Chov husí: Všetko, čo potrebujete vedieť o chove domácich husí

Chov husí je dobrá príležitosť aj pre začínajúcich chovateľov. V porovnaní s hrabavou hydinou sú husi menej náročné na odchov, chovateľské prostredie i na zloženie kŕmnej dávky.

Slovenská biela hus

Slovenská biela hus spolu so Suchovskou husou sú dvojicou našich národných plemien husí. Keďže bola vyšľachtená na Slovensku, je prispôsobená našim podmienkam a jej chov je pomerne nenáročný.

Slovenskú bielu hus začal šľachtiť v štyridsiatych rokoch pán Július Godál v Nitre. Základom pri šľachtení boli miestne krajové populácie husí bielych a sivostrakatých z okolia Nitry a Levíc. Do šľachtenia zaradil emdenské husi a krajové plemená husí z Maďarska.

V súčasnosti však na Slovensku nájdete len málo chovných jedincov. Ich počet sa pohybuje v desiatkach. „Odhadujem do dvesto kusov.

Slovenská biela hus je stredne ťažké plemeno, gunár dosahuje približne 7kg, hus okolo 6kg. Je to dlhoveké plemeno hydiny. Dožíva sa v priemere 12 rokov, maximálne 27 rokov.

Jej využitie na plemenitbu je 6 rokov. Samozrejme, to závisí od chovných podmienok. Jatočnú hmotnosť okolo 4kg váhy dosahuje pri extenzívnom chove asi za štyri mesiace, pri intenzívnejšom kŕmení a menšom výbehu asi o jeden mesiac skôr.

Na prelome februára a marca znesie 14 až 18 vajec, z ktorých samá vysedí a vyvedie mláďatá, o ktoré sa vzorne stará.

Jej chov je nenáročný. Keďže bola vyšľachtená pre podmienky našej krajiny, je pomerne otužilá. Potrebuje však možnosť pastvy, alebo aspoň každodenný prísun nasekaného zeleného krmiva.

Najmä v zimnom období je dôležitá vláknina vo forme nasekaného drobného sena, nevymlátenej ovsenej slamy, kapusty, mrkvy či jabĺk. Ako hovorí F. Staňo, na večer sa odporúča mimo obdobia znášky pridávať jačmeň. V zime a v predjarí ovos.

V období znášky husi, ako každá hydina, potrebujú na tvorbu vaječnej škrupiny vápnik. Ten sa dodáva vo forme suchých škrupín, vápenca a minerálov. Vhodné je dodávať im aj kŕmne zmesi.

Veľkou výhodou je, ak má voľný prístup k vode, kde sa môže kúpať, a tak si udržiavať biele perie v potrebnej kvalite a čistote. V menších chovoch môže postačiť aj nádoba s vodou s rozmermi približne 1x1x0,4m.

V domácej chovnej skupine sa odporúča jeden gunár na jednu až päť husí. Chovné páry sa zostavujú najneskôr v októbri.

Pri odchove húsat treba dbať na to, aby neboli ustajnené na mokrej podstielke a v prievane. Hus je síce odolná, ale to neplatí, keď má na bruchu prachové perie. Na podstielanie je najlepšia slama.

Výživa húsat musí byť pestrá. Odporúča sa zmes obilnín, kukurica, ovos, jačmeň a vitamíny.

Husi sú veľmi zvedavé a ostražité. Veľmi radi všetko skúšajú zobákom. Preto skúsený chovateľ odporúča stromčeky a kríky v záhrade zabezpečiť proti ohrýzaniu. Aj chovné zariadenie by malo byť z pevnejšieho materiálu.

Hoci hus nemá zuby, celkom dobre nahradí strážneho psa. Vždy totiž ohlási každého neznámeho návštevníka, nezávisle od toho, či je deň alebo noc. Niektorí ju využijú ako prírodnú kosačku, stihne spásať dvojárový pozemok.

Okrem pekného zovňajšku je to najmä mäso, pečeň, ale aj perie. Navyše vám vypasie trávnik okolo domu, pretože veľmi dobre zužitkuje pastvu. Je tiež dobrým strážnikom, niekedy lepším než pes.

Plemená husí

Známe je husacie perie. Patrí medzi najstaršie ťažké plemená vôbec. Má biele perie. Gunár má hmotnosť 11 - 12 kg, hus 10 - 11 kg, znáška je 40 vajec s bielou škrupinou. Toto ťažké francúzske sivohnedé plemeno s bielym bruchom bolo vyšľachtené na výkrm a pre veľkú lahôdkovú pečeň. Je vhodné pre vyspelých chovateľov.

Stredne ťažké sivohnedé a biele francúzske plemeno dáva veľkú lahôdkovú pečeň (nútený dokrm). Je schopné i v zime spávať na snehu. Hmotnosť gunára je 7 - 7,5 kg, husi 6 kg, znáška v druhom roku je 30 - 35 vajec. Jedince sa dožívajú aj 15 rokov, gunára treba po 5 rokoch vymeniť. Môžeme ich chovať i v pároch.

Stredne veľká až veľká sivostrakatá hus patrí k najstarším európskym plemenám. Hmotnosť gunára je 6,5 - 8 kg, husi 5,5 - 7 kg, znáška 20 - 30 vajec. Pri odchove húsat je starostlivá. Dáva tučnú lahôdkovú pečeň. Je obľúbená u drobnochovateľov, sivohnedé a modrosivé zafarbenie.

Hmotnosť gunára je 6 - 7,5 kg, husi 5 - 6 kg, znáška 15 - 20 vajec. Pud sedenia na vajciach je zachovaný. Patrí medzi stredne ťažké husi v bielej, sivohnedej a strakatej farbe. Hmotnosť gunára je 6 kg, husi 5 kg, znáška je 30 - 40 vajec. Vyznačuje sa bohatým operením a dobrou dispozíciou na výkrm. Pud tzv.

Biely veľkochovný typ vhodný aj pre drobnochovateľov na produkciu mäsa, pečienky i peria. Dosahuje hmotnosť 4,5 - 5 kg, po nútenom dokrme dosahuje hmotnosť 7 - 7,5 kg.

Menšie tradičné plemeno bielej farby. Hmotnosť gunára je 5,5 - 6,5 kg, hus 3,5 - 5 kg, znáša len 10 - 18 vajec. Je prispôsobená na mráz, chlad, vlhko, nenáročná na krmivo, stačí jej pastvisko. Veľmi dobrá pastevná hus so živým temperamentom, rýchlo dospieva, plavohnedá a biela.

Ustajnenie a podmienky chovu

Podlaha pre odrastenejšie a dospelé husi má byť roštová, pod ňou je tzv. trúsnik s jednoduchou možnosťou čistenia a vrstva slamy, ktorú udržiavame sústavne suchú.

Ak budeme odchovávať aj húsatká, tak v stajni urobíme hniezda. Ich šírka by mala byť 60 cm, hĺbka 80 cm a výška asi 1 m. Veľmi dôležité je, aby sediace husi na seba nevideli. Inak sa môže stať, že keď hus, ktorá ešte len sedí na vajciach, uvidí hus s vyliahnutými húsatami, pokojne opustí svoje vajcia a ide za jej húsatkami, lebo ich považuje za svoje.

V stajni by mali byť i napájadlá a kŕmidlá, zásadne bezprievanové vetranie, elektrické osvetlenie a okno najlepšie orientované na juh, v lete s možnosťou jeho výmeny za sieťovinu. Najvhodnejším materiálom stajne je drevo.

• počet husí na 1 m2 plochy tzv.

Najlepšiu znášku majú husi medzi 2. a 5. rokom života, i keď na chov sú vhodné i do 10. roku. Gunárov však meníme skôr (v 8. roku).

Pred pridaním gunára do kŕdľa je vhodné vyšetriť anatomickú dokonalosť jeho penisu. Štyri týždne pred znáškou zvýšime príjem dusíkatých látok, čo im zvýši aj pohlavnú aktivitu. Pridávame im sušenú lucernu alebo ďatelinové seno, strúhanú kŕmnu či červenú repu, mrkvu, ovos (aj naklíčený).

Husi sa pária vo vode väčšinou hneď ráno. Že hus sa chystá na znášku, spoznáme podľa vystielania hniezda perím.

Vajcia začínajú znášať vo februári každý druhý deň do hniezda, kde ich zahrabávajú do podstielky. Keď hus odchádza z hniezda, aby sa vyšpinila, vykúpala a nakŕmila, gunár zatiaľ stráži hniezdo a je pri tom dosť agresívny (podobne ako hus) a nebezpečný najmä pre deti.

Ak chceme získať viac vajec z jednej znášky, tak pri kladení ich postupne ráno (znášajú ich nad ránom) odoberáme - až na jedno. Uskladníme ich pri teplote 8 - 15 °C a vlhkosti vzduchu 70 % naležato. Každé označíme dátumom a čiarkou, podľa ktorej sa orientujeme pri ich každodennom otáčaní o 180°.

Podkladáme ich pod hus, keď začne púšťať perie. Pri niektorých plemenách je potlačená tzv. kvovkavosť - u emdenských, labutích, landeských, nemeckých nosných a u tulúzskych a pomoranských husí, ktoré nesedia na vajíčkach. Vajcia netokavých plemien liahneme v umelých liahňach alebo pod slepačou či morčacou kvočkou.

Znesené vajcia bývajú dosť znečistené, a preto ich očistíme veľmi slabým roztokom hypermangánu za pomoci drevitej vlny.

Po vyliahnutí sa húsatá pohybujú asi 2 dni len v okolí hniezda a až na 3. deň ich hus vyvedie na pašu, prípadne ich nakrátko pustí i do vody. Húsatá majú spočiatku perie premastené od matky. Mali by sa najmä pásť na pasienku. Trávnatý porast výbehu by mal byť zložený najmä z nízkych mäkkých travín (lipnica, psinček) s podsevom ďatelín, obľúbený je najmä nátržník husí.

Pri dobrej pastve stačí húsatám od 8. týždňa len zrno na noc. Prvé dni malé húsatá udržiavame pod zdrojom tepla 28 - 32 °C a každý týždeň znižujeme teplotu o 2 °C, pričom teplota odchovne by mala byť 20 °C. Po 3 týždňoch je dostatočná teplota 18 °C.

Dôležité je, aby húsatá mali vždy suchú podstielku, ktorá je buď z piesku, alebo rezanej slamy. Seno je nevhodné, lebo sa rýchlo znečistí a zvlhne.

V 1. týždni je najvhodnejšia zmes pre húsatá. Potom pridávame obilné a kukuričné šroty, ovsené vločky, varené zemiaky, namočený chlieb, mrkvu, nadrobno nasekanú žihľavu, lucernu, ďatelinu. Vhodným doplnkom je i tvaroh, kyslé mlieko alebo srvátka.

Výkrm husí

Na Slovensku poznáme tri spôsoby výkrmu husí. Prvým je brojlerový výkrm, kedy sa zvieratá kŕmia do hmotnosti okolo 4 kg. Táto hmotnosť korešponduje aj s obdobím prvej zrelosti peria, ktoré je vlastne určujúcim medzníkom pri výkrme vodnej hydiny. Husi pri brojlerovom výkrme kŕmime do veku 10 týždňov, potom sa začne obdobie výmeny peria. Tento spôsob výkrmu však na Slovensku veľmi zaužívaný nie je.

Slováci skôr uprednostňujú husi aj kačice mastnejšie, preto sa častejšie stretávame s výkrmom tzv. mäsovej jatkovej husi. Tieto chováme do veku druhej zrelosti peria, čo predstavuje obdobie výkrmu 110 až 115 dní. V 10. týždni sa husi raz podšklbú a potom ich ekonomicky čo najefektívnejšie chováme až do druhej zrelosti peria. Pri tomto spôsobe počítame s konečnou hmotnosťou okolo 5 kg. V tomto období by zvieratá mali mať aj súvislú vrstvu podkožného tuku.

Výkrm na tučnú pečeň

Labužníci nedajú dopustiť na pečeň - tá patrí k vyhľadávaným delikatesám. Zabezpečuje ju pečienkový výkrm husí. Výkrm husí na tieto účely sa od čias našich starých mám trocha zmenil. V minulosti sa na výkrm využívali husi rôznych vekových kategórií. Bežne sa štopali husi dvoj- aj trojročné. A na každom gazdovskom dvore bolo tejto hydiny dostatok. V súčasnosti je trend vykrmovať husi mladé, čo je dané aj ich úbytkom vidieka.

Húsky chováme do veku 7 týždňov intenzívnym spôsobom, pričom na 8. týždeň sa im začína podávať množstvo zeleného krmiva. Počíta sa 200 - 700 gramov zelenej hmoty počas jedného dňa, a to preto, aby si hus zväčšila tráviacu sústavu. To znamená, že na nútený výkrm musíme húsky aj vopred pripraviť - aby následne vo výkrme vedeli prijať obrovské kvantum potravy.

Pri nútenom výkrme hus skonzumuje toľko potravy ako baník. Denne by mala prijať 12- až 13-tisíc kilojoulov. Základom výkrmu na tučnú pečeň je umelé vyvolanie chorobného stavu, takzvanej steatózy pečene. Ide o pretučnenie pečene, kedy sa tuk z kŕmnej dávky neukladá do brušnej dutiny, ale zostane v tukových bunkách pečene. Tá sa potom zväčšuje. Ešte pred výkrmom má husacia pečeň hmotnosť okolo 75 až 100 gramov a cieľom výkrmu je zväčšiť jej hmotnosť na 450 a viac gramov.

Husi v chove na produkciu tučnej pečienky majú aj odlišný spôsob chovu. Počas výkrmu sa im obmedzí pohyb, čím sa docieli efektívnejšie využitie kŕmnej dávky. Po prvom podšklbaní sa husi nahusto umiestnia do voliér, v ktorých ostávajú až do posledného dňa výkrmu.

V období núteného výkrmu je jedinou potravou kukurica. Zrno kukurice na 12 hodín namočíme do vody, do ktorej ešte pridáme pol percenta soli a trocha bravčového tuku. Okrem toho majú husi k dispozícii len pitnú vodu a grit.

Húsky, ktoré si chovateľ vyberie do núteného výkrmu, by mali mať počiatočnú hmotnosť aspoň 4 kg a mali by byť odčervené. Počas celého dokrmu, ktorý trvá približne 21 dní, by mali o 80 až 100 percent zväčšiť svoju hmotnosť, teda na konci výkrmu by mali vážiť okolo 7 až 8 kg.

Husi by sme mali kŕmiť minimálne dvakrát denne. Intenzita kŕmenia závisí od plemena husi. Predpokladá sa, že na každý kilogram prírastku živej hmotnosti by mala hus skonzumovať okolo 6,5 až 7 kilogramov kukurice, čo v prepočte na celé obdobie výkrmu predstavuje okolo 30 kg krmiva.

Dôležitý je predchádzajúci výkrm na pastvine (aspoň 200 m2 na hus) s dobrou výživovou kvalitou a večerným dodatkom zrnín či okopanín. Štyri - päť týždňov pred porážkou začneme husi kŕmiť zmesou obilnín s prevahou ovsa a výkrm zavŕšime proteínovým koncentrátom. Pri kupovanom krmive uprednostníme zmes na výkrm moriek s obsahom proteínov 14 - 15 %.

Husi v tomto období potrebujú asi 300 - 400 g krmiva denne. Keďže prijímajú potravu i v noci, mali by mať stále plné kŕmidlá i napájadlá a osvetlenie okolo 1 W na m2 (stará 30 - 40 W žiarovka). V období konečného výkrmu sa počíta s prírastkom okolo 1,5 kg, na čo sa spotrebuje asi 5 - 10 kg krmiva.

Pri pitvaní nesmieme na jej orgánoch nájsť žiadne nežiaduce znaky a prejavy, opuchy, nádory ani zavodnenie telesných dutín. Zabitú a ošklbanú hus necháme najprv dobre schladiť a potom, ak ju budeme spracovávať až na druhý deň, ju uložíme pri teplote okolo 12 °C. Niekoľko dní môže byť uložená aj v chladničke v polyetylénovom obale pod mraziacim zariadením. Na dlhšie hus ukladáme do mrazničky a 3 - 4 dni pred plánovaným použitím ju preložíme do chladničky, aby sa postupne rozmrazila.

Vodný výbeh

Husi sú vodné vtáky, preto jednou z najdôležitejších podmienok chovu husí je dostupnosť vodného výbehu. Nestačí však malé jazierko. Tieto vtáky potrebujú viac vody, kde sa môžu nielen čľapkať, ale najmä očistiť si kožu, perie, ale tiež páperie.

Ďalšie aspekty chovu

Husi sú silne sociálne a často tvoria monogamné páry na celý život. V domácich podmienkach má jeden gunár zvyčajne 2 - 4 husy. Samica stavia hniezdo na zemi, vystlané perím. Znesie 8 - 12 vajec, ktoré zahrieva asi 28 - 32 dní. Husi sú dobré matky a mláčatá (húsatá) odchovávajú pod svojim dozorom. Husi sú prevażne bylinožravce.

Husi sú veľmi odolné voči chladu, vďaka hustej vrstve peria a tuku. Dokážu prezimovať aj pri mrazoch, pokiaľ majú suchý prístřešok. V prirodzených podmienkach sa husi dožívajú 10 - 15 rokov, niektoré aj viac.

Husi sú známe svojou ostražitosťou a často fungujú ako “prírodný alarm” na dvore. Svojich chovateľov si dokážu obľúbiť, sú zvedavé a v niektorých prípadoch aj priateľské. Dokážu si pamätať tváre a reagovať na známych ľudí.

Medzi dva najdôležitejšie faktory pre správny chov husí rozhodne patrí kvalitná potrava a dostatok priestoru na pohyb. Veríme, že čím kvalitnejší a dôstojnejší život husi majú, tým väčšiu hodnotu vám dokážu dať na tanieri.

Kvalitná a vyvážená strava má priamy vplyv na chuť našej pečenej husacinky. Používa saplnohodnotné kombinované krmivo pozostávajúce z obilnín, jačmeňa, ovsu či kukurice. Húsky milujú aj zelenú trávu, ktorá rastie na lúkach. Tým sa dostávame k dôležitosti dostatku priestoru na pohyb.

Pokiaľ majú husi výbeh dostatočne priestranný a poskytne im množstvo zelených plôch, na ktorých sa môžu kŕmiť, sú šťastnejšie, spokojnejšie a zdravšie. Takéto husi potom už na prvý pohľad vyzerajú oveľa lepšie v porovnaní s takými, ktoré sa chovajú v klietkach a halách. Chov husí trvá približne 6-7 mesiacov, kedy majú okolo 7kg živej váhy. Za túto dobu je povinnosťou chovateľa postarať sa o húsky čo najlepšie.

Husi sú však často vystavené najrôznejším zdravotným problémom. Najčastejšou chorobu je vtáčia chrípka, ktorá tieto vtáky postihuje. Dôležité je používať rôzne plašičky, ktoré odplašia voľne žijúce vtáky a dokážu tak zabrániť spoločnému kontaktu a prenosu choroby. Husi sú spoločenské zvieratá, ako sme sa dozvedeli v našom nedávnom článku a majú radi spoločnosť ostatných, čo zvyšuje riziko prenosu chorôb.

Pokiaľ sa chovateľovi podarí všetky spomenuté faktory držať na požadovanej úrovni, výsledkom je priam dokonalé mäsko, ktoré sa po správnej príprave bude rozpúšťať v ústach.

Domáce husi boli selektívne chované na veľkosť, čo ovplyvňuje ich telesnú štruktúru. Zatiaľ čo divé husi majú horizontálny postoj a štíhly zadný koniec tela, domestikované husi ukladajú veľké tukové zásoby smerom ku koncu chvosta, čím vytvárajú “tučný chrbát” a nútia vtáka do vzpriamenejšej polohy.

Keďže väčšina domácich husí vykazuje malý sexuálny dimorfizmus, určenie pohlavia je založené predovšetkým na fyzických vlastnostiach a správaní. Samce sú zvyčajne vyššie a väčšie ako samice a majú dlhšie a hrubšie krky.

Husi boli selektované, aby stratili tmavohnedé tóny divého vtáka. Výsledkom je zviera úplne pokryté bielym perím.

Prehľad hmotnosti a znášky vybraných plemien husí

Ďalšie užitočné informácie nájdete aj v jedinečnej publikácii SLOVENSKÝ STATOK.

tags: #domáce #zvieratá #hus #chov

Populárne príspevky:

• Prečo sú púchovské oblátky vianočnou tradíciou?
• Prezentácie ku Dňu mlieka
• Recept na steak s fazuľovým ragú
• Donáška jedla Ružinov
• Recept na domáci bazový sirup