Tekvice s diskovitými plodmi: Prehľad obľúbených druhov, pestovanie a využitie v kuchyni

S príchodom jesene prichádza aj tekvicová sezóna, ktorá v kuchyniach a na trhoch prináša túto farebnú a výživnú plodinu. Tekvica je jednou z najtypickejších surovín jesene - svojou farbou, tvarom aj vôňou dokáže premeniť každý jedálenský stôl na útulné miesto plné chuti a radosti. Okrem toho, že je výborná na varenie, je aj krásnou dekoráciou - symbolom úrody a jesennej hojnosti. Tekvice sú skvelou surovinou, ktorú možno využiť na mnoho spôsobov - od polievok až po dezerty.

Tekvica patrí medzi najuniverzálnejšie plodiny, ktoré môžeme pestovať na záhrade aj využiť v kuchyni. Vďaka svojej rozmanitosti, chutiam a tvarom si získala miesto v jedálničku aj v tradíciách po celom svete. Mnohí záhradkári si kladú otázku: aké druhy tekvice poznáme a ktoré sa oplatí pestovať? V našom prehľade sa zameriame na najobľúbenejšie druhy tekvíc, ktoré je možné dopestovať v našich klimatických podmienkach.

Tekvice patria do čeľade tekvicovitých (Cucurbitaceae), čo je rodina zahŕňajúca aj ďalšie plodiny ako cukety, melóny a uhorky. Botanicky je tekvica ovocie, vyvíja sa z kvetu rastliny a obsahuje semená. Konkrétne ide o typ plodu nazývaný pepo, čo je charakteristické pre tekvicovité rastliny, ako sú tekvice, cukety alebo uhorky. V kulinárstve je však tekvica obvykle považovaná za zeleninu kvôli jej použitiu predovšetkým v slaných pokrmoch.

Tekvice sú jednoročné rastliny s plazivými stonkami a obvykle veľkými, srdcovitými listami. Tekvice pochádzajú z tropických a subtropických oblastí a majú rady teplo. Tekvice boli pestované už pred viac ako 7 000 rokmi v oblasti dnešného Mexika a Strednej Ameriky. Domorodé kmene používali nielen samotné plody, ale aj semená a šupky. Pôvodné tekvice neboli tak chutné ako moderné odrody - boli menšie, tvrdšie a horké, ale postupom času sa vyšľachtili sladšie a jemnejšie varianty. S príchodom Európanov do Ameriky sa tekvice rozšírili aj do Európy a následne do ďalších častí sveta. Dnes sa tekvice pestujú po celom svete, najväčšími producentmi sú USA, India, Mexiko a Čína. Tekvice sú veľmi prispôsobivé a môžu rásť v rôznych klimatických podmienkach, ak majú dostatok slnka a tepla. V mnohých krajinách sa tekvica stala ikonickým symbolom jesene, najmä vďaka sviatku Halloween, kedy sa z nich vyrezávajú tzv.

S tekvicou sa stretávame v kuchyni, na záhrade aj počas sviatku Halloween, kedy sa vyrezávajú ikonické svetielkujúce tváre, ktoré osvetľujú dlhé jesenné večery.

Tekvica je už stáročia súčasťou tradičnej stravy v rôznych kultúrach. Jej pôvod siaha do Ameriky, odkiaľ sa rozšírila do celého sveta. Dnes patrí medzi základné jesenné plodiny. Záhradkári si tekvicu cenia pre jej nenáročnosť a bohatú úrodu. Kuchári a gazdinky ju oceňujú pre široké možnosti spracovania - od polievok a pyré, cez sladké koláče, až po olej z tekvicových semien. Navyše, tekvica má vysoký obsah vitamínov (A, C, E), minerálov a vlákniny, no zároveň nízku energetickú hodnotu, čo z nej robí zdravú potravinu vhodnú do každodenného jedálnička.

Okrem kuchynského využitia sú niektoré druhy tekvíc obľúbené aj ako dekorácia - stačí spomenúť halloweenske tekvice či malé ozdobné odrody, ktoré sa krásne vynímajú v jesenných aranžmánoch.

Zdravotné benefity tekvice

Tekvice sú nielen chutné, ale aj veľmi zdravé:

Bohatý zdroj vitamínu A: Tekvice obsahujú veľké množstvo beta-karoténu, ktorý sa v tele premieňa na vitamín A.
Nízko kalorické a bohaté na vlákninu: Tekvice sú nízkokalorické, čo ich robí ideálnymi pre tých, ktorí chcú udržať alebo znížiť svoju váhu.

Hlavné druhy tekvíc

Existuje mnoho druhov tekvíc, líšiacich sa tvarom, veľkosťou, farbou aj chuťou. V našom prehľade sa zameriame na najobľúbenejšie druhy tekvíc, ktoré je možné dopestovať v našich klimatických podmienkach:

Tekvica obrovská

I keď tekvica obrovská je druhové označenie (cucurbita maxima), tento názov sa v užšom zmysle skôr používa na označenie neskorých tekvíc klasického okrúhleho tvaru s jasno-oranžovou farbou šupky i dužiny. Okrem okrasného účelu (najmä na vyrezávanie počas halloweenu) sú aj obľúbenou tekvicou na prípravu rôznych jedál. Je ich možné piecť, pražiť či pripravovať z nich rôzne polievky či prívarky. Najmenšie kusy dorastajú do veľkosti futbalovej lopty a najväčšie plody dosahujú hmotnosť až 400 kilogramov. Tekvica obrovská sa s obľubou využíva najmä na vyrezávanie a ako dekorácia. Jej dužina je však vynikajúca na prípravu polievok, omáčok a prívarkov. Dokonca si ju môžete aj upiecť, podobne ako hokkaido. Jej semená, ktorých obsahuje naozaj veľa, sú vynikajúce na ďalšie spracovanie.

Tekvica maslová (Butternut)

Maslová tekvica patrí k najsladším druhom tekvíc vôbec. Má hrubú, šťavnatú dužinu jasne oranžovej farby a málo semien. Maslová tekvica je ľahko rozpoznateľná vďaka predĺženému, hruškovitému tvaru a svetlohnedej až krémovej šupke, ktorá sa ľahko lúpe. Svoj názov si maslová tekvica vyslúžila vďaka jemnej sladkastej dužine, ktorá konzistenciou pripomína avokádo. Je charakteristická svojím tvarom pripomínajúcim hrušku a krémovou až zelenkavou šupkou. Maslová tekvica obsahuje len veľmi málo semien a veľa dužiny bez typických tuhých vlákien. Vďaka tomu je veľmi vhodná na varenie aj pečenie. Pripraviť si z nej môžete tekvicový prívarok, plnku, omáčku, lahodné pyré či sladký koláč. Pestovanie maslovej tekvice je pomerne jednoduché - darí sa jej v teplejších oblastiach a potrebuje dostatok slnka. Plody zberajte až keď majú tvrdú šupku a sýtu farbu, vtedy sú najchutnejšie a najlepšie sa skladujú.

Tekvica hokkaido

Tekvica hokkaido si získala medzi jednotlivými druhmi tekvíc výnimočné postavenie a to najmä vďaka jej plnej, orieškovej chuti, pevnej textúre a širokému využitiu v kuchyni. Sýto oranžová tekvica hokkaido s viac-menej okrúhlym tvarom si za posledných pár rokov získala veľkú obľubu. Ide vlastne o odrodu vyšľachtenú z tekvice obrovskej. Má sladkastú chuť a praktickú veľkosť. Veľkou výhodou je to, že ju nie je potrebné pred varením šúpať. Jej šupka tepelnou úpravou pekne zmäkne a je veľmi chutná a výživná. Hokkaido tekvica je bohatá na vitamíny a minerálne látky a svojimi vlastnosťami sa hodí do rôznych jedál. Pripraviť si z nej môžete krémovú polievku, chutnú prílohu alebo sladký koláč s tekvicovo-pudingovým pyré. Typická tekvica hokaido má menšie dužnaté plody bez výrazného rebrovania po stranách. Najbežnejšia farba zrelej tekvice hokaido je oranžovo-červená, no dostupné sú aj kultivary s modro-sivou či zelenou šupkou. Jej výhodou je, že sa nemusí šúpať - šupka pri varení zmäkne a je jedlá. Má sladkastú chuť a hodí sa na prípravu krémových polievok či rizota. Pestovanie je nenáročné, plody dozrievajú pomerne rýchlo a pri správnom skladovaní vydržia niekoľko mesiacov. Pečená hokkaido s olivovým olejom a bylinkami je rýchle, zdravé a chutné jedlo.

Tekvice typu Buttercup

Tekvice typu buttercup patria do rodu tekvíc veľkoplodých (cucurbita maxima) a vyznačujú sa splošteným tvarom s výrazným rebrovaním, maslovo-krémovou textúrou a sladkou chuťou. Tekvice buttercup sú vynikajúce len tak pečené, obľúbené sú najmä na prípravu pyré (roztlačená dužina spolu s olivovým olejom a syrom) a omáčok k cestovinám.

Tekvica Acorn

Tekvica acorn (názov podľa tvaru - acorn znamená v preklade žaluď) sa vyznačujú menšími, okrúhlymi plodmi s výrazným rebrovaním a sladkou, šťavnatou a pevnou dužinou. Tekvice acorn majú veľmi sladkú, no menej výraznú, jemnejšiu chuť, takže sú vhodné na kombinovanie s inými intenzívnejšími chuťami.

Tekvica špagetová

Špagetová tekvica je známa najmä vďaka svojej jedinečnej textúre dužiny, ktorá sa po uvarení rozdelí na dlhé rezancovité vlákna. Špagetovú tekvicu je možné pripraviť na viacero spôsobov. Zaujímavý druh tekvice, ktorý po uvarení vytvára vlákna pripomínajúce špagety. Vďaka tomu je skvelou alternatívou k cestovinám pre tých, ktorí hľadajú ľahšie a zdravšie jedlá. Pestuje sa podobne ako ostatné tekvice, potrebuje však viac priestoru, pretože rastlina sa rozrastá do šírky. Tekvicu prekrojte, upečte a dužinu vyberte vidličkou - dostanete „tekvicové špagety“, ktoré môžete podávať s omáčkou ako klasické cestoviny.

How to make Homemade Fresh Pasta

Tekvica Delicata

Tekvica delicata je ľahko rozpoznateľná svojím oválnym tvarom, ktorý zdobia tmavozelené pruhy na krémovom podklade. Šupka tejto tekvice je nezvyčajne tenká a preto ju pri príprave jedál netreba lúpať, no pre túto jej vlastnosť je náchylnejšia na vonkajšie poškodenia a jej skladovateľnosť je kratšia. Tekvice delicata sa skvelo hodia na prípravu sladkých receptov (napr.

Špargľová tekvica

Špargľová tekvica tvorí v našom zozname výnimku, pretože ide o jediný skorý typ, ktorý sa textúrou, chuťou a vlastnosťami skôr podobá cukete, patizónu či iným skorým tekvicovitým plodinám. Jej plody majú valcovitý tvar s tenkou šupkou krémovej až zelenkavej farby a krémovo-žltou dužinou.

Knedľové tekvice

Tieto krásne sfarbené tekvičky slúžia na okrasu, no sú aj veľmi chutné. Knedľové tekvice sú ľahko rozpoznateľné zhora splošteným tvarom a výraznými, tmavozelenými či oranžovými pruhmi na krémovom podklade. Dužina tohto druhu tekvíc má jemnú textúru a sladkú chuť so škrobovitým nádychom kukurice.

Tekvica Kabocha

Táto japonská tekvica je obľúbená najmä vďaka svojej sladkej a veľmi pevnej dužine, ktorá chuťovo pripomína bataty. Je pomerne veľká, zhora sploštená a s tmavozelenou (prípadne oranžovou) šupkou, ktorá je často škvrnitá a hrboľatá. Tekvica kabocha (kaboča) je obzvlášť obľúbená v japonskej kuchyni aj preto že po tepelnej úprave si drží tvar a pevnosť dužiny, takže sa často vysmáža (tempura), pridáva do polievok, sushi a je ju možné kombinovať s rozličnými chuťami. Tento druh tekvíc má naozaj pevnú šupku, takže sa pečie či varí aj s ňou.

Popoluškine tekvice

Svoj názov tieto tekvice dostali podľa ich tvaru pripomínajúceho popoluškin koč. Tento typ tekvíc je ľahko rozoznateľný vďaka typickému zhora sploštenému tvaru, po obvode akoby nafúknutým objemom a výrazným, širokým rebrovaním. Nejde o konkrétny druh tekvíc ale skôr o skupinu tekvíc s takýmto tvarom. Popoluškine tekvice majú pevnú, sladkú dužinu, ktorá je skvelá na pečenie a smaženie, no môžu sa z nej pripraviť aj rôzne polievky, pyré a je ju možné aj zavárať.

Biele tekvice

Viaceré druhy tekvice majú svoje biele variety, ktoré majú najmä okrasnú funkciu, no niektoré biele odrody tekvíc majú aj vynikajúcu chuť.

Tekvica olejná

Olejná tekvica je špecifická tým, že jej semienka nemajú tvrdú šupku, čo ich robí ideálnymi na lisovanie oleja alebo priamu konzumáciu. Tekvicový olej je cenený pre svoje zdravotné účinky - obsahuje nenasýtené mastné kyseliny, zinok a vitamíny. Pestovanie olejnej tekvice je vhodné aj pre väčšie záhrady, pretože rastliny potrebujú veľa miesta. Zo semien si môžete pripraviť chutný domáci snack - stačí ich upiecť v rúre so štipkou soli.

Tekvica muškátová

Muškátová tekvica patrí medzi teplomilnejšie druhy tekvíc. Je známa svojou sladkastou, jemne muškátovou chuťou a bohatým využitím - od slaných jedál až po dezerty. Rastlina má vyššie nároky na pestovanie, vyžaduje dlhšie vegetačné obdobie a viac slnečných dní. Vynikajúca je napríklad muškátová tekvica zapekaná so syrom alebo pripravená ako tekvicový koláč.

Ozdobné druhy tekvíc

Tieto tekvice síce nie sú primárne určené na konzumáciu, ale zato sú neoceniteľné ako dekorácia. Vyznačujú sa pestrými farbami, netradičnými tvarmi a tvrdou šupkou, vďaka čomu vydržia celé mesiace. Hodí sa nimi ozdobiť vchod do domu, záhradu či jesenný stôl. Kombinujte malé ozdobné tekvice s listami a sviečkami - vytvoríte krásnu jesennú atmosféru.

Využitie tekvice v kuchyni

Tekvice sú veľmi všestranné v kuchyni a možno ich použiť na mnoho spôsobov. Tekvice sú jesennou potravinou, ktorá je bohatá na živiny a má široké využitie v kuchyni. Od zdravých polievok po chutné dezerty, tekvice sú skvelou voľbou, ako obohatiť svoj jedálniček.

Tekvica je mimoriadne univerzálna - dá sa využiť na sladko aj na slano, varená, pečená, dusená či dokonca grilovaná. Môžete ju pridať do polievok, prívarkov, omáčok, koláčov či smoothie. Je výborná pre deti, vegetariánov aj všetkých, ktorí dbajú na zdravé stravovanie.

Ak sa pýtate, aké druhy tekvice poznáme a ktoré sú najlepšie na varenie, odpoveď závisí od toho, čo plánujete pripraviť:

Na polievky a pyré: ideálna je hokkaido alebo maslová tekvica.
Na zdravú náhradu cestovín: siahnite po špagetovej tekvici.
Na sladké jedlá a dezerty: skvelá je muškátová tekvica pre svoju jemnú chuť.
Na semienka a olej: jednoznačne olejná tekvica.

Pri výbere si všímajte nielen chuť, ale aj skladovateľnosť. Niektoré druhy tekvíc vydržia v pivnici aj celú zimu, iné je lepšie spracovať čerstvé.

Tipy na recepty z tekvice:

Tekvicová krémová polievka z Hokkaido: Jemná, hustá a voňavá polievka, ktorá zahreje v chladných dňoch. Pripravuje sa z pečenej Hokkaido tekvice, cibule, smotany a korenia.
Pečená maslová tekvica s bylinkami a cesnakom: Jednoduché, ale fantasticky chutné jedlo - kúsky maslovej tekvice pečené s olivovým olejom, rozmarínom a cesnakom. Výborné ako príloha k mäsu alebo samostatne.
Tekvicové pyré: Uvarená a rozmixovaná tekvica, ktorá sa dá zamraziť a použiť neskôr ako základ do polievok, omáčok či tekvicového chleba.
Tekvicový koláč so škoricou a muškátovým orieškom: Voňavý dezert, ktorý spája sladkosť tekvice s korením. Ideálny s kopčekom šľahačky alebo vanilkovej zmrzliny.
Tekvicový šalát s feta syrom a orechmi: Lahodná kombinácia pečenej tekvice, syra feta a vlašských orechov - svieži jesenný šalát plný kontrastov.
Pumpkin Spice Latte - tekvicová káva: Obľúbený nápoj z pražiarne jesene. Káva s tekvicovým pyré, mliekom a zmesou škorice, muškátového orieška a klinčekov.

Tipy na skladovanie tekvíc

Jednou z najväčších výhod tekvíc je ich dlhá trvanlivosť. Ak sú správne uskladnené, vydržia aj niekoľko mesiacov.

Skladujte ich v suchu a chlade (10-15 °C).
Vyhýbajte sa priamemu slnku a vlhkosti.
Tekvice s nepoškodenou šupkou vydržia dlhšie.
Nakrojenú tekvicu zabaľte do fólie a uschovajte v chladničke (3-5 dní).
Dužinu možno aj zamraziť - buď v surovej forme, alebo ako pyré.

Pestovanie tekvíc: Rady pre záhradkárov

Tekvice patria medzi plodiny, ktoré sa dajú úspešne pestovať aj v našich podmienkach. Stačí dodržať niekoľko základných pravidiel:

Stanovište: Tekvice milujú slnko, preto ich vysádzajte na slnečné miesto.
Pôda: Vyhovuje im hlinitopiesočnatá, dobre vyživená pôda s dostatkom kompostu.
Výsadba: Semená sa sejú priamo do pôdy, zvyčajne v máji, keď už nehrozia mrazy.
Zálievka: Tekvice potrebujú dostatok vody, najmä počas obdobia rastu plodov. Zalievajte ku koreňom, nie na listy.
Priestor: Rastliny sa rýchlo rozrastajú, preto im nechajte dostatok miesta - minimálne 1,5 - 2 metre.

Pre začiatočníkov sú vhodné najmä hokkaido a maslová tekvica, ktoré sú odolné a poskytujú bohatú úrodu.

Tipy na spracovanie a uchovanie tekvice

Aby ste si mohli vychutnať chuť tekvice aj mimo sezóny, oplatí sa poznať spôsoby jej uchovania:

Mrazenie: Nakrájanú tekvicu môžete zamraziť a použiť kedykoľvek na polievku či pyré.
Sušenie: Tenšie plátky tekvice sa dajú usušiť a neskôr použiť ako chipsy alebo do čajov.
Zaváranie: Tekvica nakladaná na sladkokyslo je výbornou prílohou k mäsu.
Skladovanie: Niektoré druhy tekvíc, ako hokkaido či muškátová, vydržia pri správnych podmienkach (chladná a suchá pivnica) aj niekoľko mesiacov.

Nezabudnite využiť aj semienka - sú bohaté na živiny a dajú sa jesť pražené, pridávať do pečiva alebo použiť na výrobu oleja.

Pestovanie tekvice pre semienka

Pestovanie tekvice na jadierka si nachádza čoraz viac priaznivcov, pretože prináša možnosť získať domácu zásobu semienok plných minerálov, vitamínov a zdravých tukov. Navyše, pestovanie nie je náročné a zvládne ho aj začínajúci záhradkár.

Výber správnej odrody tekvice na jadierka

Nie každá tekvica je vhodná na pestovanie pre semienka. Ak chcete bohatú úrodu chutných jadier, treba sa zamerať na špeciálne odrody.

Odrody bez šupky - ideálne na priamu konzumáciu. Najobľúbenejšou skupinou sú odrody s tzv. „nahými jadierkami“, ktoré nemajú tvrdú šupku. Ich pestovanie je jednoduché, semienka sa dajú jesť hneď po usušení alebo jemnom pražení. Medzi známe patria napríklad Gleisdorfer Ölkürbis či Beppo.
Tradičné odrody s tvrdou šupkou semien. Bežné odrody tekvíc poskytujú jadierka s tvrdou šupkou, ktoré treba pred konzumáciou lúpať. Tieto odrody sú vhodné skôr na olej alebo ďalšie spracovanie. Ich výhodou je odolnosť voči chorobám a bohatá úroda.

Ako pestovať tekvicu na jadierka krok za krokom

Príprava pôdy a výsev: Tekvica má rada slnečné a chránené stanovište. Pôda by mala byť humózna, bohatá na živiny a dobre priepustná. Pred výsevom ju obohaťte o kompost alebo vyzretý hnoj. Semená sa vysievajú priamo do pôdy od polovice mája, keď už nehrozia mrazy. Odporúčaná vzdialenosť medzi rastlinami je aspoň 1,5 metra, pretože tekvica potrebuje veľa priestoru.
Starostlivosť počas rastu: Rastliny vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä počas horúcich dní a v čase nasadzovania plodov. Zalieva sa ku koreňom, aby listy nezostali mokré a nešírili sa plesne. Veľmi prospešné je aj mulčovanie, ktoré udržuje vlhkosť a bráni prerastaniu buriny. Tekvicu môžete prihnojovať organickými hnojivami bohatými na draslík a fosfor.
Zber tekvice a správne sušenie jadierok: Plody sa zbierajú na jeseň, keď stonky a listy začnú vädnúť a šupka plodu stvrdne. Pri spracovaní tekvice jadierka vyberte, dôkladne opláchnite a nechajte sušiť na vzdušnom a tienistom mieste. Sušené semienka skladujte v uzatvorených nádobách, aby si zachovali čerstvosť.

Tekvicové semienka v strave - prečo a ako ich jesť

Mnohí sa pýtajú, prečo jesť tekvicové semienka. Odpoveď je jednoduchá - sú bohatým zdrojom horčíka, zinku, železa a nenasýtených mastných kyselín. Pomáhajú pri posilňovaní imunity, zlepšujú kvalitu spánku, podporujú zdravie srdca a prospievajú tráveniu. Okrem toho sa odporúčajú mužom na podporu zdravia prostaty a ženám v období menopauzy.

Otázka ako jesť tekvicové semienka má viacero odpovedí. Môžete ich konzumovať surové, pražené alebo ako súčasť receptov. Výborne sa hodia do šalátov, polievok, pečiva, smoothie alebo ako zdravá desiata namiesto čipsov. Pre najvyšší obsah živín je však najlepšie jesť ich nepražené a nesolené.

Aj keď majú semienka množstvo benefitov, pri nadmernej konzumácii môžu nastať problémy. Nežiadúce účinky tekvicových semienok zahŕňajú nadúvanie, tráviace ťažkosti či vyšší príjem kalórií, čo môže byť problém pri chudnutí. U niektorých ľudí sa môžu vyskytnúť aj alergické reakcie. Odporúčaná denná dávka je približne 30 gramov, čo zodpovedá malej hrsťke.

Ak chcete jadierka uchovať dlhšie, skladujte ich v uzatvorených sklenených nádobách na tmavom a suchom mieste. Pražením získajú výraznejšiu chuť, no strácajú časť živín. Skvelou možnosťou je výroba domáceho tekvicového oleja, ktorý je cenený pre svoje nutričné vlastnosti aj typickú arómu.

Tabuľka nutričných hodnôt tekvice (na 100g)

Nutričná hodnota	Množstvo
Sacharidy	6,5 g
Bielkoviny	1 g
Vláknina	0,5 g

tags: #druhy #tekvice #s #diskovitymi #plodmi