Dlhodobý život bez jedla: Štúdie a názory odborníkov

Fenomén breathariánstva, teda života bez jedla, vyvoláva v spoločnosti rozsiahle diskusie. Títo ľudia tvrdia, že nepotrebujú jesť ani piť, pretože energiu prijímajú z vonkajšieho prostredia, napríklad zo slnka, vzduchu alebo meditáciou. Ako sa na túto tému pozerajú vedci a odborníci?

Čo je breathariánstvo?

Cieľom breathariánstva je prekonať potreby ľudského tela a naučiť sa čerpať energiu z vonkajšieho prostredia, čím sa nahrádza prijímanie potravy. Niektorí ľudia túto metódu používajú len na krátkodobú očistu tela. Delia sa na niekoľko skupín podľa toho, či vylúčili iba stravu, alebo ani nepijú tekutiny, či podľa ich slov nepotrebujú ani spánok. Pri prechode na breathariánstvo postupne vypúšťajú z jedálnička jednotlivé potraviny až nakoniec po surovej strave obmedzia jej príjem na minimálne, až nulové množstvo.

Keďže títo ľudia nepotrebujú konzumovať jedlo, musia údajne čerpať energiu z iných zdrojov ako napríklad zo slnka, vody, vzduchu, meditáciami. Do tela ju dostávajú počas meditácií prostredníctvom dýchania, no existuje viacero metód jej čerpania, napríklad z okolitého prostredia, najmä z prírody. Niektorí pránici prijímajú energiu iba zo slnka.

Vedecký pohľad na breathariánstvo

Na jednej hodine biochémie som sa svojich študentov - medikov v druhom ročníku štúdia - opýtal, či niekedy počuli o breathariánoch alebo „pránických ľuďoch“. Títo ľudia o sebe tvrdia, že dlhodobo vôbec nejedia (niekedy tvrdia, že ani nepijú vodu a iné tekutiny) a že žijú z prány alebo energie Qi (čítaj „či“), vďaka ktorej bez problémov a v zdraví fungujú. Ako to dokázať alebo vyvrátiť?

Cieľom mojej otázky medikom nebolo diskutovať o tom, či sa títo ľudia chcú svojimi tvrdeniami zviditeľniť, či chcú vedome alebo nevedome zavádzať svoje publikum, či sú psychicky nie celkom v poriadku alebo majú iný dôvod, prečo také tvrdenia šíria. Návrhy zahŕňali to, čo mnohí vedci údajne aj na breathariánoch skúšali: monitorovanie činnosti človeka 24 hodín denne 7 dní v týždni (ktoré však nie vždy bolo úplne dôsledné), odbery a analýza krvi a iných telesných tekutín, rôzne zobrazovacie metódy a podobne. Niektoré také štúdie dokonca napriek všetkým vykonaným testom údajne nedokázali vysvetliť, ako je možné, že títo ľudia údajne bez jedla stále žijú.

Avšak z mne neznámeho dôvodu žiaden vedec v týchto štúdiách nepovažoval za potrebné spraviť rýchly a pomerne jednoduchý test, ktorý by viedol k odpovedi na našu otázku. Tým testom je meranie zloženia vdychovaného a vydychovaného vzduchu.

Jednou z prvých vecí, ktoré sa študenti na biochémii dozvedia, je to, prečo človek musí prijímať potravu, prečo musí dýchať, kedy a prečo by nastala smrť, pokiaľ by nedýchal alebo nejedol. Obe tieto činnosti súvisia so získavaním energie pre základné životné procesy, akými sú pohyb, rast a rozmnožovanie buniek, činnosť nervovej sústavy, imunitného systému a ďalších nemenej dôležitých biologických procesov. Energia v organizme samozrejme „nevzniká“ v pravom zmysle slova (aj keď to niektoré učebnice takto uvádzajú, čo je nepresné). To by bolo v rozpore so zákonom zachovania energie.

Prečo musíme prijímať potravu?

Primárnym zdrojom energie pre naše bunky sú niektoré chemické reakcie, konkrétne spaľovanie (oxidácia) niektorých organických látok (napríklad cukrov, tukov alebo v niektorých prípadoch aj proteínov). Rovnakým spôsobom, teda v rámci chemickej reakcie, sa energia uvoľňuje aj v spaľovacom motore auta, kde dochádza k spaľovaniu (oxidácii) benzínu alebo nafty kyslíkom zo vzduchu vo valcoch motora, pričom sa uvoľnená energia prevádza rozličnými súčiastkami na pohyb kolies, výrobu elektrickej energie pre ďalšie funkcie auta a časť sa tiež uvoľní ako teplo. Bez paliva to teda nejde, ale dopĺňať ho nemusíme neustále. Auto má nádrž a na jedno natankovanie prejdeme aj niekoľko sto kilometrov. Človek si zas vytvára zásobné tuky, ktoré mu vydržia aj na niekoľko týždňov bez jedla.

Veľký rozdiel medzi človekom a autom je v tom, že spaľovací motor auta je pri nedostatku paliva možné vypnúť pokojne aj na pomerne dlhé obdobie a po jeho doplnení je možné motor opäť naštartovať. Záleží aj na type paliva. Človek dokáže zjesť ústami naozaj skoro čokoľvek vrátane skla a kovov (stačí pozrieť pár príkladov na YouTube) alebo aj vypiť benzín, ale využiteľnú energiu môže získať prakticky len z cukrov, tukov a proteínov, prípadne ešte z etylalkoholu (etanolu).

Čo sa s týmto palivom deje v organizme a ako sa z neho uvoľňuje potrebná energia, s tým sa pomerne detailne oboznamujú študenti medicíny v prvom a druhom ročníku. Zjednodušene sa však dá povedať, že molekuly paliva (cukry a tuky), ktoré sa skladajú z uhlíka, vodíka a kyslíka, sa vo väčšine buniek postupne premieňajú zložitými reakciami až na oxid uhličitý a vodu, pričom nevyhnutnou podmienkou je prítomnosť dostatočného množstva kyslíka podobne ako pri spaľovacom motore. Vyjadrené slovami: jedna molekula glukózy 1 C6H12O6 reaguje so 6 molekulami kyslíka O2, a pritom vzniká 6 molekúl oxidu uhličitého CO2 a 6 molekúl vody H2O. Zároveň sa pri tom sa uvoľní značné množstvo využiteľnej energie.

Chemicky hovoríme, že reakcia je exergonická = uvoľňujúca energiu (tento pojem pôvodom z gréčtiny doslova znamená, že túto reakciu je možné využiť na konanie práce (ergon = práca)). V tomto momente je dôležité si povedať alebo si pripomenúť jeden zo základných zákonov v chémii, zákon zachovania hmotnosti. Jedna z jeho formulácii znie takto: Celkový počet atómov jednotlivých prvkov v reaktantoch (zlúčeniny naľavo od šípky) musí byť rovnaký ako celkový počet atómov jednotlivých prvkov v produktoch (zlúčeniny napravo od šípky).

Odkiaľ a kam?

Zdrojom kyslíka pre naše bunky je vzduch. Ten pri nádychu spolu s ďalšími plynmi vo vzduchu vstupuje dýchacími cestami do pľúc. Voda, ktorá vzniká ako produkt oxidácie živín, sa stáva súčasťou vodného prostredia. Voda v našom organizme predstavuje asi 50 - 60 % telesnej hmotnosti. Pri spaľovaní glukózy a iných látok sa za deň vytvorí asi 300 - 500 ml vody a túto vodu označujeme názvom metabolická voda. Toto množstvo vody nám samozrejme na deň nestačí, keďže za rovnaký čas z tela vylúčime cca. 1,5 - 2,5 litra tekutín a rozdiel musíme doplniť príjmom tekutín ústami.

Z týchto štyroch zlúčenín nás bude zaujímať kyslík a oxid uhličitý, teda tzv. dýchacie plyny. Oba plyny súvisia s činnosťou pľúc, keďže pľúca sú hlavnou vstupnou bránou organizmu pre kyslík, a zároveň hlavnou výstupnou bránou pre oxid uhličitý. Približne 78 % dusíka N2, cca 21 % kyslíka O2, menej ako 1 % vzácneho plynu argónu Ar, cca.

Zo súhrnnej rovnice spaľovania glukózy nám logicky vyplýva, že množstvo kyslíka vo vydychovanom vzduchu by malo byť menšie, pretože časť kyslíka prestupuje do krvi a ide do tkanív, kde sa spotrebuje. A naopak množstvo oxidu uhličitého vo vydychovanom vzduchu by malo byť väčšie, pretože sa v organizme produkuje. A to je presne to, čo pozorujeme. Kyslíka vo vydychovanom vzduchu je cca. 14 až 16 %, teda zhruba o 5 % menej ako v okolitom vzduchu, čo zároveň znamená, že nie všetok kyslík, ktorý vdýchneme, sa dostane až do krvi a využije na chemické reakcie v bunkách - reálne sa tam dostane len 5 %, čiže necelá štvrtina.

BR: Áno, samozrejme!

PŠ: Dokázali sme, že váš organizmus, podobne ako organizmus kohokoľvek z nás, využíva kyslík zo vzduchu (ak by ho nevyužíval, percento kyslíka by bolo rovnaké ako v okolitom vzduchu po zohľadnení vlhkosti a teploty) a tiež, že váš organizmus produkuje oxid uhličitý, ktorého koncentrácia je vo vydychovanom vzduchu oveľa vyššia ako v okolitom vzduchu. Toto zistenie znamená, že vydychujete omnoho viac uhlíka v podobne oxidu uhličitého ako vdychujete, čo znamená, že každým výdychom stráca váš organizmus nezanedbateľné množstvo uhlíka. Bežný človek musí tento uhlík prijímať potravou v podobe cukrov, tukov a bielkovín.

Hypotézy o breathariánstve:

1. hypotéza: Na ľavej strane schémy buď naozaj nie je žiadna ďalšia zlúčenina, alebo je tam jedna alebo viac zlúčenín, ktorá neobsahuje uhlík. V tom prípade sme objavili prvý príklad toho, že neplatí zákon zachovania hmotnosti.
2. hypotéza: Uhlík, ktorý breatharián vydychuje, sa do organizmu nedostáva zvonka potravou, ale vzniká v jeho organizme nejakým fyzikálnym procesom (napríklad jadrovým rozpadom iného prvku alebo jadrovou syntézou).
3. hypotéza: Látkou na ľavej strane schémy je sacharid alebo iná živina, akurát ju breatharián prijíma iným spôsobom ako ústami (napríklad pomocou infúzií a podobne).
4. hypotéza: Breatharián hovorí pravdu a naozaj neprijíma žiadnu potravu. V tom prípade u neho prebieha hladovanie a na ľavej strane schémy bude molekula tuku, ktorú organizmus vyberá z tukových zásob, aby pokryl energetické potreby svojich buniek. Prejaví sa to postupným strácaním telesnej hmotnosti a chradnutím. Ak s tým breatharián začal dnes a poctivo bude v hladovke pokračovať, smrť u neho nastane do 90 dní.

Mimochodom, ak máme po ruke dostatočne presnú váhu (napríklad takú, ktorá dokáže zmerať rozdiel 10 gramov aj u dospelého človeka), stratu hmotnosti pomocou obyčajného dýchania môžeme sami pozorovať aj v priebehu niekoľkých minút až hodín, pretože hmotnosť kyslíka prijatého do organizmu pri nádychu je menšia ako hmotnosť oxidu uhličitého a vodnej pary, ktorú stratíme pri výdychu. Čo nás privádza k ešte jednému testu, ktorý stačí u breathariána urobiť - pravidelne ho vážiť presnou váhou napríklad každých 20 minút počas niekoľkých hodín bez toho, aby čokoľvek prijímal a menil oblečenie.

Bolo by iste skvelé, keby sme dokázali žiť bez jedla a fungovali len na „pránickej energii“ alebo niečom podobnom. Ušetrili by sme značnú časť peňazí za jedlo, mohli by sme vyriešiť hladomor vo svete a nemuseli by sme posielať jedlo astronautom na medzinárodnej vesmírnej stanici (a vlastne ani kyslík). Fyzikálne a chemické zákony, ktoré sme objavili pred desiatkami či stovkami rokov sú však neúprosné. A tak keď sa objaví jednotlivec alebo skupina s neuveriteľným tvrdením (s dôrazom na slovo neuveriteľný), ktoré sa vymyká známym a časom overeným zákonom prírody, znamená to buď začiatok revolúcie v danej vedeckej oblasti, alebo to znamená, že médiá a verejnosť nie sú natoľko vedecky gramotné, aby také tvrdenie odfiltrovali skôr, než sa dostane k stále pomerne dôverčivým masám. Žiaľ, väčšinou sa deje to druhé.

Autor je vyštudovaný lekár a vysokoškolský učiteľ biochémie.

Dôsledky hladovania na zdravie

Vedci objavili znepokojivú pravdu o vplyve hladu na naše zdravie. Nedostatok jedla neohrozuje len telo, ale aj myseľ. Nový výskum ukázal, že ľudia, ktorí nemajú dostatok jedla, čelia výrazne vyššiemu riziku demencie a kognitívnych problémov.

Americkí a britskí vedci analyzovali údaje od takmer 6000 starších dospelých. Sledovali ich približne deväť rokov. Na začiatku štúdie nikto z účastníkov netrpel demenciou ani kognitívnymi poruchami.

Nedostatok jedla spôsobuje oveľa viac škôd, ako si väčšina ľudí uvedomuje. Perzistentný hlad oslabuje imunitný systém a vyvoláva nedostatok živín. Takisto vedie k chronickým ochoreniam ako obezita a osteoporóza. Psychické zdravie tiež trpí.

Štúdia zistila jasný vzorec. Ľudia s obmedzeným prístupom k jedlu mali 1,6 až 1,8-krát vyššie riziko rozvoja neurologických problémov. Najprekvapivejšie zistenie sa týkalo veku. Riziko dramaticky ovplyvňuje, koľko máš rokov. Ľudia mladší ako 65 rokov čelili oveľa väčšiemu nebezpečenstvu. V porovnaní s tým starší dospelí nad 65 rokov vykazovali slabšiu súvislosť. Často ani nebola štatisticky významná. Prečo je to tak?

Vedci vysvetľujú, že demencia sa rozvíja postupne. Včasná intervencia môže mať najväčší vplyv na ochranu mozgu. Ľudia medzi 50 a 65 rokmi predstavujú najkritickejšiu skupinu.

„Silnejšie súvislosti medzi dospelými mladšími ako 65 rokov naznačujú, že táto podskupina môže získať väčšie kognitívne výhody z intervencií zameraných na nedostatok jedla,“ píšu autori výskumu.

Dlhodobý nedostatok jedla spúšťa nebezpečný reťazec udalostí. Začína to nedostatkom peňazí, ktorý obmedzuje prístup k výživnému jedlu. Zlá výživa priamo poškodzuje zdravie mozgu. Zároveň neustály stres z nedostatku jedla aktivuje stresové systémy tela. Táto kombinácia vytvára perfektnú búrku, ktorá urýchľuje kognitívny úpadok v starobe.

Nedostatok jedla postihuje 47 miliónov Američanov ročne. V Spojených štátoch rozoznávajú dve úrovne problému. Nízka potravinová bezpečnosť znamená problémy s financovaním vyváženej stravy. Ľudia cítia úzkosť ohľadom dodávok jedla, ale obvykle svoje jedenie príliš neobmedzujú.

Veľmi nízka potravinová bezpečnosť je ťažší prípad. Ľudia skutočne znižujú príjem jedla. Ich normálne stravovacie návyky sa narúšajú kvôli nedostatku potravín.

Na začiatku štúdie deväť percent účastníkov zažívalo nízku potravinovú bezpečnosť. Sedem percent malo veľmi nízku potravinovú bezpečnosť. Viac ako 83 percent bolo potravinovo zabezpečených.

Výskumníci pravidelne testovali kognitívne zdravie účastníkov každé dva roky. Kategorizovali ich od normálneho starnutia cez mierny pokles až po demenciu.

Predchádzajúci výskum ukázal, že nedostatok jedla urýchľuje kognitívne starnutie. U ľudí s veľmi nízkou potravinovou bezpečnosťou sa pamäť zhoršovala tempom, ktoré zodpovedalo dodatočnému roku starnutia mozgu za každý rok života.

Autori najnovšej štúdie, publikovanej v JAMA Network Open, argumentujú za zlepšenie nutričných asistenčných programov. Navrhujú rozšírenie skupinových jedál v komunitných centrách a podporu programov potravinovej pomoci.

„Naše zistenia naznačujú, že politiky riešiace nedostatok jedla môžu znížiť riziko kognitívneho zhoršenia medzi starnúcimi dospelými,“ uzatvárajú vedci.

Výsledky tejto štúdie poukazujú na potrebu rannej intervencie. Keď pomôžeme ľuďom v strednom veku vyriešiť problémy s jedlom, môžeme im zachrániť myseľ v starobe.

Pôst a jeho benefity

Po článku o detoxikácii od mikroplastov sme sa rozhodli pozrieť sa bližšie i na dnes celkom populárnu očistu formou pôstu. S čiastočným pôstom sa napokon mnohým z nás spája aj Štedrý deň. Niekto obmedzí len mäso, iný hladuje do večera.

Pôst vo všeobecnosti prináša mnohé zdravotné výhody. Vďaka hladovke nielen schudnete, ale ustáli sa vám aj hladina cukru v krvi, výrazne sa zlepší zažívanie, utlmia sa zápaly v tele, zmenšia sa bolesti a posilní sa vaše srdce. A to nie je všetko. Zlepšuje fungovanie mozgu, koncentráciu, pamäť a dokonca i kreativitu. Krátkodobý racionálny pôst pozitívne vplýva na mitochondrie, čistí pleť a zlepšuje akné. Organizmus sa vďaka nemu regeneruje a zvyšuje sa jeho imunita.

Hladovky vykonávali ľudia po celé stáročia, hrajú dôležitú úlohu v mnohých kultúrach a náboženstvách. Už pred viac ako 2500 rokmi sa v starovekom Egypte, Indii a Grécku realizovalo občasné hladovanie, ktorého cieľom bolo posilniť telo a predĺžiť si život. Ľudia, ktorí sa dožili vysokého veku, často zdôrazňujú práve nižší príjem potravy. Jedia dvakrát denne, nie 4- až 5-krát, ako dodnes odporúčajú mnohí dietológovia. Dlhovekosť pri zníženom príjme potravy vedci nakoniec preukázali už aj na laboratórnych myšiach a dnes sa objavujú štúdie, podľa ktorých na nízky kalorický príjem reagujú podobne i ľudia.

Hlavné benefity hladovky:

Znižuje hladinu cukru v krvi a zlepšuje citlivosť na inzulín.
Bojuje so zápalmi.
Podporuje zdravie srdca.
Zlepšuje fungovanie mozgu.
Pomáha pri chudnutí.
Zvyšuje hladinu rastového hormónu (HGH).
Mohol by predĺžiť život.
Môže pomôcť pri prevencii rakoviny.

Odborný pohľad na breathariánstvo

Svoj odborný pohľad na pránikov nám povedal gastroenterológ MUDr. Peter Minárik, PhD.

Je možné z odborného hľadiska žiť iba z prijímania energie a neprijímať potravu niekoľko rokov? Ako dlho dokáže vydržať ľudské telo bez stravy?

Už táto otázka je zle postavená, pretože človek prijíma energiu z potravy a nie je mi známe, že by sme energiu prijímali z nejakého iného zdroja. V potrave sa nachádzajú hlavné živiny (tzv. makroživiny), teda bielkoviny, sacharidy a tuky, ktoré sú spolu s alkoholom, jediným využiteľným zdrojom energie. Tie potom premieňame na svalovú hmotu, prácu nervových buniek, dýchanie alebo iné telesné funkcie. Ako dlho dokáže človek vydržať od stravy, je individuálne. Sú príklady, keď dokázali ľudia vydržať bez jedla až do úplného konca a práve z týchto smutných prípadov je vidieť, koľko toho dokáže človek vydržať. S tekutinami dokáže človek bez jedla vydržať veľmi dlho, ale bez tekutín a jedla zároveň vydrží veľmi krátko. Ďalším faktorom sú tiež telesné zásoby danej osoby. Pretože pokiaľ má človek väčšiu zásobu telesného tuku a svalových proteínov, potom dokáže vydržať dlhšie a čerpať z tohto zdroja. Rádovo však hovoríme iba o dňoch.

Aké zdravotné dôsledky môže mať takéto dlhodobé niekoľkoročné držanie takejto hladovky v prípade breathanikov?

Niekoľkoročné hladovky sú nezmysly, ktorým sa nedá veriť. Breathariánstvo je bizarná odchýlka evidentne spojená s nejakou formou klamania okolia. Títo ľudia pravdepodobne striedajú niekoľkodňové fázy spojené s demonštratívnym hladovaním, po čom nasleduje fáza, keď sa normálne stravujú. Alebo sú to potom ľudia, ktorí vyslovene podvádzajú a iba tvrdia, že dlhodobo odmietajú jedlo a tekutiny. Nedá sa to nazvať ani životným štýlom, je to skôr problém pre iných odborníkov. Škodiť môžu najmä ľuďom, ktorí sú náchylní veriť týmto bizarným formám správania sa. O breathariánstve nemôžeme hovoriť ako o výživovom štýle, pretože nemá nič spoločné s vegánstvom, vitariánstvom alebo s inými výživovými štýlmi.

Niektorí breathariáni, ako aj Monika Kunovská, prijímajú aspoň tekutiny. Môžu čistá voda, káva a čaj teoreticky pokryť potrebné energetické minimum, ktoré potrebuje organizmus pre fungovanie?

Nie je to možné, pretože čistá voda má nulovú energiu, káva by musela byť dochutená cukrom a mliekom, aby bola zdrojom energie, a rovnako to platí aj pre čaj.

Ak by chcel človek držať ozdravnú hladovku, pre odľahčenie trávenia, ako by mala z lekárskeho hľadiska vyzerať a ako dlho by mala trvať?

V odbornej dietologickej literatúre sa pripúšťa pozitívny význam krátkodobej ozdravnej hladovky, nemá sa však robiť príliš často (jeden krát za mesiac môže byť prospešná pre organizmus). Pri takzvanom kontrastnom dni sa však odporúča výdatný pitný režim a prijímanie aspoň jednoduchých sacharidov v podobe ovocnej a zeleninovej šťavy. V tento deň sa obmedzí prijímanie tukov a bielkovín. Takýmto spôsobom je možné odľahčiť trávenie a podporiť detoxikáciu organizmu. Pri niektorých tráviacich alebo kožných problémoch, spôsobených potravinovou neznášanlivosťou alebo alergiou, sa po krátkodobej hladovke, môže zlepšiť zdravotný stav. V záujme vylúčenia nečakaných zdravotných komplikácií by sa zaradenie krátkodobej ozdravej hladovky malo vopred konzultovať s ošetrujúcim lekárom. Dlhodobé hladovanie alebo príliš časté zaradenie krátkodobého hladu sa nepokladá za potrebné ani za zdravotne prospešné. Osobne som skôr zástancom dlhodobo udržateľnej vyváženej a pestrej zdravej stravy bez ozdravných hladoviek.

Keby priamo za vami prišiel človek, ktorý by sa chcel poradiť ohľadom breathariánstva a pránickej stravy a mal by v pláne na ňu prejsť, aká by bola vaša odpoveď a zdôvodnenie vášho odporučenia?

Slušnou formou by som mu vysvetlil, že je to nerozumné až úchylné konanie, s ktorým sa neradno zahrávať.

Podľa Vášho názoru skutočne títo ľudia nič nejedia alebo ide iba o nafúknutú klamlivú bublinu a v skutočnosti potajme pravidelne zjedia aspoň malé množstvo jedla?

Osobne si myslím, že u ľudí, ktorí sa takto prezentujú, sú to iba krátko trvajúce životné fázy, keď nič nejedia. Môžu sa takto aj verejne prezentovať, no buď je to pre nich nejaký zárobkový biznis, alebo sú to svojim spôsobom podvodníci. Pretože ak vydávajú ako fakt, že niekoľko rokov neprijímajú žiadne jedlo a nepijú žiadnu tekutinu, čo nie je to možné, môže sa jednať iba podvádzanie druhých ľudí za účelom získania nezaslúženej pozornosti, obdivu, alebo finančného prospechu.

Psychológ Martin Miler: "Náš organizmus je nastavený na prijímanie stravy. Dlhodobé odmietanie jedla a tekutín môže mať negatívny vplyv nie len na zdravotné funkcie organizmu, ale aj na psychiku človeka."

O tom, či môže mať breathariánstvo vplyv na túto stránku života a či je možné nájsť spojitosť medzi ním a anorexiou, sme sa porozprávali so psychológom Mgr. Martinom Milerom.

Čo robí dlhodobá hladovka s psychikou človeka? Môže mu nejako uškodiť?

Otázka je, čo si zadefinujeme ako dlhodobú hladovku. Určite sa dá povedať, že ak sa človek rozhodne z nejakého dôvodu postiť alebo hladovať, dá sa predpokladať, že poklesne jeho vitálna energia. No to sa zároveň odzrkadlí na jeho prežívaní alebo fungovaní. Poznáme to aj z protestných hladoviek, kedy sa ľudia rozhodnú z protestných dôvodov hladovať pod dohľadom. Každopádne sa to však podpisuje aj na psychike toho človeka. Zároveň treba povedať, že ...

Záver:

Breathariánstvo je komplexný fenomén, ktorý si vyžaduje kritický a vedecky podložený prístup. Hoci pôst môže mať určité zdravotné benefity, dlhodobé odmietanie potravy a tekutín môže mať vážne negatívne dôsledky na fyzické a psychické zdravie. Je dôležité konzultovať akékoľvek radikálne zmeny v stravovaní s lekárom a odborníkmi na výživu.

tags: #dlhodobý #život #bez #jedla #štúdie