Chov dobytka na mlieko a mäso: prehľad plemien a produkcie na Slovensku

Chov hovädzieho dobytka (HD) je na Slovensku významnou časťou poľnohospodárstva. Hovädzí dobytok sa chová pre mlieko, mäso a v menšej miere aj pre kožu, rohovinu a ako ťažné zviera. Samica sa nazýva krava, v období laktácie sa nazýva dojnica, samec je býk, kastrát je vôl a mláďa je teľa. Obdobie medzi oplodnením a pôrodom je teľnosť, ktorá trvá približne 280 dní.

Rozdelenie plemien hovädzieho dobytka

Plemená hovädzieho dobytka sa rozdeľujú podľa:

• Pôvodu: praturí dobytok, čelnatý dobytok, krátkohlavý dobytok, krátkorohý dobytok, bezrohý dobytok, krátkorohý dlhočelý dobytok.
• Zemepisného rozšírenia: nížinné, horské a podhorské, stepné plemená.
• Smeru úžitkovosti: mliekové, mäsové a plemená s kombinovanou úžitkovosťou (mäsovo-mliekovou, mliekovo-mäsovou).

Na Slovensku sa hovädzí dobytok chová dvoma spôsobmi: extenzívne (pastevným spôsobom s minimálnym jadrovým krmivom) alebo intenzívne (celoročné ustajnenie v maštaliach s kŕmnymi dávkami a vysokým stupňom mechanizácie práce).

Podľa úžitkového typu sa plemená hovädzieho dobytka delia na:

• Plemená s jednostrannou úžitkovosťou:
  • produkcia mlieka - holstein, jersey
  • produkcia mäsa - charolais, limusiene, hereford
• Plemená s kombinovanou úžitkovosťou - simentál, slovenské strakaté, pinzgau, slovenské pinzgauské

Mliekové plemená

Mliekové plemená sa chovajú pre produkciu mlieka. Kravy mliekových plemien sú drobné, štíhle a dosahujú vysokú úžitkovosť mlieka. Medzi hlavné mliekové plemená, ktoré sa chovajú na Slovensku, patria holštajnské a jerseyské plemeno.

Holštajnský dobytok

Holštajnský dobytok je najznámejšie a najrozšírenejšie mliekové plemeno na svete. Vyšľachtené bolo z čiernostrakatého dobytka skrížením bieleho a čierneho dobytka v oblastiach Dánska, Holandska a Nemecka. Je to mohutný dobytok s hmotnosťou 650-750 kg u kráv a nad 1200 kg u býkov. Sfarbenie je čiernostrakaté alebo červenostrakaté, niekedy s prevyšujúcou bielou farbou. Produkcia mlieka sa pohybuje od 8000 do 10 000 kg mlieka za laktáciu, pričom špičkové chovy dosahujú až 30 000 kg.

Jerseyské plemeno

Plemeno jersey je známe svojou schopnosťou efektívne produkovať mlieko s vysokým obsahom zložiek, čo prispelo k zvýšeniu popularity jeho chovu. Záujem o jeho chov sa zvyšuje, najmä pre schopnosť prispôsobiť sa rôznym klimatickým podmienkam a chovateľským systémom. Nemenej významná je aj nenáročnosť, dobrý zdravotný stav, pravidelné zabrezávanie a ranosť.

Jerseyské plemeno nemá medzi ostatnými dojnými plemenami konkurenciu. Dojnice sú vynikajúcim „výrobným strojom“ na mlieko a majú najdlhší priemerný produkčný život. Mlieko jerseyok v porovnaní s mliekom ostatných plemien obsahuje väčší podiel sušiny - o 20 % viac proteínových častíc, ale aj o 15 % viac vápnika. Výhodou dojníc je skutočnosť, že ich produkcia mlieka, vzhľadom na hmotnosť, je oveľa vyššia než pri ostatných mliečnych plemenách - produkujú viac mlieka za laktáciu než je ich živá hmotnosť- viac ako 17-násobok svojej živej hmotnosti v mlieku za každú laktáciu.

Jerseyské plemeno sa vyznačuje malým telesným rámcom, jemnou kostrou so slabšie vyvinutým svalstvom, priestrannou panvou, dlhým a tenkým krkom, priestranným vemenom, malou hlavou a „srnčou‟ papuľkou. Váži približne 350 kg a výška v kohútiku dosahuje 115 - 120 cm. Farba srsti je tmavohnedá, v dospelosti žltohnedá. Povolené sú menšie biele odznaky.

Jersey pochádza z normandského a bretónskeho dobytka, chovaného na západe Francúzska a pri jeho vzniku boli použité aj plemená guernsey a dobytok z pobrežia Anglicka. Na ostrove Jersey platil od roku 1763 zákaz dovozu zvierat, čím šľachtenie plemena prebiehalo izolovane. V roku 1833 bola sformovaná Kráľovská jerseyská poľnohospodárska asociácia, ktorá definovala ciele a smery šľachtenia plemena a v roku 1866 bola na ostrove Jersey zriadená plemenná kniha.

Medzi krajiny s najväčšími populáciami tohto plemena patrí USA, Južná Afrika, Kanada, Anglicko, Nový Zéland a Austrália. Významnými chovateľskými krajinami sú aj Brazília, Guatemala, Argentína, Costa Rica, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Švajčiarsko, Holandsko, Japonsko a Keňa.

Podľa údajov Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat (rok 2019) sa u nás chová 1 039 zvierat plemena jersey, väčšinou v malej početnosti u súkromne hospodáriacich roľníkov. Najväčší chov má Roľnícke družstvo podielnikov (RDP) Most pri Bratislave a spoločnosť Agrovia a. s., Dolné Trhovište pri Hlohovci.

Jerseyské plemeno

Výhody jerseyského plemena:

• Vysoká relatívna mliečna úžitkovosť v pomere k telesnej hmotnosti.
• Mlieko s vyšším obsahom sušiny, proteínov a vápnika.
• Vhodné na výrobu mliečnych výrobkov (viac syrov a masla).
• Možnosť produkcie A2 mlieka.

Kombinované plemená

Kombinované plemená tvoria prechod medzi mliekovým a mäsovým typom. Kravy dávajú značné množstvo kvalitného mlieka a zároveň poskytujú kvalitné mäso. Medzi tradičné slovenské plemená patrí simentálsky a pinzgauský dobytok. Slovenský strakatý dobytok je plemeno kombinovaného úžitkového typu s vyrovnanou mliekovou aj mäsovou úžitkovosťou.

Pinzgauský dobytok

Pinzgauské plemeno sa na naše územie dostalo z horských oblastí Rakúska. Je to dobytok menšieho, no zároveň pevného vzrastu, vhodný do horských a extrémnych podmienok chovu. Ide o mliekovo-mäsový úžitkový typ dobytka. Pinzgauské plemeno je predurčené na výrobu kvalitného, ekologického konzumného mlieka a mliečnych výrobkov.

Produkcia mlieka sa pohybuje v rozpätí od 5500 do 6500 kg, s 3,40-percentným obsahom bielkovín. Väčšinou sa chovajú v stádach nad sto kusov dojníc. V lete prevažuje pastevný spôsob chovu, v zime sú dojnice ustajnené v maštaliach. V kŕmení sa využívajú prevažne objemové krmivá, hlavne kvalitné lúčne seno. Mäso pinzgauského dobytka je krehké a šťavnaté.

Pinzgauský dobytok, ako aj iné hospodárske zvieratá, významne vplýva na krajinotvorbu. Spása pre mechanizmy ťažko dostupné lúky a pasienky, čím vytvára podmienky pre rast kultúrnych rastlín a bylín.

Slovenský strakatý dobytok

Slovenský strakatý dobytok je plemeno kombinovaného úžitkového typu s vyrovnanou mliekovou aj mäsovou úžitkovosťou. Vznikol prevodným krížením pôvodného dobytka chovaného na Slovensku s dovezeným simentálskym dobytkom zo Švajčiarska. Vyznačuje sa dobrou prispôsobivosťou a odolnosťou voči chorobám. Základné sfarbenie je žltostrakaté s odtieňom až do červenostrakatej farby. Hlavu, podbrušie a nohy má biele, mulec ružový, rohy a paznechty voskovožlté. Hmotnosť kráv je 550-750kg, býkov 1000-1200kg.

Mäsové plemená

Mäsové plemená sa chovajú pre produkciu mäsa. Nedávajú príliš mnoho mlieka, a tak sa nemusia dojiť. Medzi najznámejšie a najvzácnejšie plemená mäsového dobytka patria Aberdeen Angus, Belgické modré, Charolais, Hereford a Plavý aquitánsky dobytok (Blonde d´Aquitaine).

Aberdeen Angus

Aberdeen Angus je pôvodom zo Škótska a preslávil sa svojou schopnosťou produkcie vynikajúceho mramorovaného mäsa s vysokou chuťou. Anguský škót je plemeno, pre ktoré je typická hlava bez rohov a dobre osvalené telo, ktoré má pri pohľade z boku tvar obdĺžnika a krátke končatiny. Má čierne alebo červenohnedé zafarbenie a pochádza z oblasti Aberdeenu zo severovýchodného Škótska. Dobytok Aberdeen-anguss má miernu priateľskú povahu, vyniká nenáročnosťou, odolnosťou, prispôsobivosťou a dobrou schopnosťou využívať pastvy.

Charolais

Charolais je plemenom pôvodom z Francúzska, ktoré je známe svojou schopnosťou rýchleho rastu a dosahovania veľkej jatočnej hmotnosti. Plemeno Charolais vzniklo na prelome 18. a 19. storočia v strednom Francúzsku, v oblasti miest Charolles a Nevers, z pôvodného žltého dobytka chovaného vo Francúzsku. Dobytok je veľkého telesného rámca, má pevnú a hrubšiu kostru. Výška kráv je 135-145 cm a hmotnosť je 700-900 kg.

Aubrac

Aubrac je plemeno mäsového dobytka s viac ako 100 rokov trvajúcou históriou čistokrvného chovu. Pochádza z Benediktínskeho opátstva v oblasti Aubrac na juhu Francúzska, ktoré bolo založené lordom Adalardem. Velká cast opátstva Aubrac leží v nadmorskej výške asi 1200 m, kde sú tisíce akrov polnohospodárskej pôdy vrátane 9 000 ha pastvín, z nich niektoré ležia vysoko v horách. Mnísi tu chovali dobytok, od ktorého získavali mlieko, mäso a bol využívaný k tahu. Pastevné obdobie zacínalo 25. mája a koncilo 13. októbra. Kravy sa dojili na pastvinách a z ich mlieka sa vyrábal kvalitný syr.

Po Francúzskej revolúcií bola pôda opátstva rozdelená medzi jednotlivých rolníkov, ale systém chovu dobytka zostal nezmenený. Prvá výstava dobytka z oblasti Aubrac sa konala roku 1830 a mala za úlohu nadchnút chovatelov pre kvalitu tu vyrábaných syrov. Hodnotil sa vtedy nie len exteriér zvierat, ale tiež kvalita syrov vyrobených jednotlivými farmármi. Plemenná kniha bola založená v roku 1893 a toto obdobie bolo zlatou érou chovu aubraca. Vtedy bola populácia aubrackov viac ako 300 000 kusov.

Koncom 2. svetovej vojny s nástupom mechanizácie poklesla popularita tažných volov. V následnom období hospodárskej krízi sa v polnohospodárstve, rovnako ako vo všetkých ostatných odvetviach, kládol dôraz na lacnú produkciu. A tá bola v prípade mlieka výrazne lacnejšia pri využívaní nových plemien ako brown-swiss alebo holstein. Rovnako tak sa mäsová úžitkovost aubraca nemohla rovnat úžitkovosti špecializovaných mäsových plemien, ako je limousine, charolais ci blonde d´Aquitaine, a tak nastali pre tento dobytok tažké casy.

Postupom casu sa zistilo, že aubracské kravy sú vdaka svojím materským vlastnostiam vhodné pre kríženie s tažkými mäsovými plemenami, co je hlavným dôvodom, preco sa stavy aubracov opät postupne zvyšujú. V priebehu posledných osem rokov bol vo Francúzsku zaznamenaný 60% nárast poctov kráv tohto plemena. V roku 2006 tam bolo inseminovaných 16 390 aubracských kráv a plemenná kniha registrovala 26 700 zvierat.

Vo Francúzsku sa dnes aubrac chová najmä v oblastiach s nadmorskou výškou od 1000 m, kde je casto nepriaznivá klíma. V letnom období, kedy tam dosahujú teploty cez den až 35°C a v noci naopak klesajú pod bod mrazu, sa stáda pasú na rozlahlých pastvinách a v zimných mesiacoch (cca 6 mesiacov v roku) sú ustajnene v maštaliach s betónovými podlahami, kde majú zvieratá k dispozícii len malé množstvo slamy. Cez zimu sa krmi 2x denne iba limitovaným množstvom sena (ale dostatocným k udržaniu laktácie) a prídavkom minerálií.

V Nemecku je evidovaných približne 2 500 kráv tohto plemena, z coho je polovica zapísaná v plemennej knihe.

Legislatíva a podpora chovu na Slovensku

Na Slovensku sa šľachtenie a plemenitba mäsových plemien dobytka realizuje s cieľom dosiahnuť optimálne výsledky v rámci chovných cielov. Používajú sa rôzne programy a metódy šľachtenia, ktorých výsledky sú zaznamenávané a hodnotené prostredníctvom Príslušníka štátu (PS SR). Zákon o šľachtení a plemenitbe úzko spolupracuje s vyhláškou č. 372/2007, ktorá určuje detailné podmienky pre chov a plemenitbu. Okrem toho, vyhláška ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 18/2001 upravuje špecifiká týkajúce sa registrácie, označovania a predaja plemenných zvierat. Tieto právne dokumenty definujú nie len pravidlá, ale aj sankcie za ich nedodržiavanie, čím prispejú k zabezpečeniu etických a zdravotných štandardov v oblasti chovu.

Pasenie hospodárskych zvierat pomáha biodiverzite poľnohospodárskej krajiny. Slovensko sa rozhodlo, že z prideleného balíka peňazí vyčlení významnú časť na podporu voľnej pastvy zvierat.

Ekoschéma zameraná na pastvu má byť aj spôsobom, ako zastaviť úpadok živočíšnej výroby na Slovensku. Zapojenie do pastevného chovu je dobrovoľné. Do ekoschémy sa môžu zapojiť chovatelia oviec, kôz alebo kráv - tých na produkciu mlieka, teda dojníc, ako aj mäsových plemien. Dotáciu získa každý farmár, ktorý bude pásť tieto zvieratá v období od 1. mája do 31. Pásť podľa pravidiel musí „podstatnú časť dňa“, čo ministerstvo definuje ako obdobie, „keď je svetlo“.

Produkcia mäsa a chov hovädzieho dobytka

Jednou z najdôležitejších úžitkových vlastností hovädzieho dobytka je produkcia mäsa, ktoré je neodmysliteľnou súčasťou plnohodnotnej a zdravej výživy ľudí. Forma a intenzita výkrmu dobytka závisí od chovateľských podmienok na farme a ovplyvňuje aj celkový výsledok finálneho produktu, v tomto prípade jatočného býka.

Tabuľka 1 zobrazuje priemerný vek a hmotnosť pri naskladnení býčkov rozdelených podľa plemien. Zvieratá sú nakupované priamo od slovenských chovateľov a sú odstavované od kráv tesne pred prísunom na našu farmu. Najvyššiu živú hmotnosť pri odstave, resp.

Dĺžka výkrmu a živá hmotnosť pri vyskladnení býkov sú limitované hlavne úžitkovým a plemenným typom zvierat, a to sa potvrdilo aj v našom porovnávaní (tabuľka 2). Cieľom efektívnej výroby je dosahovanie čo najkratšieho času od naskladnenia po vyskladnenie zvierat. Mäsový simentál sa v našom chove darí vykŕmiť do jatočnej hmotnosti za najkratšie obdobie (11,07 mesiacov). Tesne za ním skončilo plemeno charolais (11,32 mesiacov) a na poslednom mieste plemeno blonde d´Aquitaine (takmer 12 mesiacov), ktoré je potrebné chovať najdlhšie, aby dosiahlo požadovanú hmotnosť.

tags: #dobytok #na #chov #mlieka #plemená

Populárne príspevky:

• Recept na špaldový chlieb
• Recepty na zdravé raňajky
• Kde kúpiť ovocie a zeleninu v Trstenej
• Informácie o termizovanom syre Palouček a tehotenstve
• Recept na Slanú Zemiakovú Štrúdľu