna, povrch zrna stvrdne, dôjde k premene škrobov, takže sa ryža pri varení nelepí a vitamíny a minerálne látky sa pri kuchynskom varení vylúhujú. Predvarená ryža sa vyrába z bielej lúpanej ryže pôsobením zvýšenej teploty bez pridania vody.
Pestovanie ryže
Ryža sa pestuje najmä v Ázii na zamokrených poliach, alebo na svahoch - na terasovitých políčkach Číny, Indie, Indonézie, Bangladéša, Vietnamu, Thajska, ale aj v Európe (ryža červená Francúzsko, ryža arborio, guľatozrnná natural Taliansko), Brazílii, USA, či v Egypte. Spôsob pestovania si vyžaduje veľa ručnej práce, často v nepriaznivých podmienkach tropických a subtropických krajín.
Pestovanie ryže je náročný proces, ktorý si vyžaduje teplé podnebie, dostatok vody a úrodnú pôdu. Ryža sa pestuje troma hlavnými spôsobmi:
- Zaplavené ryžové polia: Táto metóda sa využíva v Ázii, Taliansku a Španielsku.
- Suché pestovanie ryže: Používa sa v oblastiach s nižším množstvom vody.
- Terasové ryžové polia: Typické pre Vietnam, Filipíny a Peru.
Terasové ryžové polia vo Vietname
BIO ryža sa pestuje bez chemických pesticídov a umelých hnojív.
Nutričné hodnoty a výhody ryže
Ryža ponúka telu bohatý zdroj vlákniny a zdravých sacharidov, je hlavným zdrojom paliva pre telo. Ryža ponúka telu množstvo benefitov, je plná vlákniny, vitamínov i minerálov. Ryža je veľmi dobre stráviteľná, prirodzene bezlepková a vhodná pre ľudí s celiakiou, či intolerianciami.
Nelúpané zrnká ryže obsahujú 12% vody, 10% bielkovín, 2% tuku, 62% škrobu, 10% vlákniny a vitamíny B1, B2, B3 a E. Okrem toho je ryža bohatá na minerálne látky a stopové prvky, najmä fosfor, draslík a železo. Najhodnotnejšou zložkou ryže sú komplexné sacharidy, z ktorých pochádza až 85% energie. Pritom ryža má nízky glykemický index (GI), to znamená, že nerozkolíše hladinu cukru v krvi.
Natural ryža je menej spracovaná, zachováva si otruby a klíček, čo znamená, že obsahuje viac vlákniny, minerálov a vitamínov. Počas tohto procesu sa odstráni zo surovej ryže vrchný obal, ktorý chráni zrno. Ryža natural nie je leštená, ani brúsená. Obsahuje minerály - mangán a selén, ktoré chránia bunky pred voľnými radikálmi, horčík a meď a tiež vitamíny skupiny B a E. Má protizápalové účinky.
Pre rôzne vlastnosti bielej a naturálnej ryže sa odporúča najlepšie konzumovať ich striedavo. Vo výžive detí a tehotných a dojčiacich žien je obzvlášť dôležité, dávať pozor pri nadmernej konzumácii bielej ryže konvenčnej (nepochádzajúcej z ekologického pestovania), pre zvýšený obsah ťažkého kovu arzénu, ktorý sa do takejto ryže počas pestovania ľahko zabudováva. Natural ryže v bio kvalite vykazujú nižšie množstvá tohto toxického polutantu. Pre zníženie príjmu obsahu arzénu odporúčame ryžu vopred premyť pod tečúcou vodou a variť vo väčšom množstve vody ako je odporúčané.
Ryžová múka
Ryža je základnou potravinou pre veľkú časť svetovej populácie, najmä v Ázii, kde sa z nej vyrábajú rôzne druhy produktov, vrátane ryžovej múky. Medzi najčastejšie používané druhy ryžovej múky patrí lepkavá ryžová múka (tiež známa ako múka z lepkavej ryže alebo mochiko) a bežná ryžová múka (múka z nelepivej ryže). Aj keď môžu vyzerať podobne, tieto dva druhy ryžovej múky sa líšia vo svojich vlastnostiach, použití a textúre.
- Lepkavá ryžová múka: Vyrába sa zo špeciálnej odrody ryže, známej ako lepkavá ryža alebo glutínová ryža (v skutočnosti však neobsahuje lepok). Táto ryža je po uvarení veľmi lepivá a mäkká. Po zmiešaní s vodou vytvára veľmi lepkavú a ťahavú štruktúru. Používa sa najmä v dezertoch a jedlách, kde je požadovaná elastická a lepivá textúra. Lepkavá ryžová múka je obľúbená v mnohých ázijských kuchyniach, kde sa používa na prípravu tradičných jedál s lepkavou a ťahavou textúrou.
- Bežná ryžová múka: Získava sa z klasickej bielej ryže alebo hnedej ryže, ktorá nie je lepkavá. Po zomletí vytvára jemnú práškovú konzistenciu, ktorá sa používa v širokej škále receptov. Táto múka sa často používa ako bezlepková náhrada pšeničnej múky pri pečení alebo v iných jedlách, ktoré vyžadujú jemnú, hladkú textúru. Má jemnejšiu textúru a po zmiešaní s vodou zostáva hladká a viac podobná pšeničnej múke. Bežná ryžová múka má univerzálnejšie použitie a nájdete ju v mnohých svetových kuchyniach ako bezlepkovú alternatívu alebo zahusťovadlo.
Ryžová múka je ideálna pre ľudí, ktorí sa vyhýbajú lepku. Môže sa používať na prípravu chlebov, palaciniek, koláčov a sušienok.
Príklady použitia ryžovej múky
- Mochi: Japonský dezert, ktorý sa pripravuje z lepkavej ryže alebo lepkavej ryžovej múky.
- Tangyuan (čínske ryžové gule): Tangyuan sú malé guličky z lepkavej ryžovej múky, ktoré sa podávajú vo sladkých polievkach.
- Bezlepkové pečenie: Ryžová múka je ideálna pre ľudí, ktorí sa vyhýbajú lepku. Môže sa používať na prípravu chlebov, palaciniek, koláčov a sušienok.
Aj keď sa lepkavá ryžová múka a bežná ryžová múka často zamieňajú, majú odlišné vlastnosti, ktoré ich robia vhodnými pre rôzne kulinárske použitie. Zatiaľ čo lepkavá ryžová múka je ideálna pre jedlá, ktoré vyžadujú lepkavú a ťahavú textúru, bežná ryžová múka je všestrannou prísadou, ktorá sa používa v bezlepkovom pečení, zahusťovaní a príprave cestovín.
Príprava ryže
Predovšetkým treba povedať, že ryžu je dobré skladovať v chlade a suchu, najlepšie v uzatvárateľnej nádobe. Príprava ryže môže byť rôzna, každý má nejaký svoj domáci recept. Ale podstatná je vždy tekutina - voda a tepelné spracovanie.
Pred každou úpravou je treba ryžu riadne prepláchnuť pod tečúcou vlažnou vodou, najlepšie v sitku. Potom ju vysypať do hrnca, v ktorom sme predtým rozohriali trochu tuku / oleja. Zrná ryže na tuku opražíme, dobre premiešame a zalejeme vriacou vodou. Môžeme pridať trochu soli, či korenia (napr. kurkumu, majorán, bylinky), prikryjeme a na miernom plameni podusíme.
Biela ryža sa varí rýchlejšie, napr. basmati biela ryža je uvarená za 5 minút + 5 minút dôjde pod pokrievkou bez ďalšieho zohrievania. Biela ryža sa varí vo vode v pomere 1:2 (1 diel ryže na 2 diely vody).
Ako uvariť ryžu správne, chutne a jednoducho
Pripraviť ryžu je pomerne jednoduché, keď vieme, ako na to. Existuje niekoľko rôznych spôsobov - varenie, pečenie aj príprava v ryžovare.
Základný postup pri varení ryže
Ingrediencie potrebné na varenie ryže
- Ryža
- Voda
- Soľ
Postup pri varení ryže
- Ryžu opláchnite pod tečúcou vodou, aby ste odstránili nadbytočný škrob a prípadné nečistoty. Oplachovanie pomáha, aby ryža nebola po uvarení veľmi lepkavá.
- Na meranie množstva vody použite pomer 1:2 (napríklad 1 šálka ryže na 2 šálky vody). Čím viac vody použijete, tým menej lepkavá bude ryža po uvarení.
- Opláchnutú ryžu vsypte do hrnca, zalejte odmeraným množstvom vody, posoľte a prikryte pokrievkou.
- Priveďte k varu na strednom plameni. Keď voda začne vrieť, znížte teplotu na minimum a nechajte ryžu variť. Počas varenia ju nemiešajte a hrniec neotvárajte.
- Doba varenia závisí od druhu ryže a jej množstva, ale zvyčajne to trvá 15-20 minút. Ryža je uvarená, keď je mäkká a všetka voda by mala byť absorbovaná.
- Hrniec následne zložte zo sporáka a ryžu ešte nechajte „dôjsť“ a odpočívať v hrnci zakrytom pokrievkou asi 5-10 minút. Teraz je ryža pripravená na podávanie.
Pečenie ryže v rúre
Alternatívnym spôsobom prípravy ryže je jej pečenie. Pečená ryža sa pripravuje v rúre v hrnci vhodnom na použitie v rúre.
Ingrediencie potrebné na pečenie ryže
- Ryža
- Voda
- Maslo alebo olej
- Soľ
Postup pri pečení ryže
- Začnite tým, že opláchnete ryžu pod tečúcou vodou, aby ste odstránili nadbytočný škrob a prípadné nečistoty. Potom ju nechajte odkvapkať.
- Predhrejte rúru na teplotu 180-200 °C.
- V hrnci roztopte maslo alebo rozpáľte olej, pridajte ryžu a premiešajte.
- Na každú šálku ryže pridajte približne 2 šálky vody. Množstvo tekutiny môžete upraviť podľa preferencií - menej vody bude viesť k suchšej ryži, zatiaľ čo viac tekutiny bude mať za následok vlhkejšiu a krémovitejšiu ryžu.
- Pridajte soľ a dobre premiešajte.
- Hrniec zakryte pokrievkou a vložte ho do predhriatej rúry. Pečte 30 - 40 minút. Ryža je hotová, keď voda úplne absorbovaná a ryža je mäkká.
- Po vybratí ryže z rúry ju nechajte zakrytú odpočívať asi 5-10 minút. Tento krok pomôže ryži správne „dôjsť“.
Varenie ryže v ryžovare
Variť ryžu v ryžovare je pomerne jednoduché a praktické, pretože ryžovar je špeciálne zariadenie navrhnuté na jednoduchú prípravu ryže.
Ingrediencie potrebné na varenie ryže v ryžovare
- Ryža (druh ryže podľa vašich preferencií)
- Voda (množstvo závisí od druhu ryže, obvykle 2 šálky vody na 1 šálku ryže)
Postup pri varení ryže v ryžovare
- Ryžu opláchnite pod tečúcou vodou, aby ste odstránili nadbytočný škrob a prípadné nečistoty a nechajte ju odkvapkať.
- Do ryžovaru vložte opláchnutú ryžu a vodu. Všeobecne platí, že pomer vody k ryži by mal byť približne 2 šálky vody na 1 šálku ryže. Množstvo tekutiny sa môže líšiť v závislosti od druhu ryže, takže skontrolujte inštrukcie k vášmu konkrétnemu ryžovaru.
- Uzavrite pokrievku ryžovaru a zapnite ho. Ryžovar sa postará o zvyšok procesu. Väčšina ryžovarov má jednoduchý ovládací panel s rôznymi režimami, medzi nimi aj štandardný režim na varenie ryže.
- Ryžovar automaticky reguluje teplotu a čas varenia. Keď je ryža hotová, ryžovar sa vypne alebo prejde do režimu udržiavania teploty. Tento proces by mal trvať približne 15-30 minút, v závislosti od množstva a typu ryže.
- Po dokončení varenia nechajte ryžu ešte nejaký čas odpočívať v ryžovare, stačí 5 - 10 minút.
- Po odpočinku môžete ryžu jednoducho vybrať z ryžovaru a podávať.
Ryžovary sú skvelými pomôckami na prípravu ryže, pretože zabezpečujú rovnomerné a spoľahlivé výsledky. Sú ideálne na varenie veľkého množstva ryže pre viac osôb alebo pre prípravu rizota a iných ryžových jedál.
Ako ryžu ochutiť
Podľa portálu DobruChut môžeme ryžu pri varení aj chutne vylepšiť:
- Pomôže nám cibuľka alebo cesnak na masle, oleji či masti ako podklad.
- Môžeme použiť aj rôzne koreniny pre sfarbenie a vôňu, napríklad obľúbené kari.
- Namiesto vody môžeme pre plnú a podmanivú chuť použiť vývar.
- Ryžu môžeme podliať ah troškou vínka pre výraznú arómu a osladenie.
Druhy ryže
Ako uvádza Biopedia.sk, ryža je jednoročná bylina, dorastajúca do výšky 1 - 1,5 m. Jej listy sú široké 2 - 2,5 cm a dlhé 0,5 - 1 m. Steblá sa na konci rozvetvujú do metlinového súkvetia zloženého z jednotlivých jednokvetých kláskov.
Biela ryža je zbavená všetkých obalov, farebné a natural ryže sú spravidla pololúpané. Na svete existuje niekoľko tisíc odrôd ryže, z ktorých každá má svoje vlastné charakteristiky a je vhodná na iné použitie. Medzi najznámejšie druhy ryže patria:
Dlhozrnná ryža
Tento druh ryže má dlhé, úzke zrno a obvykle sa pri varení nelepí. Patrí sem napríklad basmati a jasmínová ryža. Tieto druhy ryže sú obľúbené pre svoju vôňu a chuť a často sa používajú v ázijskej kuchyni.
Strednozrnná ryža
Medzi stredne dlhé druhy ryže patrí napríklad Arborio, Carnaroli a Baldo. Tieto druhy ryže sú obľúbené pri príprave rizota a iných španielskych alebo talianskych jedál.
Krátkozrnná (guľatozrnná) ryža
Krátka ryža je širšia a kratšia. Patrí sem napríklad kalifornská ryža a japonská ryža, ktorá sa používa na sushi. Tieto druhy ryže sú glejovité a často sa využívajú pri príprave dezertov a jedál, kde je potrebné dosiahnuť lepkavú konzistenciu.
Krátkozrnná guľatá ryža Hananomai s dobrou lepivosťou predovšetkým na prípravu sushi.
Divoká alebo indiánska ryža
Divoká ryža nie je skutočnou ryžou, ale je druhom trávy. Jej zrno je tmavé a má bohatú chuť. Je obľúbená pre svoju nutričnú hodnotu.
História ryže
Ryža je jednou z najdôležitejších potravín na svete a má bohatú históriu, ktorá siaha tisíce rokov do minulosti.
Ryža má svoj pôvod v oblasti juhovýchodnej Ázie, predovšetkým v oblastiach dnešného Thajska, Vietnamu, Indie a Číny. Prvé dôkazy o pestovaní ryže siahajú až do obdobia pred 6000 až 7000 rokmi pred naším letopočtom.
S postupom času sa ryža začala šíriť do ďalších častí Ázie, a to prostredníctvom obchodu a migrácie. Postupne sa stala hlavnou plodinou v mnohých častiach Ázie. Do Európy sa ryža dostala v období stredoveku, prostredníctvom arabských obchodníkov a obchodu s Blízkym východom. Bola pestovaná na južnom pobreží Stredozemného mora a na Balkáne.
Neskôr sa stala dôležitou plodinou v niektorých častiach Európy, ako je Taliansko a Španielsko. V Taliansku sa stala základnou ingredienciou pre risotto, v Španielsku pre slávny španielsky pokrm paella.
Ryža je dnes dôležitou súčasťou mnohých svetových kuchýň. Okrem Ázie a Európy je pestovaná aj v Afrike, Amerike a na iných kontinentoch. Ryžové pokrmy sa stali neoddeliteľnou súčasťou každodenného stravovania v mnohých krajinách a ponúkajú veľkú variabilitu v spôsobe prípravy a servírovania.
Ryžu sme sa pokúšali pestovať aj na Slovensku. Prvé pokusy s pestovaním ryže na Slovensku boli v 18. storočí za Márie Terézie. Neskôr ju pokusne pestovali v roku 1948 na juhozápadnom Slovensku v Kolárove a na východnom Slovensku, v roku 1956 bolo vysiatych 15 ha. Ukázalo sa však, že Slovensko nemá vhodné podnebie na pestovanie ryže.
Nutričná hodnota ryže
Nutričná hodnota ryže sa môže líšiť v závislosti od druhu ryže, ale všeobecne platí, že ryža je dobrým zdrojom uhľohydrátov, vitamínov a minerálov. Tu sú priemerné hodnoty pre suchú, neupravenú bielu ryžu (na 100 gramov):
- Kalórie: cca 130 kcal
- Uhľohydráty: cca 28,7 g
- Bielkoviny: cca 2,7 g
- Tuky: cca 0,3 g
- Vláknina: cca 0,4 g
Ryža je tiež zdrojom niekoľkých dôležitých vitamínov a minerálov, vrátane:
- Vitamín B1 (tiamín)
- Vitamín B3 (niacin)
- Vitamín B6 (pyridoxín)
- Horčík
- Fosfor
- Selén
Hodnoty sa môžu meniť v závislosti od toho, či ide o bielu, hnedú, dlhozrnnú, krátkozrnnú alebo divú ryžu. Hnedá ryža a divá ryža môžu mať vyšší obsah vlákniny a niektorých ďalších živín v porovnaní s bielou ryžou.
Je dôležité mať na pamäti, že hodnoty môžu byť ovplyvnené aj spôsobom prípravy ryže.
Rozdelenie Ryže Podľa Dĺžky Zrna
Pri nákupe ryže si môžeme vybrať z viacerých druhov, ktoré sa odlišujú veľkosťou a tvarom zrna. Táto vlastnosť má významný vplyv na konečnú konzistenciu ryže a na spôsob prípravy. Základné rozdelenie je na dlhozrnnú a guľatozrnnú (alebo veľkozrnnú a drobnozrnnú) ryžu.
Dlhozrnná Ryža
- Dĺžka zrna: 6 - 8 mm
- Použitie: Najčastejšie sa používa ako príloha k rôznym omáčkam či mäsu. Po uvarení zostáva sypká a nelepí sa.
Stredne Dlhá Ryža
- Dĺžka zrna: 5 - 6 mm
- Vlastnosti: Zrno je o niečo kratšie a hrubšie v porovnaní s dlhozrnnou ryžou.
Krátkozrnná alebo Oválna Ryža
- Dĺžka zrna: 4 - 5 mm
- Použitie: Využíva sa pri príprave pokrmov, kde sa vyžaduje lepkavá konzistencia, napríklad sushi alebo rizoto.
Najznámejšie Druhy Ryže
Ryža sa vyskytuje v nespočetnom množstve odrôd.
Basmati
Ide o dlhozrnnú ryžu vysokej kvality. Po uvarení sa zrnká nelepia k sebe a ryža má jemnú orieškovú príchuť. Má nízky glykemický index. Pôvod: severná India. Vhodná najmä na dusenie, ale aj ako klasická príloha. Basmati ryža má dlhé štíhle zrnká a špecifickú vôňu.
Jasmínová Ryža
Tiež dlhozrnná ryža, avšak o niečo lepivejšia než basmati. Vyniká výraznou vôňou (mnohí ju prirovnávajú ku kvetinovej aróme). Pochádza z Thajska, často sa varí či dusí podobným spôsobom ako basmati. Je veľmi príbuzná basmati, len má po uvarení lepivejšiu konzistenciu.
tags: #divoká #ryža #pestovanie #a #použitie
