Aktuálna situácia na Ukrajine: Mierové rokovania, vojenské operácie a humanitárna kríza

Prinášame vám prehľad najnovších udalostí a vývoja situácie na Ukrajine.

Mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou

Kremeľ privítal skutočnosť, že Ukrajina predložila svoje požiadavky týkajúce sa ukončenia vojny písomne, avšak zároveň dodal, že mierové rokovania zatiaľ náznaky prelomu nepriniesli. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa tak vyjadril po tom, čo sa v tureckom Istanbule konalo ďalšie kolo rozhovorov medzi zástupcami z Kyjeva a Moskvy.

Ukrajinskí vyjednávači priniesli návrhy na prijatie neutrálneho štatútu Ukrajiny výmenou za bezpečnostné záruky. V praxi by to znamenalo, že Ukrajina by sa vzdala možnosti stať sa členom vojenských aliancií, akou je napríklad NATO, a na jej území by sa nenachádzali vojenské základne iných štátov. Tieto návrhy, ktoré by sa však realizovali len v prípade uzavretia úplného prímeria, počítajú aj s 15-ročným obdobím konzultácií o štatúte Krymského polostrova, ktorý Rusko v roku 2014 anektovalo.

Podmienkou pre uzavretie mierovej dohody je stiahnutie ruských vojakov na pozície pred inváziou z 24. februára. O prípadnej dohode by sa potom konalo celoštátne referendum. Kľúčovou súčasťou možnej dohody budú mnohostranné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.

Ukrajina počas utorkajších rozhovorov v Istanbule predložila súbor návrhov vrátane ochoty nevlastniť jadrové zbrane a upustiť od snahy o vstup do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Ak Ukrajina vyjadrí záväzok stať sa v bezpečnostných otázkach neutrálnou krajinou, splní tým kľúčovú požiadavku Ruska.

V ukrajinskom návrhu sa uvádza, že "Ruská federácia nenamieta proti snahám Ukrajiny v súvislosti so vstupom do Európskej únie". Kyjev ponúkol výmenou perspektívu, že sa vzdá svojich nádejí na vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO).

Západ je opatrný so svojimi reakciami na tvrdenie Ruska, že obmedzí vojenské operácie v okolí Kyjeva a Černihiva. Západní predstavitelia tvrdia, že Rusko posilňuje svoje vojsko na východnej Ukrajine, ale na to, či možno povedať, že naozaj obmedzuje operácie v spomenutých oblastiach, je podľa nich ešte skoro.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že najnovšie kolo mierových rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou prinieslo isté "pozitívne" signály, ktoré však neznamenajú ukončenie ruskej vojenskej agresie. Vyjadril tiež presvedčenie, že sankcie uvalené na Rusko bude možné zrušiť až po ukončení vojny, ktorú na Ukrajine rozpútal šéf Kremľa Vladimir Putin.

Vojenské operácie

Ruské jednotky zintenzívnili svoju aktivitu na východe Ukrajiny. Rusi vystupňovali útoky v okolí mesta Izium južne od Charkova po tom, ako preskupili niektoré jednotky z iných oblastí. Ruské sily taktiež zintenzívnili ostreľovanie a útoky vo východnej časti Doneckého regiónu.

Rusko pokračuje v zbrojení v oblasti Kyjeva a ostreľovaní neďalekého Černihiva. Ruská armáda tak činí napriek tomu, že Moskva oznámila značné obmedzenie vojenských operácií v okolí týchto miest. Ruskí okupanti zhromažďujú vojakov v oblasti jadrovej elektrárne v Černobyle. Rusko presúva na Ukrajinu vojakov z okupovaných území Gruzínska. Z vojenských základní v Ruskom okupovanom Južnom Osetsku a Abcházsku vyslali na Ukrajinu päť práporových taktických skupín s celkovým počtom približne dvetisíc vojakov.

Britská vojenská spravodajská služba oznámila, že ruské jednotky na Ukrajine utrpeli ťažké straty a museli sa stiahnuť späť do Ruska a na územie Bieloruska, aby doplnili zásoby a preskupili sa. Rusko si zníženú schopnosť vykonávať pozemné operácie môže naďalej kompenzovať používaním ťažkého delostrelectva a raketovými útokmi.

Ruská armáda sa snaží v dôsledku svojich veľkých strát preskupiť, preto sú v pohybe aj mnohé ruské jednotky v Bielorusku. Cieľom je odľahčenie menších vojenských formácií, dodanie zásob potravín, paliva a munície a transport zranených a chorých vojakov.

Ukrajinská armáda podnikla viacero úspešných protiútokov. Ukrajinským vojakom sa podarilo vyhnať ruské sily z niekoľkých dedín.

Čečenský líder Ramzan Kadyrov vyzval na útok na Kyjev. V príhovore k približne 10-tisíc vojakom v hlavnom meste Čečenska Kadyrov povedal, že „musíme dokončiť, čo sme začali, a nemali by sme sa zastavovať".

Humanitárna situácia

V ukrajinskom meste Irpiň neďaleko Kyjeva bolo zabitých odhadom 200 až 300 civilistov ešte predtým, než mesto oslobodili ukrajinské sily. Zničených je 50 percent mesta vrátane kritickej infraštruktúry.

Bilancia utorkového ruského útoku na vládnu budovu v juhoukrajinskom meste Mykolajiv stúpla na minimálne 12 mŕtvych a 33 zranených. Došlo pri ňom k úplnému zničeniu strednej časti tejto deväťposchodovej budovy.

Podmienky na uskutočnenie humanitárnych operácii, o ktoré sa usiluje Francúzsko s cieľom pomôcť obyvateľom ukrajinského mesta Mariupol, nie sú v "tejto fáze" naplnené.

Obyvateľstvo v ruskými jednotkami obliehanom ukrajinskom meste Černihiv musí vydržať bez elektriny, kúrenia a vody. Čiastočne funguje už iba zásobovanie plynom.

V obliehanom Mariupole je stále 170.000 civilistov.

Schopnosť Ukrajiny exportovať obilie sa každý deň zhoršuje a zlepšenie nastane len v prípade, ak sa skončí vojna s Ruskom. Export obilia klesol len na stovky ton z úrovne 4 až 5 miliónov ton mesačne.

Počas vojny na Ukrajine prišlo o život 12 novinárov. Ďalších desať reportérov utrpelo v priebehu bojov zranenia, niektorí z nich vážne.

V meste Slavutyč budú pokračovať masové protesty obyvateľov. Starosta mesta Slavutyč, ktoré sa nachádza blízko bývalej jadrovej elektrárne Černobyľ Jurij Fomičev potvrdil, že mesto je pod ruskou okupáciou. Zároveň však avizoval, že budú pokračovať masové protesty obyvateľov.

Tabuľka: Prehľad strát a škôd

Udalosť	Počet
Mŕtvi civilisti v Irpini	200-300
Mŕtvi pri útoku v Mykolajive	12
Zranení pri útoku v Mykolajive	33
Novinári zabití počas vojny	12
Civilisti v Mariupole	170 000

Mier medzi Ruskom a Ukrajinou: Aké kompromisy sú pre Ukrajinu skutočne prijateľné? | DW News