Dusit Dusu Sme Vyznam: Dusenie Ako Cesta k Zdraviu a Duchovnému Rastu

Úspech zdravého stravovania je podmienený nielen tým, aké potraviny si človek naloží na tanier, ale aj spôsobom, akým sú pripravené. Zatiaľ čo pečenie patrí medzi najstaršie tepelné prípravy jedla, dusenie zase medzi najzdravšie metódy varenia. Pozrime sa bližšie na dôležitosť dusenia v kontexte zdravia a duchovného rastu.

Pečenie a vyprážanie (na tuku) je z pohľadu zdravého životného štýlu považované za najnevhodnejší spôsob, ako jedlo tepelne upraviť. Pri vysokých teplotách, ktoré môžu dosiahnuť až 300 stupňov Celzia, totiž z tuku a bielkovín vzniká množstvo zdraviu škodlivých (karcinogénnych) látok. Navyše, ak vnútro (napríklad) mäsa nie je dostatočne prepečené, čo sa bežne stáva, nezbaví sa choroboplodných mikroorganizmov. Pečené a vyprážané jedlo je rozumné konzumovať striedmo a v primeraných porciách.

Variť a dusiť by sme mali jedlo častejšie, aj keď ovocie a zeleninu je najvhodnejšie konzumovať v studenom, respektíve v surovom stave. Zo všetkých dostupných metód je voči zdraviu najviac šetrné parenie, teda varenie v pare. Takto pripravené jedlá sú oveľa chutnejšie, majú krajšiu farbu a zachovávajú si aj pôvodnú vôňu. Navyše, v pôvodnom (nezmenenom) stave v nich ostáva viac živín citlivých na teplo.

Grilovanie je medzi Slovákmi veľmi populárne a s prichádzajúcim oteplením aj pomerne časté. V našich končinách si najčastejšie grilujeme mäso, údeniny, zeleninu a syr. Avšak, táto tepelná úprava jedla nad otvoreným ohňom prebieha pri mimoriadne vysokých teplotách (400 stupňov Celzia), čo vedie k vzniku toxických a karcinogénnych látok, ktoré priamo kontaminujú zohrievanú potravu. Tento druh prípravy jedla možno považovať za rizikový.

Počas ohrevu jedla v mikrovlnke dochádza k rozkmitaniu molekúl vody v potravinách. Karcinogénne látky však nevznikajú a preto nie je nutné používanie mikrovlnnej rúry obmedziť. Mäso, hydinu ani ryby nevyprážajte.

Kreativita a Duchovný Rast

Kreatívny potenciál, tvorivý proces a osobnosť, či otvorenosť a zvedavosť k životu. Prijatie vlastných protikladov a zložitosti v mene hlbšieho pochopenia a vyjadrenia seba samých. Aj to so sebou nesie život človeka, ktorý sa ho rozhodol zasvätiť práve kreativite ako životnému štýlu. Vo svojej podstate predstavuje schopnosť efektívneho prepájania toho, čo je nám už dôverne známe, a teda umožňuje snúbiť dohromady tie najneočakávanejšie nápady. Môžeme ju označiť do istej miery za rebéliu, či silu, ktorá nás núti konať. Jej určujúcimi faktormi sa tak stávajú schopnosť inovácie, rastu, nekonečného experimentovania a oprostenia sa od pravidiel, pričom protipólom sú samotné pochybnosti vyvierajúce z nás.

Tvorivosť však so sebou prináša taktiež množstvo vnútorných konfliktov a úskalí, ktorých postupným rozpletaním môžeme dôjsť k novátorstvu. Bruce Garrabrandt vyslovil myšlienku, že kreativita nikdy nečaká na perfektný okamih. Potrebuje iba svoj voľný priestor k tomu, aby sa myseľ mohla prejaviť a duša rásť.„Kreativita je cesta, ako zdieľam svoju dušu so svetom.“ Brené Brown

Už samotný úvod knihy Zrozeni tvořit predznamenáva, že pôjde predovšetkým o komplikovanosť mysle, ktorú autori podopierajú štvorstupňovým modelom kreativity, načrtnutým britským psychológom Grahamom Wallasom v roku 1926. Vďaka pozorovaniu a štúdiu vynálezcov a tvorcov prišiel s tézou kreatívneho procesu, ktorý zahŕňa fázy ako: príprava, počas ktorej tvorca získava o probléme v podstate najväčšie množstvo informácií, inkubácia - kedy tvorca nechá svoje poznatky takpovediac dusiť a riadenie preberá nevedomie. Dochádza tak ku kombinačnej hre. Ďalej je to osvietenie, kedy sa následné porozumenie objaví vo vedomí ako vyvrcholenie asociácií. Poslednou fázou je verifikačná fáza. V tomto záverečnom procese tvorca svoje poznanie rozvinie a komunikuje ho ostatným. Avšak ako sa neskôr ukázalo, táto téza vypovedala pramálo o duševných procesoch.

Ako kľúčová kompetencia sa uvádza komplexnosť, pretože vďaka nej možno hovoriť o existujúcich protikladných extrémoch, čím sa kreatívni ľudia stávajú mnohopočetnými osobnosťami s pestrou škálou intelektuálnych, emočných, motivačných a etických charakteristík. „Spoločné znaky, ktoré zrejme prechádzajú všetkými tvorivými odvetviami, zahŕňali otvorenosť voči vlastnému vnútornému životu, uprednostňovanie komplexnosti a nejednoznačnosti, vyššej než bežná tolerancia neporiadku a zmätku, schopnosť extrahovať z chaosu poriadok, nezávislosť, nekonvenčnosť a odvahu riskovať.“

Možno teda hovoriť o mnohotvárnosti kreativity, ktorá predstavuje systém vlastností, zahŕňajúci intelektuálnosť, kreatívne zručnosti a štýly uvažovania, charakterové prednosti, ako sebavedomie, vytrvalosť, odvaha riskovať a vnútorná motivácia. V tomto bode možno taktiež spomenúť isté „superfaktory“ osobnosti, ktoré ako uvádzajú autori, vysoko korelujú s kreativitou. Sú to plasticita, divergencia a konvergencia. Plasticita hovorí o sklone skúmať a zaoberať sa novátorskými nápadmi, objektami a správaním. Divergencia odráža nekonformné spôsoby uvažovania a nezávislé myslenie. Konvergencia predstavuje schopnosť prispôsobiť sa a obhájiť vlastné myšlienky.

Duša a Duchovný Vzostup

My ľudia pochádzame z duchovnej ríše a našim dôvodom pravidelného vteľovania sa na túto Zem je náš duchovný vzostup. Hore v duchovnej sfére sme boli len duchovné iskry, neboli sme sa schopní z tejto iskry rozvinúť na plnohodnotnú svetlú bytosť. Iné silnejšie bytosti rozdielneho žiarenia to dokázali, avšak pre nás, ktorí stojíme až na poslednom stupienku duchovnej ríše, bolo žiarenie príliš silné na to, aby sme sa dokázali vyvinúť do plnohodnotnej bytosti, preto nám bolo z milosti a lásky Božej umožnené vteliť sa tu do hmotnosti, kde sa môžeme rozviť do seba-uvedomelej bytosti.

Je rozdiel medzi seba-vedomým a seba-uvedomením si seba. Seba-vedomé sú zvieratá (a niektorí ľudia), pretože sú si vedomé, že sú, sú si vedomé svojich základných potrieb, avšak nie sú si vedomé nič hlbšieho v sebe. Zvieratá taktiež pochádzajú z ríše iného žiarenia, z ríše bytostnej a nemajú v sebe nič duchovné, ako to má človek. Zvieratá majú dušu, zatiaľ čo človek má v sebe ducha. Nášho ducha väčšinou označujeme pojmom duša, avšak ak chceme ísť do vyššieho poznania stvorenia, je dôležité tieto veci rozlišovať a dať do správnych pojmov. Duša je seba-vedomá zatiaľ čo duch je pri správnom vývine seba-uvedomelý. Nie každý duch je automaticky seba-uvedomelý, pretože nie každý človek si je vedomý tejto duchovnej stránky v sebe, nie každý ju hľadá a rozvíja.

Človek prišiel na túto Zem za jediným účelom, a to je duchovný rast. Každý z nás tu bol vtelený už mnohokrát v závislosti od toho, čo všetko sa musel naučiť a pochopiť. Až keď človek očistí a pozašíva diery na svojom rúchu, môže sa vrátiť späť do ríše ducha. Nie je to automatický dej a nie každý sa tam dostane. V tom spočíva voľba každého človeka.

Na to, aby sme pochopili prečo je práve táto inkarnácia pre nás taká dôležitá, je dôležité vysvetliť, prečo je pre človeka také dôležité pracovať na svojej duši tu dole na Zemi v každej jednej inkarnácií. V závislosti od toho, z čoho sa musíme očistiť, sa ľudská duša určitý čas pohybuje v tzv. záhrobných svetoch, kde sa očisťuje od viny, ktorú na seba nabalila počas pozemského času.

Zákon Spätného Pôsobenia a Karma

Vo stvorení popri iných zákonoch platí zákon spätného pôsobenia, ktorý vráti v spätnom účinku pôvodcovi všetko, čo v minulosti vyslal. V preklade to znamená, že čo kto zaseje, to aj zožne. Nazývame to karma. Preto niet v živote žiadnej nespravodlivosti, pretože všetko, čo nás postihlo, aj to zlé, sme niekedy v minulosti vytvorili my sami svojim konaním. Nemuselo to byť zákonite v tomto živote, ale mohlo to byť niekedy v tých minulých.

Tu v hmotnosti máme obrovskú príležitosť ku konaniu dobra a hlavne k zmene. Pokiaľ sme konali nečisto a zmeníme sa k dobrému, môžeme zmierniť a dokonca až odvrátiť účinky zlej karmy, ktorú sme v minulosti vytvorili. Vždy to samozrejme závisí od toho, ako veľmi sme to nečisté živili a nakoľko veľmi sme sa zmenili.

Keďže nás po smrti už nechráni fyzické telo pred nepriaznivými účinkami karmy, je pre nás ďaleko ťažšie sa očistiť, a preto čo sme tu na Zemi mohli dokázať urobiť za mesiace, v posmrtnom živote nám to môže trvať roky a v extrémoch až stovky a viac rokov. Zároveň nás po fyzickej smrti zákon rovnorodého prinesie k nám podobným ľuďom a emóciám. Záhrobný život funguje na subjektívnej rovine, čo znamená, že každý to bude prežívať iným spôsobom. Každý sme iný, každý vnímame svet inak, a preto každý to budeme zažívať svojim vlastným spôsobom.

Teraz sa nachádzame v období Božej žatvy, kedy je od nás vyžadované, aby sme sa pevne postavili na stranu svetla alebo temnoty, pričom vlažnosť je hodná toľko ako temnota. Už nebudeme mať teraz ďalšie šance určené k našej náprave, preto je pre nás táto inkarnácia taká dôležitá, a preto keď niekto v tejto dobe umrie, je nesmierne dôležité v akom duchovnom stave bol pred smrťou, pretože po smrti by už nemusel mať čas očistiť sa zo všetkého, čo ho ťažilo.

V čoraz silnejšom Božom vyžarovaní je nútené vyplávať na povrch aj to, čo by najradšej zostalo skryté, a preto sa všetko nečisté samo odhalí, rozsúdi a zničí sa samo v sebe. Rovnako sú zrýchlené účinky našich osudových vlákien. To, čo zasejeme, to teraz zožneme v ďaleko rýchlejších účinkoch. Presýpacie hodiny sú skoro na konci a teraz už nie je čas zaháľať. Žijeme naozaj v biblických časoch a prorokovaný Boží súd je nad nami. Teraz je čas predložiť výsledky našej práce, ktorú sme za tie všetky životy tvorili. Či z toho vzišli krásne kvety, alebo burina.

Tabuľka: Rozdiely medzi Dušou a Duchom

tags: #dusit #dusu #sme #vyznam

Populárne príspevky:

• Zdravé koláče zo špaldy
• Všetko o chove mečúňa
• Osviežujúci pomarančový koláč
• Rýchly bezlepkový banánový koláč
• Recept na makové rezy